Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-338-2008.pdf
PDF · 105.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/338/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľa: R. zast. advokátom Mgr. Martinom Dohňanským, AK Miletičova 35, Bratislava, proti odporkyni: G., zast. JUDr. Ľudovítom Šajgalom, bytom Borinka č. 225, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, za ktorú koná Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví a o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom pôvodne domáhal, aby odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť mu sumu 100.000,-Sk. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 3.3.2003 sa stal účastníkom dopravnej nehody, ktorá sa stala na ceste medzi Záhorskou Bystricou a Stupavou. Pri zrážke dvoch motorových vozidiel zn. Škoda Felicia Combi, EČ: Z. a zn. Renault Clio, EČ: W., ktoré riadila odporkyňa ako vodička, mu vznikla škoda na zdraví. Odporkyňa túto dopravnú nehodu zavinila. Navrhovateľ pri úrazoch, ktoré mu boli týmto spôsobené, utrpel nenapraviteľné následky, a to psychické a fyzické útrapy prežívané bezprostredne po úraze, ktoré naďalej pretrvávali, ako aj vážne obmedzenia pri zapojení sa do spoločenského, pracovného a súkromného života. Dopravná nehoda výrazne a nenapraviteľne obmedzila jeho doterajší spoločenský, kultúrny a rodinný život. Navrhovateľ poukázal na právnu úpravu v čase podania návrhu, starú takmer 40 rokov, ktorá bola prijatá v celkom iných spoločenských pomeroch a životných podmienkach. Vyhl. č. 32/1965 Zb. neprihliadala na prudký rast životných nákladov, zmenené podmienky v zdravotníctve a sociálno-ekonomickej sfére. Navrhovateľ preto s poukazom aj na iné rozhodnutia súdov v SR žiadal aplikovať v jeho prípade § 7 ods. 3 cit. vyhl. a žiadal, aby bolo primerane zvýšené odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU). Uvádza, že následkom autohavárie sa stal človekom, ktorý má znemožnený plnohodnotný život, má problémy s pohybom a pretrvávajúce zdravotné problémy. Navrhovateľ svoj prípad považoval za hodný osobitného zreteľa, a to z dôvodov, že okrem samotného úrazu, následných operácií, svojho aktuálneho zdravotného stavu, ktorý vyžaduje lekársky dozor, má stále bolesti a zdravotné problémy. Čo sa týka právnej kvalifikácie uplatňovaného nároku navrhovateľ poukázal na ust. § 427, 429, 442 a 444 Obč. zák. a vyhl. č. 132/1965 Zb. Keďže pri podaní návrhu nebol ešte ustálený zdravotný stav navrhovateľa, tento svoj návrh upravil (na pojednávaní dňa 24.5.2007), a to po vypracovaní znaleckého posudku znalca MUDr. W. hodnotiaceho poškodenie na jeho zdraví v súvislosti s poraneniami, ktoré vznikli pri dopravnej nehode zo dňa 3.3.2003, a to tak, že žiadal priznať 25-násobné mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť, pričom bolestné znalcom MUDr. W. bolo stanovené ohodnotením na 929, 375 bodov, čo potom zodpovedá
vo vyjadrení v peniazoch čiastke 1.394.062,-Sk. V prípade SSU navrhovateľ žiadal priznať náhradu vo výške 50-násobku, pričom znalec stanovil výšku SSU počtom bodov 275. Tomu potom zodpovedá vo vyjadrení v peniazoch čiastka 825.000,-Sk.
Odporkyňa bola trestným rozkazom Okresného súdu v Malackách, č.k. 27 64/03-157 uznaná za vinnú za to, že z nedbanlivosti spôsobila navrhovateľovi ťažkú ujmu na zdraví preto, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, čím spáchala trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. Navrhovateľ a aj ďalší poškodení boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na občiansko- právne konanie.
Ďalej navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že v dôsledku utrpeného úrazu bola jeho rodina vo finančnej tiesni. Po úraze nevládal a nemohol chodiť. Chodiť sa učil pomocou barlí, bez nich sa nemohol pohybovať. Pohyb mu spôsoboval bolesť. Mal korzet v chrbtovej oblasti, bez ktorého sa tiež nemohol pohybovať. V nasledujúcom roku po operácii, teda v roku 2004, absolvoval dve operácie, a to operáciu nohy a operáciu chrbtice, keď mu bol vybratý kovový materiál použitý pri predchádzajúcich operáciách. Pred úrazom pracoval v súkromnej firme, ktorá sa zaoberá stolárskou výrobou. Je vyučený stolár. Pracoval ako montážnik. Po úraze už takéto práce vykonávať nemohol. Vo firme začal robiť ľahšie a v podstate pomocné práce. Pracuje teraz v dielni. Fyzická práca ho v súčasnosti vyčerpáva, unavuje, pri zmene počasia má bolesti a tiež sa mu zhoršil zrak. Má problémy aj so sluchom, pociťuje pískanie v uchu. Pred úrazom nepotreboval na čítanie okuliare, teraz už áno. Jeho zdravotný stav mu neumožňuje podieľať sa na prácach v domácnosti tak, ako v minulosti. Nemal problém v minulosti doma urobiť akékoľvek práce. Vedel aj vymaľovať byt. Takéto práce už teraz vykonať nedokáže. Bolo mu zo zdravotného hľadiska doporučované aj liečenie, ktorého sa však nezúčastnil, lebo nemal na to peniaze.
Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľ sám si nebol istý svojím zdravotným stavom a tým, ako sa vôbec bude kvalifikovať. Ani po znaleckom posudku nie je žiadny základ pre to, že by sa dalo uvažovať o mimoriadnom zvýšení náhrady za bolesť a SSU. Bola toho názoru, že k návrhu neboli priložené žiadne relevantné dôkazy. V čase podania návrhu neexistovalo žiadne objektívne posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, a to napriek tomu, že vedľajší účastník navrhovateľa vyzýval k tomu, aby svoj zdravotný stav zdokladoval, aby mohli byť posúdené podmienky pre vyplatenie prípadnej náhrady. Odporkyňa uviedla, že sa teší z toho, že navrhovateľ sa zo svojich zranení vyliečil.
Vedľajší účastník s návrhom nesúhlasil. Žiadal ho zamietnuť. Bol toho názoru, že priznávanie mimoriadneho odškodnenia za bolesť a SSU by malo byť predovšetkým v prípadoch, keď obmedzenie možností poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti hraničí až s úplnou nemožnosťou akéhokoľvek uplatnenia, keď nastane zmarenie alebo sťaženie celoživotného cieľa alebo snaženia, prípadne prínosu poškodeného v oblasti spoločenského, kultúrneho, politického či športového života. Pre určenie výšky odškodnenia je podľa názoru vedľajšieho účastníka taktiež nevyhnutné zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. V prípade navrhovateľa bol vedľajší účastník toho názoru, že nejde o človeka, ktorý by pred úrazom vyvíjal nejakú výnimočnú činnosť, či už v spoločenskom, pracovnom, kultúrnom alebo športovom živote, ako napríklad verejne aktívni ľudia, umelci, športovci a podobne. Pred úrazom žil navrhovateľ bežným spôsobom života, nebol angažovaný v športovom, kultúrnom alebo verejnom živote. Navrhovateľ sa v dôsledku úrazu nestal bezvládnym, ochrnutým, neschopným vykonávať bežné denné činnosti, nestal sa plne odkázaný na pomoc inej osoby vo všetkých potrebách. Poškodenie zdravia, ktoré u neho nastalo v dôsledku úrazu, nespôsobilo jeho obmedzenie v takom vážnom rozsahu, aby bolo dôvodné priznať mu odškodnenie v rozsahu požadovanom v návrhu. Vzhľadom k záverom vyplývajúcim z vypracovaného znaleckého posudku MUDr. M., ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ rozšíril svoj návrh ako v časti bolestného, tak aj v časti SSU až na pojednávaní dňa 24.5.2007, vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému právu na náhradu škody v časti bolestného nad sumu vo výške 90.000,-Sk (2.987,45 Eur). Námietku premlčania vzniesol z toho dôvodu, že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa vo vzťahu k bolestnému došlo už v októbri 2004, avšak k rozšíreniu návrhu došlo až dňa 24.5.2007, teda až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vedľajší účastník bol preto toho názoru, že právo navrhovateľa je v časti bolestného nad sumu 2.987,45 Eur premlčané. Vedľajší účastník nesúhlasil s názorom navrhovateľa, že za deň vedomosti o škode, spočívajúcej v bolesti treba považovať deň vyhotovenia znaleckého posudku MUDr. O., t.j. 14.4.2007, v ktorom sa nachádzalo bodové ohodnotenie bolesti navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkov X. a B., výsluchom znalca MUDr. W., oboznámil sa s posudkom o bolestnom a SSU zo dňa 14.4.2007, vypracovanom MUDr. W., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, č. XXXXXX- XX/XX, znaleckým posudkom znalca MUDr. L., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, č. 11/2010 zo dňa 10.5.2010, zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, rozsudkom OS Malacky, sp.zn. 2T 64/03-157.
Súd rozsudkom zo dňa 22.2.2011 zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.053,67 Eur a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Súd rozhodol aj o povinnosti odporkyni zaplatiť súdny poplatok.
Proti rozsudku sa v lehote odvolal navrhovateľ v časti, ktorou súd zamietol jeho návrh. Súdu prvého stupňa vytkol, že nedostatočne zhodnotil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. Navrhovateľ považoval priznanú výšku odškodnenia za nedostatočnú.
Proti rozsudku v lehote podal odvolanie aj vedľajší účastník. Tiež súdu prvého stupňa vytkol, že vec nesprávne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Krajský súd v Bratislave prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia druhostupňový súd uviedol, že rozsah poškodenia zdravia navrhovateľa, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, tak ako bolo zistené v dôsledku vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, v čase rozhodovania neumožňovalo vyvodiť záver o možnosti priznať uplatňovaný nárok. Aj keď ustanovenie § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení pripúšťa, aby súd odškodnenie primerane zvýšil, a to aj nad stanovenie najvyššie výmery odškodnenia, použitie tohto ustanovenia je však svojou povahou výnimočné. Druhostupňový súd ďalej uviedol, že priznanie odškodnenia prichádza do úvahy iba v prípadoch, kedy sú objektívne obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Postup podľa § 7 ods. 3 vyhl. predstavuje kvalitatívne zmenu podmienok vyjadrenú pojmom „dôvody osobitného zreteľa“, ktorými môžu byť napr. zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia, prípadne prínosu poškodeného v oblasti spoločenského, kultúrneho, politického, športového života, alebo podstatné obmedzenie uspokojovania životných potrieb. Druhostupňový súd uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní vykonať dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateľa, najmä na okolnosť, aké uplatnenie mal pred úrazom, v čom sa prejavuje nemožnosť uplatnenia, resp. sťaženie uplatnenia po úraze, v čom sa prejavili mimoriadne dôsledky sťaženia spoločenského uplatnenia pre jeho životné úkony, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, či už z hľadiska účasti na niektorých formách spoločenského uplatnenia (šport, kultúra a podobne), nedostatku možnosti osobného uplatnenia, vyjmúc zníženie zárobku.
Po zrušení prvostupňového rozsudku súd opäť vypočul navrhovateľa, ktorý svoje písomné vyjadrenie zo dňa 20.4.2012 aj predniesol vo svojej výpovedi. Navrhovateľ opäť poukázal na rozdiel v jeho pracovnom uplatnení, keď vykonával prácu montážneho pracovníka a následne vedúceho montážnej čaty a v práci sa mu darilo. Bežne vykonával prácu nadčas. Jednalo sa o fyzicky namáhavú prácu, ktorá obsahovala aj dvíhanie a nosenie bremien. Jeho práca bola primerane mzdovo ohodnotená. Po zranení zo dňa 3.3.2003 sa všetko zmenilo. Mal veľké bolesti. Zranenia mu nedovolili spať. Pociťoval pískanie v ušiach, ktorého sa dlhodobo nevedel zbaviť. Zhoršil sa mu zrak. Liečba bola dlhodobá. Po návrate do práce už môže vykonávať iba ľahšie práce. Jeho fyzický stav sa už nevrátil do stavu spred havárie. Už nemôže vykonávať prácu montážnika. Robí pomocné práce v striekacej dielni a strojovni. Zmenil sa aj jeho rodinný život. V minulosti bežne vykonával doma rôzne domáce práce. Po utrpených úrazoch ich už nemôže vykonávať buď vôbec alebo len v obmedzenej miere. Zmenila sa aj kvalita jeho intímneho života. Jeho zdravotný stav samozrejme viedol aj k poklesu životnej úrovne celej jeho rodiny.
Po zrušení prvostupňového rozsudku zo dňa 22.2.2011 súd vypočul opäť navrhovateľa a opäť vypočul svedka B. na návrh navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 3.3.2003 o 6,35 hod. viedla po štátnej ceste I/2 v smere Stupava - Záhorská Bystrica odporkyňa osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio, EČ: W., s ktorým v km 69,05 predchádzala pred ňou idúci autobus zn. Ikarus, EČ: Z., pričom si nevšimla v protismere idúce osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia Combi, EČ: Z., ktorého vodič O. už nestačil čelnej zrážke zabrániť, pričom vozidlo zn. Renault zadnou časťou zachytilo predchádzaný
autobus. Pri dopravnej nehode utrpel poškodený O. ľahké zranenia. Navrhovateľ R. utrpel ťažké zranenia, a to zlomeninu tela I. bedrového stavca so snížením o 2/3 výšky s čiastočným zúžením chrbticového kanála s nutnosťou urgentnej operácie, dvojnásobnú zlomeninu ľavej stehnovej kosti kompletnú s posunom úlomkov s nutnosťou operácie, zlomeninu vretennej kosti vľavo kompletnú s posunom úlomkov, pomliaždenie pľúc výraznejšie vpravo, potvrdené CT vyšetrením, tržnú ranu na pravom predkolení v dĺžke 41mm s mnohopočetnými odreninami a pomliaždeninami na pravom predkolení, pomliaždenie tvárovej časti hlavy s tržnozmliaždenou ranou v pravom obočí, pomliaždenie brušnej krajiny bez poranenia vnútrobrušných orgánov s predpokladanou dobou liečenia v trvaní 12-16 mesiacov. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. W. súd zistil, že uvedené zranenia zanechali trvalé následky, a to v oblasti: 1. poúrazové obmedzenie hybnosti hrudnej a driekovej časti chrbtice s deformáciou vo forme hrbu, 2. viklavosť - nestabilita ľavého kolenného kĺbu. Znalec vo svojom znaleckom posudku vykonal obodovanie výšky bolestného. Niektoré položky, konkrétne položky I. 188 d, I. 190 d, I. 147 d, I. 76 a I. 88 navrhol zvýšiť o 50%, pretože liečba týchto poranení si vyžiadala bolestivejší spôsob a opätovné transfúzie a infúzie. Spolu výšku bolestného určil hodnotou 929,375 bodov. V prípade SSU výšku bodov stanovil hodnotou 275. Znalec MUDr. L. celkové hodnotenie bolestného so zvýšením stanovil na 972,125 bodov, celkové hodnotenie SSU na 275 bodov. K ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa vo vzťahu k bolestnému sa znalec vyjadril tak, že tento bol ustálený po poslednom operačnom zákroku, po odstránení osteomateriálu z chrbtice v septembri 2004 a zhojení operačných rán. Za termín ustálenia tak možno považovať október 2004. Z hľadiska hodnotenia SSU bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený 1 rok od ukončenia liečby, teda v októbri 2005.
Svedkyňa X., manželka navrhovateľa, uviedla, že navrhovateľ bol v minulosti aktívnym človekom. Chodievali spolu často na prechádzky, venovali sa turistike. Po úraze sa však navrhovateľ veľmi zmenil. V prvom období po úraze nevládal nič robiť. Nevládal sa ani okúpať. V minulosti jej často pomáhal, upratoval, chodieval na nákupy. Nebolo pre neho problémom ani vymaľovanie bytu. Po úraze už takéto veci nedokáže robiť. Navrhovateľ sa veľmi zmenil aj povahovo. Uzavrel sa do seba. Svedkyňa ďalej uviedla, že následky úrazu navrhovateľa mali pre neho aj nepriaznivý vplyv pre pracovné zaradenie. V minulosti pracoval ako stolár, chodieval vykonávať montážne stolárske práce. Bol v práci aktívny a spoľahlivý. Po úraze už mohol vykonávať iba menej náročnú fyzickú prácu. Zdravotný stav navrhovateľa mal pre ich rodinu aj finančné dôsledky. Navrhovateľ už zarobí menej vzhľadom na svoje súčasné pracovné zaradenie. Navrhovateľ mal ísť na kúpeľnú liečbu, avšak nešiel, lebo na to nemali peniaze. Svedkyňa tiež uviedla, že navrhovateľ nežiadal priznať invalidný dôchodok, lebo si bol vedomý toho, že priznaný dôchodok by mu nepostačoval na živobytie a jeho zárobok, aj keď nižší, je určite viac ako prípadný invalidný dôchodok.
Svedok B. uviedol, že navrhovateľ pracuje vo firme, ktorej je spolu s bratom spolumajiteľom. Pracuje vo firme niekoľko rokov. V minulosti pracoval ako montážnik, vedúci partie. V minulosti montoval hotové výrobky u ich odberateľov. Jedná sa o fyzicky náročnú prácu, keďže hotové výrobky majú veľkú hmotnosť. Firma robí aj demontáž starých okien a ich demontáciu. Po úraze už navrhovateľ takúto prácu vykonávať nemohol. Vo firme boli oboznámení s jeho zdravotným stavom a s jeho zdravotnými ťažkosťami. Svedok ďalej uviedol, že vedel aj o úvahách v súvislosti s odchodom navrhovateľa do invalidného dôchodku. Toto však navrhovateľ odmietal. Radšej chcel zostať pracovať, aj keď na horšie platenej pracovnej pozícii. V súčasnosti pracuje navrhovateľ na príprave materiálu pred skladaním výrobkov. Svedok odhadoval, že v predchádzajúcom a v súčasnom pracovnom zaradení navrhovateľa je rozdiel v jeho neprospech v hodinovej mzde cca 15 - 25,- Sk.
Svedok B. vo svojej ďalšej výpovedi dňa 15.5.2012 uviedol, že s navrhovateľom sa zoznámil v roku 1989, kedy pracovali u rovnakého zamestnávateľa. Odvtedy sú kamaráti. Od roku 1991 svedok so svojím bratom začali podnikať. Rozhodol sa do firmy prijať aj navrhovateľa, keďže vedel, že je dobrým pracovníkom. Navrhovateľ do jeho firmy nastúpil v roku 2000. Bolo mu ponúknuté miesto hlavného montážnika, kde riadil svojich spolupracovníkov, ale aj on osobne musel pracovať, pričom od navrhovateľa sa vyžadoval najlepší výkon. Vo firme vyrábali rôzne drevárske výrobky, ako dvere, zárubne a podobne. S výkonom práce navrhovateľa bol veľmi spokojný. Navrhovateľ bol ochotný pracovať aj nadčas. Považoval ho za jedného z najlepších pracovníkov vo firme. Po úraze navrhovateľ v práci chýbal. Musel byť nahradený iným pracovníkom. Po liečbe sa navrhovateľ do firmy vrátil. Zaradil ho však na ľahšiu prácu a veril, že navrhovateľov zdravotný stav sa postupne zlepší tak, že bude môcť vykonávať svoju pôvodnú pracovnú pozíciu. Najskôr mu bola prideľovaná ľahšia práca, menej fyzicky náročná. Namáhavé práce nevládal robiť tak, ako predtým, potreboval aj pomocníka. Videl, že
navrhovateľ si musel počas práce aj oddýchnuť, videl, že nevládze. Nevládal robiť toľko ako predtým a dostal preto aj nižšiu mzdu. Počas obdobia, keď mali málo práce, navrhovateľa prepustili. Keďže si ponechal iba tých pracovníkov, ktorí boli najlepší. Keďže sa asi po polroku situácia zlepšila, tak znova navrhovateľovi ponúkol prácu, najmä preto, lebo sú kamaráti a chcel mu pomôcť. Svedok uviedol, že pracovný výkon navrhovateľa podľa jeho názoru klesol asi o polovicu a tomu zodpovedá aj jeho mzdové ohodnotenie.
Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škody, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák., fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanou osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Obč. zák., rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Obč. zák., svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 429 Obč. zák., prevádzateľ zodpovedá za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 444 Obč. zák., pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 2 ods. 1 Vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primeranej povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 4 ods. 1 Vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 7 ods. 3 Vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovení v odsekoch 1 a 2.
Podľa Vyhl. č. 19/1999 Z. z., podľa § 7 ods. 1, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd svojím rozsudkom zo dňa 22.2.2011 navrhovateľovi priznal mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolestné. Toto rozhodnutie bolo zrušené. Súd preto vo veci ďalej konal a vykonal ešte ďalšie vyššie uvedené dokazovanie.
Navrhovateľ vo svojej ďalšej výpovedi iba zopakoval svoje doterajšie tvrdenia. Nenavrhol vykonanie dokazovania tak, ako to vyplynulo zo zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu, iba konštatoval ako poškodenie jeho zdravia z jeho pohľadu ovplyvnilo jeho osobný a pracovný život po úraze. Takéto dôvody krajský súd ale nepovažoval za také, na základe ktorých možno priznať uplatňovaný nárok. Ďalším dokazovaním, ktoré navrhovateľ navrhol a súd ho aj vykonal, sa nové skutočnosti nepreukázali. Po doplnení dokazovania bolo preto potrebné návrh zamietnuť, najmä s poukazom na vyššie cit. ust. § 226 O.s.p.
Súd považoval za primerané zvýšenie odškodnenia za SSU v prípade navrhovateľa o 25-násobok sumy prislúchajúcej základnému bodovému ohodnoteniu. SSU bolo ohodnotené celkovým počtom 275 bodov. Pri hodnote jedného bodu 60,-Sk to predstavuje sumu 13.692,49 Eur (412.500,-Sk).
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznal náhradu trov konania odporkyni, ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorí mali úspech v konaní. Súd pri tomto rozhodovaní prihliadol najmä na okolnosti prípadu, najmä na druh uplatňovaného nároku, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že základom žaloby nepochybne bolo poškodenie zdravia, ktoré navrhovateľ utrpel.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.