Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-121-2022.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/121/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného J. P., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.07.2022 sp. zn. 23T/31/2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.8.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného J. P., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.07.2022 sp. zn. 23T/31/2021 súd rozhodol o žiadosti obžalovaného J. P. o prepustenie z väzby na slobodu takto: I. Podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku súd žiadosť obžalovaného J. P., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L. t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o prepustenie z väzby na slobodu zamieta. II. Podľa § 80 odsek 1 písmeno c), odsek 2 Trestného poriadku sa väzba obžalovaného J. P. nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka. 2. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obžalovaný, a to ihneď po jeho vyhlásení. Prokurátor sa sťažnosti vzdal. 3. Sťažnosť obžalovaného bola odôvodnená prostredníctvom jeho obhajcu podaním zo dňa 26.07.2022, doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.07.2022 nasledovne (skrátene): 3.1. Procesne vykonaným dokazovaním nebol zabezpečený ani jeden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že obžalovaný vedel o heroíne, ktorý bol nájdený pod sedadlom vodiča. Rovnako zo žiadneho procesne vykonaného dôkazu nie je možné zistiť, či by obžalovaný heroín, ak by aj bol v priestoroch popolníka (výpoveď T. X. a N. L.) alebo stredového panela vo vozidle (výpoveď W. X.), hoci tam nájdený nebol, skutočne odovzdal ďalšej osobe, a teda je tu otázka, či ide vôbec o trestný čin podľa § 172 Tr. zák., či ide aspoň o pokus tohto trestného činu a z akých dôvodov. Je potrebné pripomenúť, že heroín, o ktorom obžalovaný nevedel, bol nájdený aj v batožinovom priestore vozidla (prečo nie aj pod sedadlom vodiča). Obhajoba upozorňuje na možnosť, že ak by obžalovaný o drogách v aute vedel, aj tak by nevyhnutne nemuselo ísť o trestný čin uvedený v obžalobe. Podľa R 23/2000 samotná prípadná vedomosť osoby odlišnej od tej, ktorá zakázanú látku zadovážila, ojej ukrytí na mieste obom dostupnom, nestačí na trestnú zodpovednosť osoby, ktorá látku nezadovážila. 3.2. Obhajoba ďalej tvrdí, že výpovede zasahujúcich príslušníkov polície o tom, čo im obžalovaný povedal, nie je možné v trestnom konaní proti obžalovanému použiť ako dôkaz. Obchádzajú sa tak ustanovenia Trestného poriadku, ktoré umožňujú obžalovanému brániť sa akýmkoľvek spôsobom a prípadne aj nevypovedať. Takto neexistuje vo vzťahu k heroínu na podlahe pod sedadlom vodiča skutočne žiadny procesne zadovážený dôkaz, pričom poukázal na R 33/2019, str. 18. 3.3. Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku, je sporná, pretože ak nebolo preukázané, že obžalovaný chcel poskytnúť drogu inej osobe, a to aj v prípade, ak by všetky drogy patrili obžalovanému, išlo by o prečin podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., a to vzhľadom na R 22/2019, KEÚ PZ neurčuje obvykle jednorazovú dávku. 3.4. Pri prečine je lehota väzby jeden rok, z uvedených dôvodov žiada obžalovaný, aby bol z väzby prepustený. Zároveň poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. októbra 2001. 3.5. Obžalovaný sa domnieva, že súd v súčasnom štádiu konania musí vyhodnocovať aj dôkaznú situáciu a doterajší postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu z pohľadu vplyvu na väzbu. 4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. 5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. 7. Obžalovaný je na základe obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Piešťany na Okresný súd Piešťany dňa 30.11.2021 pod sp. zn. Pv 218/21/2204 trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že si v presne nezistenom čase pravdepodobne dňa 01.06.2021 od N. W., nar. XX.XX.XXXX, doposiaľ nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil a až do 22:30 hodiny dňa 01.06.2021 prechovával v Piešťancoch na križovatke ulíc Teplická - Ovocná, v požičanom osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A8, evidenčného čísla NM 749DN, na podlahe pred sedadlom spolujazdca, na ktorej sedel - pre vlastnú potrebu 1 ks zatavenej plastovej striekačky s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 643 mg, ktorá obsahovala metamfetamín, pričom z daného množstva je možné pripraviť 10 - 39 bežných jednotlivých dávok drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, a na podlahe pod sedadlom vodiča prechovával - za účelom ďalšieho odovzdania užívateľovi O. T. 1 ks plastového vrecka s uzáverom s obsahom svetlohnedého práškového materiálu s hmotnosťou 733 mg, ktorá obsahovala účinnú látku heroín a z predloženého množstva je možné pripraviť 6 - 18 bežných jednotlivých dávok drogy, každá s obsahom minimálne 5 mg absolútneho heroínu vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Náradnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, a heroín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok a následne bolo zistené, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 30T 158/07 zo dňa 23.08.2016, právoplatným toho istého dňa, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona. 8. Obžalovaný bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8Tp/35/2021 zo dňa 04.06.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Tpo/40/2021 zo dňa 10.06.2021, podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) Trestného poriadku s tým, že väzba mu začala plynúť dňom 01.06.2021 od 22:30 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby Leopoldov. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sa väzba u obžalovaného nenahradila dohľadom probačného a mediačného úradníka. 9. Napadnutý uznesením prvostupňový súd rozhodol o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal dňa 11.07.2022 na hlavnom pojednávaní. Prvostupňový súd nariadil výsluch, na ktorom dal možnosť vyjadriť sa obžalovanému, obhajcovi ako i prokurátorovi k žiadosti o prepustenie z väzby a následne o tejto žiadosti rozhodol tak, ako je uvedené v odseku 1 tohto uznesenia. 10. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že materiálne podmienky väzby sú u obžalovaného stále prítomné, tak ako boli konštatované v rozhodnutí sudcu pre prípravné konanie pri jeho vzatí do väzby a to v uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8Tp/35/2021 zo dňa 04.06.2021, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Tpo/40/2021 zo dňa 10.06.2021, uznesení Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.07.2021 pod sp. zn. 8Tp/44/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tpo/43/2021 zo dňa 03.08.2021 a uznesením Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 20.09.2021 pod sp. zn. 8Tp/50/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tpo/59/2021 zo dňa 04.10.2021. Dôvodnosť trestného stíhania nijako neoslabila, práve naopak. 11. Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, podľa prvostupňového súdu naďalej existuje, a poukazuje na to, že za uvedený skutok mu hrozí vysoký trest odňatia slobody, nakoľko bol v minulosti súdne trestaný a to aj nepodmienečným trestom a spodná hranica trestnej sadzby pre uvedený trestný čin je desať rokov. Obžalovaný sa pred vzatím do väzby zdržiaval na adrese u svojej matky, kde bol od 09.06.2021 prihlásený k trvalému pobytu. Pri kombinácii faktorov, že obžalovaný je závislý od heroínu, nemá žiadne pracovné väzby k miestu bydliska, hrozí mu vysoký trest bez prístupu k drogám, od ktorých je závislý, keďže heroín užíval denne, je daná dôvodná obava, že by obžalovaný mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu. Samotná okolnosť, že ho matka opätovne prihlásila k trvalému pobytu na adrese, kde sa pred tým zdržiaval nezmierňuje obavu z jeho prípadného úteku. 12. Aj vo vzťahu k dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku prvostupňový súd skonštatoval, že tento naďalej existuje, čo reálne vyplýva z kombinácie osobných pomerov obžalovaného, ktorý je nemajetný s nízkym príjmom v podobe invalidného dôchodku a ktorý je závislý od heroínu, ktorý aj denne užíval, bol od drogovej závislosti opakovane bezúspešne liečený, pričom ani predchádzajúce pomerne vysoké nepodmienečné tresty odňatia slobody za drogovú trestnú činnosť (takmer 7 a pol roka), či za majetkovú trestnú činnosť (2 a pol roka) neviedli k neho náprave. Posledný trest pritom obžalovaný vykonal v máji 2020. Ani tak krátka lehota od posledného prepustenia z výkonu trestu obžalovanému nezabránila, aby sa opätovne nedopustil drogovej trestnej činnosti. V kombinácií s existujúcou závislosťou a finančnou insolventnosťou obžalovaného, je možné dôvodne sa domnievať, že obžalovaný môže páchať aj majetkovú trestnú činnosť za účelom získania prostriedkov pre kúpu drog. 13. Prvostupňový súd ďalej uvádza, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý je závislý od opiátov (heroínu), ktorý užíval na dennej báze, čo viedlo k depravácii jeho osobnosti, pričom ani opakované ústavné liečenia nemali na neho pozitívny efekt, po zadržaní mu boli v krvi a moči zistené vysoké množstvá omamných a psychotropných látok, a na ktorého ani predchádzajúce vysoké nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali výchovný vplyv, nie je možné v súčasnom štádiu trestného stíhania väzbu obžalovaného nahradiť žiadnym z inštitútov uvedených v § 80 alebo § 81 Trestného poriadku, teda sľubom, zárukou, dohľadom alebo peňažnou zárukou ani primeranými povinnosťami a obmedzeniami, nakoľko by dostatočne neeliminovali obavu z úteku obžalovaného alebo z pokračovania v páchaní drogovej, či majetkovej trestnej činnosti obžalovaným. 14. Vzhľadom na to, že obžalovaný je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, prvostupňový súd sa zaoberal s poukazom na § 80 odsek 2 Trestného poriadku aj tým, že väzbu obžalovaného v danom prípade možno nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu, ktoré súd v danom prípade nezistil žiadne. Obžalovaný už bol za drogovú trestnú činnosť odsúdený a opakovane bol odsúdený aj za majetkovú trestnú činnosť, pričom ani dlhé nepodmienečné tresty odňatia slobody na neho nemali výchovný vplyv a daného skutku sa mal dopustiť rok po prepustení z výkonu trestu. V kombinácii so závislosťou obžalovaného od heroínu, nie sú dané žiadne výnimočné okolnosti. 15. Napadnuté uznesenie považuje sťažnostný súd v celom rozsahu za správne a zákonné a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo bolo vykonané rovnako v súlad so zákonom a obžalovanému bola poskytnutá možnosť uplatniť jeho právo na obhajobu v plnom rozsahu. 16. Konkrétne skutočnosti, odôvodňujúce ďalšie trvanie väzby obžalovaného z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a) a písm. c) Trestného poriadku, boli v odôvodnení napadnutého uznesenia uvedené v dostatočnom rozsahu a vecne správne. Preto sťažnostný súd na tieto dôvody iba poukazuje, bez potreby ich opakovania. Od ostatného rozhodovania o väzbe obžalovaného nedošlo v tomto smere k žiadnej zmene, ktorá by mala vplyv na oslabenie alebo zánik týchto dôvodov väzby. 17. Sťažnostné námietky obžalovaného smerujú proti výsledkom vykonaného dokazovania, ktoré obžalovaný hodnotí tak, že neexistujú dôkazy, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, ktorý mu je kladený za vinu. Namieta aj správnosť právnej kvalifikácie jeho konania a ponúka názor, že jeho konanie by bolo možné hodnotiť ako prečin, pri ktorom je maximálne prípustná lehota väzby obmedzená na 1 rok. 18. K sťažnostným námietkam obžalovaného tunajší súd uvádza, že pri rozhodovaní o väzbe nemôže súd hodnotiť dôkazy spôsobom, ktoré vo svojej žiadosti o prepustenie z väzby, ako aj vo svojich sťažnostných námietkach, uvádza obžalovaný. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov i Ústavného súdu SR, má vykonané dokazovanie vždy podporiť príslušné štádium trestného konania, v danom prípade väzobné rozhodovanie, pre ktoré je relevantné ako jeden z materiálnych predpokladov väzby dôvodné podozrenie, nie istota zo spáchania skutkov obvineným (obžalovaným), ktorá je relevantným podkladom na odsúdenie (obdobne pozri rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Krejčíř proti Českej republike z 26. 3. 2009, č. 39298/04 a 8723/05). Preto je hĺbkové, konečné hodnotenie dôkazov a posúdenie zákonnosti dôkazného procesu vyhradené rozhodovaniu vo veci samej a nasleduje zásadne po ukončení dokazovania (obdobne pozri III. ÚS 569/2017, III. ÚS 183/2018, I. ÚS 221/2019). Ústavný súd zdôrazňuje, že všeobecnému súdu rozhodujúcemu o väzbe úloha celkového hodnotenia dôkazov a s tým súvisiaceho dôkazného procesu zásadne neprislúcha, len výnimočne by mohol na tomto základe konštatovať nesplnenie príslušnej materiálnej podmienky väzby, a to iba v prípade absolútneho nedostatku dôkazov proti väzobne stíhanému obvinenému (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 5.5.2021, sp. zn. I. ÚS 193/2021-35). 19. To však nie je prípad obžalovaného. Po vydaní napadnutého uznesenia, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní, pokračoval prvostupňový súd v hlavnom pojednávaní a dňa 18. 7. 2022 rozhodol rozsudkom, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona a to na tom skutkovom základe ako bolo uvedené v obžalobe, teda, že si neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropné látky, pričom už bol za taký čin odsúdený. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, okrem iného i to, že rozhodnutie o vine obžalovaného je založené na výpovediach viacerých svedkov (nielen príslušníkov policajného zboru, ktorých výpovede namietal vo svojej sťažnosti obžalovaný), ako aj na ďalších dôkazoch, najmä na záveroch znaleckého dokazovania z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika. Hodnotenie dôkazov do tej miery, ako to požaduje obžalovaný vo svojej sťažnosti (odsek 3.1. a 3.2. tohto uznesenia) je pri rozhodovaní o väzbe neprípustné. Obžalovaný sa de facto dožaduje takého hodnotenia dôkazov, ktoré možno zo strany nadriadeného súdu urobiť až v rámci prieskumu odvolaním napadnutého rozsudku. Výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní tak, ako boli zosumarizované v odôvodnení napadnutého uznesenia a neskôr i citovaného rozsudku, postačujú pri rozhodovaní o väzbe obžalovaného na záver, že dôvodné podozrenie zo spáchania skutku, pre ktorý sa proti obžalovanému vedie trestné konanie, v tomto štádiu existuje. K použiteľnosti výpovedí príslušníkov polície na účely rozhodovania o väzbe, sa prvostupňový, ako i sťažnostný súd už vyjadrili v predchádzajúcich rozhodnutiach, pričom na tomto závere nepovažuje sťažnostný súd za potrebné nič zmeniť. Úvahy obžalovaného o zmene právnej kvalifikácie (odsek 3.3. a 3.4. tohto uznesenia) sa rovnako vzťahujú k meritórnemu hodnoteniu výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, čo je vyhradené výlučne súdu, ktorý rozhoduje v merite veci a nie súdu rozhodujúcemu o väzbe. 20. Výrok napadnutého uznesenia uvedený v bode II., ktorým súd nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka, bol urobený rovnako správne, vychádzal zo správne zistených skutočností, ktorej sa vzťahujú k právnej kvalifikácii trestného činu, pre ktorý je obžalovaný vo väzbe. Keďže obžalovaný je trestne stíhaný pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu, museli by na použitie inštitútu dohľadu probačného a mediačného úradníka existovať výnimočné okolnosti prípadu, v zmysle ustanovenia § 80 ods. 2 Trestného poriadku. Prvostupňový, ani sťažnostný súd tieto výnimočné okolnosti prípadu nezistil a preto súd správne väzbu alternatívnym opatrením nenahradil. V ostatnom odkazuje sťažnostný súd na odôvodnenie napadnutého uznesenia, citované v odseku 14. tohto uznesenia. 21. Na základe vyššie uvedených zistení sťažnostného súdu, je potrebné považovať napadnuté uznesenie v celom rozsahu za správne, sťažnosť obžalovaného za nedôvodnú a preto tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.