Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-3233-2021.pdf
PDF · 78.38 KB
Case nature
Subarea
19Ek/3233/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 284 831 proti povinnej: O. M., H.. XX. XX. XXXX, X. Z. XXX, XXX XX X. Z., o vymoženie 285,44 Eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Dušanom Kormaníkom, so sídlom exekútorského úradu Nám. generála Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 17 082 901, pod sp. zn. 202EX 1197/21, o sťažnosti povinnej proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/3233/2021 zo dňa 28. 04. 2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinnej proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.19Ek/3233/2021 zo dňa 28. 04. 2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/3233/2021 zo dňa 28. 04. 2022 vyššia súdna úradníčka rozhodla tak, že: „I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 b) Exekučného poriadku zastavuje. II. Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 36,- Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že po oboznámení sa s oznámením súdneho exekútora ako aj s oznámením oprávneného o zrušení výkazu nedoplatkov, bolo nesporne preukázané, že exekúcia je vedená na základe zrušeného exekučného titulu, a teda musí byť zastavená. Súdny exekútor súdu predložil oznámenie o zrušení výkazu nedoplatkov zo dňa 16. 12. 2021. Bol teda preukázaný zánik, resp. zrušenie exekučného titulu, na základe ktorého je táto exekúcia vedená a ďalej pokračovať nemôže. Z uvedeného vyplýva, že hoci exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne, v jej priebehu nastala skutočnosť odôvodňujúca zastavenie exekúcie a to, že v čase po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie bol exekučný titul zrušený, a to orgánom, ktorý ho pôvodne vydal, v tomto prípade oprávneným. Nakoľko mala vyššia súdna úradníčka jednoznačne preukázaný dôvod zastavenia exekúcie ustanovený v § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a je nesporne preukázaná skutočnosť odôvodňujúca právny záver o zrušení exekučného titulu, exekúciu zastavila. K trovám súdneho exekútora konštatovala, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, pretože v čase jeho podania vymáhaná pohľadávka existovala na základe vydaného exekučného titulu - výkazu nedoplatkov Union zdravotná poisťovňa, a.s. č. 1110013200 zo dňa 23. 05. 2011 a oprávnený nemal vedomosť o existencii skutočností rozhodných pre jeho zrušenie. Zároveň oznámenie oprávneného o zrušení výkazu nedoplatkov nemožno považovať za dôvod zastavenia exekúcie, ktorý možno oprávnenému pričítať, v dôsledku čoho by mal byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nesplnenia, resp. neskorého splnenia si oznamovacej povinnosti povinnou, a preto zastavenie exekúcie zapríčinila povinná, preto súd na náhradu trov exekúcie zaviazal povinnú.
2. Proti výroku II. uznesenia vyššej súdnej úradníčky podala povinná v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Podľa napadnutého uznesenia povinná neupovedomila oprávneného o tom, že pracuje v zahraničí, s čím však povinná nesúhlasí. V roku 2006, keď odišla pracovať do Českej republiky, bola poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a voči tej si svoju povinnosť splnila. To, že sa v roku
2010 stala z neznámych príčin poistencom oprávneného, nevedela až do doby príchodu na Slovensko. Povinná má za to, že keď ju oprávnený prepoistil, mal ju o tom informovať. Na základe týchto skutočností preto povinná žiada o prehodnotenie povinnosti nahradiť trovy súdnemu exekútorovi.
3. Oprávnený vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s podanou sťažnosťou. Vo svojom podaní povinná uviedla, že nikdy nebola poistencom oprávneného. V zmysle interného informačného systému oprávnený eviduje ako dátum vzniku poistného vzťahu povinnej deň 01. 01. 2007, pričom samotný dátum a čas podania prihlášky na verejné zdravotné poistenie je 20. 05. 2006 o 09:25, čo nasvedčuje, že podanie prihlášky zo strany povinnej bolo ešte pred odchodom do zahraničia. Vzhľadom na vyradenie predmetnej prihlášky v roku 2018 z dôvodu uplynutia archivačnej doby v zmysle archivačného poriadku zdravotnej poisťovne oprávnený nemá v súčasnej dobe prihlášku povinnej k dispozícii k predloženiu súdu. Oprávnený považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že zrušenie exekučných titulov sám nezavinil, nakoľko v čase podania návrhov na vykonanie exekúcie nemal žiadnu vedomosť, že na strane povinnej existujú skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, keďže povinná si zákonnú oznamovaciu povinnosť nesplnila a relevantné skutočnosti boli oprávnenému oznámené a preukázané až po začatí exekúcie, tak ako je uvedené vo vyjadrení oprávneného zo dňa 16. 12. 2021.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
10. V dôsledku sťažnosti podanej proti výroku II. napadnutého uznesenia zo strany povinnej súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
11. Povinná v podanej sťažnosti namietala nesprávnosť napadnutého uznesenia v otázke rozhodovania o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora, pričom po preskúmaní napadnutého uznesenia, vzhľadom na predchádzajúci priebeh veci, musí sťažnostný súd konštatovať správnosť napadnutého výroku uznesenia vyššej súdnej úradníčky, keď vyššia súdna úradníčka v dostatočnom rozsahu zistila procesný stav a zo zistených skutočností vyvodila správny právny záver, ktorý dostatočným spôsobom právne odôvodnila a sťažnostný súd sa tak stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky treba v prvom rade uviesť, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom CSP je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Pokiaľ ide o samotnú náhradu trov exekúcie súdneho exekútora, pravidlá pre priznanie náhrady
normuje § 199c Exekučného poriadku. Treba zdôrazniť, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov konania v zásade vždy, pričom základným pravidlom pre platenie trov súdneho exekútora je ich platenie povinným. Toto pravidlo vychádza zo skutočnosti, že správanie povinného (nesplnenie povinnosti) bolo spravodlivou príčinou podania návrhu na vykonanie exekúcie. V špecifických prípadoch sa však toto pravidlo modifikuje a ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Pre záver o zavinení oprávneného však treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. IV. ÚS 325/2010, II. ÚS 410/2010).
13. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec sťažnostný súd konštatuje, že oprávnený v danom prípade nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Hoci, v danom prípade je zrejmé, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že exekučný titul bol zrušený, čím bol naplnený dôvod pre zastavenie exekúcie súdom podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, treba ďalej zdôrazniť, že len táto objektívna skutočnosť, pre ktorú došlo k zastaveniu exekúcie, nemôže byť skutočnosťou, ktorá paušálne „pričíta“ oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora. Aj sťažnostný súd dospel k záveru, že k zrušeniu exekučného titulu došlo v dôsledku správania povinnej, ktorá si až dodatočne splnila oznamovaciu povinnosť a až v priebehu exekúcie predložila doklady o zdravotnom poistení v zahraničí (v období od 29. 05. 2006 do 15. 11. 2016), v dôsledku čoho jej v rozhodnom období nevznikla odvodová povinnosť. Vyššia súdna úradníčka tak správne vyhodnotila, že dôvod zastavenia exekúcie nemožno pričítať oprávnenému, ktorý návrh na vykonanie exekúcie podal v tom čase dôvodne, a preto správne uložila povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora povinnej.
14. Pokiaľ povinná v podanej sťažnosti uviedla, že nemala vedomosť o tom, že je poistencom oprávneného, pretože v tom čase bola poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, svoje tvrdenie nijak nepreukázala (o uvedenom nepredložila žiadne dôkazy). Treba zdôrazniť, že ak povinná na svoju obranu tvrdí určitú skutočnosť, ktorá má byť na jej prospech, musí túto skutočnosť aj preukázať, inak z nej súd pri svojom rozhodovaní nemôže vychádzať. Na druhej strane, oprávnený vo vyjadrení k podanej sťažnosti poukázal na to, že prihlášku k zmene zdravotnej poisťovne povinná podala ešte dňa 20. 05. 2006 s tým, že k zmene zdravotnej poisťovne z pôvodnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne na oprávneného došlo od 01. 01. 2007, čomu zodpovedá aj údaj na verejne prístupnej webovej stránke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (<https://www.portaludzs.sk/>). Keďže pobyt v zahraničí povinná deklarovala od 29. 05. 2006, k podaniu prihláška došlo ešte v čase, kedy bola na území Slovenskej republiky. Z uvedeného tiež vyplýva, že v čase, kedy povinná odchádzala do zahraničia, bola skutočne ešte poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Vzhľadom však na podanú prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne, ktorá zmena sa podľa zákona realizuje vždy k 01. 01. príslušného kalendárneho roka, práve povinnej vznikla oznamovacia povinnosť aj voči oprávnenému a nie naopak, ako sa nesprávne domnieva povinná. Napokon, oprávnený na výzvu súdu predložil aj výpis z účtu poistenca - povinnej, z ktorého vyplýva, že povinnej bola poskytovaná zdravotná starostlivosť, ktorá bola preplácaná práve oprávneným. Súčasne, dňa 29. 04. 2016, teda ešte v čase, kedy povinná deklarovala pobyt v zahraničí, bol jej na žiadosť vydaný aj nový preukaz zdravotného poistenia. Vo svetle týchto skutočností tak sťažnostný súd vyhodnotil tvrdenie povinnej o tom, že nemala vedomosť, že je poistencom oprávneného, ako nepreukázané, a teda jej tvrdeniu nemohol pre svoje rozhodnutie priznať žiadnu relevanciu.
15. Týmito úvahami tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky v napadnutom výroku II. je vecne správne, a preto sťažnosť povinnej proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/3233/2021 zo dňa 28. 04. 2022 ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).