Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/145/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu 1/: I.. H. R., T. XX.XX.XXXX, U. H. K. O. X, XXX XX H. H., X/: I.. I. R., T. XX.XX.XXXX, U. H. K. O. X, XXX XX H. H., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r.o., so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, proti žalovanému: TECHNOTRADE INVEST spol. s r.o. so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 648 329, zastúpený 1/ Aldertree legal s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 908 891, 2/ JUDr. Vladimír Ivančo, advokát, so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, 3/ AKLK s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, IČO: 52 250 831, o zaplatenie 3 100 eur, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.06.2020, č.k. -162, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. , a , , a , (ďalej len „“), a Ministerstva životného prostredia SR č. (ďalej len „“) a , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „“). Vecne zamietajúce rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 3 100 eur s poukazom na ustanovenie Článku X. bod 10.2. Zmluvy, teda zmluvnej pokuty za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 01.07.2017 do 31.07.2017 (31 dní omeškania x 100 eur), nie je dôvodná. Mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute strán sporu v Článku X. bod 10.2. Zmluvy je určité a zrozumiteľné. Právo žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaným bolo podmienené porušením zmluvnej povinnosti žalovaným, povinnosti uvedenej v Článku VIII. bod 8.3 Zmluvy a to okrem iného, povinnosti na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva B v projekte K. a to najneskôr do 30.06.2017. Žalobcovia nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzovali od nimi tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného, že žalovaný nezabezpečil kolaudáciu prístupovej verejnej miestnej komunikácii v termíne do 30.06.2017, tvrdiac, že žalovaný je ten, kto musí vybudovať komunikáciu tak, že zabezpečí nielen stavebnotechnickú realizáciu komunikácie ale aj jej kolaudáciu (vybudovanie stavby de iure), pričom z charakteristiky riadne vybudovanej prístupovej komunikácie je aj zabezpečenie údržby a prejazdnosti

a tieto okolnosti sú viazané na samotnú kolaudáciu. Vzhliadol na skutkové tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, ktorí tvrdili, že i z úradného opisu skutočného stavu (rozhodnutie Mesta Banská Bystrica číslo OVZ SU /HOM zo dňa 03.05.2019) je možné vyvodiť, že komunikácia nezodpovedá a nenapĺňa pojmové vymedzenie jednak samotným žalovaným a tiež definíciu plynúcu z príslušných právnych predpisov. Žalovaný tvrdil, že z jeho strany k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou nedošlo, nakoľko v dohodnutom termíne 30.06.2017 prístupovú komunikáciu vybudoval. Pričom toto tvrdenie podľa jeho názoru nesporovali ani žalobcovia 1/ a 2/ , keď pripustili, že prístupová komunikácia je zrealizovaná. Súd sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že skutočnosť, že prístupová verejná miestna komunikácia, cesta identifikovaná ako vetva „B“ v projekte K. do 30.06.2017 nebola skolaudovaná nemá žiadnu relevanciu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Mal za to, že v Zmluve vymedzujúcej práva a povinnosti zmluvných strán (žalobcu 1/ a 2/ a žalovaného) však nie je uvedený/dohodnutý termín, v ktorom má žalovaný túto povinnosť, povinnosť zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie zrealizovať. V Zmluve tiež nie je dohodnutá zmluvná pokuta ako sankcia pre prípadné porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným zabezpečiť kolaudáciu predmetnej prístupovej komunikácie. Mal za to, že zo znenia Článku VIII. bod 8.3 nijakým spôsobom nevyplýva povinnosť žalovaného prístupovú komunikáciu v stanovenom/dohodnutom termíne 30.06.2017 aj skolaudovať. Upriamil pozornosť na to, že ani z ustanovenia , na ktoré poukázali žalobcovia nevyplýva povinnosť skolaudovania prístupovej komunikácie, keď podľa uvedeného prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby, čo znamená, že prístupová cesta k stavbe pokiaľ je zriadená, ale nie je skolaudovaná, nie je to prekážkou pre kolaudáciu danej stavby (rodinného domu. Vzhľadom k uvedenému prvoinštančný súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že nie je prípustné rozširovať následne povinnosť žalovaného stanovenú v Článku VIII bod 8.3 Zmluvy, t.j. povinnosť vybudovať prístupovú komunikáciu do 30.06.2017 aj o povinnosť zabezpečiť realizáciu jej kolaudácie. Preto za stavu, keď v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného ako osoby realizujúcej Projekt, na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva B v projekte K. a to najneskôr do 30.06.2017, t.z. porušenie povinnosti nesplnenie, ktorej bolo sankcionované zmluvnou pokutou, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. Súd prvej inštancie nepripustil návrh žalovaného na vykonanie dokazovania predložením kolaudačných rozhodnutí týkajúcich sa iných stavieb (rodinných domov), ktoré boli postavené na pozemkoch, ktoré v priebehu konania na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020 žalovaný navrhol, majúc za to, že žalovaný vykonanie tohto dokazovania ako prostriedku procesnej obrany neuplatnil včas. Naviac mal súd tiež za to, že vykonanie takéhoto dokazovania by bolo nadbytočné a nehospodárne, nakoľko kolaudácia iných stavieb , jej podmienky a realizácia nesúvisí s prejednávanou vecou, predmetom ktorej bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nakoľko žalobcovia v konaní neuniesli ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaným je daný, že žalovaný porušil zmluvne dohodnutú povinnosť nesplnenie ktorej bolo sankcionované zmluvnou pokutou a neuniesli dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalovaného vo veci, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , (ďalej len „ “) a priznal úspešnému žalovanému v konaní voči žalobcovi 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným rozhodnutím.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodov podľa a . Namietali, že súd sa pri posudzovaní uplatňovania nároku zameral výlučne na ich tvrdenie, že svoj nárok odvodzujú od povinnosti žalovaného zabezpečiť kolaudáciu prístupovej verejnej miestnej komunikácie a prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že nie je prípustné rozširovať následne povinnosť žalovaného stanovenú v Článku VIII bod 8.3 Zmluvy, povinnosť vybudovať prístupovú komunikáciu do 30.06.2017 aj o povinnosť zabezpečiť realizáciu jej kolaudácie. I keď je pravdou, že v rámci konania sa tejto otázke venovala väčšia pozornosť a väčší priestor, a to z dôvodu, že práve táto skutočnosť bola nosným sporným bodom medzi stranami sporu. Avšak súd sa v rámci konania vôbec nezaoberal aj ďalšou otázkou, na ktorú poukazovali, a to, že okrem nesplnenia si povinnosti kolaudácie, nebola splnená ani podmienka jej užívania schopnosti, či zabezpečenie dopravnými značkami, z čoho rovnako vyplýva nesplnenie si povinnosti vybudovať túto cestu. Poukázali na vyjadrenie k odporu zo dňa 14.10.2019 kde výslovne uviedli : „Žalobcovia práve vo svetle uvedenej „charakteristiky“ pojmu vybudovať poukazujú na fakt, že prístupová cesta (komunikácia), tak ako to

uvádza i Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica OVZ SU /HOM zo dňa 03.05.2019 (ďalej len „Rozhodnutie“), ktorým došlo k prerušeniu kolaudačného konania na stavbu „Rodinný dom, novostavba, Banská Bystrica, lokalita K.“, vo vlastníctve Žalobcov, nie je užívania schopná, nie je skolaudovaná a nie je zabezpečená dopravnými značkami, označená označením „súkromný pozemok“. Z takto podaného úradného opisu skutočného stavu je možné vyvodiť, že komunikácia nezodpovedá a nenapĺňa pojmové vymedzenie uvádzané jednak samotným žalovaným tak i definícií plynúcej z príslušných právnych predpisov.“ Navyše sám žalobca 1/ priamo na pojednávaní dňa 04.06.2020 uviedol a poukázal na nevybudovanie cesty aj bez prípadnej povinnosti ju skolaudovať (i keď sa s týmto právnym názorom o absencii povinnosti skolaudovať cestu nestotožňuje): „Ja nie som stavbár a neviem povedať, čo je vybudované a čo nie a či navozenie štrku je vybudovanie, ale v samotnom prerušení kolaudačného rozhodnutia sa píše, že prístupová komunikácia nie je vybudovaná. Nepíše sa tam, že nie je skolaudovaná.“ Aj z vyššie uvedeného vyplýva, že majú síce za to, že pod pojmom vybudovať je v danom prípade potrebné chápať také vybudovanie, ktorého výsledkom je aj kolaudácia. Avšak nie je to jediný dôvod, z ktorého odvodzujú nesplnenie si povinnosti žalovaným. Mali za to, čo uvádzali aj v priebehu konania pred prvoinštančným súdom, že nebolo splnené ani vybudovanie cesty v takom zmysle, v akom si ho vysvetľuje žalovaný a s akým právnym názorom sa následne stotožnil aj samotný súd. Žalovaný priamo uvádza, že: „Jazykový (objektívny) význam slova „vybudovať“ je absolútne zrejmý aj bez potreby odkazu na Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Slová sa musia vykladať podľa ich objektívneho zmyslu. Ak si žalobcovia v čase uzatvorenia Zmluvy predstavovali pod pojmom „vybudovať“ niečo iné ako vybudovanie/realizáciu, bol to ich subjektívny pocit; ten však nie je pri výklade Zmluvy rozhodujúci.“ Oni si pod pojmom vybudovať predstavujú (okrem povinnosti skolaudovať) aj vybudovanie a realizáciu, avšak tak ako na to poukazovali už v rámci konania pred prvoinštančným súdom, ani pri takomto výklade slova vybudovať, si túto povinnosť žalovaný nesplnil. Tak ako uviedli na pojednávaní dňa 04.06.2020, prístupová cesta ku dňu 30.06.2017 vybudovaná nebola. V tom čase a na tom mieste, kde mala byť podľa výkladu pojmu „vybudovať“ žalovaným prístupová miestna komunikácia vybudovaná, žalovaný navozil výlučne štrk, pričom žalovaný mal za to, že takto ním uskutočnené stavebné práce uvedenému pojmu zodpovedajú. O tom, že prístupová cesta nebola celkom vybudovaná ešte ani neskôr, svedčí Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica OVZ- DS 185521/32805/2019-Bai zo dňa 08.11.2019 o povolení predčasného užívania stavby „Inžinierske siete pre obytný súbor K., Banská Bystrica“ stavebného projektu „SO 702/1 obslužná komunikácia vetva B“, SO 702-2 obslužná komunikácia vetva C“ a časť stavebného objektu „SO 702-3 obslužná komunikácia vetva D“, „SO 701 prístupová komunikácia vetva A“, v ktorom sa priamo uvádza: „Na mieste stavby bolo zistené, že povolená stavba nie je vybudovaná v celosti.“ Preto mali za to, že v tomto prípade súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol, že ich nárok zamietol. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, či vôbec došlo k vybudovaniu prístupovej miestnej komunikácií v zmysle výkladu slova vybudovať tak, ako ho poňal sám súd, teda aj bez ohľadu na to, či bol alebo nebol žalovaný povinný zabezpečiť aj jej kolaudáciu. Vo vzťahu k povinnosti kolaudácie prístupovej komunikácií uviedli, že v bode 14.1 v odôvodnení rozhodnutia súd uvádza: „ Žalobca v 1. a 2. rade tvrdil, že kolaudáciu má zabezpečiť žalovaný ako osoba realizujúca Projekt, čo nie je sporné. V Zmluve vymedzujúcej práva a povinnosti zmluvných strán (žalobcu v 1. a 2. rade a žalovaného) však nie je uvedený/dohodnutý termín, v ktorom má žalovaný túto povinnosť, povinnosť zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie zrealizovať. V Zmluve tiež nie je dohodnutá zmluvná pokuta ako sankcia pre prípadné porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným zabezpečiť kolaudáciu predmetnej prístupovej komunikácie.“ A ďalej bod 14.2. v odôvodnení rozhodnutia: „ Zo žiadnych ustanovení Zmluvy nevyplynulo, že by strany mali dohodnutú zmluvnú pokutu pre prípad neskolaudovania prístupovej komunikácie v dopredu dohodnutom termíne.“ Na strane jednej súd uvádza, že nie je sporné, že kolaudáciu má zabezpečiť žalovaný. Na strane druhej už má za to, že na túto povinnosť nie je naviazaná sankcia v podobe zmluvnej pokuty. Je potrebné však poukázať na to, že v Zmluve o prevode vlastníckeho práva uzatvorenej medzi stranami sporu je jediná zmienka o prístupovej verejnej miestnej komunikácií v článku VIII bod 8.3., kde sa uvádza: „Predávajúci, ako osoba realizujúca Projekt, je povinný na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva B v projekte K., ktorý tvorí prílohu číslo 6 k tejto Zmluve a to najneskôr do 30.0.62017 a zabezpečovať riadnu údržbu cestnej komunikácie, vetva C, slúžiacej na prístup k Pozemku, a to najmú v zimnom období, a to až do momentu, kedy bude predmetná cestná komunikácia zo strany predávajúceho odovzdaná do užívania Mestu Banská Bystrica (resp. inému subjektu podľa podmienok Projektu.“ Nikde inde sa v texte Zmluvy o prevode vlastníckeho práva neuvádza zmienka o prístupovej miestnej komunikácií a ani osobitne povinnosť skolaudovať prístupovú miestnu komunikáciu. Nie je preto vôbec zrejmé, prečo súd na strane jednej tvrdí, že táto povinnosť

(povinnosť skolaudovať prístupovú miestnu komunikáciu) nie je sporná. Avšak na strane druhej už tvrdí, že podľa jeho názoru nie je na túto povinnosť viazaná zmluvná pokuta. Ak predsa predmetná zmluva neobsahuje ďalšiu zmienku o tejto povinnosti, tak súd nemôže vychádzať pri posudzovaní povinnosti aj skolaudovať cestu z iného ustanovenia, ako z bodu 8.3. predmetnej zmluvy. Je preto zmätočné tvrdenie súdu o tom, že potom následne, ak odvádza povinnosť skolaudovať cestu z bodu 8.3. predmetnej zmluvy (keďže z iného ustanovenia zmluvy to odvádzať nemôže), prečo následne tvrdí, že na túto povinnosť nie je naviazaná zmluvná pokuta, keď bod 10.2. predmetnej zmluvy jasne uvádza (čo súd ani nespochybňuje), že: „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia ktorejkoľvek z povinností Predávajúceho uvedených v bode 6.1., 8.1. alebo 8.3. Zmluvy má kupujúci právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,00 EUR za každý aj začatý deň omeškania a Predávajúci je povinný zmluvnú pokutu v takto dohodnutej výške Kupujúcemu zaplatiť.“ Navyše trvali na tom, že jednou z charakteristík riadne vybudovanej prístupovej komunikácie je aj zabezpečenie jej údržby a prejazdnosti, a tie sú viazané na samotnú kolaudáciu. Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica OVZ SU /HOM zo dňa 03.05.2019, ktorým došlo k prerušeniu kolaudačného konania na stavbu „Rodinný dom, novostavba, Banská Bystrica, lokalita K.“ jasne konštatuje, že predmetná stavba rodinného domu, resp. v nadväznosti na stav prístupovej komunikácie v danej dome, podmienky vyplývajúce z vyššie citovaných ustanovení týkajúcich sa zabezpečenia dostupnosti pre motorové vozidlá i ochrany verejných záujmov a právom chránených záujmov najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, zdravia ľudí, požiarnej ochrany, bezpečnosti a pod., jednoznačne nespĺňa. A teda nevybudovanie prístupovej komunikácie (vrátane jej neskolaudovania) v stanovenom termíne spôsobilo, že nielenže nebolo možné skolaudovať ani rodinný dom žalobcov, ale nebolo možné prístupovú miestnu komunikáciu ani využívať. Mali za nepochybné, že žalovaný mal povinnosť prístupovú miestnu komunikáciu aj skolaudovať, čo žalovaný do času podania žaloby neurobil. Je tak potrebné konštatovať, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z bodu 8.3. predmetnej zmluvy, preto majú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 10.3. predmetnej zmluvy. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná im nárok na náhradu trov konania.

5. Podaním zo dňa 18.08.2020 sa k odvolaniu žalobcov vyjadril žalovaný a uviedol, že žalobcovia v zásade iba inak formulujú („prekrúcajú“) ich námietku vo vzťahu k hlavnej spornej otázke tohto konania, ktorou bolo, či zmluvná povinnosť „vybudovať“ (ktorá je sankcionovaná zmluvnou pokutou) zahŕňa aj povinnosť „dať skolaudovať“. Ak žalobcovia teraz namietajú, že súd prvej inštancie sa mal špecificky zaoberať otázkou, či zmluvná povinnosť „vybudovať“ zahŕňa aj povinnosť „zabezpečiť užívania-schopnosť“, je potrebné konštatovať, že v zásade ide o rovnaký typ otázky, akým sa súd prvej inštancie zaoberal, keď posudzoval, či je možné zmluvnú povinnosť „vybudovať“ interpretačne rozšíriť aj na povinnosť zabezpečiť kolaudáciu. Touto (kľúčovou) otázkou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku veľmi detailne a správne zaoberal. Súd prisvedčil jeho tvrdeniu, že nie [je] prípustné rozširovať následne povinnosť žalovaného stanovenú v Článku VIII bod 8.3 Zmluvy, povinnosť vybudovať prístupovú komunikáciu do 30.06.2017 aj o povinnosť zabezpečiť realizáciu jej kolaudácie. V Zmluve nebola stanovená povinnosť žalovaného zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie v určitej lehote a teda ani porušenie tejto povinnosti žalovaným nebolo sankcionované zmluvnou pokutou. K takému dojednaniu strán nedošlo. Za stavu, keď v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného ako osoby realizujúcej Projekt, na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva “B” v projekte K. a to najneskôr do 30.06.2017, porušenie povinnosti nesplnenie, ktorej bolo sankcionované zmluvnou pokutou, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol. Podstatou kolaudácie je pritom práve posudzovanie toho, či je príslušná stavba užívania- schopná. Z hľadiska vnímania kolaudácie ako hlavnej podmienky pre možnosť užívania akejkoľvek stavby je možné zároveň tvrdiť, že bez kolaudácie nie je stavba užívania-schopná. Obsahové prepojenie medzi „zabezpečiť užívania-schopnosť“ a „dať skolaudovať“ je preto absolútne zrejmé a pokiaľ by aj nešlo o úplné synonymá, je zrejmé, že význam týchto spojení je obdobný. Ak sa preto súd prvej inštancie zaoberal posudzovaním, či zmluvná povinnosť „vybudovať“ zahŕňa aj povinnosť „dať skolaudovať“, je logické, že sa zaoberal aj tým, či povinnosť „vybudovať“ zahŕňa povinnosť „zabezpečiť užívania-schopnosť“. Námietka žalobcov, že súd prvej inštancie sa nezaoberal takouto „ďalšou otázkou“, je preto nesprávna. Žalobcovia v predmetnom konaní po celý čas namietajú, že si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť „vybudovať“ prístupovú komunikáciu. Samotní žalobcovia však vždy pod povinnosť „vybudovať“ subsumovali aj povinnosť zabezpečiť jej kolaudáciu (resp. v zmysle odvolania jej užívania- schopnosť). Pokiaľ žalobcovia teraz v odvolaní naznačujú, že nedošlo ani len k stavebno-technickému vybudovaniu prístupovej komunikácie, je dôležité poznamenať, že to nie je pravda ale najmä tú skutočnosť, že toto žalobcovia nikdy nepreukázali. Dôkazné bremeno o tom, že malo dôjsť k porušeniu

zmluvnej povinnosti (resp. že nedošlo k stavebno-technickému vybudovaniu prístupovej komunikácie), je na samotných žalobcoch. Žalobcovia však nikde nepreukázali, že by k stavebno-technickému vybudovaniu prístupovej komunikácie nedošlo. Ani z ich konštatovaní „komunikácia nezodpovedá a nenapĺňa pojmové vymedzenie jednak samotným žalovaným tak i definícii plynúcej z príslušných právnych predpisov“ nie je vôbec zrejmé, prečo by sa prístupová komunikácia zo stavebno-technického hľadiska nemala považovať za „vybudovanú“. Aj samotný žalobca 1/ na pojednávaní dňa 04.06.2020 priznal: „ja nie som stavbár a neviem povedať, čo je vybudované a čo nie ...“. To je samozrejme v poriadku a on ako osoba nemusí byť stavebno-technický expert. Avšak, on je žalobcom v tomto konaní a ak sa chce domáhať svojho nároku pre porušenie zmluvnej povinnosti, musí práve on vedieť preukázať (uniesť dôkazné bremeno), že k „vybudovaniu“ prístupovej komunikácie nedošlo. A to bez ohľadu na to, či je stavbár alebo nie. Ak samotní žalobcovia nedokážu jasne preukázať, že prístupová komunikácia nebola stavebno- technicky „vybudovaná“, mohli sa to pokúsiť preukázať napríklad znaleckým posudkom. Žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že k „vybudovaniu“ prístupovej komunikácie nedošlo, však nikdy nepredložili ani nenavrhli, a to aj napriek opakovanej výzve súdu prvej inštancie (naposledy na pojednávaní dňa 04.06.2020), aby predložili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Práve naopak, v konaní bolo jednoznačne preukázané, že k „vybudovaniu“ prístupovej komunikácie došlo. Je absurdné, ak žalobcovia namietajú, že prístupová komunikácia nie je ani „vybudovaná“ a ani „užívania schopná“. Navyše, s poukazom na koncentráciu konania a ustanovenie (upravujúce novoty v odvolacom konaní) mal za to, že takéto dôkazy (ak by aj existovali a žalobcovia by ich chceli predložiť) sú už procesne neprípustné. V predmetnom rozhodnutí o prerušení kolaudačného konania (spomenutom aj v bode 9.2 Napádaného rozsudku - ide o rozhodnutie zo dňa 03.05.2019) sa uvádza - citujeme: „Uvedená prístupová komunikácia je v súkromnom vlastníctve zrealizovaná je na základe stavebného povolenia, nie je však skolaudovaná....“. V rozhodnutí sa „nepíše“, že prístupová komunikácia nie je vybudovaná; a naopak, jasne sa tam „píše“, že komunikácia je zrealizovaná, pričom nie je skolaudovaná. Rovnako zavádzajúci je aj odkaz žalobcov na rozhodnutie Mesta Banská Bystrica OVZ-DS 185521/32805/2019-Bai zo dňa 08.11.2019 o povolení predčasného užívania, v ktorom sa uvádza, že „povolená stavba nie je vybudovaná v celosti.“ V tomto prípade spočíva zavádzanie zo strany žalobcov v tom, že (pravdepodobne vedome) nezdôraznili, že pod „povolenou stavbou“ sa v zmysle daného rozhodnutia nemyslí len prístupová komunikácia, ktorá je predmetom tohto konania (časť vetvy B), ale súbor viacerých pozemných komunikácií. V predmetnom rozhodnutí je pritom reálna potreba dokončenia pozemných komunikácií identifikovaná iba pri komunikáciách vetvy C a D, keď vo výroku daného rozhodnutia je uvedené: „2. Na komunikácii vetva „C“ je poklop dažďovej kanalizácie prekrytý asfaltovým povrchom, je nutné výškovo dorovnať poklop do úrovne vozovky. Lehota: do 31.12.2021 Dokončiť realizáciu komunikácie vetva ,,D“ v celom profile (úsek pred križovatkou s komunikáciou vetva „C“ a úsek od križovatky s komunikáciou vetva „B“) vrátane chodníkov. W.: do 31.12.2021 Zrealizovať chodník pre peších popri komunikácii vetva „B“ a „C“ v zmysle PD. W.: do 31.12.2021“. Pre samotnú prístupovú komunikáciu vetvy „B“ nie je stanovená povinnosť jej ďalšieho dokončenia. Z výroku v bode 4 ohľadom povinnosti zrealizovať chodník pre peších je zrejmé, že má ísť o chodník „popri“ predmetnej komunikácii; inými slovami, predmetné rozhodnutie nijako nepreukazuje, že by samotná komunikácia vetvy „B“ nebola vybudovaná. Je tak zrejmé, že vyjadrenie v predmetnom rozhodnutí „povolená stavba nie je vybudovaná v celosti“ sa týka komunikácií vetvy C a D, resp. najmä vetvy „D“. Žalobcovia tak opätovne hrubo zavádzajú, keď sa odkazom na predmetné rozhodnutie snažia preukázať, že samotná komunikácia vetvy „B“ nie je vybudovaná. Zaujímavosťou však je, že kým v celom konaní ako aj v celej časti a) Odvolania žalobcovia zdôrazňujú potrebu, aby povinnosť žalovaného „vybudovať“ prístupovú komunikáciu zahŕňala povinnosť „zabezpečiť jej užívania-schopnosť“, pri odkaze na toto rozhodnutie Mesta Banská Bystrica OVZ-DS 185521/32805/2019-Bai zo dňa 08.11.2019 už toto nie je dôležité. Tu žalobcovia už úplne ignorujú skutočnosť, že daným rozhodnutím došlo aj k povoleniu užívania danej prístupovej komunikácie; tu je pre žalobcov dôležitá iba z kontextu vytrhnutá časť odôvodnenia o tom, že povolená stavba nie je vybudovaná v celosti. A túto časť navyše účelovo a zavádzajúco formulujú. Žalobcovia súdu prvej inštancie vyčítajú, že na jednej strane konštatoval, že žalovaný má povinnosť zabezpečiť kolaudáciu a na druhej strane konštatoval, že na porušenie tejto povinnosti nie je naviazaná žiadna sankcia. Po prvé, celá táto námietka vychádza z nesprávnej premisy žalobcov založenej na dezinterpretácii znenia prvej vety bodu 14.1 Napádaného rozsudku, podľa ktorého: „Žalobca v 1. a 2. rade tvrdil, že kolaudáciu má zabezpečiť žalovaný ako osoba realizujúca Projekt, čo nie je sporné.“ Uvedené (aj keď to nie je napísané v Napádanom rozsudku úplne presne) však znamená iba to, že kolaudáciu prístupovej komunikácie vo všeobecnosti zabezpečuje práve žalovaný (ako stavebník projektu), a to rovnako ako zabezpečuje aj kolaudáciu iných prístupových komunikácií alebo iných pridružených stavebných objektov v rámci projektu. Súd prvej inštancie nikde nepotvrdil, že v

samotnej zmluve medzi sporovými stranami bola obsiahnutá konkrétna zmluvná povinnosť žalovaného zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie. Čiže, aj keď v zmluve nie je stanovená explicitná povinnosť žalovaného zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie (je tam iba povinnosť „vybudovať“ prístupovú komunikáciu), žalovaný túto kolaudáciu ako realizátor projektu nakoniec (vo všeobecnosti) zabezpečuje. Toto je okolnosť, ktorá nebola medzi stranami sporná. Nie je to však zmluvne stanovená povinnosť. A to je rozhodujúca skutočnosť pre toto konanie, ktorého predmetom je práve konanie o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty (t.j. pokuty pre porušenie zmluvnej povinnosti). Argumentácia v tejto časti Odvolania je tak založená na vyslovene nesprávnej premise žalobcov, že súd prvej inštancie konštatoval existenciu zmluvnej povinnosti žalovaného zabezpečiť kolaudáciu. K takémuto záveru súd prvej inštancie nikde v napádanom rozsudku nedospel. Argumentácia žalobcov je preto úplne irelevantná. Navyše, pre úplnosť zdôrazňujeme, že ak by aj súd prvej inštancie konštatoval existenciu zmluvnej, mimozmluvnej alebo akejkoľvek inej povinnosti žalovaného zabezpečiť kolaudáciu, pre predmet tohto konania by to nebolo rozhodujúce. Predmetom tohto konania je otázka, či vznikol nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku údajného porušenia povinnosti podľa bodu 8.3 predmetnej zmluvy (t.j. povinnosti vybudovať prístupovú komunikáciu) alebo nie. Z pohľadu posúdenia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty pre údajné porušenie povinnosti podľa bodu 8.3 predmetnej zmluvy je totiž úplne irelevantné, či by niekde inde v danej zmluve (v inom bode), v inej zmluve alebo v právnom predpise bola stanovená povinnosť žalovaného skolaudovať prístupovú komunikáciu. Takáto povinnosť (ak by aj existovala) by nemala právny základ zmluvnej povinnosti podľa bodu 8.3 predmetnej zmluvy, a preto aj jej prípadné porušenie (ak by k nemu došlo) by nemalo význam z hľadiska predmetu tohto konania, t.j. nezakladalo by nárok žalobcov voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty. Prípadné porušenie takejto povinnosti (ak by existovala a došlo by k nemu) by mohlo mať za následok vznik zodpovednosti za škodu; avšak z pohľadu vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti podľa bodu predmetnej zmluvy by to bolo irelevantné. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania.

6. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že nie je možné posudzovanie otázky splnenia povinnosti „zabezpečiť užívania-schopnosť“ stotožniť s posudzovaním otázky splnenia povinnosti „skoladuovať“, nakoľko i keď na strane jednej, ak má byť určitá stavba skolaudovaná, musí byť užívania-schopná. Na strane druhej však, nie každá užívania-schopná stavba musí byť skolaudovaná. Kolaudáciou rozumieme činnosť stavebného úradu, ktorá smeruje k vydaniu rozhodnutia o užívaní stavby. Ide o proces, pri ktorom sa rozhodne, či je stavbu možné užívať legálne, t.j. v súlade so zákonom. Cieľom kolaudácie je zabezpečiť ochranu verejných záujmov a práv účastníkov konania z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia budúcich užívateľov, ochrany životného prostredia, požiarnej ochrany a pod. Kolaudácia je podmienkou pre začatie legálneho užívania realizovanej stavby. V praxi však môže nastať aj prípad, že stavba je síce užívania schopná, t.j. je zrealizovaná a fakticky užívaná, táto cesta však nie je skolaudovaná, teda nie sú zabezpečené ďalšie zákonné povinnosti, aby bolo možné túto stavbu používať legálne. A teda, je potrebné od seba oddeliť povinnosť skolaudovať stavbu a povinnosť zabezpečiť užívania-schopnosť stavby, teda také vybudovanie stavby, kedy už dôjde k stavebno-technickému vybudovaniu stavby, ale ešte nie k samotnej kolaudácií. Z tohto dôvodu námietka o nezaoberaní sa touto otázkou súdom prvej inštancie je opodstatnená a oprávnená. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že nepreukázali, že by k stavebnotechnickému vybudovaniu prístupovej cesty nedošlo, uviedli, že na preukázanie nesplnenia si tejto povinnosti poukazujú Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica OVZ-DS zo dňa 08.11.2019, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že: „Na mieste stavby bolo zistené, že povolená stavba nie je vybudovaná v celosti.“ Vo vzťahu k údajnému zavádzaniu z ich strany v tom, keď poukazujú na Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica OVZ- DS 185521/32805/2019-Bai zo dňa 08.11.2019, v ktorom je konštatované, že povolená stavba nie je vybudovaná uviedli, že žalovaný opomenul, že na str. 3 predmetného rozhodnutia sa priamo uvádza: „Stavebné objekty „SO 702-1 obslužná komunikácia vetva B“, SO 702-2 obslužná komunikácia vetva C“ a časť stavebného objektu „SO 702-3 obslužná komunikácie vetva D“ sú dokončené čiastočne, v súlade s overenou DSP špeciálnym stavebným úradom.“ Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie nikde nepotvrdil, že v samotnej zmluve medzi sporovými stranami bola obsiahnutá konkrétna zmluvná povinnosť žalovaného zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie. Na strane druhej sám žalovaný uvádza, že okolnosť týkajúca sa povinnosti zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie, medzi stranami nebola sporná. Popiera však jej zakotvenie v zmluvnom ustanovení. Ako osobitne by mala byť potom táto povinnosť dojednaná však ďalej neuvádza. Je preto absolútny nezmysel, že keď sa zmluvné strany dohodli na jednotlivých vzájomných právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich vzájomného vzťahu a

tie upravili písomne v predmetnej zmluve, aby si následne osobitne dojednávali ďalšie povinnosti mimo písomnej zmluvy. A teda, ak sám žalovaný nepopiera jeho povinnosť skolaudovať príjazdovú cestu (čo nepopiera ani prvostupňový súd), z iného zmluvného ustanovenia, ako z ustanovenia bodu 8.3. zmluvy, táto povinnosť nemôže vyplývať.

7. Žalovaný v reakcii na argumentáciu žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že podstatou kolaudácie je posudzovanie toho, či je príslušná stavba užívania-schopná. Netvrdil, že spojenia „zabezpečiť užívania-schopnosť“ a „dať skolaudovať“ musia byť úplné 100%tné synonymá, avšak obsahové prepojenie medzi týmito spojeniami je absolútne zrejmé a pokiaľ by aj nešlo o úplné synonymá, je zrejmé, že význam týchto spojení je obdobný. Ak sa preto súd prvej inštancie zaoberal posudzovaním, či zmluvná povinnosť „vybudovať“ zahŕňa aj povinnosť „dať skolaudovať“, je logické, že sa zaoberal aj tým, či povinnosť „vybudovať“ zahŕňa povinnosť „zabezpečiť užívania-schopnosť“. Aj keď sa žalobcovia snažia čo najviac diferencovať tieto pojmy, aj sami priznávajú, že kolaudácia je podmienkou legálneho užívania stavby. Ako by sme teda mohli o nejakej stavbe hovoriť, že je užívania schopná (t.j. spôsobilá na okamžité užívanie), ak by to užívanie nebolo zároveň aj legálne. Žalobcovia sa sami zamotávajú do vlastnej argumentácie. Opätovne zdôraznil, že pod „povolenou stavbou“ sa v zmysle daného rozhodnutia nemyslí len prístupová komunikácia, ktorá je predmetom tohto konania (časť vetvy B), ale súbor viacerých pozemných komunikácií. Ako uviedol vo vyjadrení k Odvolaniu, v predmetnom rozhodnutí je reálna potreba dokončenia pozemných komunikácií identifikovaná výhradne iba pri komunikáciách vetvy C a D. Pre samotnú prístupovú komunikáciu vetvy „B“ nie je stanovená povinnosť jej ďalšieho dokončenia. Z výroku v bode 4 ohľadom povinnosti zrealizovať chodník pre peších je zrejmé, že má ísť o chodník „popri“ predmetnej komunikácii; inými slovami, predmetné rozhodnutie nijako nepreukazuje, že by samotná komunikácia vetvy „B“ nebola vybudovaná. Žalobcovia zjavne účelovo vytrhávajú z kontextu niektoré vety uvedené v rozhodnutí Mesta Banská Bystrica OVZ-DS 185521/32805/2019-Bai zo dňa 08.11.2019. Je však potrebné povedať, že ak je v rozhodnutí akokoľvek naznačené nedokončenie vo vzťahu k prístupovej komunikácii vetvy „B“, toto je vždy potrebné interpretovať v kontexte celého rozhodnutia, a to hlavne samotného výroku ako kľúčovej časti rozhodnutia, kde je stanovená iba povinnosť dobudovať chodník popri predmetnej komunikácii. Nie je tam stanovená povinnosť dobudovať samotnú prístupovú komunikáciu vetvy „B“. V podstate tvrdia, že správny orgán síce skonštatoval, že prístupová komunikácia vetvy „B“ nie je dobudovaná, avšak povolil jej predčasné užívanie a pritom nestanovil povinnosť, aby sa dobudovala (ako to spravil vo vzťahu k ostatným - naozaj nedobudovaným komunikáciám). Odkazom na jednu vetu z odôvodnenia správneho orgánu, navyše úplne vytrhnutú z kontextu celého rozhodnutia Mesta Banská Bystrica OVZ-DS 185521/32805/2019-Bai zo dňa 08.11.2019, žalobcovia určite neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie, že došlo k porušeniu povinnosti vybudovať predmetnú prístupovú komunikáciu. Zaujímavosťou však je, že kým v celom konaní ako aj v celej časti a) Odvolania žalobcovia zdôrazňujú potrebu, aby povinnosť žalovaného „vybudovať“ prístupovú komunikáciu zahŕňala povinnosť „zabezpečiť jej užívania-schopnosť“, pri odkaze na toto rozhodnutie Mesta Banská Bystrica OVZ-DS 185521/32805/2019-Bai zo dňa 08.11.2019 už toto nie je dôležité. Tu žalobcovia už úplne ignorujú skutočnosť, že daným rozhodnutím došlo aj k povoleniu užívania danej prístupovej komunikácie; tu je pre žalobcov dôležitá iba z kontextu vytrhnutá časť odôvodnenia o tom, že povolená stavba nie je vybudovaná v celosti. A túto časť navyše účelovo a zavádzajúco formulujú. Činnosť „kolaudácia prístupovej komunikácie“ v danom prípade nebola uvedená ako zmluvná povinnosť žalovaného v zmluve so žalobcami. Žalobcovia preto nemôžu tvrdiť, že neskolaudovaním prístupovej komunikácie došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a od tohto neexistujúceho porušenia zmluvy odvodzovať akékoľvek zmluvné nároky voči žalovanému. Ak si žalobcovia myslia, že nezabezpečením kolaudácie porušil žalovaný nejakú inú (nezmluvnú) povinnosť, mali takúto povinnosť identifikovať a domáhať sa žalobou nárokov z porušenia takejto povinnosti. V predmetnom konaní sa však žalobcovia domáhajú nárokov z porušenia zmluvnej povinnosti, a ako sme opakovane uvádzali a ako uviedol aj súd prvej inštancie, zmluvná povinnosť „vybudovať“ nezahŕňala aj povinnosť „dať skolaudovať“.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (, a ods. 1 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je podané dôvodne.

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), sa v

celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia prvoinštančného súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť ( ). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľov.

10. K odvolateľmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

11. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolatelia odvodzovali od toho, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom, že žalovaný si splnil povinnosť vybudovať prístupovú komunikáciu. Majúc za to, že súd prvej inštancie sa zameral výlučne na ich tvrdenia uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie, že svoj nárok odvodzujú od povinnosti žalovaného zabezpečiť kolaudáciu prístupovej verejnej miestnej komunikácie. Súd prvej inštancie správne pri posudzovaní dôvodnosti žalobcami uplatneného nároku vychádzal z článku VIII. bod 8.3 zmluvy, v ktorej sa žalovaný zaviazal na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva B v projekte K., a to najneskôr do 30.06.2017. Pričom samotní žalobcovia, tak ako uvádzajú i v podanom odvolaní, svoje skutkové tvrdenia ohľadne porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného odvodzovali od povinnosti žalovaného zabezpečiť kolaudáciu prístupovej verejnej miestnej komunikácie. S uvedenými skutkovými tvrdeniami sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Ak v podanom odvolaní odvolatelia spochybňovali závery súdu prvej inštancie poukazujúc na rozhodnutie Mesta Banská Bystrica OVZ SU /HOM zo dňa 03.05.2019, je potrebné uviesť, že na str. 3 odsek 4 je uvedené … “Uvedená prístupová komunikácia je v súkromnom vlastníctve zrealizovaná je na základe stavebného povolenia, nie je však skolaudovaní, nie je zabezpečená dopravnými značkami , v čase kolaudácie bola označená značením “súkromný pozemok”. Pojem “užívania schopná”, ktorý použil stavebný úrad v predmetnom rozhodnutí, a to konkrétne na str. 3 druhý odsek odôvodnenia rozhodnutia : “Pri kolaudačnom konaní navrhovateľ nepreukázal, že predmetný rodinný dom v jeho vlastníctve je dopravne prístupný po komunikácii , ktorá je užívania schopná.”, je potrebné vykladať v kontexte s tým, že stavebný úrad vyžadoval od stavebníkov (žalobcov 1/ a 2/) predloženie právoplatného kolaudačného rozhodnutia prístupovej komunikácie, nepotvrdzuje tak odvolateľmi uvádzanú konštrukciu, že prístupová komunikácia nebola vybudovaná. O dôvodnosti argumentácie odvolateľov, že prístupová cesta nebola vybudovaná ani neskôr nesvedčí ani rozhodnutie Mesta Banská Bystrica číslo: OVZ DS 185521/32805/2019-Bai zo dňa 08.11.2019, nakoľko v predmetnom rozhodnutí je reálna potreba dokončenia pozemných komunikácií identifikovaná iba pri komunikáciách vetvy C a D, a to: „2. Na komunikácii vetva „C“ je poklop dažďovej kanalizácie prekrytý asfaltovým povrchom, je nutné výškovo dorovnať poklop do úrovne vozovky. W.: do 31.12.2021 Dokončiť realizáciu komunikácie vetva ,,D“ v celom profile (úsek pred križovatkou s komunikáciou vetva „C“ a úsek od križovatky s komunikáciou vetva „B“) vrátane chodníkov. Lehota: do 31.12.2021 Zrealizovať chodník pre peších popri komunikácii vetva „B“ a „C“ v zmysle PD. W.: do 31.12.2021“. Pre samotnú prístupovú komunikáciu vetvy „B“ nie je stanovená povinnosť jej ďalšieho dokončenia. Z výroku v bode 4 ohľadom povinnosti zrealizovať chodník pre peších je zrejmé, že má ísť o chodník „popri“ predmetnej komunikácii; inými slovami, predmetné rozhodnutie nijako nepreukazuje, že by samotná komunikácia vetvy „B“ nebola vybudovaná. Z uvedeného tak možno dovodzovať, že vyjadrenie v predmetnom rozhodnutí „povolená stavba nie je vybudovaná v celosti“ sa týka komunikácií vetvy C a D, resp. najmä vetvy „D“, nie vetvy „B“. Vzhľadom k uvedenému argumentácia odvolateľov, že z predložených rozhodnutí stavebného úradu vyplýva, že prístupová cesta nebola vybudovaná, neobstojí. Vo vzťahu k námietkam odvolateľov, že súd

prvej inštancie sa opomenul zaoberať skutočnosťou, či k vybudovaniu prístupovej komunikácie vôbec došlo, možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že uvedenú skutočnosť odvolatelia v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázali, t.z. neuniesli dôkazné bremeno.

12. Odvolatelia ďalej namietali, že súd sa pri posudzovaní nimi uplatneného nároku zameral výlučne na ich tvrdenie, že svoj nárok odvodzujú od povinnosti žalovaného zabezpečiť kolaudáciu prístupovej verejnej miestnej komunikácie a prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že nie je prípustné rozširovať následne povinnosť žalovaného stanovenú v Článku VIII bod 8.3 Zmluvy, povinnosť vybudovať prístupovú komunikáciu do 30.06.2017 aj o povinnosť zabezpečiť realizáciu jej kolaudácie. V konaní nebolo sporným, že medzi stranami sporu došlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute, ktorej dojednanie vyhodnotil súd prvej inštancie ako určité a zrozumiteľné. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď skúmal, či na strane žalovaného došlo k žalobcami tvrdenému porušeniu povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou, t.z. k porušeniu povinnosti uvedenej v čl. VIII bod 8.3 zmluvy, t.z. že žalovaný na vlastné náklady nevybudoval prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva B v projekte K., ktorý tvorí prílohu č. 6 k tejto Zmluve, a to najneskôr do 30.06.2017. Nakoľko sa žalovaný v čl. VIII bod 8.3. zmluvy nezaviazal zabezpečiť aj kolaudáciu prístupovej komunikácie v určitej lehote, skutočnosť, že žalovaný v stanovenej lehote neskolaudoval prístupovú komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva “B” v Projekte K., a za stavu, keď v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného ako osoby realizujúcej projekt, na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva B v projekte K. a to najneskôr do 30.06.2017, porušenie povinnosti, ktorej bolo sankcionované zmluvnou pokutou, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom 1/ a 2/ nevznikol.

13. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd i námietky odvolateľov týkajúce sa zmätočnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.z. že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí na jednej strane tvrdil, že povinnosť skolaudovať prístupovú miestnu komunikáciu nie je sporná a následne vyslovil názor, že na túto povinnosť nie je viazaná zmluvná pokuta. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia má odvolací súd za to, že odvolateľmi uvádzaná zmätočnosť rozhodnutia vychádza z nepochopenia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Keď súd prvej inštancie v bode 14.1. odôvodnenia uviedol..“ Žalobca v 1. a 2. rade tvrdil, že kolaudáciu má zabezpečiť žalovaný ako osoba realizujúca Projekt, čo nie je sporné. V Zmluve vymedzujúcej práva a povinnosti zmluvných strán (žalobcu v 1. a 2. rade a žalovaného) však nie je uvedený/dohodnutý termín, v ktorom má žalovaný túto povinnosť, povinnosť zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie zrealizovať. V Zmluve tiež nie je dohodnutá zmluvná pokuta ako sankcia pre prípadné porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným zabezpečiť kolaudáciu predmetnej prístupovej komunikácie....“, je zrozumiteľným, že súd prvej inštancie všeobecne vyjadril, že kolaudáciu prístupovej komunikácie má(bude) zabezpečovať žalovaný (ako stavebník projektu), čím však neuviedol, že v samotnej zmluve bola medzi sporovými stranami obsiahnutá konkrétna zmluvná povinnosť žalovaného zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie.

14. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd i odvolateľmi uplatnenú odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ( ust. ). Odvolací súd preskúmavajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie konštatuje, že súd prvej inštancie na správne zistené skutkové závery aplikoval správne právne predpisy, preto odvolacia argumentácia odvolateľov nebola spôsobilou spochybniť správne právne závery súdu prvej inštancie.

15. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľov odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán spor (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešný žalovaný má proti žalobcom 1/ a / nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).