Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-40-2022.pdf
PDF · 84.71 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/40/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: FV power plant 5 s.r.o., so sídlom Lazovná 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 643 075, zastúpeného zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., so sídlom Turčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO: 35 913 754, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému zástupcom Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo, právna forma: akciová spoločnosť, číslo zápisu: FL-0002.539.075-9, zahraničná osoba konajúca na území SR organizačnou zložkou BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428 - organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, v konaní o zaplatenie 6.907,44 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby po podaní odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/46/2018-317 zo dňa 15. novembra 2018, takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/46/2018-317 zo dňa 15. novembra 2018 v napadnutých výrokoch III., IV. z r u š u j e a konanie o zaplatenie 6.907,44 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18.995,46 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6.907,44 Eur od 26.04.2018 do zaplatenia a zo sumy 12.088,02 Eur od 11.10.2018 do zaplatenia a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, návrh právneho zástupcu žalovaného na prerušenie konania zamietol, konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 18.995,46 Eur za obdobie od 28.12.2017 do 25.04.2018 a zo sumy 12.088,02 Eur od 09.04.2018 do 10.10.2018 zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne proti výroku III. a IV., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podaní právneho zástupcu zo dňa 06.12.2018. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po bližšej konkretizácii uvedených odvolacích dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby v poradí III. výrok napadnutého rozhodnutia zmenil tak, že žalobu zamietne, a v poradí IV. výrok týkajúci sa trov konania zmenil tak, že žalovanému prizná plnú náhradu trov konania.
3. Po doručení odvolania žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu sa tento k odvolaniu nevyjadril.
4. Po predložení spisového materiálu na Krajský súd v Žiline doručil žalovaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu podanie, v ktorom uviedol, že v obdobnom súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 13Cob/48/2018 bol vydaný rozsudok zo dňa 19.09.2018, ktorým súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým uznal nárok žalobcu v plnom rozsahu. Voči tomuto rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podal právny zástupca žalovaného dovolanie. Tvrdiac, že konanie o dovolaní v danej veci má zásadný význam pre prebiehajúce súdne konanie, navrhol konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní proti rozsudku sp.zn. 13Cob/48/2018 s poukazom na § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že prebieha iné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
5. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 14Cob/31/2019-546 zo dňa 15.10.2019 odvolacie konanie vedené pod sp.zn. 14Cob/31/2019 prerušil do skončenia konania o dovolaní podanom žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/48/2018 zo dňa 19.09.2018.
6. Žalovaný v podaní zo dňa 04.06.2020, označenom ako „Návrh žalovaného na pokračovanie v konaní“ (č. l. 596 spisu), oznámil, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo/95/2018 zo dňa 29.04.2020 bolo rozhodnuté o ním podanom dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/48/2018-528 zo dňa 19.09.2018, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.05.2020. Zároveň predložil právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a žiadal pokračovať v predmetnom konaní.
7. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 14Cob/54/2020-645 zo dňa 08.01.2021 rozhodol o pokračovaní v odvolacom konaní.
8. Následne Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 14Cob/54/2020-682 zo dňa 02.02.2021 rozhodol tak, že „Odvolacie konanie vedené pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 14Cob/54/2020 prerušuje do skončenia konania o sťažnosti podanej na Ústavný súd SR vo veci porušenia základných práv a slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesením sp. zn. 3Obdo/18/2019 zo dňa 20. novembra 2019, ktoré konanie je vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. Rvp 352/2020“.
9. Žalovaný v podaní zo dňa 08.03.2022 (č. l. 716 spisu), ktorým žiadal pokračovať v konaní, uviedol, že „Konajúci súd prerušil súdne konanie až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. Rvp 352/2020 (t. j. do právoplatného rozhodnutia o sťažnosti voči uzneseniu NS SR), nakoľko sú uznesenia Najvyššieho súdu SR toho času napadnuté ústavnými sťažnosťami neúspešných žalobcov. V tejto súvislosti by sme chceli zdôrazniť, že Ústavný súd SR v Náleze, tak ako uvádzame vyššie, priamo nadviazal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý svoj právny názor v skutkovo a právne obdobných veciach prezentoval konštantne a jednotne. Je preto dôvodné predpokladať, že Ústavný súd SR aj o sťažnostiach neúspešných žalobcov rozhodne rovnako, ako je to v Náleze III. ÚS 257/2020. Žiadame preto konajúci súd , najmä s poukazom na to, že už má k dispozícii právny názor Ústavného súdu SR na prejednávanú vec, aby rozhodol o pokračovaní v konaní a nepredlžoval stav právnej neistoty na strane našej spoločnosti“ (č. l. 718 rub spisu).
10. Krajský súd uznesením sp. zn. 14Cob/40/2022-762 zo dňa 25. júla 2022 rozhodol o pokračovaní v konaní z dôvodu, že odpadla prekážka, pre ktorú bolo odvolacie konanie prerušené.
11. V priebehu odvolacieho konania zaslal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu podanie zo dňa 17.03.2022 označené ako „Späťvzatie návrhu na začatie konania“, v ktorom v súlade s § 144 CSP zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil a rozhodol o vrátení súdneho poplatku. Právny zástupca žalobcu uvedené podanie opakovane doručil súdu dňa 29.07.2022 (č. l. 767 spisu).
12. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 18.03.2022 (č.l. 744 spisu) vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy písomne vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí, s poukazom na § 370 ods. 1, 2, 3 CSP. Žalovaný v reakcii na uvedené doručil súdu písomné podanie, v ktorom so
späťvzatím žaloby vyjadril súhlas a navrhol, aby odvolací súd rozhodol o pripustení tohto späťvzatia žaloby, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario, za aplikácie § 370 ods. 1 a 2 CSP, pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/46/2018-317 zo dňa 15. novembra 2018 v napadnutých výrokoch zrušil a konanie o zaplatenie sumy 6.907,44 Eur s príslušenstvom zastavil.
14. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
15. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
16. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že dispozičný princíp je základným princípom civilného procesu, ktorý je typický pre konania sporové. Vychádzajúc plne zo zásady ,,autor dominus litis“, t.j. žalobca je pánom sporu, je na žalobcovi, či bude spor začatý a či bude tiež ukončený. Konkrétne sa dispozičný princíp prejavuje primárne v práve realizovať tzv. dispozičné úkony, ktorými je nakladanie s konaním, resp. predmetom. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícii všetkých strán konania, niektoré môžu realizovať iba strany v určitom procesnom postavení. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany v konaní s postavením tzv. ,,dominus litis“ (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania.
17. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že východiskom pre zvolený postup a následné rozhodnutie krajského súdu v tomto štádiu konania bol § 370 ods. 1 CSP. Zo znenia uvedeného ustanovenia CSP je možné prijať záver, že sa vzťahuje na (meritórne) rozhodnutie súdu prvej inštancie bez ohľadu na jeho formu, t.j. bez ohľadu na to, či ide o platobný rozkaz, uznesenie alebo rozsudok. Nie je potom podľa krajského súdu vylúčený záver, že v prípade späťvzatia žaloby (i čiastočného) po vydaní každého z nich súdom prvej inštancie môže byť orgánom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o takomto úkone procesnej strany - žalobcu, odvolací súd.
18. Keďže krajský súd považoval podmienky podľa § 370 ods. 1 až 3 CSP pre rozhodnutie uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia za splnené, vrátane podmienky súhlasu žalovaného s takýmto postupom vo vzťahu k dispozitívnemu úkonu žalobcu v podaní jeho právneho zástupcu zo dňa 17.03.2022, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 CSP pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu späť bez bližšej konkretizácie dôvodov, pre ktoré tak učinil, preto zavinenie na zastavení konania nesie práve žalobca, a teda principiálne bolo namieste priznanie náhrady trov konania žalovanému. Len primerane a podporne sa potom poukazuje na judikát Rc 49/1993 - uznesenie NS SR sp.zn. 2Obo/183/1992 zo dňa 27. októbra 1992, podľa ktorého právnej vety „...ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania“. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s týmto súdnym konaním vznikli, a to voči žalobcovi (ust. § 256 ods. 1 CSP).
20. O žiadosti žalobcu o vrátenie súdneho poplatku (č.l. 739 spisu) podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., s poukazom na ust. § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodne súd prvej inštancie.
21. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.