Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Ek/2910/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 850 370, právne zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXXX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie XXX,XX EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. XXXXX X/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 7.12.2023, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške XXX,XX EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 5.1.2024 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Mrázovi, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 5B, 851 04 Bratislava, ktorý predmetnú exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX X/XX.

3. Súd mal zo spisového materiálu preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 10.1.2024 do elektronickej schránky. Dňa 29.1.2024 podal povinný na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie na exekútorský úrad. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.

4. Povinný v návrhu na zastavenie uviedol, že až po začatí exekúcie povinný obdržal od právneho zástupcu oprávneného dokumentáciu (zmluvu), na základe ktorej bol vydaný platobný predpis a po jej preštudovaní povinný konštatoval, že uvedená listina nie je podpísaná povinným a podpis, ktorý je na nej uvedený, nie je originálnym podpisom povinného (je sfalšovaný). Povinný ďalej uviedol, že rovnako ani ďalšie náležitosti v zmluve nezodpovedajú v tom čase platným údajom povinného. Z uvedeného podľa názoru povinného vyplýva, že povinný nedisponoval žiadnou dokumentáciou a preto nemohol ani uhradiť vymáhané sumy. Na základe uvedených skutočností, povinný žiadal o pozastavenie výkonu exekúcie aspoň na 30 dní, pokiaľ sa uvedené skutočnosti neobjasnia.

5. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že vykonávacie konanie je vysoko formálne konanie pričom príslušný právny predpis striktne a taxatívne upravuje dôvody, ktoré môžu povinní v tomto štádiu namietať.

Ďalej uviedol, že jedným z vedúcich princípov tohto konania je princíp ochrany a obrany povinného pri uskutočňovaní exekúcie. Ochrana povinného vyplýva priamo z ustanovení Exekučného poriadku, obrana povinného spočíva v jeho aktívnom vôľovom správaní, t. j. povinný sa môže brániť voči nútenému výkonu rozhodnutia, ktoré medzičasom dobrovoľne splnil. O obrane nemožno v žiadnom prípade hovoriť ako o opravnom prostriedku ochrany. Skutočnosti, ktoré sú predmetom ochrany povinného, nemôžu byť súčasne predmetom obrany povinného. Zároveň uviedol, že povinný môže v konaní namietať skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Súčasne uviedol, že okolnosti právoplatnosti a vykonateľnosti boli overené exekučným súdom pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a tieto skutočnosti nemajú spôsobilosť byť predmetom návrhu na zastavenia exekúcie. Oprávnený vychádzal zo svojho zákonného práva podať návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko Povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá súdne rozhodnutie. Skutočnosti uvádzané Povinným stratili na relevancii právoplatným skončením civilného konania. Tiež uviedol, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane veriteľa alebo dlžníka, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho – ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (Uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. ). Na záver oprávnený uviedol, že Oprávnený nemá obligáciu preukazovať, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný keďže toto je výlučne v kompetencii súdov. Právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie tohto základného práva (napr. , ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený žiadal, aby súd skutočnosti uvádzané Povinným v návrhu na zastavenie exekúcie vyhodnotil ako právne irelevantné a zároveň žiadal, aby súd rozhodol o pokračovaní v exekúcii.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej vety a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

12. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

14. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa (ďalej len „“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

18. Podľa , ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

19. Podľa , lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

20. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

21. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie.

22. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili vznik takej skutočnosti, ktorá by jeho vymáhateľnosti bránila.

23. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.

24. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.1.2024 do elektronickej schránky. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 11.1.2024, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 25.1.2024. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol však podaný na exekútorský úrad až dňa 29.1.2024, a teda po uplynutí zákonnej 15 – dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu sa súd nebude vecne zaoberať a skúmať dôvodnosť Návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že v exekučnom konaní podľa ust . § 201 ods. 1 písm. a) nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. Z vyššie uvedeného má exekučný súd za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene a nie je preto možné zhojiť zmeškanú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v danom konaní.

25. Nad rámec vyššie uvedeného však exekučný súd preskúmal Návrh na zastavenie exekúcie povinného v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku a z uvedeného Návrhu na zastavenie exekúcie konajúci súd nezistil žiadne okolnosti a dôvody, ktoré mali vzniknúť po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Zároveň súd konštatuje, že ak by aj bol návrh povinného podaný v zákonnej lehote, súd by ho zamietol ako nedôvodný. Súd v danej veci konštatuje, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil žiadny relevantný doklad, resp. dostačujúci dôkaz, pričom nepreukázal ani neuviedol žiadne relevantné dôvody na zastavenie exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie, pričom neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému.

26. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Exekučný titul je súdom posudzovaný z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.03.2012).

27. Podľa (ďalej len ako "CSP"), súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

28. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako zákon o e-Governmente), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

29. Podľa o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

30. Podľa o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo

strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

31. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

32. Podľa o e-Governmente , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Podľa odseku druhého, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

33. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

34. Podľa o e-Governmente, elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

35. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente, aktiváciou je, ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, úkon správcu modulu elektronických schránok, ktorým umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona.

36. Podľa § 13 ods. 2 zákona o e-Governmente, aktiváciu elektronickej schránky podľa odseku 1 písm. a) vykoná správca modulu elektronických schránok súčasne so zriadením elektronickej schránky.

37. Súd preskúmaním upomínacieho konania vedeného pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu (platobného rozkazu) zistil, že dňa 23.10.2023 bolo súdu zaslané potvrdenie o odoslaní platobného rozkazu spolu s prílohami, ktoré potvrdzovalo, že platobný rozkaz spolu s prílohami bol povinnému riadne odoslaný dňa 23.10.2023 o 11:31 hod. do elektronickej schránky povinného zriadenej na ústrednom portáli verejnej správy. Následne, uplynutím úložnej lehoty dňa 8.11.2023 o 00:12 hod. bol exekučný titul povinnému doručený v súlade s pravidlami stanovenými v ustanoveniach o e-Governmente, ktoré sa aplikujú na doručovanie všetkých úradných elektronických dokumentov vrátane platobného rozkazu. Súd pre úplnosť dodáva, že v prípade doručovania do elektronickej schránky ide o špeciálny právny režim, spravujúci sa podľa ustanovení a nasledujúcich zákona o e- Governmente. Z elektronickej doručenky jasne vyplýva, že súd predmetný exekučný titul doručoval povinnému do vlastných rúk s fikciou doručenia. Ďalej taktiež vyplýva, že platobný rozkaz spolu s prílohami bol do elektronickej schránky povinného odoslaný dňa 23.10.2023. Tieto dokumenty boli povinnému k dispozícii počas lehoty 15 dní, ktorá začala plynúť deň nasledujúci po dni, keď bola správa prijatá do elektronickej schránky povinného. Súd uvádza, že obsah elektronickej zásielky je adresátovi (povinnému) sprístupnený aj keď doručenku nepotvrdil. V danom prípade sa elektronická správa, považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastala skôr, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvedel. Z elektronickej doručenky vyplýva, že k márnemu uplynutiu lehoty na doručenie platobného rozkazu s prílohami došlo dňa 8.11.2023 o 00:12 hod., čím sa elektronická zásielka pokladá za úspešne doručenú. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že platobný rozkaz bol povinnému doručený v súlade so zákonom, prostredníctvom jeho elektronickej schránky, čím súd považuje tento exekučný titul za riadne doručený, a následne aj právoplatný a vykonateľný.

38. Súd ďalej k tvrdeniam povinného v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že povinným uvádzané skutočnosti, týkajúce sa zmluvnej dokumentácie v súvislosti so spochybnením zmluvných náležitostí či možného sfalšovania podpisu povinného v zmluve, na podklade ktorej bol vydaný platobný rozkaz, mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu, o ktorom bol povinný riadne poučený, teda v základnom (upomínacom) konaní a nie v exekučnom konaní. Na základe uvedeného dôvodu súd poukazuje na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému (upomínaciemu) konaniu, výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. To znamená, že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť súd v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia judikovanej pohľadávky povinným si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinného) splnené. Exekučný súd v tomto bode tiež zdôrazňuje, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Prípadné nedostatky základného konania, ktoré namieta povinný, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom konaní, v danom prípade mohol a mal povinný v rámci upomínacieho konania v zákonnej lehote podať odpor proti platobnému rozkazu (exekučnému titulu), čo však neurobil, v dôsledku čoho platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré je spôsobilým exekučným titulom.

39. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

40. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená čo i len jedna podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

41. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko žiadny z účastníkov si nárok na ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.