Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/44/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: X. N. T. Y. Y. S. L. T. O. Á. , I. X. XX.X.XXXX, G. Z. Z., N. Č.. XXXX/X proti žalovanej: G. Š. F. V. Q. F. Y. T. O. Á. , I. X. XX.X.XXXX, G. Z. Z. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Vlastou Klimentovou, advokátkou, Bratislava, Sliezska č. 9, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Bajkalská č. 19B, IČO: 36 062 235, zastúpený Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 2. marca 2022, č. k. -475, takto

rozhodol:

I. Súd p o k r a č u j e v konaní s X. N., narodenou dňa XX.X.XXXX, trvale bytom Bratislava, N. č. XXXX/ X, ako právnou nástupkyňou pôvodného žalobcu R. N., narodeného dňa X.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Z., N. č. XXXX/X.

II. Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 2. marca 2022, č. k. -475, z r u š u j e .

III. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu prvoinštančného, tohto odvolacieho konania a odvolacieho konania sp. zn. .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 2. marca 2022, č. k. -475, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami veta druhá, , , , , , Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2003 sa pôvodný žalobca domáhal voči žalovanej priznania mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd rozsudkom zo dňa 15.5.2012 žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. - 385 zo dňa 9.10.2014 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29.041,80 € titulom bolestného a sumu 547,70 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj trovy konania. Uznesením zo dňa 28.8.2009 súd vo veci ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, MUDr. L. M. a poveril ho vykonaním znaleckého úkonu. Zároveň súd uložil účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok na trovy nariadeného dôkazu, každému vo výške 70,- €. Uznesením zo dňa 15.3.2011 súd priznal ustanovenému znalcovi odmenu vo výške 402,40 €. Na základe uvedeného uznesenia súd poukázal na účet znalca MUDr. L. M. znalečné tak, že suma 140,- € bola vyplatená z preddavkov zložených účastníkmi a suma 262,40 € bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu. Uznesením č. k. -436, zo dňa 5.5.2021, súd rozhodol o trovách konania štátu tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 262,40 €. Proti uvedenému uzneseniu podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v

Bratislave uznesením č. k. -468, zo dňa 30.11.2021, tak, že napadnuté uznesenie zrušil z dôvodu, že nezodpovedá úprave spôsobu rozhodovania o nároku na náhradu trov v civilnom sporovom konaní a pri opätovnom rozhodovaní o náhrade trov konania uložil súdu prvej inštancie povinnosť zohľadniť ustanovenia a rozhodnúť len o nároku štátu na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že v súvislosti s týmto konaním vznikli trovy štátu, keďže zo štátnych finančných prostriedkov boli zaplatené trovy súvisiace s vykonaným znaleckým dokazovaním. Súd prvej inštancie v rozhodnutí zo dňa 15.5.2012 o náhrade týchto trov nerozhodol, rovnako tak o náhrade trov konania štátu nerozhodol ani odvolací súd v rozhodnutí zo dňa 9.10.2014, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, ktoré rozhodnutie je tiež rozhodnutím, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Následne po rozhodnutí odvolacieho súdu nebolo možné rozhodnúť o náhrade trov konania štátu z dôvodu dovolania podaného vedľajším účastníkom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu zo dňa 9.10.2014. O dovolaní vedľajšieho účastníka rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 14.10.2015, ktoré bolo účastníkom doručené v priebehu mesiaca január v roku 2016. Ďalšie omeškanie, pokiaľ ide o rozhodnutie o tomto nároku, bolo spôsobené najmä fluktuáciou vyšších súdnych úradníkov, ktorí pripravovali na základe poverenia sudcu podklady a koncept pre vydanie rozhodnutia. Napriek oneskoreniu s rozhodnutím o trovách konania, ktoré vznikli štátu, s ohľadom na koncepciu rozhodovania o trovách konania bez zakotvenia lehôt, súd prvej inštancie sa nestotožnil s presvedčením žalovanej o porušení a , preto rozhodol o jej povinnosti náhrady trov konania štátu, keď mal za to, že žalovaná ako neúspešná v spore je povinná nahradiť všetky trovy konania vzniknuté v súvislosti s týmto konaním. Pri rozhodovaní o náhrade trov štátu súd postupoval v súlade s čl. 4 ods. 1, v spojení s , keď mal za to, že ustanovenie je čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci - rozhodnutiu o náhrade trov štátu.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že rozsudok v prejednávanej veci nadobudol právoplatnosť v roku 2014, za účinnosti Podľa odvolateľky právny záver súdu prvej inštancie v uznesení zo dňa 2.3.2022 nemá oporu v platnej právnej úprave a je v rozpore s ustanovením Ďalej poukázala na to, že súd rozhodoval o trovách štátu takmer sedem rokov od právoplatnosti rozsudku vo veci samej bez toho, aby účastníci konania navrhli doplnenie rozsudku. Dôvodila, že podľa ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Podľa odvolateľky ustanovenia až určovali pravidlá nielen pre rozhodovanie o trovách konania účastníkov, ale aj pre rozhodovanie o trovách, ktoré platil štát ( a ) Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa preto týkala nielen trov konania účastníkov, ale aj trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí bol preto súd povinný rozhodnúť aj o trovách štátu, ak nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je vylúčené, aby o trovách rozhodol súd neskôr osobitným uznesením. Odvolateľka poukázala na to, že o povinnosti súdu rozhodnúť o trovách konania, nielen trov konania účastníkov, ale aj trov štátu v obdobnej veci, rozhodol uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa 18.6.2015, sp. zn. . Podľa odvolateľky súd prvej inštancie vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie bez opory v právnej úprave a spôsobom právnemu poriadku neznámym. Nerešpektovanie ustanovenia súdom prvej inštancie malo za následok aj porušenie článku 2 ods. 2 (ďalej len „“), podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a tiež porušenie článku 13 ods. 1 písm. a) , podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (por. závery Ústavného súdu Českej republiky vyslovené v náleze zo dňa 11.2.2004 sp. zn. a aj v náleze zo dňa 10.12.2014 sp. zn. ). Odvolaciemu súdu navrhla, aby vo veci rozhodol ( ) a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, , a , (ďalej len „“) ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje

to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo potrebné zrušiť ( ).

4. Odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca R. N., narodený dňa X.XX.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 31.10.2017, č. k. -32, právoplatného dňa 31.10.2017, ktorým súd schválil dohodu dedičov odvolací súd zistil, že dedičkou je X. N., narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom Z., N. č. XXXX/X.

5. Postupom podľa ustanovenia podľa ktorého, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať, nadväzne tiež na ustanovenie ods. l, ods. 2, ods. l a , odvolací súd rozhodol tak, že v konaní o trovách štátu pokračuje s dedičkou žalobcu, označenou vo výroku I. tohto uznesenia.

6. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutie, ktorým sa konanie vo veci samej skončilo, nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2014 (č. l. 385 spisu), teda za účinnosti . O dovolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.10.2014, č. k. -385, dovolací súd rozhodol tak, že dovolanie zamietol (č. l. 427 spisu). 6.1. Podľa veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 6.2. Podľa veta prvá v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. 6.3. Podľa ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. 6.4. Z ustanovenia vyplýva, že pokiaľ súd nerozhodne, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, potom má povinnosť rozhodnúť o trovách konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak napriek tomu o trovách konania v rozhodnutí vo veci samej nerozhodne, môže o nich v zmysle citovaného ustanovenia rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom, a to na návrh účastníka podaný do pätnástich dní od doručenia rozsudku, alebo môže rozsudok doplniť aj bez návrhu, no len do doby, kým nenadobudne právoplatnosť. Uvedené platí aj pre rozhodovanie o trovách štátu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.6.2015, sp. zn. , na ktoré poukázala aj žalovaná). 6.5. Podľa ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie (č. l. 326 spisu) ani odvolací súd (č. l. 385 spisu) v rozhodnutí vo veci samej nerozhodol o trovách štátu a ani nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie, ktorým sa konanie vo veci samej skončilo, nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2014. Uznesenie, ktorým súd prvej inštancie ex offo uložil žalovanej povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, odporuje právnej úprave obsiahnutej v citovaných ustanoveniach , keďže bolo vydané až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rovnako odporuje aj úprave obsiahnutej v ustanovení (za účinnosti ktorej súd prvej inštancie rozhodol o trovách štátu), ktorá umožňuje súdu doplniť rozsudok aj bez návrhu strany sporu, avšak o doplnení môže súd rozhodnúť len v prípade, že rozsudok nenadobudol právoplatnosť.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, pričom nerozhodol o vrátení veci na ďalšie konanie, pretože takéto konanie z povahy veci (z dôvodov, pre ktoré boli uznesenia zrušené) neprichádza do úvahy.

9. Z dôvodu hospodárnosti, ako aj s poukazom na to, že prípadné vyjadrenie žalobcu a vedľajšieho účastníka k odvolaniu žalovanej by nemalo vplyv na právne závery prijaté v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu, ani odvolací súd žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi odvolanie žalovanej na vyjadrenie nedoručoval.

10. O trovách prvoinštančného, tohto odvolacieho konania, ako aj odvolacieho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , odvolací súd rozhodol podľa , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaná bola v konaní, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o trovách štátu úspešná a to pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom (aj v konaní sp. zn. ), mala by preto nárok na náhradu trov konania, avšak, vzhľadom na dôvody zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom, nemožno za procesne neúspešnú stranu, voči ktorej by mala žalovaná mať nárok na náhradu trov konania, považovať stranu žalobcu (resp. jeho právnu nástupkyňu). Uvedené považoval odvolací súd za dôvod hodný osobitného zreteľa.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).