Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/227/2015

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, v právnej veci navrhovateľky: E. U., S. Š., F. XX.XX.XXXX, Q. T. H. Š. XX, XXX XX J. D., proti odporcovi : S. U., F. XX.XX.XXXX, Q. T. H. Š. XX, XXX XX J. D. o nariadenie predbežného opatrenia na zákaz vstupu do bytu, rozhodol

rozhodol:

Návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia s a z a m i e t a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 2.10.2015, doplneným v podaní doručenom súdu dňa 16.10.2015 sa navrhovateľka domáha proti odporcovi nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by mu súd zakázal vstupovať do bytu č. X na X. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa na ulici H. Š. Č.. XX R. J. D., zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. J. D., a ďalej sa navrhovateľka domáhala vydania uznesenia : „na úplne vylúčenie Odporcu S. U. z užívania bytu, ktorý je súčasťou nášho BSM a zákaz približovania sa.“.

Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci konania sú manželia, pričom na tunajšom súde je podaný návrh navrhovateľky o rozvod manželstva, konanie je vedené pod sp.zn. , v danej veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 16.4.2015, avšak konanie o rozvod manželstva nie je právoplatne skončené, nakoľko odporca sa proti rozsudku odvolal. Argumentovala tým, že odporca opustil rodinu a spoločnú domácnosť vo J. D. na začiatku roku 2010 a odsťahoval sa do spoločne nadobudnutého domu do W.. V spoločnej domácnosti H. Š. XX, J. D. nežil, ukončil komunikáciu s navrhovateľkou a postupne stratil záujem o rodinu. V máji 2015, krátko po vyhlásení rozsudku o rozvode, odporca účelovo dom v Zálesí previedol na navrhovateľke neznámu osobu C. E. bez vedomia navrhovateľky, čím sa pripravil o bývanie. Dom v W. vedený na L. V. č. XXX pre k.ú. W. patria do BSM navrhovateľky a odporcu, i keď v L. V. č. XXX je vedený ako výlučný vlastník len odporca. Na základe listu právnika odporcu JUDr. Polakoviča zo dňa 22. 9. 2015 bolo navrhovateľke doručené oznámenie, že odporcovi končí zmluva v ubytovni a má záujem pokračovať v užívaní spoločného bytu vo J. D. po dátume 30. 9. 2015 po viac ako 5-tich rokoch. Navrhovateľke bol doručený ďalší list od JUDr. Polakoviča zo dňa 5. 10. 2015, v ktorých si nátlakovo mení podmienky užívania spoločného bytu vo J. D.. Poukázala na to, že odporca sa v minulosti správal k navrhovateľke a obom dcéram násilne a agresívne. Prišlo aj k fyzickému napadnutiu navrhovateľky, žiaľ nie je žiaden záznam na polícií, sú iba svedkovia. Navrhovateľka, ako aj obe dcéry majú z odporcu strach, je agresívnej povahy a už len jeho prítomnosť v ich blízkosti v nich vyvoláva stresové pocity. Tak navrhovateľka ako aj obe dcéry sú pod dohľadom psychológov a psychiatra. Uviedla tiež, že podľa lekárskej správy zo dňa 3. 6. 2015 MUDr. Silvie Trnovcovej výrazný vplyv na zlý psychický zdravotný stav navrhovateľky má nedoriešená situácia týkajúca sa rozvodu a je podozrenie z psychického vydierania a manipulácie zo strany manžela. Dôvodila tiež tým, že odporca pri poslednej návšteve spoločného bytu vo Svätom Jure dňa 17. 4. 2014 fyzicky napadol priateľa dcéry F. U. E. T., a to tak, že ho chytil za krk a vykrútil mu ho, pričom tento incident bol predmetom prejednania priestupku na Okresnom úrade Pezinok a záznam je vedený na OU PZ Pezinok. O agresívnej povahe odporcu svedčí podľa navrhovateľky i priložené uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 8. 12. 2008 sp. zn. -10. Navrhovateľka v doplnení svojho návrhu tiež uviedla, že odporca, ktorý viac ako 5 rokov nežije v

spoločnom byte v J. D. má podľa listov JUDr. Polakoviča momentálne záujem pokračovať v užívaní tohto spoločného bytu, pričom MUDr. Mirko Subotič indikoval u odporcu v správe zo dňa 3. 2. 2015 sklony k suicidnému konaniu, pri ktorých hrozí vysoká pravdepodobnosť straty ovládania a rozporuplné premenlivé správanie. Z týchto dôvodov má navrhovateľka s dcérami odôvodnený strach o svoje zdravie a životy. Poukázala aj na to, že predstava spolužitia s odporcom v spoločnej domácnosti spôsobuje navrhovateľke bezprostredne hroziacu ujmu - vážne psychické zdravotné problémy, opakované PN, narušenie kvality života, zníženú výkonnosť v zamestnaní, ohrozenie ekonomickej situácie, vyššie riziko straty zamestnania. Za týchto okolností je spolužitie navrhovateľky s odporcom v spoločnej domácnosti nemožné a rizikové.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky, ako aj s priloženými listinnými dôkazmi : vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu proti rozsudku z 2.6.2015, výzva na dohodu o rozsahu užívania bytu z 22.9.2015, uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -20 z 9.6.2015, rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. -91 zo 16.4.2015, odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -91 zo 16.4.2015, výpis z LV č. XXXX, k.ú. W. zo 4.6.2015 (čiastočný), vyjadrenie k listu ohľadom rozsahu užívaniu bytu z 5.10.2015, správa z psychologickej poradne z 2.6.2015, lekárska správa z 3.6.2015, záver psychologického vyšetrenia F. U. zo dňa 03.09.2010 Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, správa z psychologickej poradne zo dňa 10.10.2013 ÚPSVaR Bratislava, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti z 12.10.2015, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III sp.zn. -10 z 8.12.2008, predvolania na prejednanie priestupku z 19.1.2015, ako aj s obsahom pripojených súdnych spisov tunajšieho súdu sp.zn. a sp.zn. , pričom dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky o nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:

Je nesporné, že obaja účastníci konania sú bezpodielovými spoluvlastníkmi na základe zmluvy o prevode družstevného bytu R. XXXX/XX bytu č. X X.p. vchod XX bytového domu na ulici H. Š. XXX/ XX, v obci J. D..

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava III sp.zn. -10 z 8.12.2008 vyplýva, že trestné stíhanie odporcu pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť dňa 15.5.2008 na veci poškodeného E. U. bolo podmienečne zastavené podľa písm/, ,

Zo záverov psychologického vyšetrenia Mgr. Aleny Drahošovej (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Pezinok) F. U. zo dňa 03.09.2010 súd zistil, že ako odporca v minulosti, tak aj jeho dcéra F. kontaktovali Centrum z dôvodu podania prihlášky na školu, ktorú si vybrala a ktorú školu jej otec zmenil. Psychologička konštatovala, že F. je citlivá, submisívna, veľmi ťažko vníma neúspech a prípadné vonkajšie zmeny, v minulosti sa s ňou stretli z dôvodu strachu z matematiky a z dôvodu emocionálnych obtiaží pociťuje napätie a častejší stres, pri rozhovore s ňou boli zistené i závažnejšie problémy vo vzťahu medzi rodičmi, týmto sa podrobnejšie nezaoberala, nakoľko rodičom odporučila situáciu riešiť a centrum neposkytuje poradenstvo pre dospelých. Psychologička skonštatovala, že závažnejšie rodinné ťažkosti však vo výraznej miere ovplyvňujú emocionálne prežívanie dieťaťa. V minulosti sa objavili ťažkosti pri matematike, ktoré však nepramenili z nejakých deficitov v rozumovej oblasti, ale iba z osobnostných čŕt, je veľmi inteligentná, vnímavá citlivá a silno motivovaná na výkon. Neistota a zmena, ktorá nastala pod vplyvom rozhodnutia otca na ňu nepriaznivo doľahla. Nakoľko je submisívna, situáciu zhodnotila tak, že teraz pôjde do tej školy, kde ju prihlásil otec a neskôr uvidí, čo bude ďalej. V skutočnosti sa však bojí presadiť svoj názor, rešpektuje predovšetkým otca, ktorý je v rodine dominantný. Do budúcnosti odporučila riešiť situáciu v rodine a určiť si pravidlá pri výchove dieťaťa, odporučila psychologické poradenstvo pre dieťa ako zvládať záťažové situácie, prípadne nácvik asertívneho správania.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-psychologických služieb Bratislava I-V zo dňa 10.10.2013 (PhDr. Ján Hrustič) adresovanej navrhovateľke na jej žiadosť súd zistil, že v roku 2009 navštívila navrhovateľka s dcérou C. referát, dcéra mala vtedy 18 rokov, s tým, že dcéra má problém komunikovať, pretože prežíva strach z jeho reakcií a správania sa k nej, keďže otec ju svojím správaním ponižuje, neakceptuje jej názory a prežívania, správa sa k nej direktívne, panovačne, manipulatívne. Podobne aj navrhovateľka sa sťažovala na to, že s manželom nie je možné komunikovať, odsťahoval sa z bytu do rodinného domu v W. a aj napriek

tomu kontroluje jej bývanie v spoločnom byte, kde ostala žiť ona s dcérami. Má strach si urobiť opravu kuchyne, lebo jej to bude manžel vyčítať, pretože by kričal, čo si to dovolila urobiť bez jeho vedomia. Obidve sa sťažovali, že jej prispieva na dcéry sumou, ktorou nie sú schopné pokryť základné študijné náklady. Z tohto ich problému, o ktorom mu obidve hovorili (navštevovali ho potom každá samostatne) indikoval, že pán U. sa ako k manželke, tak aj k dcéram správa s psychickým násilím a v poradenskom procese sa zameral na posilnenie ich sebavedomia, ktoré mali úplne zničené. Záverom uviedol, že obe navštevujú poradňu sporadicky a môže konštatovať, že ich problémy, ktoré rieši, sú spôsobované necitlivým a psychicky násilníckym správaním sa pána U..

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-psychologických služieb Bratislava IV zo dňa 2.6.2015 (PhDr. Ján Hrustič) adresovanej navrhovateľke vyplýva, že navrhovateľka poradňu navštevuje sporadicky už niekoľko rokov. Posledný rok, počas ktorého navrhovateľka poradňu navštevuje jej najväčší stres spôsobuje manžel tým, že „úmyslene a cielene predlžuje pod rôznymi zámienkami rozvodové konanie“.

Z lekárskej správy MUDr. Silvie Trnovcovej zo dňa 3. 6. 2015 vyplýva, že výrazný vplyv na zlý psychický zdravotný stav navrhovateľky má nedoriešená situácia v matrimóniu a je podozrenie z psychického vydierania a manipulácie zo strany manžela.

Z rozhodnutia odboru všeobecnej vnútornej správy okresného úradu Pezinok zo dňa 25.2.2015, právoplatného dňa 18.3.2015 vyplýva, že konanie o priestupku odporcu, ktorého sa mal dopustiť dňa 17.4.2014 fyzickým napadnutím E. T. v byte na ul. H. Š. XX, R. J. D. bolo zastavené, nakoľko spáchanie skutku , o ktorom sa koná, nebolo obvinenému odporcovi preukázané.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti z 12.10.2015 vyplýva, že navrhovateľka je od 12.10.2015 uznaná za práceneschopnú pre chorobu s diagnózou F 33.1.

Podľa ods. l pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenia, ak je potrebné aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. veta prvá, druhá návrh má okrem náležitostí návrhu podľa s. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať vo veci samej.

Cieľom predbežného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktnej požiadavke na formu predbežného opatrenia. Základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany aj toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje , avšak ochrana toho, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje nemôže dosiahnuť takej miery, aby prakticky znemožňovala ochranu práv a záujmov druhej strany. Aj na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad (1.2 ods. 2 Listiny zákl. práv a slobôd) a nemôže byť prejavom svojvôle. Podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitého zásahu súdu prípadne dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho ktorého účastníka ohrozené. Preto je potrebné pred jeho nariadením, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti preukazujúce pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Účelom predbežného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych (nie faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného, alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenia sú predbežnými v tom zmysle, že je možné ich nariadiť už pred začatím konania ale aj počas konania. Sú predbežnými aj v tom zmysle, že sa nimi neprejudikujú práva účastníka ani tretích osôb. Strácajú svoje opodstatnenie momentom, kedy súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Predbežné opatrenie je možné nariadiť v každej veci, v ktorej sa môže konať v občianskom súdnom konaní. Rozlišujeme dve skupiny

predbežných opatrení. Opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. U oboch skupín predbežných opatrení musí súd skúmať, či je návrh osvedčený. Nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec alebo len s nadmernými ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Osvedčenie nároku neznamená, že musí byť nepochybne preukázaný. Pri nariadení predbežného opatrenia na návrh vychádza súd z vymedzenia predbežného opatrenia uvedeného nároku. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.

Podľa ust. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby dočasne nevstupoval do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Podľa ust. , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Podľa ) ods. 1 (ktorým sa mení a dopĺňa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) , policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky, súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 48 hodín od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

Súd po zvážení návrhu navrhovateľky, listinných dôkazov ňou predložených, zhodnotením všetkých skutočností v predložených dôkazoch dospel k záveru, že vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodné. Súd ustálil, že navrhovateľkou popisované násilné správanie sa odporcu nie je v danom prípade preukázané a takého charakteru, ktorý by odôvodňoval nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zasiahol do jeho vlastníckych práv, chránených tak isto , a ktoré by malo za následok ohrozenie jej zdravia, života, či majetku, či zdravia, života a majetku dcér C. a F., a to navyše takého charakteru a intenzity, ktorý by odôvodňoval veľmi dôvodnú a vážnu obavu psychických následkov, resp. obavu o ich život a zdravie.

V tejto súvislosti musí dať súd do pozornosti vyjadrenie navrhovateľky, že odporca sa v dotknutom byte nezdržiaval prakticky 5 rokov, býval v hospodárskej usadlosti v W., s ňou i dcérami neprichádzal do kontaktu, čím vlastne ani nemohol ohroziť psychickým týraním zdravie jej i detí, ako aj to, že najväčšiu psychickú záťaž navrhovateľke odporca v súčasnosti spôsobuje tým, že: „úmyslene a cielene predlžuje pod rôznymi zámienkami rozvodové konanie“.

Časť dôkazov, o ktoré navrhovateľka opierala svoj nárok - závery psychológov z obdobia roku 2009 a 2010, boli už predmetom súdneho prieskumu pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia na zakázanie vstupu odporcu do predmetného bytu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. , pričom z uznesenia tunajšieho súdu č.k. -14 z 31.10.2013 vyplýva, že z predložených psychologických šetrení nevyplynulo psychické týranie detí a navrhovateľky zo strany odporcu.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. , v ktorom si uplatnila navrhovateľka dňa 21.12.2012 rozvod manželstva, vyplynulo, že navrhovateľka charakterizuje manželstvo ako dobré a harmonické do obdobia v roku 2010, kedy sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti do hospodárskej usadlosti v W., o ňu stratil záujem a v jeho správaní sú prvky agresivity, ktoré však žiadnym spôsobom nešpecifikovala. Uviedla, že manželstvo nevytvára príkladné prostredie pre deti, ktoré sú neustále vystavované stresovým situáciám, ktoré takisto nešpecifikovala a neuviedla, kto z manželov tieto vytvára, prípadne či sú ich pôvodcami obaja manželia. Styk v tom čase s maloletou F. s otcom navrhla bez obmedzenia. V súčasnosti je manželstvo účastníkov konania neprávoplatne rozvedené. Z rozhodnutia odboru všeobecnej vnútornej správy okresného úradu Pezinok zo dňa 25.2.2015, právoplatného dňa 18.3.2015 založeného v tomto spise vyplýva, že konanie o priestupku odporcu, ktorého sa mal dopustiť dňa 17.4.2014 fyzickým napadnutím E. T. v byte na ul. H. Š. XX, R.

J.Ä. D. bolo zastavené, nakoľko spáchanie skutku , o ktorom sa koná, nebolo obvinenému odporcovi preukázané.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. v ktorom si uplatnil odporca dňa 30.9.2015 zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére F., vyplynulo, že odporca sa v byte vo J. D., t. č. nezdržuje, nakoľko býva na ubytovni Akadémie PZ SR na Sklabinskej ulici v Bratislave. kde býva na základe výnimky udelenej kvestorom od októbra 2014, pričom ubytovaciu zmluvu má podpísanú do decembra 2015. V byte vo J. D. má odporca stále uložené svoje osobné veci a uhrádza aj platby spojené s užívaním tohto bytu. Staršia dcéra C. sa v tomto byte nezdržuje už asi rok, mala by bývať u priateľa v Plaveckom Štvrtku. Mladšia dcéra F. sa v tomto byte podľa informácií odporcu nezdržuje od júna 2015 a mala by byť t.č. v Anglicku.

Súd po vykonanom dokazovaní, pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že aplikácia ust. v danom prípade neprichádza do úvahy, nakoľko nie je naplnená skutková podstata predmetného ustanovenia zákona (odporca nebol v súlade s ust. v znení vykázaný policajtom zo spoločného obydlia), v spoločnom obydlí sa odporca v súčasnosti ani nezdržuje, navyše násilné správanie sa odporcu voči navrhovateľke, či iným členom spoločnej domácnosti nebolo doposiaľ ničím preukázané, preto súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.