Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/17/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXX/XX, Z., 2/ G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Z. XXXX/XX, F., 3/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, O., toho času Z. XXX/XX, D., za účasti Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 2.406,42 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -168 zo dňa 29. septembra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku I. o čiastočnom zastavení konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku IV. o trovách Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku III. o trovách prvoinštančného konania tak, že žalovaní 1/-3/ majú nárok na ich náhradu v rozsahu 92 %.

Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte ako súd prvej inštancie) čiastočne zastavil (výrok I.) konanie v časti o zaplatenie sumy 100 eur pri aplikácii ust. , a (všetky citované v napadnutom rozsudku) s ohľadom na dispozitívny úkon (čiastočné späťvzatie) žalobcu, keď nebol potrebný súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, nakoľko k nemu došlo pred prvým pojednávaním. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 2 306,42 eur spolu s príslušenstvom, vo vzťahu ku ktorému žalobu zamietol (výrok II.).

3. S poukazom na ust. až 4, , a v spojení s o bankách a , , , o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení určenom ku dňu uzavretia zmluvy, východiskovo súd prvej inštancie za nesporne preukázané vyhodnotil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná 1/ a poručiteľ žalovaných 2/ a 3/ uzatvorili dňa 20.08.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1555138653, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. 4.V danej spojitosti okresný súd argumentoval, že zmluva o úvere je síce tzv. absolútnym obchodom, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia sa použijú iba v prípade, ak je táto právna úprava výhodnejšia, ako úprava spotrebiteľského práva. Takéto zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky).

5.Súčasne, z dôvodu, že ide o spotrebiteľský spor, resp. spor so slabšou stranou je dôvodná zvýšená miera ingerencie súdu a teda napriek pasivite žalovaných je súd povinný podrobiť skúmaniu skutkové tvrdenia žalobcu týkajúca sa vecnej legitimácie v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd teda aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je v súlade so zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. 6. Primárne sa preto súd prvej inštancie venoval posúdeniu vecnej legitimácie žalobcu, ktorý ju odôvodňoval uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky s pôvodným veriteľom A. N. a.s. Zdôraznil, že aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (rozsudok NS SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. ). . 7.Nadväzne okresný súd ustálil, že medzi A. N., a.s. na jednej strane a žalovanou 1/ a poručiteľom na druhej strane bola dňa 20.08.2015 uzatvorená spotrebiteľská zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 2 120 eur, ktorú sumu sa žalovaná 1/ a poručiteľ zaviazali splácať v 108 mesačných splátkach po 40 eur. Termín prvej splátky bol dňa 20.09.2015 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na 20.08.2024. Z dôvodu omeškania žalovanej 1/ a poručiteľa s plnením splátok úveru, právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky oznámením zo dňa 19.03.2018, čim sa stal splatným celý dlh. Vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzala výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.02.2018. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.05.2019 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu ako postupníka. 8.Súd prvej inštancie tu uviedol, že postúpenie pohľadávky upravuje vo všeobecnosti a nasl. . V prípade pohľadávok, ktorých veriteľom je banka, upravuje o bankách v zákona ďalšie podmienky postúpenia. Toto zákonné ustanovenie nesleduje len ochranu bankového tajomstva, ale nedodržanie uvedených podmienok má za následok neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky podľa , nakoľko takýto právny úkon je urobený v rozpore so zákonom (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 20.11.2019). 9.Prvou podmienkou platného postúpenia pohľadávky je výzva banky adresovaná klientovi na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku. Druhou podmienkou platného postúpenia pohľadávky je omeškanie klienta s platením po dobu viac ako 90 dní. Gramatickým výkladom zákonného ustanovenia za použitia slovného spojenia, že omeškanie klienta musí nastať "napriek výzve", dospel okresný súd k záveru, že požadovaných 90 dní omeškania plynie až od vyzvania klienta banky v súvislosti s jeho omeškaním. Takýto výklad je aj v súlade s účelom zákona, ktorým je upozorniť klienta na omeškanie a dať mu možnosť v priebehu 90 dní dlh uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky inému subjektu. Inak by výzva stratila opodstatnenie a banka by mohla postúpiť svoju pohľadávku zároveň s výzvou, čím by bola dlžníkovi odňatá možnosť svoj dlh uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky na inú osobu ako banku. 10.Z opísaného aspektu bolo v konaní bolo zistené, že veriteľ vypracoval výzvu na splatenie dlžnej časti úveru datovanú dňom 20.02.2018, v rámci ktorej výzvy mali byť žalovaná 1/ a poručiteľ upozornení na to, že ak nedôjde k uhradeniu záväzku, veriteľ pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého dlhu. Doručenie tejto výzvy však súd v konaní preukázané nemal, keďže žalobca v konaní nepredložil doručenku, resp. iný dôkaz preukazujúci, že by sa výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanej 1/ alebo poručiteľa. Súd mal preukázané len doručenie výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.03.2018, v rámci ktorej došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Táto výzva však nekompenzuje automaticky aj povinnosť vyzvať dlžníka k splateniu omeškaných splátok a upozornenie na možné budúce vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle . Z výzvy zo dňa 19.03.2018 je zrejmé, že veriteľ vyzval dlžníkov na zaplatenie celého zosplatneného úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy, pričom na jeho zaplatenie určil lehotu 10 dní s tým, že ak túto lehotu žalovaná 1/ a poručiteľ nedodržia, veriteľ pristúpi k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou. Je preto zrejmé, že lehota na plnenie stanovená veriteľom v tejto výzve nebola dodatočnou lehotou na úhradu zameškaných mesačných splátok, úhradou ktorých by mohol dlžník ešte zvrátiť následné hroziace predčasne zosplatnenie úveru. Ak by dlžník zosplatnený úver zaplatil, vyhol by sa tak len súdnemu vymáhanie pohľadávky, nie však samotnému zosplatneniu. 11.Súd prvej inštancie zhrnul, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k platnému vyzvaniu žalovanej 1/ a poručiteľa na úhradu nesplatenej časti dlhu, z ktorého dôvodu následne nemohlo dôjsť ani k splneniu druhej podmienky potrebnej k platnému postúpeniu pohľadávky, a to omeškanie 90 dní so splnením pohľadávky po tom, ako boli na to žalovaná 1/ a poručiteľ písomne vyzvaní bankou. Z

uvedeného dôvodu je tak postúpenie pohľadávky na žalobcu v rozpore s ust. , preto je tento právny úkon v zmysle ust. absolútne neplatný, v dôsledku čoho nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný.

12.Okresný súd dodal, že zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli splnené ani podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle ust. a z tohto dôvodu došlo k porušeniu ust. , nakoľko nebola na žalobcu postúpená pohľadávka po konečnom termíne splatnosti, keďže tento mal nastať až 20.08.2024 a rovnako sa pohľadávka nestala splatnou pred konečnou splatnosťou. 13.Pokiaľ ide o námietku žalovaných 2/ a 3/, že úverový dlh nebol súčasťou vyporiadania dedičstva, z ktorého dôvodu nezodpovedajú za jeho úhradu, okresný súd poukázal na ust. , v zmysle ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. teda vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu, to znamená, že nielen do práv, ale aj povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou, avšak iba do výšky nadobudnutého dedičstva. Keďže žalovaní 2/ a 3/ nadobudli uznesením Okresného súdu Svidník č. k. -55 zo dňa 12.04.2019 dedičstvo vo výške 42 191,92 eur, zodpovedajú aj za dlh, ktorý vyplýva zo zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu. Nič na tom nemení skutočnosť, že dlh nebol uvedený v rámci vyporiadania dedičstva po poručiteľovi.

14.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol súd prvej inštancie podľa . Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 2 406,42 eur spolu s príslušenstvom. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 100 eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby. Keďže uvedenú sumu zaplatili žalovaní 2/ a 3/ po podaní žaloby, možno úspech v tejto časti pripísať žalobcovi. Za neúspech žalobcu možno považovať tú časť, v ktorej súd konanie zamietol, t.j. ohľadne sumy 2 306,42 eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v konaní tak prestavuje 4 % a úspech žalovaných 96 %, preto im súd priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 92 %. 15. Pokiaľ ide o občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, tomuto súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (v konaní sa nevyjadroval a nezúčastnil sa ani pojednávania).

16. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zmeny v podobe vyhotovenia žalobe, resp. zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 17.Primárne namietal aplikáciu ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) zo strany súdu na prejednávaný prípad, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo dňa 20.08.2015, t. j. pred účinnosťou uvedeného ust. ZoSÚ v znení, v akom ho aplikoval na vec prvoinštančný súd, pričom súd vôbec nevzal v úvahu prechodné ustanovenia k tomuto zákonnému ustanoveniu, podľa ktorých ( ZoSÚ) sa ustanovenia (okrem iných) 17 ods. 1 a od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. V prejednávanom prípade však spotrebiteľský úver mal byť splatený dňa 20.08.2024, t. j. nešlo o zmluvu na dobu neurčitú, preto je použitie ust. ZoSÚ na prejednávaný prípad vylúčené. 18.Odvolateľ akcentoval, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nebolo podmienkou platného postúpenia pohľadávky. V predmetnom konaní si uplatnil okrem iného aj splatné splátky (bez zohľadnenia mimoriadnej splatnosti úveru), nakoľko žalovaný celkovo z úveru zaplatil 986,20 €, t. j. 25 splátok a nezaplatené splátky tak predstavujú splátky splatné od 20.10.2017. Ak by teda nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, čo však žalobca v žiadnom prípade nepripúšťa, tak časť žalobou uplatneného nároku vo výške 1.920,00 € (48 splátok úveru po 40,00 €) pozostávajúca zo splátok splatných od 20.10.2017 do dňa rozhodnutia súdu (t. j. do 29.09.2021), bola ku dňu vydania súdneho rozhodnutia nepochybne splatná. 19. Podľa odvolateľa v konaní bolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie ZoB ukladá. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu svojho

peňažného záväzku, a to výzvou zo dňa 20.02.2018 a výzvou zo dňa 19.03.2018, ku ktorej žalobca priložil aj kópiu doručenky. 20.Žalobca v danej súvislosti zdôraznil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t. j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas v súlade s ust. v spojení s ust. . Žalovaní boli pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru vyzývaní k úhrade omeškaných splátok úveru, a to výzvou zo dňa 20.02.2018, ktorou boli zároveň upozornení na možnosť uplatnenia práva podľa ust. v lehote nie kratšej ako 15 dní. Keďže tieto skutkové tvrdenia neboli žiadnou protistranou popreté, v zmysle ust. ich bolo v konaní podľa názoru žalobcu potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia. 21.Žalobca nepopiera, že v zmysle ust. môže súd vykonať v spotrebiteľských sporoch aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, avšak v žiadnom prípade ho ust. neoprávňuje k popretiu skutkových tvrdení strany sporu za druhú stranu sporu (ani v prípade, že je touto stranou spotrebiteľ) a v dôsledku takéhoto popretia k navodeniu spornosti tvrdení, ktoré medzi stranami sporu spornými nie sú, nakoľko takýmto postupom by došlo k popretiu zásady kontradiktórnosti konania, rovného postavenia strán sporu a v konečnom dôsledku aj k spochybneniu nezávislosti a nestrannosti súdu, nakoľko by sa súd takouto právomocou dostal fakticky do postavenia zástupcu jednej zo strán sporu, pričom by mohol bez ohľadu na vôľu samotnej strany sporu vykonávať jej patriace procesné oprávnenia, o ktorých by napokon aj sám rozhodoval, čo považuje žalobca za absurdné. 22.Napokon, v danom prípade si žalobca podanou žalobou uplatnil nárok voči žalovaným 1/ až 3/, ktorých záväzok voči žalobcovi bol solidárnym záväzkom, pričom každý zo žalovaných tvoril samostatné spoločenstvo. Voči každému zo žalovaných totiž môže žalobca uplatniť svoj nárok samostatne, prípadne sa rozhodnúť, že si svoj nárok uplatní len voči niektorému z nich. Ak teda rozhodne súd proti všetkým žalovaným jedným rozhodnutím, nemusí sa rozhodnutie vzťahovať na všetkých rovnako. Súd v predmetnej veci vydal dňa 27.11.2020 platobný rozkaz, sp. zn. , ktorým zaviazal žalovaných 1/ až 3/ na zaplatenie uplatnenej sumy. Uvedený platobný rozkaz súd zrušil z dôvodu, že žalovanému 1/ sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk a žalovaný 2/ a žalovaný 3/ podali v zákonnej lehote odpor. Do dnešného dňa však žalobcovi nebol doručený odpor žalovaného 3/ (súd doručil žalobcovi výlučne odpor žalovaného 2/) a teda pokiaľ došlo k zrejmej nesprávnosti a žalovaný 3/ nepodal v stanovenej lehote odpor proti platobnému rozkazu, hoci mu bol riadne doručený, tak platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanému 2/ v zmysle zákona, a to márnym uplynutím lehoty na podanie odporu. Pokiaľ však nedošlo k zrejmej nesprávnosti vo výzve zo dňa 26.02.2021 a žalovaný 3/ podal odpor v zákonnej lehote, tak podľa názoru žalobcu mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces nakoľko nemal možnosť sa oboznámiť s obsahom podaného odporu žalovaného 3/ a ani sa k nemu relevantne vyjadriť keďže ho súd vôbec nedoručil žalobcovi.

23. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná 3/ uviedla, že dlh má zaplatiť jej matka O. A., keďže uvedený dlh nebol predmetom dedičského konania a spoludlžníčka O. A. ho zamlčala. V čase prijímania dedičstva po nebohom otcovi nemala žiadnu vedomosť o dlhu, a preto navrhuje, aby bola „od dlhu oslobodená“, aby ho zaplatila ich matka, O. A., nakoľko je to jej dlh, figuruje jej tam podpis, poberá invalidný dôchodok a vlastní nehnuteľnosť.

24. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobca len oznámil, že trvá na obsahu predostretého odvolania.

25.Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa .

26.Z obsahu spisu vyplýva, že odpor voči platobnému rozkazu podala i žalovaná 3/ (č. l. 76 spisu). Platobný rozkaz tak/teda (ani) voči nej nenadobudol právoplatnosť (nie je daná prekážka veci rozsúdenej). Nadväzne odvolateľ náležite poukazuje na skutočnosť, že mu predmetný odpor nebol doručený - referáty k doručovaniu odporu/odporov na č.l. 90 a 92 spisu preukazujú, že odpor žalovaného 2/ bol žalobcovi doručovaný duplicitne (namiesto doručenia odporu podaného žalovanou 3/). 27.Opísané však nie je vadou, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odhliadnuc od skutočnosti, že obsah odporu žalovanej 3/ je identický s obsahom (riadne doručeného) odporu žalovaného 2/, v ďalšom priebehu konania sa žalovaná 3/ písomne vyjadrila (opäť s identickým obsahom námietok) podaním zo dňa 30.4.2021 (č.l. 121 spisu), ktoré podanie súd oboznámil na

pojednávaní konanom dňa 29.9.2021 a/ale predovšetkým, okolnosti uvedené v predmetnom odpore nie sú základom napadnutého rozhodnutia (nijako sa v ňom neprejavili, súd žalobu zamietol z úplne iného dôvodu). Neopodstatneným preto tvrdenie odvolateľa o kvalifikovanom porušení jeho práv a na spravodlivý proces (z rozoberanej príčiny).

28. V osobitostiach súdenej veci - ktorá je sporom s ochranou slabšej strany ( a nasl. ) - nemôže obstáť ani námietka odvolateľa o porušení zásady kontradiktórnosti súdneho konania z dôvodu popretia skutkových tvrdení „súdom za sporovú stranu“. 29.Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť odvolateľa na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. , v zmysle záverov ktorého pasivita žalovaného v takomto konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Je teda plne legitímnym prieskum (vykonaný súdom prvej inštancie) dodržania/rešpektovania zákonom vyžadovaných podmienok cesie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt a to primárne z pohľadu možných nepriaznivých dôsledkov (prísnejší zákonný rámec regulácie činnosti bánk je nepochybne výhodou pre spotrebiteľa) takéhoto postúpenia pre spotrebiteľa/dlžníka.

30.Pokiaľ odvolateľ osobitne zdôrazňuje, že „platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nie je podmienkou pre platné postúpenie“, takáto konštrukcia skutočne nevyplýva zo zákonnej úpravy a/ale súčasne takýto záver neformuloval ani okresný súd. Podstatou jeho rozhodnutia je konštatovanie, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy z 20.20.2018 (v rámci ktorej banka vyzvala spotrebiteľa na plnenie omeškaných splátok) a obsahom (druhej) výzvy (ktorá preukázaná bola) zo dňa 19.3.2018 bolo/je (len) oznámenie o zosplatnení úveru, čo nekonzumuje povinnosť veriteľa vyzvať dlžníka k splateniu omeškaných splátok. V dôsledku toho (pre absenciu upozornenia podľa ) nemohlo dôjsť k riadnemu predčasnému zosplatneniu úveru a nadväzne (z tohto dôvodu) ani k platnému postúpeniu zosplatneného úveru na nebankový subjekt. 31.Predmetné/určujúce konštatovanie odvolateľ kvalifikovane/relevantne nevyvrátil, nakoľko nepreukázal doručenie „prvej“ výzvy, ani nepredložil protiargumentáciu vo vzťahu k úvahe okresného súdu o povahe druhej výzvy/oznámenia o mimoriadnej splatnosti (keď už logicky upozornenie na možnosť predčasného zosplatnenia ani neprichádzala do úvahy). Z toho vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal platné zosplatnenie úveru, napriek tomu svoju vecnú legitimáciu odvodzuje od postúpenia celej (t.j. zosplatnenej) pohľadávky, čo sa navzájom vylučuje. Preto je správnou nosná konštrukcia súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej je postúpenie pohľadávky v okolnostiach súdenej veci neplatný právny úkon, v dôsledku čoho je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. 32.Na opísanom nič nemení otázka ne/správnosti aplikácie ustanovenia ZoSÚ v podmienkach danej veci. Okresný súd totiž poukázal na uvedené ustanovenie len podporne, nad rámec („neboli splnené ani podmienky“) ustáleného/určujúceho záveru o neplatnosti postúpenia. Inými slovami, právny dôvod zamietnutia žaloby nezávisí od použitia predmetného ustanovenia. 33.Napokon, ak odvolateľ naznačuje alternatívu, že „Ak by teda nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti...tak časť žalobou uplatneného nároku...bola ku dňu vydania súdneho rozhodnutia nepochybne splatná“, išlo by o v odvolacom konaní neprípustnú ( ) zmenu žaloby (podstatných skutkových tvrdení).

34.Opísané vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k potvrdeniu meritórneho výroku napadnutého rozsudku. 35.Relevantnej procesnej úprave následne zodpovedá i (meritórnym výrokom podmienený) výrok o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd totiž náležite zohľadnil pomerný ne/úspech sporových strán v súdenej veci (96 % ku 4 %). Na základe toho čistý procesný úspech žalovaných predstavuje 92 % (96 - 4 = 92). Nakoľko okresný súd vo výroku uviedol číslicu 96 (%), odvolací súd upravil (v prospech odvolateľa) túto zrejmú nesprávnosť závislého výroku.

36.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a . Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Z obsahu spisu však vznik trov súvisiacich s týmto štádiom konania nevyplýva, preto odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal dotknutý procesný nárok žiadnej zo sporových strán.

37.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.