Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoCsp-34-2022.pdf
PDF · 84.48 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/34/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Q., zast. G., proti žalovanému: T., o zaplatenie 14.143,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. januára 2022, č.k. 12Csp/29/2021-164 v spojitosti s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27. januára 2022 č.k. 12Csp/29/2021-167, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s dopĺňacím rozsudkom v jeho napadnutej - zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o trovách konania zrušuje a vec vracia v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokmi I. a II. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.552,74 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.455,59 eur od 01.12.2019 do 24.03.2020 vo výške 180,46 eur a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 11.455,59 eur od 25.03.2020 do zaplatenia, všetko v lehote 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám jeho právneho zástupcu v lehote 6 mesiacov po právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti rozsudku určená výška náhrady trov konania a následne dopĺňacím rozsudkom tento rozsudok doplnil o výrok, ktorým zamietol žalobu v jej zostávajúcej časti.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou najskôr v upomínacom konaní na Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.11.2020, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 14.143,54 eur a 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 11.455,59 eur od 25.03.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že jeho právny predchodca - U.. s ním uzavrela dňa 24.03.2020 Zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Pôvodný veriteľ- U.. dňa 03.11.2017 uzavrela s dlžníkom - žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX., na základe ktorej mu poskytla spotrebiteľský úver vo výške 12.000,- eur s uvedenou RPMN vo výške 11,45% a úrokovou sadzbou 10,74% ročne. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal úver splácať v 96 mesačných splátkach po 188,30 eur mesačne vždy do 12. dňa v mesiaci počínajúc dňa 12.12.2017 a končiac dňom (konečná splatnosť) 12.11.2025. Pôvodný veriteľ vyzval dlžníka výzvou zo dňa 30.10.2019 na úhradu omeškaných splátok ku dňu 30.10.2019 vo výške 3.068,46 eur do 15 dní od doručenia výzvy pod hrozbou mimoriadneho zosplatnenia úveru pre prípad neuhradenia dlhu. Dlh nebol zaplatený. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 16.12.2019 oznámil žalovanému, že celkový dlh je vo výške 1.600,50 eur spolu s výzvou na jeho úhradu a následne listom zo dňa 02.12.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.12.2019 v celkovej výške 13 552,74 eur. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu celkovej sumy do 15 dní. Na žalobcu postúpená pohľadávka ku dňu postúpenia 24.03.2020 v celkovej výške 14.143,54 eur pozostávala z istiny 11.455,59 eur, z riadneho úroku vo výške 2.379,87 eur, z úroku z omeškania vo výške 284,08 eur a z poplatkov vo výške 24,- eur. Žalovaný do podania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Na návrh žalobcu Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa
22.12.2020 pod sp. zn. 10Up/2169/2020, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 14.143,54 eur s prísl.. Žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, preto bol zrušený a na základe žiadosti žalovaného o pokračovanie v konaní bola vec postúpená na ďalšie konanie miestne príslušnému Okresnému súdu Trenčín (doručené dňa 16.06.2021).
3. Na dokazovaním zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 52 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), § 497 Obchodného zákonníka, § 53 ods. 9, § 565 OZ, § 4 ods. 1, 2, § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, vo svetle ktorých priznal žalobcovi zaplatenie dlhu podľa písomného zosplatnenia predmetného úveru zo dňa 02.12.2019 a žaloby, teda istinu ku dňu zosplatnenia 01.12.2019 vo výške 11.455,59 eur a úroky do zosplatnenia vo výške 2.097,15 eur, teda spolu 13.552,74 eur. Konštatoval tiež, že veriteľovi po zosplatnení úveru vznikol nárok na zákonný 5% ročný úrok z omeškania z istiny 11.455,59 eur od 01.12.2019 až do zaplatenia, pričom vyčíslený úrok z omeškania od 01.12.2019 do 24.03.2020 predstavuje sumu 180,46 eur. Od nasledujúceho dňa 25.03.2020 až do zaplatenia žalobca žaloval tento úrok z omeškania v nevyčíslenej forme. Súd priznal žalobcovi uvedený úrok z omeškania od zosplatnenia až do zaplatenia v uvedených formách. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. K zamietajúcej časti žaloby v dopĺňajúcom rozsudku uviedol, že žalobu vo zvyšnej časti zamieta z dôvodov uvedených v pôvodnom rozsudku s ktorými sa stotožňuje, trvá na ňom a z dôvodu hospodárnosti ich neopakuje. V prvotnom rozsudku vo vzťahu k zamietajúcej časti rozhodnutia sa súd prvej inštancie obmedzil len na dôvod nepriznania nároku na zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 24 eur konštatujúc, že tieto neboli dojednané v zmluve. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 232 ods. 3 CSP súd určil dlhšiu lehotu na plnenie vzhľadom na zhoršenú ekonomickú situáciu pre pandémiu ochorenia COVID-19.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s dopĺňajúcim rozsudkom v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie v zamietajúcej časti, ťažiskovo uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (porušenie práva na spravodlivý proces), naplnenie ktorého vzhliadal v absencii odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcej sa k zamietajúcej časti rozhodnutia, ktorou bol zamietnutý jeho nárok na zaplatenie riadneho úroku po zosplatnení úveru spolu s príslušenstvom a tiež uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 24,- eur. Poukazuje tiež na zrejmú nesprávnosť vyskytujúcu sa pri označení tak pôvodného, ako aj dopĺňacieho rozsudku, pokiaľ ide o identifikáciu spisovej značky, pod ktorou je konanie vedené, kde namiesto správneho uvedenia roku v konkrétnosti 12Csp/29/2021 je nesprávne v oboch prípadoch uvedený rok 2011. Vychádzajúc z obsahu odvolanie uplatňuje tiež dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie). Pokiaľ ide o nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, poukazuje na niekoľko rozhodnutí vyššieho súdu, napr. uznesenie pod sp. zn. 1Obdo V/10/2012 zo dňa 30.05.2013, či uznesenie NS SR pod sp. zn. 4Cdo 90/2013 zo dňa 22.08.2013, ktoré sa problematikou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a dôsledkov takejto vady zaoberali a v prípade absencie zodpovedajúcej argumentácie v odôvodnení rozhodnutia toto posúdili ako porušenie práva na spravodlivý proces dotknutého účastníka. Podľa názoru odvolateľa práve o takýto prípad ide tiež v posudzovanej veci, keď vo vzťahu k zamietajúcej časti rozhodnutia, vo vzťahu k ťažiskovej časti zamietajúceho rozhodnutia o zaplatenie nároku na zmluvný úrok po zosplatnení úveru spolu s príslušenstvom, absentuje odôvodnenie úplne a pokiaľ súd prvej inštancie vo vzťahu k poplatkom uvádza, že tieto nie sú dohodnuté v zmluve, toto sa nezakladá na pravde, sú obsiahnuté vo VOP. Nad rámec toho zastáva názor, že i keď nie je z odôvodnenia zrejmé na základe čoho mu nepriznal súd prvej inštancie nárok na riadny úrok aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, nemôže byť rozhodnutie v tomto smere správne. Jednoznačne má za to, že tento nárok mu prináleží a to až do úplného zaplatenia úveru, teda aj po jeho zosplatnení, v súvislosti s čím poukazuje na rozhodnutia vyšších súdnych autorít, s právnym názorom ktorých sa plne stotožňuje, príkladmo rozhodnutia NS SR zo dňa 16. júna 2020 pod sp. zn. 5Cdo 42/2020, či uznesenia NS SR zo dňa 30. júla 2019 pod sp. zn. 6Cdo 113/2018 a tiež rozhodnutia niektorých iných odvolacích súdov, napr. uznesenia KS v Trnave zo dňa 07.07.2021 pod sp. zn. 25CoCsp/17/2021 a ďalšie. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
6. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s dopĺňajúcim rozsudkom je potrebné v jeho napadnutej - zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 CSP.
7. Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 14.143,54 eur a 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 11.455,59 eur od 25.03.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Na žalobcu postúpená pohľadávka ku dňu postúpenia dňa 24.03.2020 (právny predchodca žalobcu - U.. ako veriteľ dňa 24.03.2020 uzavrel so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok) bola v celkovej výške 14.143,54 eur a pozostávala z istiny 11.455,59 eur, z riadneho úroku vo výške 2.379,87 eur, z úroku z omeškania vo výške 284,08 eur a z poplatkov vo výške 24,- eur. Žalovaný do podania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Pôvodný veriteľ- U.. dňa 03.11.2017 uzavrel s dlžníkom - žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 12.000,- eur s uvedenou RPMN vo výške 11,45% a úrokovou sadzbou 10,74% ročne. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal úver splácať v 96 mesačných splátkach po 188,30 eur mesačne vždy do 12. dňa v mesiaci počínajúc dňa 12.12.2017 a končiac dňom (konečná splatnosť) 12.11.2025. Pôvodný veriteľ vyzval dlžníka výzvou zo dňa 30.10.2019 na úhradu omeškaných splátok vo výške 3.068,46 eur do 15 dní od doručenia výzvy s hrozbou mimoriadneho zosplatnenia úveru pre prípad neuhradenia dlhu. Dlh nebol zaplatený. Pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.12.2019 v celkovej výške 13.552,74 eur, zároveň vyzval žalovaného na úhradu celkovej sumy do 15 dní. Poplatky nárokované žalobcom vo výške 24,- eur predstavujú podľa jeho tvrdenia náhradu hotových výdavkov za 3 upomienky podľa Sadzobníka veriteľa.
8. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vyhovel žalobe s výnimkou zaplatenia nárokovaného riadneho úroku po zosplatnení úveru s príslušným úrokom z omeškania a nároku na zaplatenie poplatku za upomienky.
9. Odvolateľ (žalobca) prostredníctvom odvolania namieta ťažiskovo porušenie práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), naplnenie ktorého vzhliada v absencii preskúmateľného odôvodenia vzťahujúceho sa k zamietajúcej časti jeho nároku.
10. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pravdou je, že súd prvej inštancie úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu nároku žalobcu na zaplatenie riadneho úroku z úveru po zosplatnení úveru spolu s prísl. žiadnym spôsobom nevysvetlil, akákoľvek argumentácia v tomto smere v odôvodnení rozhodnutia absentuje. Pokiaľ ide o nárok na poplatok 24,- eur nie je zrejmé, či jeho záver o ich neuvedení v zmluve subsumuje aj obsah VOP.
11. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii, keď z rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu v dotknutom rozsahu zamietol, je pre odvolateľa nielen obtiažne, ale prakticky nemožné pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú potrebné faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, takéto rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní zamietajúceho výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné, upierajúce strane v neprospech ktorej tiež vyznieva, aj možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Odvolací súd preto vzhliadol dôvodnosť pre uplatnenie druhej vety stanoviska Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatého na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorá pripúšťa, že „celkom výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu“, dochádza k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
12. V okolnostiach danej veci síce napadnuté rozhodnutie má zákonom predpísanú formu, avšak z hľadiska obsahovej štruktúry nenapĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 220 ods. 1 CSP), keďže v ňom absentuje na podmienky posudzovanej veci vytknuté odvolateľom potrebné odôvodnenie vzťahujúce sa k ťažiskovej časti zamietajúceho rozhodnutia, čím je rozhodnutie v tejto časti zároveň
diskvalifikované z odvolacieho prieskumu z hľadiska jeho vecnej správnosti. S poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia, sa odvolací súd z dôvodu hospodárnosti, s ďalšími odvolacími námietkami žalobcu nezaoberal.
13. Keďže vzhľadom k vyššie uvedenému, rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP správne, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu - v jeho zamietajúcej časti, a súvisiacej časti o trovách konania zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
14. Nedostatky súdneho rozhodnutia tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie pri novom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa pri novom rozhodnutí vysporiada tiež so všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom v písomne podanom odvolaní. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP v spojitosti s § 234 CSP, s náležitosťami rozhodnutia uvedenými v ust. § 220 ods. 1 CSP.
15. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).