Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoEk/8/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXXX/XX, D., o vymoženie 710,93 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava, (pôvodne u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 3873/14), o odvolaní oprávneného zo dňa 09. 06. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -12 zo dňa 28. mája 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Oprávnenej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) uznesením č. k. -12 zo dňa 28. mája 2014, ktoré vydal vyšší súdny úradník, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vymožením sumy 710,93 eur s príslušenstvom.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo Exekučný poriadok), ust. , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo zákon o rozhodcovskom konaní), ust. , , , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ust. , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. , , , , , , , , , v znení neskorších predpisov. Pri rozhodovaní vychádzal zároveň aj z čl. 3 a čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Uviedol, že oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 08. 02. 2014, žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 9889/11 (správne malo byť SR 09889/11 – poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 08. 03. 2012, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761. Na základe tohto

rozhodcovského rozsudku bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 417,- eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 417,- eur od 25. 05. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 417,- eur od 08. 08. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania 166,12 eur, všetko v mesačných splátkach vo výške 80,- eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Oprávnený sa domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 713,93 eur pozostávajúcej z vyčísleného zmenkového úroku s príslušenstvom, nakoľko si povinná do dňa začatia exekučného konania uloženú povinnosť splnila len čiastočne vo výške 417,- eur.

4. Súd prvej inštancie z úradnej povinnosti skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul boli v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania neboli v súlade so zákonom, nakoľko vychádzali z exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzoval povinnú na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul mal vady z materiálnej stránky.

Z daného dôvodu podrobil preskúmaniu zmluvu o úvere č. 404200463 zo dňa 16. 04. 2010 a jej súčasť, t. j. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul – rozhodcovský rozsudok a dospel k záverom o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu.

Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený a povinná zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 16. 04. 2010. Keďže povinná neplnila svoj dlh riadne a včas, v zmysle dohodnutých podmienok sa jej dlh stal splatným vcelku dňa 25. 05. 2011. Oprávnený vyplnil zmenku povinnej v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.255,91 eur (správne malo byť 417,- eur – poznámka odvolacieho súdu) s dátumom začiatku úročenia 25. 05. 2011, ktorá bola povinnej predložená na zaplatenie dňa 08. 08. 2011. Z dôvodov, že povinná svoj dlh riadne neuhradila, a to i napriek výzve, ako aj pokusu o mimosúdny zmier, oprávnený pristúpil k vymáhaniu pohľadávky cestou rozhodcovského konania.

Právomoc na rozhodovanie prípadného sporu cestou rozhodcovského súdu vyplývala z rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod 15).

5. Pri posudzovaní právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou, t. j. či exekučný titul, na základe ktorého sa exekúcia vykonáva, nebol v rozpore so zákonom, súd prvej inštancie vychádzal z vnútroštátnych noriem a jednak z noriem európskeho práva. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27. 06. 2000, C-168/2005 zo dňa 26. 10. 2006 a C-243/2008 zo dňa 04. 06. 2009.

6. Zo samotnej zmluvy a obchodných podmienok mal za zrejmé, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli už vopred pripravené dodávateľom/veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov/dlžníkov na predtlačenom tlačive, s rovnakým obsahom pre každú úverovú zmluvu, a preto povinná nemohla ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (, , ). Z uvedených dôvodov sa na uvedený právny vzťah vzťahovali ustanovenia o spotrebiteľskom práve (zákon o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách). Súd bral do úvahy aj to, že v takejto forme spísaná zmluva ako i obchodné podmienky (maličké písmená, nahustený text bez odsekov, ktorá forma znemožňovala ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa) boli vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušovali informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone o ochrane spotrebiteľa a v .

7. Súd prvej inštancie ďalej poukazoval na základné zásady spotrebiteľských zmlúv a dospel k záverom, že rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenaplnila záujem na ochrane spotrebiteľa, ktorý si rozhodcovskú doložku osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ v jej zmysle má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu alebo podať návrh na štátny súd, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu uvedené skutočnosti bolo možné považovať za dostačujúce pre vyvodenie záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čím sa priečila dobrým mravom, na základe čoho ju s poukazom na ust. považoval za neplatnú. Rozhodcovský súd opomenul aplikovať príslušné kogentné vnútroštátne a európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako slabšej strane náležitú pozornosť nevenoval.

8. S poukazom na vyššie uvedené súd zastal názor, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplývala zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Podpis na úverovej zmluve nebolo možné zároveň považovať aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, pretože na jej platnosť bolo nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v danom prípade nebol dodržaný. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho nútila podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak jeho začatie na rozhodcovskom súde inicioval oprávnený. Spotrebiteľ v takom prípade nemal možnosť zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a tento bol ponechaný výlučne na vôli veriteľa.

Exekučný súd mal za to, že v predmetnej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

9. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 09. 06. 2014 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci (ust. , v znení neskorších predpisov – ďalej aj ).

Uviedol, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je nesprávne a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. . Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo zákon o rozhodcovskom konaní). Ďalej citoval ust. , ust. , a konštatoval, že exekučný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovského rozsudku), tak ako ich vyžaduje ust.

Bol toho názoru, že v rámci prekúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemohol exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opieral v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

Požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu znamená, že v rámci exekučného konania exekučný súd nemohol zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), pričom sa mohol obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov (nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci), pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. uverejnený pod č. 18/2000.

V prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav veci aplikoval spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo , a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom exekučného súdu v danej veci a jeho výkladom §

45 zákona o rozhodcovskom konaní došlo k nahradeniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (v zmysle § 40 zákona o rozhodcovskom konaní) exekučným konaním, čo bolo v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Ďalej oprávnený v odvolaní dal do pozornosti súdu SR.

K neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie oprávnený uviedol, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keď namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka.

Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa a nasl. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, pričom tieto skutočnosti však súd nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným v konaní vedenom podľa osobitného predpisu, t. j. , pričom povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd, nakoľko zmluvné strany sa dohodli (v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta), že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy.

Na námietku konajúceho súdu prvej inštancie ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. , oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva a v danej veci súd prvej inštancie konal nad rámec zákonných ustanovení.

Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle ust. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. K odvolaniu oprávneného sa podaním doručenom súdu dňa 19. 09. 2014 vyjadrila povinná a uviedla, že na základe obdržania rovnopisu ohľadne odvolania oprávneného navštívila spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. dňa 10. 04. 2013 a pánovi E. zaplatila zvyšnú dlžnú sumu vo výške 584,- eur. Považovala vec za ukončenú, pričom priznala, že z jej strany došlo k nedodržaniu zmluvy, nakoľko dlžnú sumu neuhradila v dohodnutom termíne, avšak nie jej pričinením. Musela odísť zo zamestnania, nakoľko jej matka ochorela a musela sa o ňu starať 3 roky, pričom od štátu nepoberala ani cent. Dlh zaplatila a pokuta vo výške 713,93 eur jej pripadala neprimeraná. Nesúhlasila s jej uhradením, nakoľko toho času bola nezamestnaná a žiadala o opätovné prešetrenie celej veci.

11. Súdnemu exekútorovi bolo odvolanie oprávneného doručené dňa 08. 09. 2014, pričom k odvolaniu sa nevyjadril.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (ust. v znení neskorších predpisov – ďalej aj „CSP“) zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. , ), ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (ust. ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

13. Podľa , , , v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 05. 2010 (teda i dňa 16. 04. 2010, t. j. v čase uzavretia zmluvy o úvere v predmetnej veci), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c/ vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d/ vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e/ umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f/ umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g/ oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h/ prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i/ umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j/ určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l/ obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m/ v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n/ spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o/ ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p/ obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r/ vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

aj alebo Exekučný poriadok) účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 243p ods. 1 vyššie citovaného zákona, na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa , sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.. ___________________________________ 4ead) spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15. Podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj Exekučný poriadok alebo ) v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ vyššie citovaného zákona, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Podľa ust. § 44 ods. 2 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 2 vyššie citovaného zákona, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

16. Podľa , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda v znení do 31. 12. 2014 (ďalej aj

), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

Podľa § 45 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok. _______________________________________ 17) . v znení neskorších predpisov.

17. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

18. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

19. Odvolací súd zistil, že v priebehu odvolacieho konania bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. (u ktorého bola vedená predmetná exekúcia pod sp. zn. EX 3873/14) odvolaný z funkcie súdneho exekútora dňa 31. 10. 2023 a jeho nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec. Preto odvolací súd v záhlaví tohto uznesenia uviedol, že predmetná exekúcia je vedená u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava a pôvodne bola vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 3873/14.

20. Ďalej odvolací súd z obsahu predloženého súdneho spisu zistil, že exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 08. 02. 2014, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. SR 09889/11 zo dňa 08. 03. 2012, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Oprávnený navrhol, aby súdny exekútor vymohol v jeho prospech sumu 710,93 eur, zákonný úrok, trovy konania a trovy exekúcie. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 10. 02. 2014, doručeným exekučnému súdu dňa 19. 03. 2014 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu.

21. Exekučný súd vydal uznesenie č. k. -12 dňa 28. mája 2014, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, proti ktorému podal oprávnený odvolanie zo dňa 09. 06. 2014.

Následne bolo exekučnému súdu dňa 03. 02. 2016 doručené podanie súdneho exekútora zo dňa 22. 01. 2016 označené ako „Postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku“ zo dňa 22. 01. 2016, prílohou ktorého bolo podanie oprávneného (podľa prezentačnej pečiatky doručené súdnemu exekútorovi dňa 21. 01. 2016) označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ zo dňa 21. 01. 2016. V spise sa nachádzajú ešte ďalšie dve podania od súdneho exekútora, označené ako „OPAKOVANÁ - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to zo dňa 19. 11. 2020 a 06. 10. 2021.

22. Súd prvej inštancie ako exekučný súd pri rozhodovaní v predmetnej veci správne aplikoval ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj alebo Exekučný poriadok) v znení platnom v čase jeho rozhodovania s použitím ustanovení v znení neskorších predpisov platnom v čase jeho rozhodovania. Rovnako tak oprávnený podal svoje odvolanie v čase účinnosti , pričom tento bol zrušený , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2016.

Odvolací súd o podanom odvolaní rozhodoval už v čase účinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) a postupoval v súlade s ust. 470 ods. 1 , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava teda dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

23. Po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu odvolací súd dospel k záveru, že tento súd správne zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil i správny právny záver o nemožnosti viesť exekúciu proti povinnej na základe predloženého exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný v konaní pod sp. zn. SR 09889/11 dňa 08. 03. 2012.

24. Súd prvej inštancie ako exekučný súd pri svojom rozhodovaní o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, rovnako ako odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti odvolania oprávneného vychádzal zo zmluvy o úvere zo dňa 16. 04. 2010, uzavretej medzi oprávneným a povinnou, pričom z tejto zmluvy vyplynulo, že oprávnený ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 800,- eur, ktorý mala povinná splatiť spolu s poplatkom vo výške 772,- eur v 12 mesačných splátkach po 131,- eur počnúc dňom 20. 05. 2010. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ), v ktorých 15. bod obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným súdom SR, pričom výber z alternatív spočíva na žalujúcej strane. Z formy a obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej formulárovú predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinnej, pričom povinná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) dospel k záveru, že medzi účastníkmi exekučného konania bola dňa 16. 04. 2010 uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva a na tento právny vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinnou) je potrebné aplikovať ust. a nasl. , a to i s poukazom na ust. , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z obsahu zmluvného dojednania vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnej v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnej obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

25. V danom prípade nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvu, resp. individuálne dojednanú zmluvnú podmienku (vrátane rozhodcovskej doložky) a za týchto podmienok

dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ust. , nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

26. Odvolací súd, berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku a dospel k rovnakému záveru ako exekučný súd, a to že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

26.1 Podľa čl. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), na účely tejto smernice: a/ "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3; b/ "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu; c/ "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Podľa čl. 3 ods. 1, 2, 3 smernice 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa prílohy „PODMIENKY UVEDENÉ V ČLÁNKU 3 ODS. 3), bod 1., podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: q/ neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane

26.2 Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc, a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

26.3 Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA zo dňa 27. 06. 2000 nariadil, že národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) interpretovať ich, pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

27. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Okrem toho táto zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na formulárový charakter zmluvy ani nemal na výber. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. , pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá, a to v prípade, ak konanie vyvolá dodávateľ (oprávnený). Rozhodcovská doložka síce umožňuje spotrebiteľovi obrátiť sa na príslušný súd Slovenskej republiky, ale len v prípade, ak predmetný spor vyvolá spotrebiteľ. Keďže však v prejednávanej veci oprávnený (dodávateľ) v zmysle rozhodcovskej doložky inicioval rozhodcovské konanie, povinná nemala možnosť vyjadriť nesúhlas.

28. V obdobnej veci Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí pod sp. zn. zo dňa 24. 02. 2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. a nasl. za použitia výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

29. Predmetná rozhodcovská doložka je s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a zároveň je v zmysle ust. 53 ods. 5 tohto zákona aj neplatná.

Keďže medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva/doložka v zmysle ust. a nasl. účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (rozhodnutie NS SR pod sp. zn. ).

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle ust. neplatná. Keďže potom medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva/doložka v zmysle ust. a nasl. , nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky, a teda je materiálne nevykonateľný, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov konania a jeho rozhodnutie je tak nulitným aktom. Exekučný titul je teda v rozpore so zákonom, pretože bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, nakoľko absentuje platná rozhodcovská doložka, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky na vydanie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu a exekučný súd musel jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť podľa ust. Rozpor exekučného titulu so zákonom je vždy dôvodom pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach v konaní pod sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011 a sp. zn. zo dňa 18. 01. 2012 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy/doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom (alebo v samotnej rozhodcovskej zmluve), je podľa ust. neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa neplatná. Rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený uzatváral s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárové, typové, tiež adhézne) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený rozhodcovskou doložkou iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený, ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených hľadísk. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú rozhodcovskú doložku nemožno nazerať ako na individuálne dojednanú. Spotrebiteľ v tejto situácii koná pod tlakom finančnej tiesne a stave núdze, a preto nie je schopný často aj ochotný posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri podpise zmluvy.

30. Odvolací súd zistil, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by vecne spochybňoval správnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní oprávnený namietal v zásade len nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu, pričom tieto námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a to práve s poukazom na predložený rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, na základe ktorého nemôže prebiehať exekučné konanie proti povinnej, čo odvolací súd podrobne vyššie zdôvodnil.

31. Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd odvolaním oprávneného napadnuté uznesenie, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil ako vecne správne podľa ust. .

32. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie nemá vplyv ani doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. Exekučného poriadku v spojení s ust. Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015 (teda po rozhodnutí exekučného súdu v predmetnej veci) po novele Exekučného poriadku, vykonanej

V predmetnom konaní sa vymáha plnenie priznané na podklade rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej. Z dikcie ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že aj v exekučných konaniach začatých pred 23. 12. 2015 (exekučné konanie v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi), v ktorých sa od 23. 12. 2015 vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 39 ods. 4 do 30 dní od účinnosti tohto zákona (do 22. 01. 2016).

Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, teda, či exekučnému súdu alebo súdnemu

exekútorovi. Požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúži vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor (ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v predmetnej veci bolo adresované len súdnemu exekútorovi a nie exekučnému súdu.

K vyššie uvedenému záveru dospel aj Ústavný súd SR v uznesení vo veci pod sp. zn. zo dňa 27. 10. 2016 v ktorom uviedol, že hoci ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), považoval za ústavne udržateľný právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania v exekúcii, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor.

V danom prípade v zmysle novely Exekučného poriadku realizovanej , ktorý nadobudol účinnosť dňa 23. 12. 2015 bolo povinnosťou oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, teda do 22. 01. 2016. Uvedené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo oprávneným realizované podaním zo dňa 21. 01. 2016, doručeným exekútorskému úradu dňa 21. 01. 2016 a súdu dňa 03. 02. 2016. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie teda nebolo doručené súdu v zákonnej lehote.

33. Aj po novele Exekučného poriadku vykonanej zostáva v platnosti ust. Exekučného poriadku ako dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia pre rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. O rozpor exekučného titulu so zákonom sa jedná aj v prípade, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc. Takéto rozhodnutie je nulitným právnym aktom a nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. V prípade rozhodcovských rozsudkov najčastejším dôvodom ich rozporu so zákonom je skutočnosť, že boli vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, či už z dôvodu nedodržania jej písomnej formy alebo z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O takýto prípade išlo v prejednávanej veci.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a ust. tak, že povinnej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ). 35. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. druhá veta a ust. posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.