Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/52/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Švédske kráľovstvo, t. č. pobytom C. XX, D., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka so sídlom Lachova 32, Bratislava, proti žene, ktorej materstvo má byť určené: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. C. XXX/XX, H., t. č. bytom I. J. K. XXX, XXX XX A., Švédske kráľovstvo a proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. C. XXX/XX, H., t. č. pobytom I. J. K. XXX, XXX XX A., Švédske kráľovstvo, v konaní o určenie materstva a otcovstva, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. -63 zo dňa 12.03.2024, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci určenia materstva a otcovstva k navrhovateľke (výrok I.) a konanie zastavil (výrok II.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa (ďalej aj ,P“), , , (ďalej aj ,P“), čl. 1 ods. 4 písm. a) nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj ako ,,Nariadenie“), č. 4 písm. a) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretého 19.10.1996 v Haagu (ďalej aj ako ,,Dohovor“), , o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj ako ,,zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom), , , o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej aj ,e“). Mal za preukázané, že navrhovateľka sa narodila vo Švédsku, kde aj prevažujúcu časť života žila. Odo dňa 04.04.2000 má vydané povolenie na pobyt vo Švédsku. Navrhovateľka uviedla, že je štátnou občiankou Slovenskej republiky a štátne občianstvo nadobudla narodením podľa , uvedené však považoval v rozpore so skutkovými okolnosťami. Súd prvej inštancie mal za to, že pri nadobudnutí štátneho občianstva treba vychádzať z princípu práva krvi (princíp ius sanguinis), kde pri tomto princípe je rozhodujúce štátne občianstvo rodičov dieťaťa, a to aj vtedy ak sa narodilo v cudzine, alebo z princípu práva teritória (princíp ius soli), pri ktorom je rozhodujúce miesto narodenia. Deti nadobúdajú štátne občianstvo štátu, v ktorom sa narodili, bez ohľadu na štátne občianstvo rodičov. V uvedenej veci nie je možné vychádzať z toho, že sú splnené podmienky uvedené , teda že navrhovateľka nadobudla narodením štátne občianstvo Slovenskej

republiky. Navrhovateľka sa podľa výpisu osobných údajov z matriky Švédskeho kráľovstva narodila vo Švédskom kráľovstve matke B. N. s osobným číslom XXXXXX-XXXX a otcovi B. O. s osobným číslom XXXXXX-XXXX, ktorých príslušnosť nie je uvedená, pričom z lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej republiky je zrejmé, že nejde o osoby so slovenskou štátnou príslušnosťou. Navrhovateľka sa nenarodila na území Slovenskej republiky a nenarodila sa ani rodičom, z ktorých aspoň jeden má slovenské štátne občianstvo, a preto nebolo preukázané, že navrhovateľka nadobudla slovenské štátne občianstvo narodením. Z listinných dôkazov a lustrácií navrhovateľky v registri obyvateľov a v registri cestovných dokladov vyplynulo, že navrhovateľka štátne občianstvo Slovenskej republike nenadobudla v zmysle ani voľbou, narodením, osvojením alebo udelením. Poukázal na navrhovateľkin výpis z matriky i na náhradný cestovný doklad, v ktorom je uvedený dátum narodenia XX.XX.XXXX, no v slovenských evidenciách (či už v Registri obyvateľov, agende občianskych preukazov, agende cestovných dokladov) má uvedený dátum narodenia XX.XX.XXXX. Vo viacerých slovenských databázach je štátna príslušnosť navrhovateľky nešpecifikovaná, no podľa lustrácie občianskych preukazov je navrhovateľka štátnou príslušníčkou Švédskeho kráľovstva, pričom navrhovateľka po výzve súdu prvej inštancie na predloženie dokladov totožnosti či rodného listu tieto súdu nepredložila. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka a ani jej rodičia zapísaní v matrike vedenej Švédskym kráľovstvom nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú ani všeobecný súd v Slovenskej republike (t. j. evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky). S poukazom na skutočnosť, že nie je splnená žiadna z podmienok uvedených v zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom pre ustálenie právomoci slovenských súdov konať v danej veci, vyvodený nedostatok právomoci slovenských súdov v konaní určenie rodičovstva predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, preto konanie zastavil.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie a to z odvolacích dôvod podľa , , , , a h ) a . Navrhla odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

5. Nesúhlasila so zastavením konania, pretože súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci a jeho postup sa vymyká aj postupu podľa , podľa ktorého súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti. Mala za to, že tvrdenia účastníkov v rozhodujúcej otázke nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. V napadnutom rozhodnutí nie sú zistiteľné úvahy, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami uvedenými v návrhu. Súd prvej inštancie riadne neodôvodnil dôvody neakceptovania testov DNA, ktorými sa preukazuje rozhodujúca skutočnosť, že rodičmi navrhovateľky sú osoby označené v návrhu. Závery súdu prvej inštancie považovala za nesprávne najmä z dôvodu, že ide o vadu zápisu v matrike Švédskeho kráľovstva spočívajúcu v nesprávnom označení rodičov navrhovateľky, ktorá je výsledkom jazykovej bariéry medzi štátnymi občanmi SR a administratívou vo Švédskom kráľovstve. Z označenia rodičov navrhovateľky vo výpise z matriky nie je možné vyvodiť záver, že ide o občanov Švédska. V prospech tohto tvrdenia neexistujú žiadne dôkazy. Z uvedeného osobného čísla, ktoré nespĺňa požadované parametre, aby osoby takto označené boli identifikovateľné nielen vo Švédsku, ale aj v zahraničí, je zrejmé, že označení rodičia ako B. N. s osobným číslom XXXXXX-XXXX a otec B. O. s osobným číslom XXXXXX-XXXX, nie sú občanmi Švédska. Pochybnosti o správnosti zapísaných údajov vyvoláva aj samotné označenie oboch rodičov navrhovateľky v ženskom rode. Jednoznačne ide o vadu zapísaných údajov, ktorých nápravy sa navrhovateľka domáha v tomto konaní. A teda záver súdu, že sa navrhovateľka nenarodila rodičom so slovenským štátnym občianstvom, nie je verifikovaný zákonným spôsobom, a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietala, že súd prvej inštancie zo zisťovania rodičovstva vo vzťahu v návrhu označeným rodičom, ktorí sú preukázateľne štátnymi občanmi Slovenskej republiky, s trvalým pobytom v Slovenskej republike, žijúci vo Švédsku, identifikovateľní dátumom narodenia a rodovou príslušnosťou a ktorých rodičovstvo osvedčujú testy DNA a z predložených dôkazov, nevyvodil žiadne závery. Napokon uviedla, že adresa trvalého pobytu ženy, ktorej materstvo má byť určené a muža, ktorého otcovstvo má byť určené je totožné s adresou jej rodičov uvedenej vo výpise z matriky. Mala za to, že právomoc slovenských súdov je daná.

6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

7. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je návrh navrhovateľky na určenie materstva a otcovstva. Súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc v tejto veci konať, konanie zastavil a zároveň rozhodol o trovách konania. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením uznesenia, ktoré je zrozumiteľné, preto odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k tomu, že zastavil konanie v nadväznosti na svoj záver o nedostatku právomoci na konanie v tejto veci.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolanie navrhovateľky je nedôvodné, pretože súd prvej inštancie v súlade s ust. správne skúmal splnenie procesných podmienok, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť a dospel tiež k správnemu záveru o existencii neodstrániteľnej prekážky spočívajúcej v nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie v tejto veci v dôsledku čoho potom opodstatnene v zmysle konanie zastavil.

11. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne právne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by mohli dopomôcť k odlišnému záveru ku akému dospel súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza zo správne zisteného skutočného stavu veci a je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia ako vecne správne a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

13. Podľa ustanovenia , , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Podľa čl. 1 ods. 4 písm. a) Nariadenia, sa toto nariadenie nevzťahuje na určenie alebo popretie rodičovstva.

15. Podľa č. 4 písm. a) Dohovoru, sa dohovor nevzťahuje na určovanie alebo popretie rodičovstva.

16. Podľa § 40 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

17. Podľa § 23 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

18. Podľa , štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením nadobúda dieťa ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti, alebo narodené na

území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda štátne občianstvo žiadneho z nich.

19. Podľa a ak sa nepreukáže cudzie štátne občianstvo, považuje sa za štátneho občana Slovenskej republiky dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky, alebo bolo nájdené na území Slovenskej republiky a ktorého rodičia nie sú známi, pokiaľ sa nepreukáže, že nadobudlo narodením štátne občianstvo iného štátu. Štátnym občanom Slovenskej republiky je dieťa cudzieho štátneho občana a štátneho občana Slovenskej republiky aj vtedy, ak sa neskôr preukáže, že štátny občan Slovenskej republiky nie je jeho rodičom.

20. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že sa jedná o spor s tzv. cudzím prvkom, keďže predmetom sporu je rodinnoprávny vzťah, resp. určenie rodičovstva (materstva a otcovstva) voči navrhovateľke. Navrhovateľka namietala, že súd prvej inštancie obchádzal dôkazy ňou predložené a to DNA testy, ktoré potvrdzujú materstvo ženy, ktorej materstvo má byť určené a otcovstvo muža, ktorého otcovstvo má byť určené ako aj ich pripojené rodné listy a tiež, že sa súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal podstatnými okolnosťami uvedenými v jej vyjadrení zo dňa 06.09.2023. Navrhovateľka mená rodičov v rodnom liste pripisuje administratívnej chybe zo strany švédskych úradov a to z dôvodu jazykovej bariéry jej rodičov.

21. Z obsahu spisu je zrejmé z výpisu osobných údajov z matriky zo dňa 26.04.2021, že matkou navrhovateľky s osobným číslom XXXXXX-XXXX je N. B. s osobným číslom XXXXXX-XXXX (v registri obyvateľov SR nebola daná osoba nájdená) a otcom je O. B., s osobným číslom XXXXXX-XXXX (v registri obyvateľov SR nebola daná osoba nájdená), zapísaní rodičia navrhovateľky nie sú občanmi SR, nemajú všeobecný súd v SR, iné preukázané nebolo. Navrhovateľke dňa 04.05.2021 bol Zastupiteľským úradom SR v Štokholme vydaný náhradný cestovný pas (emergency travel document) platný do 04.06.2021, ktorý mal slúžiť na prepravu navrhovateľky zo Švédskeho kráľovstva na Slovensko. Lustrácie vykonané okresným súdom nie sú síce správne, ale pokiaľ ide o rodný list navrhovateľky, tento súd nemôže opravovať.

22. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v prvom rade skúmal, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže pokračovať v konaní a to podľa ustanovení zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Ustanovenia zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom uzákoňuje, že návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd, pričom určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

23. Z výpisu osobných údajov má však odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka sa narodila vo Švédskom kráľovstve a v rodnom liste má zapísaných rodičov, ktorých príslušnosť nie je uvedená. V danom prípade je potrebné uviesť, že vo výpise údajov sú zapísané osoby B. N. s osobným číslom XXXXXX-XXXX ako matka a B. O. s osobným číslom XXXXXX-XXXX ako otec, pričom je potrebné vychádzať z daného výpisu záväzného ako úradného dokumentu. Navrhovateľkou uvádzané osoby, ku ktorým žiadala určiť rodičovstvo nie sú v postavení rodičov, pretože navrhovateľka už má rodičov zapísaných v matrike. Preto nie možné vychádzať z toho, že slovenský súd možno považovať za všeobecný súd, pretože navrhovateľka nemá všeobecný súd v SR a ani jej zapísaní rodičia nemajú všeobecný súd v SR. Pokiaľ sa navrhovateľka sa odvoláva na priložené DNA testy, správne súd prvej inštancie musel skúmať právomoc slovenských súdov a nie vykonávať dokazovanie, ktorý by viedlo k rozhodnutiu vo veci samej. Preto pri skúmaní procesných podmienok správne vychádzal z daných zistených skutočností a to, že navrhovateľka nenadobudla slovenské štátne občianstvo narodením, nakoľko vo výpise z matriky má uvedených rodičov, ktorí nie sú slovenskými občanmi. Samotná navrhovateľka potvrdila, že má zapísaných rodičov, avšak pre jazykovú bariéru došlo k pochybeniu a k mylnému zápis do matriky vo Švédsku. Toto pochybenie je však pravdepodobne možné riešiť opravou zápisu do matriky vo Švédsku.

24. Na záver odvolací dodáva, že procesné podmienky v súdnom konaní, i napriek tomu, že ich ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového

či mimosporového poriadku. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví.

25. Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie o správnosti napadnutého uznesenia už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.

26. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/ stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava ().

27. O náhrade trov konania odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( veta druhá ).

29. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.