Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-418-2012.pdf
PDF · 83.02 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/418/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci navrhovateľky: E. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. Š. XX, J. D., zastúpená Kanisová & Kanis, Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom AK Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti odporcovi: S. U., narodený XX.X.XXXX, bytom H. Š. XX, J. D., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Pavlom Polakovičom, narodený 9.1.1962 bytom Detvianska č.14, Bratislava, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo S. U., narodeného XX.X.XXXX a E. U., rodenej Š., narodenej XX.XX.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX v T., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu T. O., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.12.2012 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo spočiatku dobre a harmonické, zvrat v spolužití nastal v roku 2010, kedy odporca odišiel zo spoločnej domácnosti a v súčasnosti žije v hospodárskej usadlosti v Zálesí. Odporca s navrhovateľkou v čase podania návrhu na súd 4 roky nekomunikoval a to ani o otázkach výchovy deti, ktorých celá starostlivosť pripadla na navrhovateľku. Odporca stratil o navrhovateľku záujem a v jeho správaní sú prvky agresívnosti, nie je predpoklad, že by sa tento v budúcnosti zmenil. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľka nevidí žiadnu nádej na obnovenie vzťahu medzi manželmi. Navrhovateľka a odporca sa postupne vzájomne odcudzili a to po všetkých stránkach života. Tým istým návrhom žiadala navrhovateľka aby súd zveril maloletú F. U., F. X.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a zaviazal odporcu prispievať na jej výživu mesačne sumou 200 eur.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, súdne zásielky si preberal, na pojednávania sa opakovane nedostavil, opakovane doručil súdu pred pojednávaním ospravedlnenie jeho neúčasti na súdnych pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, bez výslovne uvedeného vyjadrenia ošetrujúceho lekára, že účasť na pojednávanie nie je možná zo zdravotného hľadiska. Potvrdenia o práceneschopnosti doručoval súdu tesne pred pojednávaním, čim od roku 2012 hrubo sťažoval postup súdu a preto súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Odporca sa proti rozsudku odvolala a Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 6Co 73/2016-184 zo dňa 31.3.2016 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Napadnutý dopĺňací rozsudok - zastavenie konanie v časti plnoletej dcéry F. U., F.. X.X. XXXX - Krajský súd potvrdil.
Súd doplnil dokazovanie v zmysle Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, predvolal na pojednávanie účastníkov konania a vypočul ich, oboznámil sa s obsahom spisu, sobášnym listom, rodnými listami.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla a žiadala súd aby rozhodol o manželstve, ktoré v podstate už neexistuje, uviedla, že obnovu spolužitia odmieta, s odporcom od roku 2010 nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo je iba formálny zväzok. V minulosti bol odporca na navrhovateľku agresívny a jeho prítomnosť na pojednávaní by spôsobila navrhovateľke psychickú ujmu. Do roku 2009 bolo ich manželstvo fungujúce s odchýlkami o ktorých sa nechce vyjadrovať. Pred 20 rokmi podala prvý návrh na rozvod, vtedy boli deti malé a navrhovateľka si myslela, že sa odporca spamätá, následne obnovili spolužitie. Počas manželstva nemala mimomanželský vzťah, mala iba priateľa. Od začiatku manželstva bol manžel agresívny a nechcela s ním žiť. Od roku 2010 ich manželstvo nie je funkčné, od tohto obdobia nežijú v spoločnej domácnosti, odporca je voči nej agresívny, dlhé roky sa o výchovu a výživu oboch dcér nezaujíma, odporcom od roku 2010 absolútne nekomunikujú. Navrhovateľka absolútne odmieta obnoviť spolužitie s odporcom, nechce sa vrátiť k manželovi.
Nechce sa vyjadriť k tomu, či mala psychické problémy, chce sa rozviesť a tak isto nechce odpovedať na otázky kladené splnomocneným zástupcom odporcu.
Odporca na pojednávaní uviedol, že ich manželské spolužitie fungovalo do roku 2010. Koncom roku 2010 začal pracovať v S., zdržiaval sa menej doma, pendloval medzi prácou a J. D. a pracoval na dome v W., ktorý staval. Na jeseň 2013 sa vracal do bytu - spoločnej domácnosti nepravidelne, vtedy pracoval v S., kde aj býval. V tom čase mu staršia dcéra C. povedala, že tam už nebýva, jeho osobné veci má v pivnici a ostatné veci mu vyhodili, lebo boli staré. Dozvedel sa že dcéra C. podala návrh na súd na výživné, nevie prečo lebo mala platobnú kartu. Peniaze čo zarobil dal do šuflíka a keď potrebovali mohli si z nich vziať. Následne si kúpil skriňu a posteľ a znovu sa nasťahoval v roku 2013 do spoločného bytu vo J.Ä. D.. Každú štvrtú noc tam prespával a v tom čase už pracoval na H. I. R. T., kde sa zdržiavala a tak isto v W. na dome, v októbri 2014 mu H. I. poskytla ubytovňu. Hrubú stavbu v W. predal v roku 2015 a v ubytovni býval do konca roku 2015. Teraz sa zdržuje keď nepracuje vo J. D. u priateľa v O. I. R. W., kde má unimobunku, kde občas prespáva.
V roku 2010 prestali manželsky žiť, lebo manželka to mala tak zmanipulované, od roku 2010 s manželkou nekomunikujú.
3-izbový byt je v BSM, užíva tam jednu izbu. V byte vlastne nie je nič, všetko je vyrabované manželkou aj kuchynská linka chýba, býva tam odporca sám a navrhovateľka zrejme býva u svojho priateľa.
Odporca uviedol na pojednávaní , že chce obnoviť spolužitie, takáto situácia bola pred 20 rokmi a nakoniec obnovili spolužitie Nebolo to len preto, že deti boli malé, do roku 2012 mali harmonické manželstvo. Odporca chce aby išli k mediátorovi a do predmanželskej poradne.
Odporca sa priamo v pojednávacej miestnosti spýtal navrhovateľky či chce s ním obnoviť spolužitie, navrhovateľka bez toho aby sa na odporcu čo i len pozrela uviedla, že v žiadnom prípade nie.
Vykonaným dokazovaním , oboznámením sa s písomne podaným návrhom súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 7.7.1990, u oboch sa jedná o prvé manželstvo, obaja sú národnosti slovenskej, posledné spoločné bydlisko majú účastníci v obvode tunajšieho súdu, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Z manželstva účastníkov sa narodili dve toho času už plnoleté deti - C. narodená XX.X.XXXX I. F., F. X.X.XXXX.
Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že odporca názorne predviedol, že ani 20 minút sa nevie správať slušne a pokojne. Celé konanie len zdržuje, 4 roky boli toho svedkom, pričom jeho motívom je pomsta. 6 rokov si manželstvo neplní žiaden z účelov tak, ako to je uvedené v Zákone o rodine. Nie je žiadna možnosť na obnovu tohto manželstva. Celá rodina, dcéry i navrhovateľka sú psychický zničené zo správania sa odporcu. Navrhovateľka nie je nesvojprávna, vie sa rozhodnúť o tom či chce alebo nechce žiť v manželstve. Navrhovateľka odmieta akúkoľvek poradňu.
Splnomocnený zástupca odporcu uviedol, že žiadajú návrh zamietnúť, nakoľko manželstvo účastníkov konania bolo do roku 2012 plne účinné s tým, že pokiaľ ide o navrhovateľku tá mala známosť s iným mužom. Táto známosť podľa vyjadrenia odporcu pretrváva dodnes. Zo stany navrhovateľky sa jedná o ľahkovážny prístup k manželstvo a Zákon o rodine jednoznačne hovorí, že takýto dôvod nie je dôvod na rozvod preto žiadajú aby súd návrh na rozvod zamietol.
Súd nepripustil odporcom navrhovaný dôkaz - výsluch priateľa navrhovateľky, u ktorého neviedli identifikáciu - meno, priezvisko, bydlisko - navrhovaného svedka. Navrhovateľka opakovane uviedla, že nemá žiadnu známosť a L. A. nepozná. Tak isto súd neodporučil účastníkom konania sanáciu manželstva cestou mediátora, prípadne manželskej poradne. Pokiaľ by účastníci konania a hlavne odporca mal úprimný záujem touto formou zachrániť manželstvo, mohol a mal to urobiť už v roku 2010 a nie o šesť rokov neskôr.
Podľa Čl. l Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust.§ 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, je trvalo a vážne rozvrátené. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v pretrvávajúcich povahových nezhodách a rozdielnych názoroch na spolužitie a z toho plynúceho citového odcudzenia, ktoré vyplynulo z autoritatívneho a agresívneho správania sa odporcu. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ navrhovateľka odmieta obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Účastníci konania minimálne od roku 2010 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne spolu nežijú, nehospodária spolu. Je to dostatočne dlhá doba na to, aby odporcom deklarovaný postoj k obnoveniu spolužitia bol premietnutý do činov, ktoré by viedli k obnoveniu spolužitia. Navrhovateľka dôrazne opakovane odmieta spolužitie obnoviť, absolvovať sanáciu manželského spolužitia v súčasnosti býva u svojich rodičov a do spoločnej domácnosti sa nemieni nasťahovať. S poukazom na v súčasnosti iba formálny zväzok, absenciu akejkoľvek vzájomnej komunikácie medzi manželmi opakovaného odmietania obnovenia spolužitia zo strany navrhovateľky, súd nevidí žiadny priestor na obnovenie spolužitia účastníkov konania. Manželstvo účastníkov konania je dlhodobo, vážne a trvalo rozvrátené zohľadnil želanie navrhovateľky, že chce mať pokoj a kľud a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko(§ 27 ods.1 ZoR)