Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/44/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcov: 1. S.. Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. X, XXX XX K. a 2. M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. X, XXX XX K., obe zastúpené JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom, Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. Z. G., nar. X.X.XXXX, bytom Z. X, XXX XX K., a 2. S. G., nar. X.X.XXXX, Z. X, XXX XX K., obaja zastúpení JUDr. Milošom Hnatom, advokátom, Tkáčska 2, 080 01 Prešov, o určenie povinnosti žalovaným, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -167 zo dňa 15.6.2021 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal nárok voči žalobkyni v 1/ rade a 2/ rade na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú im žalobkyňa v 1/ rade a žalobkyňa v 2/ rade povinné nahradiť spoločne a nerozdielne a o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyne domáhali, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade, ako aj ktorejkoľvek tretej osobe, povinnosť zdržať sa užívania udiarne - krbu, postavenej na pozemku parc. č. C-KN XXXX/XX. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že strany sporu sú vlastníkmi a užívateľmi susedných pozemkov a stavieb tak, ako žalobkyne opísali vo svojej žalobe a na pozemku žalovaných, v susedstve žalobcov, sa nachádza krb s udiarňou, ktorý pri svojej prevádzke produkuje dym. Každý dym má pri svojom pôsobení nepriaznivé dôsledky na ľudský organizmus a jeho zdravie. Žalobkyne majú v žalobe popísané zdravotné problémy, pre ktoré by sa nemali dostať do kontaktu s dymom. V minulosti bolo voči žalovaným v súvislosti s umiestnením krbu s udiarňou a jeho prevádzkou od roku 2016 vedených viacero administratívnych konaní. Tieto vždy skončili v prospech žalovaných. Všetky ostatné okolnosti ostali sporné a nepreukázané. Žalobkyne tvrdili, že stavba krbu s udiarňou je využívaná najmä na údenie, že je žalovanými využívaná hojne a že pri používaní tejto stavby dochádza k tvorbe spalín a dymu, ktoré neúnosne obťažujú žalobcov a že pre kontakt s dymom od susedov bola žalobkyňa dňa 9.3.2018 nútená navštíviť lekára. Nedokonalé spaľovanie sa deje práve v udiarni u žalobcov. Žalovaní tvrdenia označili za všeobecné a v celom rozsahu popreli. Žalobkyne na preukázanie svojich tvrdení nenavrhli žiadne dôkazy. Keďže prvoinštančný súd je v konaní viazaný žalobným návrhom a obranou, vrátane včas uvedených tvrdení rozhodujúcich skutočností, iné skutkové okolnosti zistené neboli, než ktoré boli ustálené žalobcami a nepopreté žalovanými. Prvoinštančný súd uviedol, že v danom prípade ide o návrhové konanie, zodpovednosť za výsledok sporu je na strane žalobcov. Na základe toho, akých skutočností sa v súdnom konaní domáhajú, závisí aj ich úspech v spore.

Žalobcovia sú povinní v žalobe nielen uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok, majú povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia). Musia však splniť aj dôkaznú povinnosť a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Bremeno tvrdenia a opísanie rozhodných okolností prípadu má vplyv aj na aplikáciu právnej normy. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa SR a ďalej podľa , a . Dospel k záveru, že žalobkyne sa domáhajú, aby súd upravil užívacie pomery strán sporu medzi susednými nehnuteľnosťami, ktoré sú v ich vlastníctve, resp. ktoré užívajú, a to tak, aby bolo rozhodnuté, že žalovaní sú povinní absolútne zdržať sa užívania udiarne - krbu. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o kolíziu dvoch, na sebe navzájom nezávislých práv, a to o ochranu žalobkýň ako vlastníkov, resp. užívateľov jednej nehnuteľnosti, proti takémuto výkonu vlastníckeho práva žalovaných. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú v zásade vzájomne rovnaké postavenie a mali by sa preto pri výkone svojich práv a vzájomnom užívaní nehnuteľností rešpektovať a tolerovať. Užívaním jednej nehnuteľnosti sa viac či menej zasahuje do užívania susednej nehnuteľnosti. Výkon vlastníckeho práva nesmie prekročiť zákonom stanovené medze, musí byť medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery (v miere primeranej pomerom) celkom prirodzene a navzájom tolerovaný a vyvážený. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že vlastníci by svoje nehnuteľnosti mali užívať takým spôsobom, aby susedov neobťažovali v ich užívaní susedných nehnuteľností nad mieru primeranú pomerom. Na jednej strane vlastníci susedných nehnuteľností majú rovnaké postavenie, ale na strane druhej dotknutý sused by mal objektívne strpieť užívanie susednej nehnuteľnosti a tzv. imisie spojené s jej užívaním v miere primeranej pomerom. Prvoinštančný súd prihliadol na všeobecne známe skutočnosti a zvyklostí, že občasné a technologicky správne užívanie záhradného krbu či udiarne v našej krajine na vlastnom pozemku rodinného domu v zástavbe iných rodinných domov nie je vo všeobecnosti ničím výnimočným a v zásade je prípustné. V rozsahu susedských práv je možné diskutovať už len o jeho podmienkach, resp. o stanovení a posúdení maximálne prípustnej miery obťažovania či rušenia susedov imisiami, ktoré vznikajú pri jeho užívaní v miere primeranej pomerom. Takáto žalobná žiadosť so stanovením a vyjadrením zákazu presne vymedzeného obťažovania či rušenia nejakou konkrétnou imisiou nad nejakú určenú mieru (primeranú pomerom) v tomto prípade zrejme dymom z krbu - udiarne tak, aby bolo zrejmé, čomu, resp. akému obťažovaniu a v akej miere majú žalovaní svojimi opatreniami zamedziť, však v konaní predložená nebola. Žalobkyne totiž okrem žiadosti, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa absolútne akéhokoľvek užívania udiarne - krbu, postavenej na parcele C-KN XXXX/XX vôbec neuviedli, akého presne vymedzeného rušenia nad mieru primeranú pomerom by žalovaní sa mali zdržať. Prvoinštančný súd uviedol, že vo vzťahu k zisteniu nejakej objektívnej primeranosti miery akýchkoľvek obmedzení žalobkyne okrem odkazu na lekárske správy o ich zdravotnom stave nenavrhli ani žiadne dôkazné prostriedky na zistenie a preukázanie primeranosti či neprimeranosti obťažovania a ich tvrdení. Žalobkyne síce tvrdili, že stavba krbu s udiarňou je využívaná najmä na údenie, že je žalovanými hojne využívaná, že pri používaní tejto stavby dochádza k tvorbe spalín a dymu, ktoré neúnosne obťažujú žalobcov, zamorujú pozemky a stavbu v ich vlastníctve a znemožňujú tak normálny život žalobcov a že nedokonalé spaľovanie sa deje práve v udiarni u žalovaných, žalovaní však tieto ich tvrdenia popreli. Bolo preto vecou žalobcov, aby tieto skutočnosti (svoje tvrdenia i mieru primeranú pomerom) riadne vymedzili a preukázali. V týchto súvislostiach by však malo byť tiež zrejmé, že požadovaný absolútny zákaz akéhokoľvek užívania tejto stavby podľa by ani nemohol byť dôvodný. Okrem bremena tvrdiť je povinnosťou žalovaných aj preukázať svoje tvrdenia. Preukázanie tvrdení predstavuje dokazovanie, ktoré je vykonávané súdom. Aplikujú sa pri ňom základné ust. , a . Pri posudzovaní dôkazného bremena treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, a teda nie je povinnosťou preukazovať na tej strane, ktorá tvrdí neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Naopak, strana, ktorá tvrdí existenciu právnej skutočnosti, musí ju aj preukázať, čo sa v danom prípade na strane žalobcov nestalo. Naviac, akejkoľvek tretej osobe nie je bez toho, aby bola riadne označená za stranu sporu a zúčastnila sa konania vo veci samej, ukladať rozsudkom povinnosti. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že vydané neodkladné rozhodnutie pred začatím konania vo veci Okresného súdu Prešov č.k. -35 zo dňa 23.12.2019 zaniká právoplatnosťou tohto rozsudku, a preto nebolo potrebné ho napadnutým rozsudkom rušiť. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa , v spojení s ust. a . Žalovaní boli v konaní vo veci samej úspešní v celom rozsahu, a preto im súd voči žalobkyniam priznal nárok na plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobkyne. Namietali rozhodnutie prvoinštančného súdu a poukázali na odvolacie dôvody uvedené v a . Prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že žalobkyne dostatočne preukázali skutkový stav na to, aby súd usporiadal vzťahy a určil povinnosti žalovaných v prospech žalobkýň. Prvoinštančný súd sa nesprávne vysporiadal so skutkovým stavom a opomenul skutočnosť, že zdravotný stav žalobkýň je veľmi vážny, čo preukazujú aj lekárske správy klinického imunológa zo dňa 16.5.2019. Poukázali na zdravotný stav žalobkyne v 1/ rade, S.. Y. H. a aj na zdravotný stav žalobkyne v 2/ rade p. M. H.. U žalobkyne v 1/ rade inhalácia aj malého množstva dymu, navyše karcinogénneho, mutagénneho a imunotoxického, môže spôsobiť fatálne následky, teda priame ohrozenie životných funkcií. Tu prichádza do popredia ľudské zdravie ako právo hodné osobitnej ochrany. Žalobkyňa v 2/ rade je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaná na opatrovanie. Obe žalobkyne nesmú byť vystavené znečistenému ovzdušiu, ktoré žalovaní aj podľa priloženej fotodokumentácie pravidelne produkujú a imitujú smerom na pozemok vo vlastníctve žalobkýň. Žalovaní nerozporovali tvrdenia žalobkýň týkajúcich sa ich zdravotného stavu, nebolo sporné, že žalovaní užívajú predmetnú udiareň. Pri užívaní tejto udiarne dochádza k produkcii vedecky potvrdeného karcinogénneho, mutagénneho a imunotoxického dymu pri horení. Zdravotný stav žalobkyne v 1/ a 2/ rade je natoľko vážny, že akýkoľvek styk s dymom má okamžitý negatívny vplyv na ich zdravie. Prvoinštančný súd nesprávne uchopil problém, keď postavil právo spaľovať drevené a iné hmoty s mäsovými výrobkami na úroveň zdravia žalobkýň. V rámci konania bol nesporný zdravotný stav žalobkýň a užívanie udiarne žalovanými. Predmetom celého sporu bola skutočnosť, že žalobkyne majú trvalo podlomené zdravie, pričom bolo preukázané v rámci konania, že je tu pokyn lekára, aby žalobkyňa v 1/ rade nebola vystavovaná žiadnemu dymu, nakoľko dym vedie k akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu a môže viesť aj k smrti. Prvoinštančný súd nesprávne porovnal jednotlivé ústavné práva uvedené v , 44 a 40 SR a nadradil právo vlastniť majetok nad právo na život, ochranu zdravia a priaznivé životné prostredie. V tomto prípade prvoinštančný súd nesprávne dospel k záveru, že právo vlastniť majetok a využívať ho je viac hodné ochrany ako zdravie a život žalobkýň. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal s odklonom od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí konštatuje „k vzniku zodpovednostného vzťahu za zásah do osobnostných práv postačuje, že ide o zásah, ktorý je spôsobilý niektorých z osobnostných práv len ohroziť, nie je predpokladom vzniku tohto vzťahu, aby k poškodeniu osobnostných práv aj došlo. Pre úspech žaloby nie je teda nutné, aby došlo k poškodeniu zdravia fyzickej osoby, ktorá je vystavená imisiam. Postačuje, že tieto imisie sú takej intenzity alebo ich pôsobenie tak dlhodobé, že v ich dôsledku hrozí fyzickej osobe poškodenie zdravia“. Žalovaní vypúšťajú imisie v takom množstve, že je to spôsobilé ohroziť alebo poškodiť zdravie žalobcov. Preto žalobkyne žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Prvoinštančný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k odvolaniu žalobkýň. Výzva bola doručená žalovaným dňa 29.9.2021. Žalovaní sa v 10 dňovej zákonnej lehote k odvolaniu žalobcov nevyjadrili.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

6. Podľa a , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd je povinný ustáliť skutkový stav veci tak, že bude tvoriť aj základ pre rozhodovanie odvolacieho súdu, ktorý je skutkovými zisteniami prvoinštančného súdu viazaný ( ). V takom prípade je povinnosťou prvoinštančného súdu zistiť skutkový stav úplne a správne. Súdne rozhodnutie môže však trpieť skutkovými vadami, tak, ako to namietajú žalobkyne v odvolaní. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že práve skutkový stav zistený z údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah, resp. skutkový stav aplikovať. Právne posúdenie veci vychádza preto zo skutkových okolností prípadu a pokiaľ skutkový stav nie je dostatočne zistený, aby bolo možné riadne aplikovať aj hypotézu právnej normy, vec nie je ani právne správne rozhodnutá.

Súdne rozhodnutie preto trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže spočívať v chybnom vyhodnotení návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, alebo je tu predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku. Z obsahu odvolania žalobkýň vyplýva, že prvoinštančný súd, vzhľadom na vykonané dôkazy, nesprávne vec skutkovo vyhodnotil, keď dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti jednotlivých dôkazov. Prvoinštančný súd nekládol dôraz na preukázanie vlastníckych vzťahov oboch žalobkýň k nehnuteľnosti. Zdravotný stav a hrozba poškodenia zdravia bola síce prvoinštančným súdom zohľadnená, avšak lekárskym nálezom nevenoval ako dôkazom takú pozornosť, akú vzhľadom na zistenie skutkového stavu je potrebné im venovať.

8. Prvoinštančný súd v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu vec aj nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V danom prípade prvoinštančný súd na skutkovo vymedzený nárok v žalobe neaplikoval príslušnú právnu normu a aplikoval zákonné ustanovenie, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisí.

9. Skutkovo je potrebné zamerať pozornosť na tvrdenia žalobkýň, podľa ktorých žalobkyňa v 1/ rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. K.. Žalobkyňa v 2/ rade nie je spoluvlastníčka nehnuteľností, má trvalý pobyt v rodinnom dome súp. č. XXXX. Žalovaní sú bezpodielové spoluvlastníci nehnuteľností, zapísaných na LV XXXX, k.ú. K.. Už táto okolnosť indikuje, že vo vzťahu k nároku na ochranu vlastníckeho práva žalobkyňa v 2/ rade požíva iné hmotnoprávne postavenie, než žalobkyňa v 1/ rade. Ako to ďalej zo žaloby vyplýva, žalobkyne popísali svoj zdravotný stav, ktorý sa v kontakte s dymom, ktorý majú produkovať žalovaní používaním krbu - udiarne zhoršuje, o čom predložili lekárske správy. Žalobkyne v žalobe na strane 3 uviedli, že používaním udiarne a krbu žalovanými alebo tretími osobami hrozí, a v tomto prípade aj vzniká, škoda na zdraví a živote, ktoré odôvodňuje právo domáhať sa vhodného a primeraného opatrenia smerujúceho k odvráteniu hroziaceho nebezpečenstva. Žalobkyne na záver žiadali, aby bola určená žalovaným, ako aj ktorejkoľvek tretej osobe, povinnosť zdržať sa užívania stavby udiarne - krbu. Žalobkyne v žalobe svoj nárok podporili a vec si sami právne posúdili podľa a podľa . Právne posúdenie veci prvoinštančný súd prevzal zo žaloby. Právne posúdenie veci je však vecou súdu, súd môže skutkový stav opísaný v žalobe posúdiť aj podľa iného hmotnoprávneho predpisu, než z ktorého strany sporu pri podávaní žaloby vychádzajú. Platí všeobecná zásada iura novit curia, teda súd sám pozná právo a podľa skutkových okolností zistených v priebehu konania sám vec právne posudzuje.

10. Podľa vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohrozovať susedovu stavbu alebo pozemok úpravou pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Podľa komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Podľa ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

11. Aplikácia ust. je generálnou klauzulou, predstavuje obmedzenie vlastníckeho práva vo vzťahu k tretím osobám, ktorým patrí iné právo, do ktorého vlastník zasahuje výkonom vlastníckeho alebo iného práva. Vo svojej podstate ide o kolíziu dvoch, na sebe nezávislých práv, práv vlastníckych. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je vlastník nehnuteľnosti a pasívne

legitimovaný je opäť vlastník susednej nehnuteľnosti. Žalobou podľa nie je možné sa domáhať uložiť žalovanému povinnosť vykonať konkrétnu činnosť (napr. neužívať kozub), pretože by išlo o žalobu podľa v prípade hrozby vážnej škody. Vždy podľa je potrebné uložiť strane sporu vykonať také opatrenia, ktoré eliminujú zásahy do vlastníckeho práva suseda. Vykonanie týchto opatrení, či sú dostatočné, pokiaľ ide o spor, je preskúmateľný v exekučnom konaní.

12. Žaloba podaná žalobcami však má všetky znaky žaloby vyplývajúce z ust. . Ust. chráni nielen vlastníka veci pred hroziacou škodou, ale aj iné osoby s právami k tejto nehnuteľnosti, kedy škoda môže hroziť akéhokoľvek druhu a od kohokoľvek a odkiaľkoľvek. V takom prípade môže sa aktívne legitimovaný žalobca domáhať, aby ten, ktorý zasahuje do jeho práv, niečo konal aktívne, aby nedochádzalo k škodám alebo k hrozbe vzniku škôd. Podľa , ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo domáhať sa, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Zakročovacia povinnosť sa vzťahuje na odvrátenie škody, ktorá môže spočívať aj v ohrození zdravia, majetku, prírody a životného prostredia. Osobou, ktorá je povinná zakročiť, je ten, komu škoda hrozí, teda nielen vlastník nehnuteľnosti. Toto právo sa uplatňuje voči tretej osobe, ak táto osoba je povinná správať sa tak, aby bolo odstránené vážne ohrozenie. Vážne ohrozenie je vždy stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie fyzickej osoby.

13. V prejednávanej veci žalobkyne tvrdia, že vypúšťaním dymu a splodín pri používaní krbu - udiarne žalovanými bezprostredne je ohrozený, vzhľadom na zdravotnú dokumentáciu, ktorú predložili, ich život a zdravie. Vážne ohrozenie zdravia v dôsledku vypúšťania splodín žalovanými je predpokladom poskytnutia ochrany žalobkyniam. Žalobkyne sú povinné preukázať, že k vážne ohrozenie ich života a zdravia hrozí. Užívanie krbu - udiarne môže byť aj v miere primeranej pomerom (miera uvedená v ), avšak aj takýmto užívaním žalobkyniam hrozí škoda podľa . Prvoinštančný súd sa úvahami v súvislosti so zakročovacou povinnosťou žalobkýň nezaoberal a vec právne posúdil podľa , ktorý na daný právny vzťah, vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobkýň v žalobe, je neaplikovateľný. Na daný právny vzťah je aplikovateľné ust. , ktoré zákonné ustanovenia sú vo vzťahu špeciálneho predpisu ( ) k predpisu všeobecnému ( ). Preto v danom prípade všeobecný právny predpis, vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. ako špeciálneho právneho predpisu, má prednosť pre jeho použitie a aj pred aplikáciou a právnym posúdením skutkových tvrdení žalobkyňami.

14. Vzhľadom na uvedené okolnosti a vzhľadom na to, že uvedené nie je možné a ani účelné vykonať odvolacím súdom, odvolací súd aplikujúc ust. napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne zistiť skutkový stav podľa hypotézy ust. , vec právne posúdiť podľa ust. a o uplatnenom nároku žalobkýň rozhodnúť.

15. Prvoinštančný súd podľa rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.