Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Cob-7-2022.pdf
PDF · 218.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/7/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu Dopravné stavby, a.s., so sídlom Námestie sv. Michala 171/4, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 36 834 921, zastúpeného BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému Trenčiansky samosprávny kraj, so sídlom K dolnej stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín, IČO: 36 126 624, zastúpenému IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o, so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o zaplatenie 451 867,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/129/2016-335 zo dňa 27. septembra 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III. z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 451 867,12 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 451 867,12 eur od 04.08.2015 do zaplatenia, do troch dní, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %, o ktorých výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
1.2 V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutkové okolnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania: Na základe Zmluvy o združení zo dňa 17.12.2010 obchodné spoločnosti INGSTEEL, spol. s r.o., so sídlom Tomášiková 17, 820 09 Bratislava, IČO 17 320 429, PSJ Hydrotranzit, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 90, 821 07 Bratislava, IČO 35 833 106 a žalobca vytvorili združenie s názvom „Združenie HANT & INGSTEEL & PSJ HYDROTRANZIT“, ktorého vedúcim účastníkom bol v zmysle čl. III. Zmluvy práve žalobca. Účelom tohto Združenia bolo v zmysle čl. II bod 3. Zmluvy o združení, podanie spoločnej ponuky na zhotovenie predmetu verejnej zákazky stavby: „Rekonštrukcia objektu kasární Trenčianskeho hradu“ a ďalej, pokiaľ vyhlasovateľ súťaže uzatvorí s účastníkmi Združenia na podklade ich spoločnej ponuky zmluvu o zhotovení diela, ako aj spoločné zhotovenie diela (účastníci združenia budú vystupovať vo vzťahu k objednávateľovi ako zhotoviteľ. Podľa čl. II. bod 5. Zmluvy o združení, všetci účastníci združenia budú voči objednávateľovi a tretím osobám z akýchkoľvek právnych vzťahov vzniknutých v súvislosti s touto verejnou zákazkou zaviazaní spoločne a nerozdielne, a to po celú dobu plnenia verejnej zákazky (zmluvy o dielo) a aj po dobu trvania iných záväzkov vyplývajúcich z tejto verejnej zákazky. Každý účastník združenia súčasne jednotlivo zaručuje realizáciu diela a splnenie zmluvy o dielo, t. j. je i jednotlivo zodpovedný za svoj podiel činností, za splnenie zmluvy o dielo v súlade s jej podmienkami a ustanoveniami. Žalobca ako vedúci člen Združenia a žalovaný ako objednávateľ na
základe vyhodnotenia ponúk v užšej súťaži podpísali dňa 26.10.2011 Zmluvu o dielo č. TS - 001/041 - 2011. Ako zhotoviteľ bolo v zmluve uvedené Združenie HANT & INGSTEEL & PSJ HYDROTRANZIT. Podľa čl. II. bod 2.2. bola predmetom Zmluvy o dielo „Rekonštrukcia objektu kasární Trenčianskeho hradu“. Podľa čl. II. bod 3.1. Zmluvy o dielo, dielo bude zrealizované podľa projektovej dokumentácie „Rekonštrukcia objektu kasární Trenčianskeho hradu“, vypracovanej L.. F. Z., autorizovaný inžinier, hlavným a zodpovedným projektantom akad. arch. O. Z., v súlade s vydaným platným stavebným povolením č. SpSU 1251/2009 - 003/Zm, Pk zo dňa 29.10.2009 vydaným Spoločným stavebným úradom v Trenčíne s nasledovným členením: - SO 201 - Architektonické - stavebné riešenie, - SO 301 - Vodovodná prípojka,
- SO 302 - Prípojka kanalizácie, - SO 304 - Prípojka NN, - SO 305 - Prípojka slaboprúdu,- SO 306
- Spevnené plochy. Vrátane vyvolaných nutných prác a prác súvisiacich s výstavbou diela v zmysle platnej legislatívy, resp. zabezpečenia nasledujúcich vedľajších prác, výkonov a činností potrebných pre realizáciu predmetu zhotoviteľom -zriadenie a prevádzka staveniska, - náhrady na likvidáciu odpadového materiálu vzniknutého na stavbe vrátane poplatku za uloženie, - náklady na réžiu zhotoviteľa, - náklady na potrebné skúšky, atesty použitých materiálov, - náklady na škody spôsobené tretím osobám. Podľa čl. V. bod 5.2. Zmluvy o dielo, bola cena za zhotovenie diela 2.422.788,62 eur s DPH. Podľa bodu 5.3. túto cenu garantoval zhotoviteľ po celú dobu realizácie diela. Podľa bodu 5.5., cena diela je pevná a nemenná. Podľa bodu 5.6., zhotoviteľ stanovil cenu a ocenil všetky požadované vykalkulované práce podľa projektovej dokumentácie, podľa reálnych skutočností na mieste stavby a podľa výkazu výmer/ ktorý bol súčasťou súťažných podkladov k užšej súťaži/, rozpočtu a v ponuke stanovil ceny jednotlivých položiek. Podľa bodu 5.7., pre ocenenie výkazu výmer u naviac prác po odsúhlasení objednávateľom bude zhotoviteľ používať ceny a vyhotoví kalkuláciu ceny na základe ekonomicky oprávnených nákladov v zmysle regulačného výmeru č. R-3/96. Podľa čl. VII. bod 7.7. Zmluvy o dielo, objednávateľ je oprávnený žiadať zmeny projektu (vykonať zmeny diela) a zhotoviteľ je viazaný, na základe takto uskutočnenej zmeny projektu realizovať zmeny diela. Môže ísť len o také zmeny, ktoré neovplyvnia cenu diela ani termín dokončenia a kvalitu dokončeného diela. Podľa bodu 7.8., ak zhotoviteľ pred alebo v priebehu realizácie diela zistí chyby v projekte, je povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámiť objednávateľovi. Podľa čl. IX. bod 9.9. Zmluvy o dielo, zmeny diela oproti projektovej dokumentácii, ktoré si vyžadujú práce naviac musia byť zaznamenané v stavebnom denníku a odsúhlasené stavebným dozorom investora, zhotoviteľom, projektantom /autorský dozor/ a dohodnutý spôsob financovania. Podľa čl. XII. bod 12.4. Zmluvy o dielo, dielo je riadne odovzdané a prevzaté na základe písomných protokolov, v ktorých objednávateľ výslovne uvedie, že dielo preberá. Podľa čl. XV. bod 15.2. Zmluvy o dielo, meniť alebo dopĺňať text tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú platné, ak budú riadne potvrdené a podpísané oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. Z rekapitulácie objektov stavby zo dňa 11.07.2013 vyplýva cena prípočtov vo výške 625.435,67 eur s DPH. Z preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby vyplýva, že dňa 26.11.2013 došlo k dokončeniu preberacieho konania, pričom práce boli dokončené dňa 25.11.2013. Z obsahu tohto protokolu ďalej vyplýva, že vplyvom dodatočných zistení došlo k zvýšeniu ceny diela. Pokiaľ išlo o celkový vývoj zvýšenej ceny podľa protokolu, po odpočte neaktuálnych prác a doplnení vyvolaných prác, bola cena za dielo vrátane DPH v sume 2.422.788,62 eur. Stavba bola odovzdaná so závadami uvedenými v prílohe k protokolu. Zhotoviteľ v protokole prehlásil, že všetky ním vykonané práce boli obsiahnuté v Zmluve o dielo. Dňa 17.03.2014 bol medzi zhotoviteľom a objednávateľom uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo. Uvedeným dodatkom sa okrem času plnenia upraveného v čl. IV. Zmluvy o dielo menil aj čl. V bod 5.2., a to tak, že po odpočte prác v sume 130.506,72 eur a prípočte prác v sume 130.506,72 eur bola celková cena za dielo s DPH vo výške 2.422.788,62 eur, t. j. zostala nezmenená oproti cene uvedenej v Zmluve o dielo. Faktúrou č. 10150023 zo dňa 03.06.2015, so splatnosťou dňa 03.08.2015 žalobca vyfakturoval žalovanému stavebné práce vo výške 451.867,12 eur vrátane DPH. Predmetnú faktúru žalovaný neuhradil, a to ani čiastočne.
1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 10 ods. 4, § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, § 539 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 513, § 829 ods. 1, 2, § 830, § 835 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a konštatoval, že žaloba je dôvodná. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní súd prvej inštancie uviedol, že dňa 17.12.2010 bola uzavretá Zmluva o združení v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Účastníci sa dohodli na názve združenia, stanovili si aj základný účel združenia. Vedúcim účastníkom združenia bol žalobca. Účastníci združenia v súlade s
čl. II. bod 2 udelili vedúcemu združenia plnú moc k tam uvedeným úkonom. Súd konštatuje, že vzťahy medzi účastníkmi združenia sa riadia vždy Občianskym zákonníkom, aj keď zmluvu uzavreli podnikatelia pri svojej podnikateľskej činnosti, pretože ide o tzv. absolútny neobchod (§ 261 ods. 9 Obchodného zákonníka). Združenie, ktoré podľa zmluvy o združení vzniká, nemá právnu subjektivitu, t. j. nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Zákon ponecháva spôsob konania účastníkov združenia vo vzťahu k tretím osobám na dohode účastníkov združenia, s tým, že obvyklým variantom je plnomocenstvo udelené jednotlivými účastníkmi združenia jednému z nich, ktorý následne voči tretím osobám vystupuje ako splnomocnenec. Pokiaľ nie je zjavné z právneho úkonu, či účastník združenia navonok koná ako splnomocnenec, vždy koná vo vlastnom mene a z právneho úkonu je zaviazaný sám. Majetok, ktorý získa združenie činnosťou jednotlivých účastníkov zmluvy o združení na splnenie účelu združenia, sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, nie majetkom združenia (§ 834 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník v § 835 ods. 2 výslovne zakotvuje solidárnu zodpovednosť účastníkov združenia za záväzky z činnosti združenia voči tretím osobám. Pokiaľ ide o aktívnu solidaritu účastníkov združenia, zákon o nej výslovne nehovorí, avšak z ustanovení § 834 a § 835 možno vyvodiť, že z právnych úkonov urobených na splnenie účelu zmluvy vzniká účastníkom združenia aj aktívna solidarita. To znamená, že ktorýkoľvek z účastníkov združenia môže od dlžníka vymáhať splnenie dlhu. Dlžník je povinný plniť tomu, kto o splnenie požiadal prvý. Medzi sebou sa účastníci vysporiadajú podľa svojej účasti na nadobudnutom majetku. Podiel všetkých účastníkov združenia na majetku stanovuje zásadne zmluva o združení, ak tomu tak nie je, platí, že podiely účastníkov združenia na majetku sú rovnaké. Podiely jednotlivých členom predmetného Združenia a ich podiely na realizácii zákazky boli dohodnuté v čl. IV bod 3. Zmluvy o združení nasledovne: vedúci účastník (žalobca) - 50 %, druhý účastník združenia INGSTEEL, spol. s r.o. - 25 %, tretí účastník združenia PSJ Hydrotranzit, a.s. - 25 %. Pre právny vzťah aktívnej solidarity je rozhodujúce to, že záväzok spoločný pre niekoľkých veriteľov je jediným záväzkom, nejde teda o toľko záväzkov, koľko je veriteľov. Veriteľov síce spája identita pohľadávky, avšak osud pohľadávky vo vzťahu k jednotlivým spoluveriteľom je nezávislý. V prípade, ak o splnenie požiada jeden z veriteľov skôr, než sa dlžník rozhodne sám dobrovoľne plniť, ako tomu bolo v súdenej veci, vznikne tomuto veriteľovi právo predstihu, resp. právo prevencie. Tento veriteľ sa v okamihu požiadania stáva veriteľom celej pohľadávky a dlžník je v takom prípade povinný splniť celý dlh len tomuto veriteľovi. Z § 513 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva zákonné splnomocnenie pre toho spoluveriteľa, ktorý prvý požiadal dlžníka o splnenie, aby prijal od neho plnenie v mene a na účet ostatných spoluveriteľov. Tento veriteľ vystupuje ako splnomocnený zástupca všetkých spoluveriteľov a dlžník má povinnosť plniť jemu s právnymi účinkami splnenia dlhu pre všetkých spoluveriteľov. V súdenej veci uvedené neodporuje ani dohode účastníkov obsiahnutej v Zmluve o združení zo dňa 17.12.2010. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žalobca tým, že vystavil faktúru č.10150023 zo dňa 03.06.2015, teda požiadal dlžníka (objednávateľa zo Zmluvy o dielo), aby plnil na účet uvedený v tejto faktúre, došlo zo strany žalobcu k uplatneniu tzv. práva predstihu, resp. práva prevencie. Je totiž celkom nepochybné, že k vystaveniu faktúry žalobca prikročil v súvislosti so zmluvou o združení, resp. Zmluvou o dielo, vyúčtoval dlžníkovi - objednávateľovi cenu naviac prác v mene svojom (ako vedúceho účastníka združenia) a z faktúry ani z konania žalobcu nemožno vyvodiť, že by plnenie žalovanému vyúčtoval vo svojom mene a na svoj účet. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že z dokazovania vyplýva, že Zmluva o združení, ktorá obsahovala určenie žalobcu ako vedúceho združenia, upravovala aj to, že účastníci združenia sa zaväzujú sústrediť peňažné prostriedky na jedinom účte, prostredníctvom ktorého budú realizované aj všetky platby súvisiace s činnosťou združenia. Vedúci účastník mal účet združenia zriadiť v T., a.s. (čl. IV bod 5. Zmluvy o združení). Na predmetnej faktúre je uvedený práve účet vedený v T., a.s., o ktorom sa súd dôvodne domnieva, že je účet združenia, keďže táto skutočnosť medzi stranami sporná ani nebola. Oznámenie dohody aktívne solidárnych veriteľov, komu z nich má dlžník plniť, má samo osebe povahu uplatnenia práva predstihu i s jeho právnymi účinkami (viď JUDr. Imrich Fekete, CSc., JUDr. Martina Feketeová: Občiansky zákonník, Prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2021, str. 667). Po prijatí platby od žalovaného ako objednávateľa by bolo potom povinnosťou žalobcu takto prijaté plnenia v dohodnutom rozsahu poskytnúť ostatným účastníkom združenia. Vykonanie práva prevencie nemá samo osebe za následok zánik práv ostatných spoluveriteľov. Právnym dôsledkom uplatnenia práva predstihu jedným zo spoluveriteľov nie je koncentrácia pohľadávky v osobe tohto spoluveriteľa, ale iba koncentrácia vymáhateľnosti dlhu. Uplatnenie práva predstihu má určité procesné dôsledky, pretože povinnosť dlžníka splniť celý dlh je potom daná už len vo vzťahu k veriteľovi, ktorý ho ako prvý požiadal o plnenie. Tento veriteľ je aktívne legitimovaný sám podať žalobu voči dlžníkovi na splnenie záväzku, ako správne argumentoval žalobca. Na druhej strane však platí, že po uplatnení práva
predstihu jedným zo spoluveriteľov sa ostatní veritelia síce nemôžu domáhať splnenia dlhu od dlžníka pre seba, ale sú oprávnení domáhať sa u dlžníka, aby poskytol predmet splnenia tomu zo spoluveriteľov, ktorý uplatnil právo predstihu ako prvý. Dôsledkom uplatnenia práva predstihu je totiž iba to, že ostatní veritelia nemôžu od dlžníka vymáhať plnenie pre seba. Dlžník má potom proti žalobe niektorého z veriteľov námietky na obranu jednak zo samotného základného záväzkového právneho vzťahu aj jednak námietky, ktorému prislúchajú len voči tomuto veriteľovi z iného dôvodu (napr. započítanie vzájomnej pohľadávky podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka) - viď JUDr. Imrich Fekete, CSc., JUDr. Martina Feketeová: Občiansky zákonník, Prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2021, str. 665 až 667. S ohľadom na všetky uvedené argumenty súd považoval námietku žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za neopodstatnenú.
1.4 Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 26.10.2011 bola medzi žalovaným na strane objednávateľa a združením zastúpeným vedúcim účastníkom na strane zhotoviteľa uzatvorená Zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetná Zmluva o dielo bola v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií povinne zverejňovanou zmluvou, a vrátane jej Dodatku č. 1 boli riadne zverejnené. Cena za predmet diela, ktorým bola „Rekonštrukcia objektu kasární Trenčianskeho hradu“, bola dohodnutá ako pevná a nemenná, stanovená podľa projektovej dokumentácie a podľa výkazu výmer, rozpočtu. K písomnej zmluve o dielo patril spôsob vedenia stavebného denníka, rozpočet, Zmluva o združení, Harmonogram výstavby. Táto zmluva má teda podstatné náležitosti zmluvy o dielo, ktorou je predmet diela a určenie odmeny za jeho vykonanie. Čas plnenia bol dohodnutý v termíne do 24 mesiacov od podpisu Zmluvy o dielo. Zmluva o dielo má písomnú formu. Z horeuvedeného možno vyvodiť, že zmluvné strany - strany sporu sa dohodli na písomnej forme zmluvy o dielo a o tom, že jej zmena sa uskutoční v písomnej forme, teda že k zmene záväzku nemôže dôjsť ústnou formou, ale len v písomnej forme. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané a nesporné, že celková cena za zhotovenie diela vo výške 2.422.788,62 eur vrátane DPH bola zo strany žalovaného riadne uhradená. V konaní tiež nebolo sporné, že dielo bolo protokolárne odovzdané dňa 26.11.2013. Argumentáciu žalovaného ohľadom toho, že po odovzdaní diela už neboli vykonané žiadne ďalšie práce, súd nepovažoval za relevantnú v prejednávanej veci, nakoľko uvedené žalobca ani nikdy netvrdil. Tiež bolo nesporné, že počas vykonávania diela boli vykonané naviac práce a tiež niektoré práce podľa pôvodného rozpočtu neboli vykonané vôbec. Spornou v predmetnom konaní tak bola výška týchto naviac prác, keďže žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy za ich vykonanie vo výške 451.867,12 eur vrátane DPH avšak žalovaný tvrdil, že všetky naviac práce boli žalobcovi už zaplatené podľa Zmluvy o dielo. Žalobca vylúčil, že by práce fakturované predmetnou faktúrou boli fakturované duplicitne. Pri zdôvodnení vystavenej faktúry vychádzal zo súpisu vykonaných prác - rekapitulácia rozpočtov, kde boli jednotlivé položky ocenené nasledovne: (ceny s DPH) 1. Schodisko - doplnenie 11.735,03 eur, 2. Vodovodná prípojka14.425,04 eur, 3. Prípojka kanalizácie 38.917,52 eur, 4. Krov 18.309,10 eur, 5. ŽB stĺpy 11.252,73 eur, 6. Schodisko na ochodzu a odvodnenie strechy 98.209,56 eur, 7. Drevené obklady 57.865,76 eur, 8. Ústredné a slaboprúdové rozvody 98.136,47 eur, 9. Injektáže 103.015,90 eur. Predmetný súpis bol potvrdený pečiatkou a podpisom žalovaného, bez uvedenia dátumu s poznámkami: „Tieto súpisy vykonaných prác neslúžia ako podklad k fakturácii ani k vyhotoveniu dodatku k ZoD.“ a „Súpisy prác s totožné so skutočne vykonanými prácami, potvrdenými stavebným dozorom.“ Žalovaný v priebehu celého konania nespochybnil oprávnenosť osôb konajúcich v jeho mene podpisovať súpisy, ako aj objednávať naviac práce. Žalobca teda vychádzal z uvedeného súpisu, v ktorom ceny naviac prác korešpondujú s predloženými rozpočtami s tým, že sú odpočítané sumy 14.133,74 eur bez DPH za schodisko a suma 130.506,72 eur bez DPH v prípade injektáže. Súd mal tak za to, že predmetné sumy v celkovej výške 275.147,18 eur bez DPH predstavujú nevykonané/neaktuálne práce, ktorých nárok na zaplatenie si žalobca neuplatňuje. Keďže celková cena doplňujúcich prác, ako vychádza zo súpisu, ako aj zo žiadosti o zmenu projektu predstavuje sumu 521.196,39 eur bez DPH po odpočítaní neaktuálnych prác vo vyššie uvedených sumách 14.133,74 eur bez DPH a 130.506,72 eur bez DPH zostáva cena naviac prác 376.555,93 eur bez DPH (451.867,12 eur vrátane DPH, t. j. žalovaná suma). Zmluvná voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu sa prejavuje aj v ich možnosti zmeniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na obmedzení rozsahu záväzku zo zmluvy alebo na jeho rozšírení. V takom prípade by sa mali dohodnúť aj o dôsledkoch obmedzenia alebo rozšírenia rozsahu diela na dohodnutú cenu. Zmluvné strany sa tiež môžu dohodnúť o zmene diela a aj v tomto prípade by sa mali dohodnúť o dôsledkoch zmeneného diela na dohodnutú cenu. Ak si tieto dôsledky na cenu v prípade rozšírenia alebo obmedzenia rozsahu záväzku alebo v
prípade zmeny diela nedohodnú, platí úprava Obchodného zákonníka v ustanovení § 549 ods. 1, 2. Práce navyše, ako tomu bolo v tomto prípade, sa považujú za zmenu diela. Aj v prípadoch práce navyše, t. j. zmeny diela, by si mali zmluvné strany doriešiť ich vplyv na dohodnutú cenu. I v tomto prípade, čo v konaní nebolo sporné, žalobca ako zhotoviteľ vykonal aj iné práce, ktoré neboli obsiahnuté v písomnej Zmluve o dielo. Potreba vykonať tieto práce vznikla až po uzavretí písomnej Zmluvy o dielo. Tieto práce súviseli so zmenenou projektovou dokumentáciou, nakoľko pri pôvodnej projektovej dokumentácii sa nemohli predvídať. Podľa svedka A. O., ktorý bol stavbyvedúcim v rozhodnom období išlo napr. o umiestnenie, základ oporného múra, vodovodnú a kanalizačnú prípojku. Z vykonaného dokazovania napr. vyplynulo, že vykonanie inej (vo väčšom rozsahu) vodovodnej prípojky bolo vyvolané potrebou napojiť sa z vodárne, ktorá bola vzdialená 30-40 metrov. V konaní súd považoval za nesporné, že tieto práce navyše, nedohodnuté v písomnej Zmluve o dielo, boli aj žalobcom vykonané, pričom vychádzal z rekapitulácie objektov stavby zo dňa 11.07.2013, rekapitulácie rozpočtov z 11.07.2013, rozpočtu z 12.07.2013, rozpočtu z 30.03.2011, rozpočtu - schodisko - doplnenie, rozpočtu - vodovodná prípojka, rozpočtu - naviac práce prípojka kanalizácie, rozpočtu - krov, rozpočtu - ŽV stĺpy, rozpočtu - schodisko na ochozu a odvodnenie strechy, rozpočtu - drevené obklady, rozpočtu - ústredné a slaboprúdové rozvody, rozpočtu - injektáže (č. l. 151
- 175). Všetky uvedené listiny boli potvrdené a podpísané autorizovaným architektom akad. arch. O. Z., autorizovaným stavebným inžinierom L.. O. B. a žalovaným. Tieto rozpočty zahŕňali okrem vymedzenia prác aj cenu za ich vykonanie. Súd sa v konaní nezaoberal posudzovaním konkrétneho rozsahu uvedených prác podrobnejším porovnávaním, nakoľko jednak ide o otázku odborného charakteru a na druhej strane, až na posledné vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.08.2021, v priebehu celého konania, t. j. od roku 2016 žalovaný cenu vykonaných prác podľa uvedených rozpočtov nerozporoval. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú cenu za injektáže v poslednom písomnom vyjadrení, sám žalovaný len potvrdil, že pôvodný rozpočet stanovil vyššiu cenu oproti skutočne vykonaným prácam, pričom išlo práve o neuskutočnené práce, ktoré boli odpočítané a žalobca si ich v tomto konaní ani neuplatňuje. Faktom je, že Zmluva o dielo (zmluva o dielo nemá predpísanú písomnú formu) bola v tomto prípade dohodnutá písomne. Potom za stavu, že sa zmluvné strany dohodli na písomnej forme zmluvy a v súlade § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka aj na tom, že aj jej zmena sa uskutoční v písomnej forme, potom k zmene záväzku nemôže dôjsť ústnou formou, ale len v písomnej forme. Zmluvné strany totiž podľa § 263 Obchodného zákonníka nemôžu vylúčiť ustanovenie § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmena záväzku v tomto prípade nebola dohodnutá v písomnej forme, čo v konaní sporné nebolo. Žalobca si však žalovaný nárok uplatnil s poukazom na § 549 Obchodného zákonníka a súd mal za to, že medzi zmluvnými stranami boli dohodnuté dielčie zmluvy o dielo ústne, pričom všetky tieto zmluvy o dielo mali náležitosti zmluvy o dielo t. j. vymedzenie predmetu diela a jeho cenu. Je pravdou, že okrem Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo niet ďalšieho písomného dodatku k Zmluve o dielo, ktorý by riešil zmenu v rozsahu predmetu diela a jeho dôsledok na cenu. Tvrdenie žalovaného, že práce ktoré boli vykonané už boli zaplatené, nakoľko boli vykonané v súlade so Zmluvou o dielo vrátane jej Dodatku č. 1, vyvrátil štatutárny zástupca žalobcu, svedok, ako aj súdu predložené listinné doklady. Pokiaľ ide o obranu žalovaného ohľadom podpísania Dodatku č. 1, ktorý bol podpísaný až po niekoľkých mesiacoch po odovzdaní diela, a preto musel zahŕňať aj všetky naviac práce vykonané žalobcom, súd prisvedčil argumentácii žalobcu v písomnom podaní zo dňa 31.03.2020. Štatutárny zástupca žalobca pri výsluchu tvrdil, že boli vykonané len tie práce, ktoré boli žalovaným odsúhlasené, dohodnuté, a to aj čo do predmetu a ceny. Nevykonali sa žiadne práce, ktoré by neboli žalovaným odsúhlasené. Teda platilo, že žalovaný pri prácach navyše vedel, o aké práce navyše ide a za akú cenu. Tvrdenia žalobcu a svedka o nutnosti vykonania prác naviac, a to v súvislosti so zmenenou projektovou dokumentáciou potvrdzujú zápisy z kontrolných dní stavby Rekonštrukcia objektu kasární Trenčianskeho hradu. Pre presnú špecifikáciu súd v chronologickej postupnosti uvádza, že zo zápisu z KDS zo dňa 18.10.2012 akad. arch. Z. odovzdal osobne L.. X. upravenú projektovú dokumentáciu v elektronickej forme na CD. Ďalej tam bolo uvedené ako p. O. informoval, že v rozpočte stavby nie je zahrnuté práce ako - rozoberanie múrov, vybúranie okien, veniec na východnom múre, na čo GP - akad. arch. Z. reagoval, že sa jedná o práce, ktoré sa dajú riešiť a upresňovať len počas výstavby postupne so zistením skutkového stavu rekonštruovaných konštrukcií, a to v súlade s návrhom obnovy a konzultáciou s KPÚ Trenčín. Zo zápisu z KDS zo dňa 31.05.2013 vyplýva, že zmena programu bola nahradená kontrolou doteraz odovzdanej doplnenej, resp. upravenej projektovej dokumentácie, ktoré zohľadňuje vyvolané zmeny dodatočne zisteným skutkovým stavom jednotlivých objektov stavebných
prvkov a konštrukcií počas výstavby. Vyvolané zmeny boli postupne konzultované odsúhlasované na KPÚ Trenčín. Zo zápisu z KDS zo dňa 14.06.2013 je zrejmé, že stavebný dozor vykonal zápis do stavebného denníka, kde potvrdil platnosť doteraz odovzdanej projektovej dokumentácie, ktorá zohľadňuje vyvolané zmeny počas výstavby a bola postupne odovzdané zhotoviteľovi a investorovi a je potrebné podľa nej stavbu realizovať. Tiež bolo dohodnuté, že zhotoviteľ vypracuje rozpočet na predmetné zmeny podľa projektovej dokumentácie a predloží rozpočet na odsúhlasenie. Z posledného súdu predloženého zápisu z KDS zo dňa 02.09.2013 vyplýva, že zástupca investora L.. X. informovala o odovzdaní žiadosti o zmenu projektu na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, kde sa navrhujú zmeny projektu, a to zmena časového harmonogramu s predĺžením termínu ukončenia stavby do konca novembra vrátane kolaudačného konania a zmena rozpočtu. Cena diela po vzájomných rokovaniach s odsúhlasovaním zmien v rozsahu, vrátane jednotlivých rozpočtových položiek sa mení o odpočet neaktuálnych prác (-130.506,72 eur bez DPH) a prípočet doplňujúcich prác (521.196,39 eur bez DPH). Súd pre posúdenie nároku žalobcu vychádzal aj z predloženej Žiadosti o zmenu projektu zo dňa 30.08.2013 podpísanej vtedajším predsedom žalovaného. Dôvodom podania tejto žiadosti bola zmena harmonogramu, ako aj zmena rozpočtu podľa tam uvedených položiek, pričom sa menila cena diela o sumu 390.689,67 eur bez DPH. Súd upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, že k tejto Žiadosti sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd sa preto prikláňa k argumentácii žalobcu, že cena diela sa mohla zmeniť len po zmene projektu, a práve z toho dôvodu musela byť Žiadosť podaná. Súd má za to, že strany sa na zmene projektu dohodli a následne mal byť medzi stranami uzatvorený Dodatok č. 2 v znení tak, ako je uvedený na č. l. 194, t. j. cena za zhotovenie diela by bola 2.891.616,24 eur vrátane DPH. Žalovaný mal za to, že práce naviac sú zahrnuté v dojednanej cene za dielo podľa písomnej Zmluvy o dielo, teda podľa žalovaného sa zmluvné strany dohodli, že za tieto práce nebudú od žalovaného požadované naviac financie. Žalobca naopak dôvodil, že vykonané naviac práce neboli predpokladané pôvodným rozpočtom, boli vykonané na základe zmenenej projektovej dokumentácie a ich vykonanie aj cena bola odsúhlasená žalovaným. Logiku a pravdivosť tohto tvrdenia žalobcu podporuje výpoveď zástupcu žalobcu, svedka, ako aj predložené listinné doklady. Skutočnosť, že k týmto prácam došlo po uzavretí písomnej Zmluvy o dielo, potvrdzuje fakt, že písomná Zmluva o dielo bola uzavretá 26.10.2011 a zápisy z kontrolných dní, ako aj žiadosť o zmenu projektu boli z neskoršieho dňa. Súd poukazuje na to, že v písomnej Zmluve o dielo bola určite zrozumiteľne a jednoznačne dohodnutá príslušná cena za dielo. Táto cena bola stanovená zhotoviteľom po ocenení všetkých požadovaných vykalkulovaných prácach podľa projektovej dokumentácie, podľa reálnych skutočností na mieste stavby a podľa výkazu výmer/ktorý bol súčasťou súťažných podkladov k užšej súťaži/, rozpočtu a v ponuke stanovil ceny jednotlivých položiek. Úvaha o tom, že v takto navýšenej dohodnutej cene budú zahrnuté aj práce naviac, boli len úvahami na strane žalovaného. Napokon nie je logické, aby sa dojednávala cena za dielo vo vyššej sume, keď v čase uzavretia Zmluvy o dielo nemohlo byť známe ani jednej zo zmluvných strán, či práce naviac bude treba vykonať alebo nie. V súvislosti s údajným navýšením dojednanej ceny v písomnej Zmluve o dielo vyvstáva otázka, či v prípade, že by nevznikla potreba prác naviac v porovnaní s písomnou Zmluvou o dielo, by žalovaný plnil plnú dohodnutú cenu diela, t. j aj za uvažované prípadné práce naviac, ktoré by v skutočnosti realizované neboli. Táto úvaha je nelogická a poškodzujúca v tomto prípade žalovaného. Súd prvej inštancie napriek obrane žalovaného práve jeho konanie nepovažuje za súladné s poctivým obchodným stykom, keďže žalovaný, vedomý si vykonania naviac prác, po podaní žiadosti o zmenu projektu práve aj z dôvodu potreby navýšenia ceny diela o dodatočné práce, až v priebehu súdneho konania vyvolaného nezaplatením ceny za tieto naviac práce, ich vykonanie spochybnil. Za nedôvodnú súd prvej inštancie považoval žalovaným vznesenú námietku premlčania. Nárok žalobcu nemožno odvodzovať od termínov vykonania jednotlivých prác, ale od fakturácie naviac prác tak, ako tomu bolo aj v tomto konaní. Keďže faktúra č. 10150023 bola vystavená dňa 03.06.2015, s uvedenou splatnosťou dňa 03.08.2015 a žaloba bola podaná dňa 25.04.2016, nárok žalobcu premlčaný nie je. Pokiaľ ide o žalovaným predložené odborné stanovisko - statický posudok č. 40/2020 zo dňa 21.06.2020, z ktorého vyplýva, že poškodenie ochodze vylučuje jej užívanie, je potrebná urýchlená demontáž a odstránenie ochodzy, toto v celom rozsahu považuje súd za účelovú obranu, nakoľko žalovaný týmto posudkom disponoval už od roku 2020 a predložil ho súdu až na pojednávaní v roku 2021. Žalovaný neuviedol, či si vady tejto ochodze u žalobcu uplatňoval už skôr, nakoľko možno predpokladať, že už pri objednávke predmetného odborného stanoviska u znalca si bol žalovaný vedomý poškodenia ochodze. Preto súd na túto obranu žalovaného neprihliadal. Súd poukazuje aj na dĺžku trvania tohto sporu, pričom žalovaný mohol prípadne vady diela namietať už pri skorších vyjadreniach.
1.5 Pre toto konanie súd prvej inštancie nepovažoval za relevantnú námietku žalovaného ohľadom poukázania na stránku T. týkajúcej sa finančnej situácie žalobcu, ako aj námietku vzťahujúcu sa na aspekty verejného obstarávania. Žalovaný tvrdil, že dielo bolo vopred určené v rámci podkladov súvisiacich s konkrétnym verejným obstarávaním. Avšak v tomto smere, s poukazom na vykonané dokazovanie, má súd za to, že tieto podklady neboli pre stanovenie ceny, resp. ponuky zo strany žalobcu dostatočné.
1.6 Súd prvej inštancie uzavrel, že okrem písomnej Zmluvy o dielo boli uzatvorené ústne zmluvnými stranami aj zmluvy o dielo týkajúce sa jednotlivých konkrétnych prác, pričom v ich prípade došlo k dojednaniu nielen predmetu tohto diela, ale aj ceny diela. Tento záver súdu vyplýva aj z toho, že napriek obrane žalovaného, že práce naviac neboli dohodnuté písomne tak, ako to upravovala písomná Zmluva o dielo, žiadal o zmenu projektu príslušné ministerstvo. To len potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že tu boli popri písomnej Zmluve o dielo uzavreté ďalšie zmluvy o dielo v ústnej forme s dojednaným predmetom diela a cenou za toto dielo. Tvrdenie žalobcu o dohode o vykonaní prác mimo písomnej zmluvy o dielo, čo do predmetu i ceny, potvrdil aj zástupca žalobcu, ako aj vypočutý svedok. Ich výpovede si v zásadných skutočnostiach neodporovali a boli v zhode s tvrdeniami žalobcu. Vzhľadom na horeuvedené súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania pre stanovenie hodnoty naviac prác, tento súd vzhľadom na právne posúdenie nároku žalobcu zamietol. Súd mal za nespornú existenciu dohody o naviac prácach vrátane ceny za ich vykonanie a nárok žalobcu neposudzoval ako bezdôvodné obohatenie. Pretože žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Žalobcom požadovaná výška úroku z omeškania však nie je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,05 % ročne. Úroky z omeškania tak boli uplatnené nesprávne a z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vyhovel žalobe len v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy od 04.08.2015 a žalobu v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 8,05 % ročne, t. j. 0,70 % ročne zamietol.
1.7 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 451.867,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 451.867,12 eur od 04.08.2015 do zaplatenia, s tým, že výška úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku (27.09.2021) predstavuje sumu 243.404,72 eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 451.867,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 451.867,12 eur od 04.08.2015 do zaplatenia, s tým, že takto priznaná výška úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku (27.09.2021) predstavuje sumu 223.932,34 eur, čo predstavuje z celkovej uplatnenej sumy vrátane vypočítaných úrokov z omeškania (695.271,84 eur) 97 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 19.472,38 eur predstavujúcej rozdiel medzi uplatnenou a súdom priznanou výškou úroku z omeškania, čo z celkovej uplatnenej sumy predstavuje 3 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného), čiže žalobca bol úspešný v pomernej časti 94 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov I. a III. podal včas odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania, resp. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že napadnutý rozsudok vzhľadom na povahu veci uplatnených námietok obsahuje nedostatočné odôvodnenie. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného: absencia aktívnej legitimácie žalobcu, argument fixnej ceny diela, argument nemožnosti zmeny zmluvy o dielo inak ako písomne, argument o tom, že písomný Dodatok č. 1 bol uzatvorený po dokončení diela všetkých prác a tento predstavuje dohodu o kompletnej cene hotového diela, ktoré je možné považovať i za urovnanie celého obchodného prípadu, neunesenie dôkazného bremena a bremena tvrdenia - nedostatočná špecifikácia žalobcom, ktorú súd označuje za odbornú otázku, rozporovanie vykonania predmetných prác nereflektuje vôbec, súd považuje v konaní za nesporné, že práce boli objednané a vykonané, na námietku duplicity prác a ich zahrnutie v rozpočte reaguje len označením obrany za účelovú, absolútnu neplatnosť prípadných osobitných zmlúv pre ich rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní súd prvej
inštancie ignoruje. Súd prvej inštancie napríklad v bode 19 a 20 rozsudku neuviedol, na základe čoho sa dôvodne domnieva, že účet uvádzaný na faktúre je účtom združenia. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 25 uvádza, že sa nezaoberal posudzovaním konkrétneho rozsahu uvedených prác podrobnejším porovnávaním, nakoľko ide o otázku odborného charakteru a na druhej strane, až na posledné vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.08.2021 v priebehu celého konania žalovaný cenu vykonaných prác podľa uvedených rozpočtov nerozporoval, zdôrazňuje, že nebolo úlohou súdu ani žalovaného rozsahy podrobnejšie porovnávať. Je úlohou žalobcu riadne formulovať. Relevantné skutkové tvrdenia, uvedené porovnania a z toho vyplývajúcu presnú špecifikáciu prác mal v konaní poskytnúť žalobca. Nielenže si žalobca túto procesnú povinnosť nesplnil, ale súd sa ňou nezaoberal ani na námietku žalovaného. Žalovaný počas celého konania namietal, že žalobca uvedené práce nepreukázal, že všetky práce boli zaplatené. Bez riadnej špecifikácie potom prirodzené, že súd nevedel v odôvodnení presne vymedziť koľko konštatovaných údajných ústnych zmlúv, s kým a s akým konkrétnym predmetom malo byť uzatvorených. Nedostatočnosť odôvodnenia je zrejmá napríklad v bode 27 rozsudku, kde súd len konštatuje, že tvrdenie žalovaného bolo vyvrátené štatutárnym zástupcom žalobcu, svedkom a predloženými dokladmi, z čoho nevyplýva, akého svedka má súd na mysli (vypočutí boli dvaja), aké svedkove či žalobcove tvrdenie má súd na mysli a už vôbec nie to, o aké predložené listinné doklady má ísť, keď ich je v spise skutočne nemálo. Zdôraznil, že štatutárny orgán žalobcu v konaní vypovedá ako strana sporu, jeho tvrdenia sú tvrdeniami jednej z dvoch rovnocenných strán sporu a z jeho tvrdení nemožno vyvodiť, že „teda platilo“, že by žalovaný niečo odsúhlasil. Rovnako nemožno z neadresného záveru súdu v bode 28 rozsudku vyvodiť, že by žalovaný vedel, o aké práce navyše išlo a za akú cenu. V tomto ohľade pritom žalovaný v konaní namietal, že žalobca riadne ním tvrdené práce nešpecifikoval. Žalovaný nevie, okrem všeobecného označenie niektorých stavebných prvkov, čo presne žalobca považuje za najviac prácu, z čoho presne pozostáva, prečo nemá byť súčasťou ceny diela, v akom rozsahu bola uvedená v pôvodnom rozpočte, prečo a ako mala byť podľa žalobcu prekročená a podobne. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je vnútorne nekonzistentné a protichodné, vytvára dojem, že súd prvej inštancie rozhodol bez riadneho posúdenia relevantných dôkazov. Napadnutý rozsudok ďalej obsahuje nedostatočné a nesprávne posúdenie otázky aktívnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie pri posudzovaní tejto otázky nevymedzil základ, teda či sa má v predmetnom prípade aktívna legitimácia sa posudzovať v rámci uzatvoreného zmluvného vzťahu - zmluvy o dielo a následne sa táto odvíja od uzatvorenej zmluvy o dielo a zmluvy o združení alebo sa otázka aktívnej legitimácie žalobcu má posudzovať mimo tohto zmluvného vzťahu, teda z údajne jednotlivo ústne uzatvorených zmlúv o dielo. Vo vzťahu k posúdeniu aktívnej legitimácie žalobcu v rámci zmluvného vzťahu zmluvy o dielo namietal, že z predloženej zmluvy o združení, konkrétne z článku III. bod 2 vyplýva, že žalobca bol oprávnený na taxatívne vymedzené úkony za združenie, medzi ktoré nebolo zaradené oprávnenie uplatniť akýkoľvek nárok na súde. Žalobca tak žiadnym spôsobom nepreukázal svoje oprávnenie na uplatnenie nároku za združenie, pričom v konaní nebolo zistené ani jednomyseľné rozhodovanie účastníkov združenia v zmysle článku IV. bod 1 zmluvy o združení. Vo vzťahu k posúdeniu aktívnej legitimácie žalobcu v rámci mimozmluvného vzťahu, teda údajných ústnych zmlúv o dielo, zdôraznil, že zmluvu o združení uzatvorili účastníci zmluvy len na účely získania a plnenia zmluvy o dielo, preto nemožno vztiahnuť na plnenie v prípade iných ústnych zmlúv alebo v prípade bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v priebehu konania túto skutočnosť namietal, súd prvej inštancie sa s ňou nijako nevysporiadal. Pokiaľ súd mal za to, že jednotlivé zmluvy boli uzatvorené ústne, mal sa vysporiadať s tým, kto danú zmluvu mal uzatvoriť a plniť. Len tento subjekt by mohol byť potenciálne oprávnený a legitimovaný žalovať plnenie. Nemožno bez ďalšieho prijať, že by týmto subjektom bol práve žalobca, pretože tento záver nemá oporu v dokazovaní ani v tvrdení žalujúcej strany. Dokonca súd prvej inštancie v bode 20 rozsudku uviedol, že z faktúry ani z konania žalobcu nemožno vyvodiť že by plnenie žalovanému vyúčtoval vo svojom mene a na svoj účet. Keďže zmluva o združení sa nevzťahovala na inú ako písomnú zmluvu o dielo a súd súčasne nemá za to, že by plnenia žalobca vyúčtoval žalovanému ako plnenie v jeho mene a na jeho účet, nie je preukázané, že by žalobca bol jednak stranou a jednak aktívne legitimovaným subjektom z neurčitého okruhu súdom konštatovaných osobitných ústnych zmlúv. Súd prvej inštancie preto nemohol žalobcovi takýto nárok priznať. Zo záverov rozsudku súdu prvej inštancie, bod 19, možno dospieť k záveru, že súd prvej inštancie posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu v rámci uzatvorenej zmluvy o dielo a zmluvy o združení. V tomto kontexte poukázal na § 512 ods. 1, § 513 Občianskeho zákonníka, pričom súd sám uviedol jednotlivé podiely účastníkov združenia na realizácii zákazky. Z tohto dojednania zrejmé, že sa jednalo o deliteľné plnenie
a bolo nevyhnutné pre riadne posúdenie otázky aktívnej legitimácii ktoréhokoľvek účastníka združenia preukázať oprávnenie účastníka a jeho jednomyseľné zvolenie zvyšnými účastníkmi združenia za osobu, ktorá je združením splnomocnená na uplatnenie nároku zaslúžene. Zo zmluvy o združení aktívna solidarita účastníkov združenia nevyplýva, pretože títo sa výslovne dohodli na rozsahu právomoci vedúceho účastníka. Žalovaný ďalej namieta, že tvrdenie o uzatvorení osobitných ústnych zmlúv je nesprávnym skutkovým zistením, keďže z konania a dokazovania nevyplynulo preukázanie uzatvorenie inej ako písomnej zmluvy o dielo. Naviac súd toto skutkové tvrdenie prijal napriek tomu, že takéto skutkové tvrdenie žalobca v konaní neuplatnil a ďalej, ak súd mal za preukázané vykonanie naviac prác
- čo bolo sporné - tieto nemohol posúdiť ako samostatné zmluvy, ale mal vec posúdiť prostredníctvom § 272 ods. 2 a § 549 Obchodného zákonníka, ktorých aplikáciu súd obišiel. Z hľadiska skutkových zistení súd svoj záver o existencii ústnej zmluve riadne neodôvodnil a nešpecifikoval, o aké zmluvy malo ísť, neuviedol ani len koľko takých zmlúv malo byť uzavretých, neuviedol, čo malo byť predmetom jednotlivých konkrétnych zmlúv okrem všeobecného označenia údajných naviac prác, ktoré súd nevymedzil obsahovo a nepriradil ich k jednotlivým zmluvám, a teda nie zrejmé, aké konkrétne jednotlivé diela mali byť vykonané, neuviedol, aká mala byť cena jednotlivých diel podľa jednotlivých ústnych zmlúv, pričom uvedenie ceny diela je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, neobjasnil, medzi kým mali byť tieto zmluvy uzatvorené a kto mal konať v mene jednotlivých strán a neobjasnil, či zmluvnou stranou mala byť skupina dodávateľov alebo príslušný subjekt, ktorý realizoval údajné naviac práce. Súd prvej inštancie neuviedol, kedy mali byť jednotlivé zmluvy uzatvorené či plnené. Naviac súd prvej inštancie v bode 35 rozsudku píše o ústnych zmluvách, ale v bode 37 tvrdí, že mal za nespornú existenciu dohody o naviac prácach vrátane ceny. Vnútorná rozpornosť odôvodnenia rozsudku dokresľuje aj bod 20 rozsudku, podľa ktorého je nepochybné, že k vystaveniu faktúry žalobca prikročil v súvislosti so zmluvou o združení, respektíve zmluvou o dielo a vyúčtoval dlžníkovi - objednávateľovi cenu naviac prác. Súd teda na tomto mieste jasne prijíma, že vyúčtované práce majú byť naviac práce zo zmluvy o dielo a je nepochybné, že fakturácia bola vystavená v súvislosti s ňou. O niekoľko odsekov ďalej však súd už tvrdí, že plnený nárok nie je nárokom zo zmluvy o dielo, ale zo samostatných iných ústnych zmlúv. Nekompatibilný s tvrdením o existencii ústnej zmluvu o dielo je aj záver súdu v bode 29 rozsudku podľa, ktorého súd má za to, že strany sa na zmene projektu dohody a následne mal byť medzi stranami uzatvorený dodatok č. 2 v znení tak ako je uvedený na čísle listu 194, teda cena za zhotovenie diela by bola 2 891 616,24 eur. Je nepochopiteľné, aby súd založil svoje rozhodnutie na tvrdení o vykonávaní samostatných ústne objednaných diel podľa ústnych zmlúv a súčasne tvrdil, že ide o dohodnutú zmenu projektu, pre ktorý mal byť medzi stranami uzatvorený písomný dodatok v písomnej zmluve o dielo s konkrétnou úpravou ceny diela. Keď takáto písomná dohoda absentovala, tak súd tvrdený nárok na zvýšenie ceny diela jednoducho priznal z niečoho úplne iného. Vnútorný rozpor plynie aj z bodu 26 rozsudku, v ktorom súd uviedol, že žalobca si žalovaný nárok uplatnil s poukazom na § 549 Obchodného zákonníka, titulom zmeny diela, a súd prvej inštancie mal za to, že medzi zmluvnými stranami boli dohodnuté zmluvy o dielo ústne. Ďalšie zmluvy o dielo sú však úplne iný titul ako zmena zmluvy o dielo. Taktiež v bode 25 rozsudku súdu výslovne uviedol, že práce navyše, ako tomu bolo v tomto prípade, sa považujú za zmenu diela. Závery súdu sú potom neudržateľné a účelové. Súd prvej inštancie na pojednávaní 27.07.2021 pritom sám uviedol, že nie je ojedinelý prípad, že sa niečo začne robiť a v priebehu práce sa zistí, že niečo treba urobiť inak, niečo treba dobudovať, ceny sa navyšujú. V takom prípade potrebné, aby sa dohadovala cena, zmena ceny v súlade s ustanoveniami zmluvy o dielo. Ako a prečo následne súd prvej inštancie dospel k opačným záverom v rozsudku žalovanému zrejme nie je. Taktiež poukázal na skutočnosti, že faktúra, ktorou si žalobca uplatnil tvrdený nárok, znie " Na základe zmluvy o dielo č. TS - 001/041-2011 a podpísaného súpisu vykonaných prác fakturujeme vám práce vykonané na stavbe „Rekonštrukcia objektu kasární Trenčianskeho hradu - názov objektu Rekonštrukcia hradných kasární“, z čoho vyplýva, že žalobca ním uplatnený nárok jasne odvodzuje od písomnej zmluvy o dielo, nie od nešpecifikovaných ústnych zmlúv. Faktúra, ktorou si žalobca tvrdený nárok uplatňuje, tento vymedzuje ako jednu položku, nie viaceré položky, ktoré by mali zodpovedať viacerým zmluvám. V preberacom protokole o odovzdaní a prevzatí stavby sa uvádza že zhotoviteľ prehlasuje, že všetky ním vykonané práce boli obsiahnuté v zmluve o dielo. Samotná žaloba odkazuje na viacerých miestach na plnenie podľa zmluvy o dielo, aj v písomnom vyjadrení zo dňa 31.03.2020 žalobca potvrdzuje, že plnenie má byť plnením na zmluvu o dielo a nie samostatné diela. Ani žalobca ani jeho zástupca netvrdia, že by boli uzatvorené samostatné ústne zmluvy o dielo, práve naopak, práce vzťahujú k pôvodnej písomnej zmluve o dielo
a výslovne tvrdia, že išlo o zmenu diela. Keďže súd nepriblížil, čo malo byť predmetom jednotlivých ústnych zmlúv, nie zrejmé, aké diela mali byť dodané. V tomto kontexte poukázal na § 536 Obchodného zákonníka. Záver súdu o uzatvorení osobitných ústnych zmlúv o dielo je záverom, ktorý nemá oporu v skutkových tvrdeniach strán ani vo vykonanom dokazovaní, súd tento záver vyvodil svojvoľne, nesprávne, neurčito a svoju úvahu preskúmateľne neodôvodnil. Žalovaný nepopiera, že nie je vylúčené, aby si strany za určitých podmienok popri písomnej zmluve dohodli aj iné, ústne zmluvy, čo objasňuje i súdna prax. Súd prvej inštancie však rozhodoval v rozpore s ňou a s logickými závermi z nej plynúcimi. Musí ísť nevyhnutne o samostatné plnenie, nesúvisiace a nemeniace predmet plnenia podľa pôvodnej písomnej zmluvy tak, aby tým nedochádzalo k porušeniu dohody strán o možnosti meniť písomnú zmluvu len písomne a tým k porušeniu a obchádzaniu § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/332/2010, ktorého závery sú na danú vec aplikovateľné; obdobné závery prijal Najvyšší súd ČR aj vo veci 23Cdo/1146/2007. Poukázal tiež na to, že ak by aj záver o existencii samostatnej ústnej zmluvy alebo zmlúv bol správny, s čím ale nesúhlasí, takéto zmluvy by boli neplatné. Vo svojom vyjadrení v priebehu prvoinštančného konania poukázal na § 3 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, podľa ktorého zmluva musí mať písomnú formu okrem zmluvy uzavretej podľa § 102, pričom § 102 upravuje zadávanie zákaziek s nízkymi hodnotami, ktorými boli zákazky pri stavebných prácach v hodnote pod 20 000 eur. Predmet sporu túto hodnotu zásadne prevyšuje, preto nemožno uvažovať o žiadnej ústnej zmluve, respektíve takéto zmluvy by boli absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Súd prvej inštancie ďalej vec neposúdil z hľadiska § 5a zákona č. 211/2000 Z.z., že zmluvy uzatvárané žalovaným, sú povinne zverejňovanými zmluvami. Keďže zmluvy uzatváral žalovaný ako vyšší územný celok a tieto sú povinne zverejňovanými zmluvami, ani akejkoľvek potenciálne platne uzatvorené písomné zmluvy nenadobudli podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinnosť bez ich zverejnenia a súd nemohol priznať plnenie z nich. Ak by súd a žalobca chceli tvrdiť, že údajné ústne zmluvy nemuseli byť zverejnené, tieto konštrukcie by mali byť posúdené ako absolútne neplatné z dôvodu obchádzania zákona. V kontexte samostatných ústnych zmlúv absentuje akákoľvek aplikovateľná zmluva o združení, žalobca nepreukázal, že by ústne zmluvy uzatvoril a plnil on. Nesúhlasil s posúdením námietky premlčania zo strany súdu prvej inštancie. Poukázal na § 391 Obchodného zákonníka s tým, že možnosť uplatniť právo na súde sa posudzuje objektívne a závisí od toho, či a kedy žalobcovi vznikol nárok požadovať žalovať zaplatenie tvrdenej ceny diela. Začatia plynutia premlčacej doby nemôže byť odďaľované tým, že veriteľ nevystaví včas faktúru, ktorá je len účtovným dokladom. Rozhodné je to, kedy bolo dielo objektívne dodané a kedy žalobcovi objektívne vznikla možnosť sa ceny diela domáhať. Ak by bolo správne posúdenie súdu o tom, že predmetné naviac práce boli objednané samostatnými ústnymi zmluvami, možnosť uplatniť nárok na zaplatenie by žalobcovi vznikla dodaním jednotlivých diel podľa čiastkových zmlúv. Ako žalovaný uviedol, tieto tvrdené práce sa viazali v podstatnej miere do obdobia roku 2011, respektíve začiatku roka 2012, teda viac ako 4 roky pred podaním žaloby. Žalobca na sporné práce vystavil faktúru až 01.06.2015, teda viac ako rok a pol po ukončení celkovej stavby. Je v rozpore s účelom § 391 Obchodného zákonníka ako inštitútu premlčania, aby si veriteľ mohol autonómne subjektívne rozhodnúť o tom, kedy mu začne plynúť premlčacia doba. O to viac je to neprijateľné, ak žalobca preukázateľne vystavil faktúru dlhé mesiace či roky potom, ako mu to ukladá zákon (§ 73 písm. a/ zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty). Žalovaný taktiež namietal, že Dodatok č. 1 bol uzatvorený v čase, keď stavba bola plne dokončená, odovzdaná, žalobcom deklarované sporné práce mu boli dávno známe a vyčíslené. Dodatok sa uzatváral 4 mesiace po ukončení odovzdaní stavby a viac ako 8 mesiacov potom, ako žalobca vyčíslil súpis ním tvrdených naviac prác. Strany si teda v čase po dokončení diela písomne dohodli, že celková cena diela je 2 422 788,62 eur DPH, ktorá cena bola žalobcovi zaplatená. Súd prvej inštancie nezohľadnil čas uzatvorenia Dodatku č. 1, jeho význam a právne následky, ktoré dokonca úplne odignoroval, aj keď tieto jednoznačne bránia priznaniu inej ceny za dielo než tej, ktorá bola po dokončení diela písomne dohodnutá a zaplatená. Žalovaný poukázal, na to, že v Dodatku č. 1 bola prejavená jasná vzájomná dohoda zmluvných strán v celom rozsahu nahradiť cenu plnenia, čím sa prejavil nespochybniteľný konsenzus zmluvných strán, ktorý sa netýkal len vybraných prác, ale všetkých prác. Argumentácie žalobcu o tom, že zmenou obsiahnutou v Dodatku č. 1 mala byť vysporiadaná len časť tvrdených naviac prác je v priamom rozpore so znením písomného právneho úkonu. Dodatok č. 1 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by smerovalo k tomu, že medzi stranami sú otvorené ešte nejaké iné zložky ceny diela. Keďže zhotoviteľ vedel o tom, aký má tvrdený nárok, mal ho bude riešiť v danom dodatku explicitne
alebo v dodatku požadovať uvedenie toho, že ešte nejaká časť diela nebola zahrnutá do ceny diela. S ohľadom na podpis Dodatku č. 1 je zrejmé, na akej výške ceny za už dokončené dielo sa strany vzájomne písomne dohodli, čím akékoľvek ďalšie nároky žalobcu zanikli. Súd prvej inštancie nezohľadnil § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka a priznal žalobcovi plnenie vo výške inej, než bola dohodnutá cena diela. Strany si dohodli cenu fixnú, pričom uplatnený nárok je v rozpore s touto dohodou strán. V tejto fixnej cene boli výslovne zohľadnené aj vyvolané a súvisiace práce a všetok stavebný materiál a komponenty potrebné na zhotovenie diela. Prípadné navýšenie objemu či prácnosti nie je dôvodom na zvýšenie ceny, pretože by to odporovalo dojednaniam obsiahnutým v zmluve. Sám žalobca vo vyjadrení z 31.03.2020 potvrdzuje, že realizácia projektu mala pevne stanovenú cenu v zmysle zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, ktorá sa nemohla meniť. Súčasne sa však takejto zmeny a súvisiaceho plnenia domáha. Poukázal na riešenie otázky fixnej ceny v judikatúre súdov. Zdôraznil, že podľa zmluvy o dielo je objednávateľ oprávnený žiadať zmeny projektu (vykonať zmenu diela) a zhotoviteľ je viazaný na základe takto uskutočnenej zmeny projektu realizovať zmeny diela. Môže ísť len o také zmeny, ktoré neovplyvnia cenu diela ani termín dokončenia kvalitu dokončeného diela (bod 7.7). V tejto súvislosti sú irelevantné zápisy v stavebnom denníku, akákoľvek zmena diela musí mať formu dodatku k zmluve. V tomto kontexte poukázal na bod 14.3 zmluvy o dielo, ak by pokyny objednávateľa boli nad rámec tejto zmluvy, budú pre zmluvné stránky záväzné, len ak majú formou dodatku k tejto zmluve. Toto dojednanie súd prvej inštancii ignoroval. V bode 15.2 zmluvy o dielo si strany dohodli, že meniť alebo dopĺňať text tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov. Pri riadnom zohľadnení ustanovení zmluvy je zrejmé, že neboli splnené podmienku na jej zmenu a posúdenie súdu prvej inštancii je nesprávne. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo/2592/2008, sp.zn. 23Cdo 2856/209, sp.zn. 23Cdo 1146/2007, sp.zn., 32Cdo/2592/2008, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/7/2012, Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 14/2013, II. ÚS 79/2016. Takisto by bolo v rozpore s § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní uzatvorenie dodatku, ktorým by sa podstatným spôsobom menil pôvodný predmet zákazky alebo podmienky zákazky, respektíve ekonomická rovnováha zmluvy v prospech uchádzača, s ktorým pôvodná zmluva nepočítala. Podľa § 58 písm. i) zákona o verejnom obstarávaní nebolo možné realizovanie rokovacieho konania bez zverejnenia. Tieto argumenty uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení pred súdom prvej inštancie, avšak tento sa nimi vôbec nezaoberal. Zdôraznil aj § 10a zákona o verejnom obstarávaní. K aspektu verejného obstarávania súd prvej inštancie uviedol len to, že námietku žalovaného za relevantnú nepovažoval. Žalovaný tvrdil, že dielo bolo vopred určené v rámci podkladov súvisiacich s konkrétnym verejným obstarávaním. V tomto smere, s poukazom na vykonané dokazovanie, mal súd za to, že tieto podklady neboli pre stanovenie ceny, respektíve ponuky zo strany žalobcu dostatočné. Takéto odôvodnenie priameho rozporu so zákonom je nedostatočné a predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania v tejto veci. Žalobca sa domáha plnenia nielen v rozpore so zmluvou, ale s podmienkami súťaže, ktorej sa zúčastnil, ktoré platili pre všetkých uchádzačov rovnako. S týmito námietkami sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že na diele mali byť zrealizované naviac práce, ktoré neboli predmetom Dodatku č. 1 zmluvy o dielo, ich bližšiu špecifikáciu žalobca v žalobe neuviedol a označil len dôkaz - súpis vykonaných prác. Ten je v spise založený, ale nevyplýva z neho, aké konkrétne práce považuje žalobca za naviac práce a ktoré z nich mali byť predmetom Dodatku č.1 a ktoré nie. Poukázal na vyjadrenie strán v prvoinštančnom konaní v tomto smere. Súd prvej inštancie mal vyhodnotiť, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, nedostatočne špecifikoval a vymedzil predmet, za ktorý sa dožaduje plnenia, čo malo viesť k zamietnutiu žaloby. Tým, že súd prvej inštancie žalobu nezamietol, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý jeho postup zakladá aj inú vadu konania. Súd prvej inštancie úplne nesprávne a v rozpore s vyjadreniami strán v rozsudku uviedol, že vykonanie naviac prác bolo v konaní nesporné (napríklad bod 25 rozsudku). Poukázal na to, že vo svojom vyjadrení pred súdom prvej inštancie v bode 76 namietal, že jednak nebolo preukázané, že uplatnené naviac práce boli skutočne vykonané a jednak, že neboli vykonané v deklarovanom rozsahu a najmä, že nejde o naviac práce, ale o práce, ktoré mal žalobca zrealizovať v rámci plnenia zmluvy o dielo. Tieto skutkové tvrdenia žalobca nepoprel, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie nemohol žalobe ako celku vyhovieť. Poukázal na to, že žalobca si podľa súpisu uplatňuje ako naviac práce i krov bez bližšej špecifikácie či výpočtu, pričom súčasťou zmluvy o dielo bola kompletná rekonštrukcia budovy vrátane strechy, čím je zjavné, že krov nie je žiadnou prekvapivou a neočakávanou položkou. Za zjavne nedôvodnú položku označil požadovanú platbu za injektáže, pretože rozpočet tvoriaci prílohu zmluvy, počítal rovnako s injektážami,
a to vo väčšom objeme ako bolo fakturované. Injektáže boli predvídané zmluvou, nemožno hovoriť neočakávaných či naviac prácach. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani rozporom medzi listinami: súpis vykonaných prác - rekapitulácia rozpočtu (č.l. 21), kde si za injektáže žalobca uplatnil nárok na úhradu 103 015,90 eur, hoci v listine Rekapitulácia rozpočtov (č.l. 152) je rovnako označená položka uvedená v sume 216 353,30 eur bez DPH. Súd prvej inštancie došiel k nelogickému záveru, že žalobca žalobou vôbec nepožadoval zaplatenie injektáží, ale tieto mali predstavovať odpočty, o ktoré sa cena diela znížila, ako uvádza v bode 25. Súd prvej inštancie sa nezamyslel nad tým, z čoho žalovaná suma vlastne pozostáva, pretože ak dospel k záveru, že žalobca si v konaní neuplatňuje platbu za injektáže, ktoré sú uvedené v prílohe žaloby na č.l. 21 tak, že v súčte s ďalšími položkami dáva práve súčet 459 867,11 eur, je zvláštne, že súdu prvej inštancie takáto suma zo žalobného návrhu pri priznaní sumy nechýbala. Pokiaľ ide o ochodzu, v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch sa uvádza, že súčasťou objektu bude ochodza, ktorá návštevníkom poskytne jedinečný výhľad na mesto Trenčín a jeho okolie, takisto sa informácia o ochodze nachádzala vo viacerých častiach súťažných podkladov (časť B 1 - očakávaný stav po realizácií). Žalovaný tiež doložil znaleckým posudkom, že ochodza bola zhotovené nekvalitne, nachádza sa v dezolátnom stave. Na základe všetkých uvedených skutočností podľa názoru žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie nemôže obstáť.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
5. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
6. Žalovaný v odvolaní výslovne namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, vadu konania odvolateľ videl v nedostatku odôvodnenia, resp. nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie a jeho zmätočnosti. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, a preto odvolací súd - s poukazom na obsah odvolania žalovaného (§ 124 ods. 1 CSP) takto vymedzený odvolací dôvod subsumoval pod § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery
10. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
11. V rozhodovanej veci sa žalobca podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 451 867,12 eur s príslušenstvom na nasledujúcom skutkovom základe:
11.1 Dňa 17.12.2010 uzatvoril s obchodnými spoločnosťami INGSTEEL, spol. s r.o., a PSJ Hydrotranzit, a.s. zmluvu o združení, predmetom ktorej bolo vytvorenie združenia s názvom „HANT & INGSTEEL & PSJ HYDROTRANZIT“ (ďalej len „Združenie“). Žalobca ako vedúci člen Združenia a žalovaný na základe vyhodnotenia ponúk v užšej súťaži podpísali dňa 26.10.2011 „Zmluvu o dielo č. TS - 001/041 - 2011 predmetom ktorej bola realizácia diela „Rekonštrukcia objektu kasární Trenčianskeho hradu“. Zmluva bola uverejnená na webovom sídle žalovaného dňa 27.10.2011 (ďalej len Zmluva o dielo“). Žalobca realizoval pre žalovaného dielo v zmysle Zmluvy o dielo, a to podľa projektovej dokumentácie „Rekonštrukcia objektu kasární Trenčianskeho hradu“ a v súlade so stavebným povolením č. SpSU 1251/2009 - 003/Zm, Pk zo dňa 29.10.2009 vydaného Spoločným stavebným úradom v Trenčíne s členením: - SO 201 - Architektonické - stavebné riešenie, - SO 301 - Vodovodná prípojka,
- SO 302 - Prípojka kanalizácie, - SO 304 - Prípojka NN, - SO 305 - Prípojka slaboprúdu, - SO 306
- Spevnené plochy. Predmetom Zmluvy o dielo bolo aj vykonanie nutných prác a prác súvisiacich s výstavbou diela, teda - zriadenie a prevádzka staveniska, -náhrady na likvidáciu odpadového materiálu vzniknutého na stavbe vrátane poplatku za uloženie, - náklady na réžiu zhotoviteľa, - náklady na potrebné skúšky, atesty použitých materiálov. V priebehu realizácie stavebných prác bolo zistených niekoľko vád a nedostatkov projektovej dokumentácie a z tohto dôvodu žalovaný žiadal projektanta o jej úpravu, ktorú zodpovedný projektant aj realizoval. Žalobca následne vykonával stavebné práce podľa upravenej a doplnenej projektovej dokumentácie, ktorá v porovnaní s cenovou ponukou predloženou vo verejnej súťaži ako podkladom na uzatvorenie Zmluvy o dielo, obsahovala naviac práce, ktoré boli zo strany žalobcu na základe požiadaviek žalovaného aj vykonané. Na základe úprav projektovej dokumentácie sa tiež niektoré pôvodne plánované práce stali neaktuálne a žalobca ich v zmysle upravenej projektovej dokumentácie nerealizoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti strany sporu v súvislosti so zmenou harmonogramu prác, ako aj zmenou rozsahu prác, podpísali dňa 17.03.2014 Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, ktorým dodatkom sa z ceny diela odpočítali nerealizované (neaktuálne) práce, ktorých celková hodnota bola 130.506,72 eur a zároveň sa k cene diela pripočítala časť realizovaných naviac prác, ktorých hodnota bola taktiež 130.506,72 eur. Na základe Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo celková cena diela ostala nezmenená. Na diele boli z dôvodu chýb pôvodnej projektovej dokumentácie zrealizované aj naviac práce, ktoré prevyšovali hodnotu odpočítaných prác a neboli tak predmetom Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo (ďalej len „Naviac práce“). Vykonanie týchto Naviac prác potvrdil samotný žalovaný podpisom súpisu vykonaných prác, ktorý obsahoval rozsah aj cenu Naviac prác. Na základe uvedeného žalobca vypracoval návrh Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo, predmetom ktorého malo byť zvýšenie celkovej ceny diela o hodnotu dodaných a žalovaným potvrdených Naviac prác, teda zvýšenie celkovej ceny diela o sumu 376.555,93 eur bez DPH (451.867,12 eur vrátane DPH). Žalovaný však navrhovaný Dodatok č. 2 neakceptoval a odmietol ho podpísať. Preto si žalobca uplatnil nárok na úhradu Naviac prác vystavením a doručením faktúry č. 10150023 zo dňa 03.06.2015 na sumu 451.867,12 eur s DPH, ktorú žalovaný neakceptoval a žalobcovi ju vrátil. Žalobca ďalej uviedol, že práce na diele boli dokončené 25.11.2013 a dielo bolo žalovanému odovzdané dňa 26.11.2013. Žalovaný nepochybne prijal naviac práce, avšak odmenu resp. cenu za takto vykonané naviac práce odmietol zaplatiť, čím na strane žalovaného vznikol záväzok z bezdôvodného obohatenia, resp. došlo k uzavretiu novej zmluvy o dielo. Žalobca alternatívne poukázal na § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka.
12. Podľa § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
13. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
14. Podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.
15. S poukazom na uvedené a vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že dňa 26.10.2011 bola medzi žalovaným na strane objednávateľa a združením zastúpeným vedúcim účastníkom na strane zhotoviteľa (zo zmluvy o združení zo dňa 17.12.2010 medzi spoločnosťami INGSTEEL, spol. s r.o., so sídlom Tomášiková 17, 820 09 Bratislava, IČO 17320429, PSJ Hydrotranzit, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 90, 821 07 Bratislava, IČO 35833106 a žalobcom) uzatvorená Zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií povinne zverejňovanou zmluvou, a vrátane jej Dodatku č. 1 bola riadne zverejnené. Cena za predmet diela, ktorým bola „Rekonštrukcia objektu kasární Trenčianskeho hradu“, bola dohodnutá ako pevná a nemenná, stanovená podľa projektovej dokumentácie a podľa výkazu výmer, rozpočtu. K písomnej zmluve o dielo patril spôsob vedenia stavebného denníka, rozpočet, Zmluva o združení, Harmonogram výstavby. Čas plnenia bol dohodnutý v termíne do 24 mesiacov od podpisu Zmluvy o dielo. Zmluvné strany sa dohodli na písomnej forme zmluvy o dielo a o tom, že jej zmena sa uskutoční v písomnej forme, teda že k zmene záväzku nemôže dôjsť ústnou formou, ale len v písomnej forme. Súd prvej inštancie ďalej správne vychádzal z toho, že celková cena za zhotovenie diela vo výške 2.422.788,62 eur vrátane DPH uvedená v zmluve o dielo v znení Dodatku č. 1 bola zo strany žalovaného riadne uhradená a dielo bolo protokolárne odovzdané dňa 26.11.2013. Bolo nesporné, že počas vykonávania diela z dôvodu zmeny projektovej dokumentácie boli vykonané naviac práce a tiež niektoré práce podľa pôvodného rozpočtu neboli vykonané vôbec, ale spornou v predmetnom konaní bol rozsah týchto naviac prác, keďže žalovaný tvrdil, že všetky naviac práce boli žalobcovi už zaplatené podľa Zmluvy o dielo. Žalobca argumentoval, že pri vystavení faktúry vychádzal zo súpisu vykonaných prác - rekapitulácia rozpočtov, kde boli jednotlivé položky ocenené nasledovne: (ceny s DPH) 1. Schodisko - doplnenie 11.735,03 eur, 2. Vodovodná prípojka14.425,04 eur, 3. Prípojka kanalizácie 38.917,52 eur, 4. Krov 18.309,10 eur, 5. ŽB stĺpy 11.252,73 eur, 6. Schodisko na ochodzu a odvodnenie strechy 98.209,56 eur, 7. Drevené obklady 57.865,76 eur, 8. Ústredné a slaboprúdové rozvody 98.136,47 eur, 9. Injektáže 103.015,90 eur. Predmetný súpis bol potvrdený pečiatkou a podpisom žalovaného, bez uvedenia dátumu, s poznámkami: „Tieto súpisy vykonaných prác neslúžia ako podklad k fakturácii ani k vyhotoveniu dodatku k ZoD.“ a „Súpisy prác s totožné so skutočne vykonanými prácami, potvrdenými stavebným dozorom.“
16. V tomto kontexte súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmene diela a v takom prípade by sa mali dohodnúť o dôsledkoch zmeneného diela na dohodnutú cenu. Ak si tieto dôsledky na cenu v prípade rozšírenia alebo obmedzenia rozsahu záväzku alebo v prípade zmeny diela nedohodnú, platí úprava Obchodného zákonníka v ustanovení § 549 ods. 1, 2. Práce navyše sa považujú za zmenu diela. Zmluva o dielo bola v tomto prípade dohodnutá písomne a zmluvné strany sa dohodli v súlade § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka aj na tom, že aj jej zmena sa uskutoční v písomnej forme, a preto k zmene záväzku nemohlo dôjsť ústnou formou, ale len v písomnej forme. Zmluvné strany totiž podľa § 263 Obchodného zákonníka nemôžu vylúčiť ustanovenie § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca však v konaní neuniesol dôkazné bremeno a existenciu takejto dohody zmluvných strán nepreukázal. Uvedenému záveru súdu prvej inštancie, ktorý na tomto právnom základe žalobcovi plnenie nepriznal, niet čo vytknúť.
17. Odvolací súd v tejto súvislosti a i v súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom právneho základu jeho nároku titulom bezdôvodného obohatenia, dodáva, že keďže medzi zmluvnými stranami absentuje písomná dohoda o zmene diela, resp. o prácach naviac, žalobcovi by aj v prípade preukázania naviac prác nárok na zvýšenú cenu diela zodpovedajúcu výsledku realizovaných prác nevznikol. Ak neboli splnené v zmluve dohodnuté podmienky pre zaplatenie realizovaných naviac prác pre nedostatok písomnej formy, nejde o plnenie bez právneho dôvodu alebo z neplatného právneho úkonu, ale o plnenie na základe zmluvy o dielo v situácii, keď neboli splnené v tejto zmluve dohodnuté podmienky pre takéto plnenie a zhotoviteľovi nemožno priznať uplatnený nárok ani z iného právneho titulu (napr. bezdôvodné obohatenie). Tieto závery korešpondujú i s rozhodovacou praxou, na ktorú upozorňuje i žalovaný, napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Cob/443/2012 zo dňa 13.06.2013 vo vzťahu ku ktorému Ústavný súd SR sp.zn. II.ÚS 79/2016 zo dňa 28.01.2016 odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/7/2012 zo dňa 25.07.2012 vo vzťahu ku ktorému Ústavný súd SR sp.zn. III.ÚS 14/2013 zo dňa 28.01.2016 odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.
18. Odvolací súd však po preskúmaní veci vyhodnotil, že odvolacia námietka žalovaného ohľadom rozpornosti a nepreskúmateľnosti ďalších následných záverov súdu prvej inštancie je dôvodná. 18.1 V prvom rade, napadnutý rozsudok obsahuje popísanú rozpornú terminológiu, keď súd prvej inštancie síce opakovane (odsek 26 a odsek 35) posúdil nárok žalobcu ako nárok vyplývajúci zo samostatných ústnych zmlúv o dielo, uzavretých medzi sporovými stranami mimo zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.03.2014, avšak v ostatných odsekoch (napr. 29, 30, 31) stále používa pojem „práca naviac“, ktorý, i podľa jeho vlastnej úvahy (v odseku 25 rozsudku), predstavuje zmenu diela ( v súvislosti s ktorou však správne uzavrel, že v konaní nebola preukázaná existencia písomnej dohody o zmene diela, resp. o prácach naviac, ako je popísané vyššie).
18.2 Z tvrdení žalobcu, ktoré sú obsiahnuté v spise pritom nevyplýva, že by si žalobca svoj nárok uplatnil titulom ústnych zmlúv o dielo, odlišných od zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.03.2014 a žalobca neposkytol súdu v tomto smere žiadne skutkové tvrdenia o tom kedy, kto, s akým predmetom plnenia, odplatou a ďalšími podmienkami mal tú - ktorú samostatnú ústnu zmluvu o dielo uzavrieť, pričom zo žaloby a všetkých ostatných písomných i ústnych vyjadrení žalobcu v spore vyplýva, že žalobca svoj nárok uplatňuje v súvislosti so zmluvou o dielo č. TS - 001/041-2011 v spojení so zmluvou o združení zo dňa 17.12.2010.
18.3 Ak mal súd prvej inštancie - i napriek absencii akýchkoľvek skutkových tvrdení žalobcu v tomto smere - na základe vykonaného dokazovania za to, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu samostatných ústnych zmlúv o dielo, odlišných od zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.03.2014, tieto v rozsudku súdu prvej inštancie nie sú špecifikované. Nie je predovšetkým zrejmé, kto konkrétne mal na strane dodávateľa a na strane objednávateľa tieto zmluvy uzavrieť, aký bol predmet jednotlivých ústnych zmlúv o dielo a čo bolo obsahom dojednaní o cene toho-ktorého diela, jej splatnosti; absentuje určenie dátumov uzavretia týchto zmlúv a v tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Odvolací súd podotýka, že uvedené skutočnosti nevyplývajú ani z doposiaľ vykonaného dokazovania, ktorého výsledky sú obsahom spisu a záver súdu o uzatvorení osobitných ústnych zmlúv o dielo je potom minimálne predčasným záverom, ktorý doposiaľ nemá oporu v skutkových tvrdeniach strán a ani vo vykonanom dokazovaní.
19. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu samostatných ústnych zmlúv o dielo, odlišných od zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.03.2014, nevyhodnotil z tohto hľadiska ani námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vznesenú v konaní žalovaným.
19.1 Je pravdou, že súd prvej inštancie sa v rozsudku v odsekoch 19 až 21 dôkladne zaoberá otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako vedúceho účastníka združenia, avšak túto - napriek tomu, že uzavrel, že medzi stranami došlo k uzavretiu nešpecifikovaných samostatných zmlúv o dielo - hodnotí len v kontexte zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 v znení dodatku č. 1, z hľadiska zmluvy o združení, uzavretej dňa 17.12.2010, uzavretej dňa 17.12.2010 medzi spoločnosťami INGSTEEL, spol. s r.o., so sídlom Tomášiková 17, 820 09 Bratislava, IČO 17320429, PSJ Hydrotranzit, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo
90, 821 07 Bratislava, IČO 35833106 a žalobcom, ktorým záverom niet čo vytknúť. Predmetná zmluva o združení sa však týka, resp. účelom tohto združenia bolo v zmysle zmluvy o združení podanie spoločnej ponuky na zhotovenie predmetu verejnej zákazky stavby: „Rekonštrukcia objektu kasární Trenčianskeho hradu“ a ďalej, pokiaľ vyhlasovateľ súťaže uzatvorí s účastníkmi združenia na podklade ich spoločnej ponuky zmluvu o zhotovení diela, ako aj spoločné zhotovenie diela (účastníci združenia budú vystupovať vo vzťahu k objednávateľovi ako zhotoviteľ). Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní pokiaľ ide o údajné samostatné ústne zmluvy o dielo, ktoré mali sporové strany podľa záverov súdu prvej inštancie uzavrieť v postavení zhotoviteľa a objednávateľa.
20. V kontexte právneho posúdenia nároku žalobcu ako nároku zo samostatných zmlúv o dielo, zmätočne pôsobia i závery súdu prvej inštancie o tom, že je celkom nepochybné, že k vystaveniu faktúry žalobca prikročil v súvislosti so zmluvou o združení, resp. zmluvou o dielo, vyúčtoval dlžníkovi - objednávateľovi cenu naviac prác v mene svojom (ako vedúceho účastníka združenia) a z faktúry ani z konania žalobcu nemožno vyvodiť, že by plnenie žalovanému vyúčtoval vo svojom mene a na svoj účet. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že na faktúre, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému žalovaný nárok, je uvedený práve účet, o ktorom sa súd dôvodne domnieva, že je účet združenia, keďže táto skutočnosť medzi stranami sporná ani nebola (odsek 20 rozsudku).V rozpore so závermi súdu prvej inštancie o tom, že medzi stranami došlo k uzavretiu samostatných ústnych zmlúv o dielo vyznievajú i jeho vlastné závery o tom, že má za to, že strany sa dohodli na zmene projektu a následne mal byť medzi stranami uzatvorený Dodatok č. 2 (pozn. k zmluve o dielo zo dňa 26.10.2011) v znení tak, ako je uvedený na č. l. 194, t. j. cena za zhotovenie diela by bola 2.891.616,24 eur vrátane DPH (odsek 29 rozsudku).
21. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil i opodstatnenosť argumentácie žalovaného v odvolacom konaní, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou vznesenou v prvoinštančnom konaní (vyjadrenie zo dňa 26.08.2021), že podľa § 3 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní zmluva musí mať písomnú formu okrem zmluvy uzavretej podľa § 102, pričom § 102 upravuje zadávanie zákaziek s nízkymi hodnotami, ktorými boli zákazky pri stavebných prácach v hodnote pod 20 000 eur, čo však predmet sporu zásadne prevyšuje. Súd prvej inštancie len stroho konštatoval, že jeho námietka, týkajúca sa aspektov verejného obstarávania nie je dôvodná a v napadnutom rozsudku sa podrobnejšie zaoberal len jedným z mnohých tvrdení žalovaného, že dielo bolo vopred určené, v rámci podkladov súvisiacich s konkrétnym verejným obstarávaním. Naviac, jeho záver o tom, že tieto podklady neboli pre stanovenie ceny, resp. ponuky zo strany žalobcu dostatočné, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď z dokazovania naopak vyplýva, že na základe daného verejného obstarávania dňa 26.10.2011 bola medzi žalovaným na strane objednávateľa a združením zastúpeným vedúcim účastníkom na strane zhotoviteľa uzatvorená zmluva o dielo s presne špecifikovaným predmetom diela a cenou, dohodnutou ako pevná a nemenná; a nekorešponduje ani so závermi súdu prvej inštancie o uzavretí ďalších ústnych zmlúv o dielo sporovými stranami.
22. Súd prvej inštancie ďalej na základe argumentácie žalovaného v prvoinštančnom konaní (vyjadrenie zo dňa 26.08.2021) vec neposúdil z hľadiska § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. v tom smere, že zmluvy uzatvárané žalovaným, sú povinne zverejňovanými zmluvami a pre nadobudnutie účinnosti sa vyžaduje ich zverejnenie podľa § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie na vyhodnotenie údajných ústnych zmlúv o dielo z tohto hľadiska rezignoval a odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere neobsahuje žiadne jeho skutkové či právne závery.
23. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevyhodnotil ani žalovaným namietanú skutočnosť, že v preberacom protokole o odovzdaní a prevzatí stavby zhotoviteľ prehlásil, že všetky ním vykonané práce boli obsiahnuté v zmluve o dielo (a to jednotlivo či v súvislosti s ostatnými dôkazmi) a v tomto kontexte skutočnosť, že žalobca ku dňu odovzdania diela musel mať vedomosť o údajných ďalších prácach, ktoré podľa tvrdení žalobcu boli vykonané v priebehu rokov 2011-2012. Taktiež napriek tomu, že pri priznaní nároku žalobcu vychádzal o.i. zo súpisu prác (odsek 24 rozsudku), podpísaného žalovaným, nevyhodnotil prejav vôle žalovaného nachádzajúci sa na súpise v poznámkach: „Tieto súpisy vykonaných prác neslúžia ako podklad k fakturácii ani k vyhotoveniu dodatku k ZoD.“
24. Odvolací súd má za to, že i vyhodnotenie námietky premlčania nároku žalobcu vznesenej v konaní žalovaným, súdom prvej inštancie, je zmätočné a nepreskúmateľné. 24.1 S poukazom na to, že podľa záverov súdu prvej inštancie došlo medzi stranami k uzavretiu ústnych zmlúv o dielo, bolo potrebné - v súvislosti s námietkou premlčania - vyhodnotiť i otázku, ako si zmluvné strany v tej-ktorej ústnej zmluve o dielo dojednali splatnosť ceny diela. Touto otázkou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, žalobca v tomto smere netvrdil žiadne skutočnosti a ani obsah spisu nedáva podklad pre určenie splatnosti ceny toho- ktorého diela v jednotlivých údajných zmluvách. Keďže podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela, záver súdu prvej inštancie o tom, že nárok žalobcu sa odvodzuje od fakturácie ceny diel a nie od termínu vykonania diel nemá opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní a je nepreskúmateľný.
25. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal i s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého všetky práce vykonané žalobcom, vrátane prác za ktorých vykonanie si uplatňuje odplatu v tomto súdnom konaní, boli už zahrnuté v zmluve o dielo, resp. v dodatku č. 1 k zmluve o dielo a cena za ich vykonanie bola žalobcovi riadne uhradená. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tejto námietke žalovaného v odseku 27 uviedol, že toto tvrdenie žalovaného, vyvrátil štatutárny zástupca žalobcu, svedok, ako aj súdu predložené listinné doklady (možno sa len domnievať, s poukazom na odsek 26 rozsudku, že ide o svedka O., listiny: rekapitulácie objektov stavby zo dňa 11.07.2013, rekapitulácie rozpočtov z 11.07.2013, rozpočet 12.07.2013, rozpočet z 30.03.2011, rozpočet -schodisko - doplnenie, rozpočet - vodovodná prípojka, rozpočet- práce naviac prípojka kanalizácie, rozpočet - krov, rozpočet - ŽV stĺpy, rozpočet - schodisko na ochodzu a odvodnenie strechy, rozpočet - drevené obklady, rozpočet - ústredné a slaboprúdové rozvody, rozpočet - injektáže - odsek 25 rozsudku), avšak zároveň, na druhej strane, súd prvej inštancie sám uviedol, že sa v konaní nezaoberal posudzovaním konkrétneho rozsahu uvedených prác podrobnejším porovnávaním, pretože by si to vyžadovalo odborné posúdenie. Z rozsudku potom nie je zrejmé, aké konkrétne práce, odlišné od prác realizovaných na základe zmluvy o dielo v znení dodatku, ktoré by mali byť predmetom samostatných zmlúv o dielo (a nie zmenou diela na základe zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 v znení dodatku č. 1), mal žalobca vykonať. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozsudku následne uvádza, že predmetná námietka žalovaného bola v konaní vznesená až predložená až v poslednom vyjadrení zo dňa 26.08.2021, tento záver nie je správny, pretože danú námietku žalovaný vzniesol už v jeho vyjadrení zo dňa 04.04.2018.
26. Odvolací súd v tomto smere pripomína, že s ohľadom na procesnú teóriu bremena tvrdenia a dôkazného bremena obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje, napr. tvrdenie žalovaného, že žalobca žiadne ďalšie práce, ktoré by neboli uhradené v rámci zmluvného vzťahu zo zmluvy o dielo zo dňa 26.10.211 v znení dodatku č. 1, nevykonal), v dôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalovaného.
27. Súd prvej inštancie sa ďalej opomenul vysporiadať s argumentáciou žalovaného ohľadom právnej povahy Dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 17.03.2014, v ktorom sa v bode 4.1 uvádza, že tento mení a v celom rozsahu nahrádza bod 5.2. v článku V zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 (Cena Zmluvy).
28. Na základe popísaných dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 3 CSP, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 2 CSP).
29. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, vychádzajúc striktne zo skutkových tvrdení strán, opätovne dôsledne posúdi nárok žalobcu a v prvom rade si ustáli, či v konaní ide o nárok na tzv. naviac práce zo zmluvy o diela zo dňa 26.10.2011 v znení dodatku č. 1 a či je tento dôvodný s poukazom na vyššie
popísané závery odvolacieho súdu alebo ide o nárok z iného právneho titulu a ak áno, z akého. Ak následne dôjde na základe vykonaného dokazovania opätovne k záveru, že medzi stranami došlo k uzavretiu samostatných zmlúv, odlišných od zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2011 v znení dodatku č. 1, jednotlivé zmluvy presne a určito špecifikuje z hľadiska ich podstatných náležitostí (musí totiž ísť nevyhnutne o samostatné plnenie, nesúvisiace a nemeniace predmet plnenia podľa pôvodnej písomnej zmluvy tak, aby nedochádzalo k obchádzaniu § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka). Vo svojom rozhodnutí sa riadne a úplne vysporiada s argumentáciou sporových strán, vznesenou v prvoinštančnom i v tomto odvolacom konaní, vrátane argumentácie žalovaného, týkajúcou sa aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú posúdi vo vzťahu k žalovanému nároku žalobcu, aspektov súdenej veci týkajúcich sa verejného obstarávania podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a povinného zverejňovania zmlúv podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a Občianskeho zákonníka, námietky premlčania nároku žalobcu, možnej duplicity nárokovania si ceny za vykonané dielo/diela zo strany žalobcu, právnej povahy a následkov uzavretia dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 26.10.2011 stranami a ďalšie. Posúdi dôvodnosť nároku žalobcu vo svetle skutkových zistení a právneho hodnotenia veci a vo veci opätovne rozhodne.
30. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
31. Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).