Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/62/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: COMPCAR, s.r.o., so sídlom Slovenská 65, 080 01 Prešov, IČO: 31 706 843, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Tkáčom, so sídlom Nám. sv. Martina 39, 082 71 Lipany, IČO: 42 226 651 proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka: Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135 zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ján Tokár spol. s.r.o. so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 36 721 981, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2020/012463/SUC, č.k. Xo 1/2020 zo 06.02.2020 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a . II. Návrh ďalšieho účastníka zo dňa 19.02.2024 na prerušenie konania z a m i e t a . III. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Ďalšiemu účastníkovi priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalobca doručil dňa 22.07.2019 prvostupňovému správnemu orgánu podanie označené ako „Výzva na navrátenie vlastníckeho práva a návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte“ zo dňa 18.07.2019, ktorú posúdil prvostupňový správny orgán ako návrh na opravu chyby (údajov) v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 1 a ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, v ktorom sa domáhal, aby mu boli navrátené vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaných pôvodne na LV č. XXXX k.ú. A. B., a to parcely č. XXXX/X – ostatné plochy vo výmere 9056 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 5687 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy 5118 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 133 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 1820 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 2201 m2. Odôvodnil to tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -172 zo dňa 24.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k -255 zo dňa 15.05.2019 bola povolená obnova konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. a to rozsudkom č.k. -260. Tvrdil, že z uvedeného dôvodu tento rozsudok o určení vlastníckeho práva stratil právoplatnosť jej odložením priamo zo zákona podľa . K obnove konania došlo na základe rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) č. 25132/13 zo dňa 09.06.2015, právoplatným dňa 09.09.2015. Vzhľadom na túto skutočnosť tak neexistuje právny titul,

na základe ktorého by malo byť vlastnícke právo k dotknutým pozemkom zapísané v prospech Mesta Košice. Ako prílohu pripojil žalobca k návrhu vyššie označené rozhodnutia súdov. 2. Následne dňa 02.09.2019 prvostupňovému správnemu orgánu doručil ďalší účastník Mesto Košice vyjadrenie týkajúce sa zápisu rozsudku o povolení obnovy konania, v ktorom namietal ako vlastník dotknutých nehnuteľností tvrdenia žalobcu tak po vecnej, ako aj právnej stránke. Upozornil že rozsudok, ktorým bola povolená obnova konania nie je listinou spôsobilou na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností, resp. na odňatie jeho vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam a na určenie vlastníctva v prospech žalobcu. Navrhol teda, aby návrhu žalobcu nebolo vyhovené z dôvodu, že tento je nedôvodný a právne irelevantný. 3. Predmetný návrh žalobcu bol zapísaný pôvodne do registra Z a bola mu pridelená sp. zn. Z- 5337/2019 s tým, že správny orgán oznámením zo dňa 25.09.2019 žalobcovi oznámil, že po jeho posúdení bol preradený do registra X a bol zapísaný pod č. X-156/2019. 4. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 08.10.2019 oznámil žalobcovi a účastníkovi konania Mestu Košice, že na základe návrhu žalobcu na opravu chyby začína konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, uviedol výsledky prešetrovania údajov katastra o dotknutých nehnuteľnostiach a účastníkov konania upovedomil o možnosti sa k veci vyjadriť, uviesť skutočnosti a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

5. Dňa 15.10.2019 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.10.2019, v ktorom opätovne zdôraznil, že povolením obnovy konania vo veci vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. rozsudok vydaný týmto súdom č.k. -260 zo dňa 26.02.2013 v dôsledku odloženia jeho právoplatnosti priamo zo zákona ( ) stratil záväznosť, čím Mesto Košice stratilo titul k predmetným dotknutým nehnuteľnostiam a preto považuje svoj návrh na opravu chyby s poukazom aj na právoplatný rozsudok ESĽP za dôvodný a Mesto Košice nemôže tvrdiť, že je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Tvrdil, že ESĽP priznal účinnosť zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu ešte v roku 2004. Tvrdil, že v spore o vlastnícke právo medzi ním a mestom Košice už bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. -136 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -171, ktorými bol zamietnutý návrh mesta Košice, a ktoré sa stali právoplatnými dňa 09.06.2015 a vykonateľnými, čo potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Namietal nesprávnosť zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva aj z toho dôvodu, že vo výroku predmetného rozsudku je uvedené číslo listu vlastníctva XXXX, a teda sa týka tento rozsudok nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva a nie nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX. Z dôvodu, že nedošlo k zmene a zrušeniu rozsudku a Mesto Košice sa nedožadovala nápravy v odvolacom alebo dovolacom konaní, a tak správny orgán mohol vykonať zmenu iba z liste vlastníctva č. 2604. Zároveň namietal, že z rozsudku nie je zrejmé, či sa jedná o parcely registra E alebo parcely registra C. Ďalšia nezrovnalosť sa týka aj výmer dotknutých pozemkov a spočíva v tom, že výmery, ktoré boli uvedené vo výroku rozsudku nezodpovedali výmerám dotknutých pozemkov evidovaných v tom čase na liste vlastníctva číslo XXXX, a to konkrétne parcely číslo 36499/2 zapísanej v jeho vlastníctve a má podľa údajov LV číslo XXXX výmeru 5118 m2, hoci vo výroku rozsudku je uvedená výmera 6026 m2. Následne bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia týkajúceho sa pozemku parcely číslo 3499/9 vo výmere 824 m2 bol tento pozemok svojvoľne a neoprávnene odňatý z vlastníctva žalobcu a zapísaný v prospech Mesta Košice. Žalobca žiadal, aby došlo k navráteniu pôvodného stavu zápisu výmer dotknutých pozemkov do jeho vlastníctva, tak ako bol evidovaný v katastri nehnuteľností pred zápisom geometrického plánu č. 32/2018, prípadne navrhol, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie za účelom vyhotovenia nového geometrického plánu s určením zostávajúcich častí parciel, ktoré boli odňaté, parciel č. 3496/9, 3501/2, 3499/2, 3500/3, 3500/4 a 3500/5. Na záver zdôraznil, že jeho vlastnícke právo k dotknutým pozemkom je nespochybniteľné a nadobudol ho na základe kúpnej zmluvy a opatrenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 09.07.2004, ktorým súd schválil predaj pozemkov v prospech žalobcu, a ktoré do dnešného dňa nebolo zrušené. Zároveň s týmto vyjadrením žalobca správnemu orgánu aj návrh na zápis poznámky, ktorým žiadal, aby prvostupňový správny orgán zapísal na list vlastníctva č. XXXXX k parcelám registra C č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X poznámku o vedení súdneho konania na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -172 a Krajského súdu v Košiciach č.k. -255 došlo k povoleniu obnovy konania uvedenej právnej veci. Tento návrh na zápis poznámky bol zaevidovaný pod číslom P 929/2019 s tým, že namietal, že zápis tejto poznámky nebol doposiaľ vykonaný, nakoľko listina bola vrátená na opravu.

6. Dňa 21.10.2019 prvostupňovému správnemu orgánu bolo doručené vyjadrenie účastníka konania Mesta Košice zastúpeného právnym zástupcom, v ktorom potvrdil svoje argumenty uvedené v stanovisku zo dňa 30.08.2019 a namietal argumentáciu žalobcu po vecnej aj právnej stránke. Zároveň informoval o podanom dovolaní voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -255. Poukázal na šikanózne správanie žalobcu a nepoctivé nadobudnutie vlastníctva dotknutých pozemkov, vzhľadom na jeho vedomosť o existencii miestnych a mestských komunikácií na týchto pozemkoch. Poukázal aj na to, že inicioval konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy, ktorou mal žalobca nadobudnúť dotknuté nehnuteľnosti z majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu Východoslovenské tehelne, š.p. v likvidácii. Zdôraznil, že predmetný rozsudok ESĽP žiadnym spôsobom nezasahuje do vlastníckych pomerov a nesúvisí s hmotnoprávnym určením toho komu patrí alebo nepatrí vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam. Navrhol, aby prvostupňový správny orgán návrh žalobcu na opravu chyby v celom rozsahu zamietol. 7. Prvostupňový správny orgán posúdil návrh žalobcu doručený mu dňa 22.07.2019 a dospel k záveru, že žalobca sa domáhal opravy chyby v katastrálnom operáte – údajov v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, a súčasne žiadal zrušiť zápis vlastníckeho práva Mesta Košice vykonaný záznamom Z-516/2015 v zmysle § 59 ods. 2 písm. d). Správny orgán z tohto dôvodu skúmal naplnenie zákonných podmienok v oboch prípadoch v zmysle v § 59 ods. 2 písm. a) aj písm. d) katastrálneho zákona. 8. Pokiaľ ide o konanie o opravu chyby v katastrálnom operáte X XXX/XXXX-XXX, vedeného na návrh žalobcu COMPCAR, s.r.o. tak skonštatoval, že predmetom opravy v zmysle návrhu žalobcu sú údaje týkajúce sa zápisu vlastníckeho práva Mesta Košice na LV č. XXXXX titulom rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -260 (ďalej len Rozsudok) k nehnuteľnostiam, parcelám č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X s pôvodnými výmerami tak, ako boli uvedené v rozsudku. Z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty v zmysle § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona správny orgán skúmal súlad údajov katastra v LV č. XXXXX s údajmi obsiahnutými v listine, na základe ktorej boli do katastra nehnuteľností zapísané, ktorou podľa navrhovateľa má byť tou listinou rozsudok, a ktorá je predmetom zisťovania súladnosti s údajmi katastra. 9. Druhým aspektom opravy chyby požadovanej navrhovateľom je zrušenie zápisu vlastníctva mesta Košice ( kat. zákona), ktorý bol vykonaný pod č. Z-516/2015 na základe Rozsudku ako listiny nespôsobilej na zápis z dôvodu, že nevychádzala z údajov katastra nehnuteľností a neskôr bola odložená jej právoplatnosť zo zákona ( ) povolením obnovy konania. 10. Uviedol, že preskúmavanie záznamu č. Z-516/2015 z hľadiska súladnosti údajov o dotknutých nehnuteľnostiach uvedených v rozsudku o určení vlastníckeho práva s údajmi katastra nehnuteľností zapísanými na základe predmetného rozsudku bolo predmetom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X-101/2015 zo dňa 15.06.2015, ktoré po potvrdení odvolacím orgánom rozhodnutím č. OU- KE-OOP5-2015/031757 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2015. Pri posudzovaní listiny predloženej na zápis pod č. Z-516/2015 správny orgán skúmal spôsobilosť rozsudku o určení vlastníckeho práva na zápis do katastra nehnuteľností v zmysle katastrálneho zákona, pričom vychádzal z údajov katastra, ktoré sú v katastrálneho zákona vymedzené ako hodnoverné a záväzné. Uviedol, že skúmať súladnosť a opravovať prípadný nesúlad s listinami možno v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte, len pokiaľ sa jedná o platné (v zmysle aktuálnosti) údaje katastra. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že údaje o nehnuteľnostiach evidovaných v citovanom liste vlastníctva, o ktorých pojednával rozsudok už boli dotknuté zápisom stavby - električkových tratí UCS 08 a 09 - vykonaným záznamom Z-8657/18, v dôsledku čoho došlo k zmene v parcelných číslach, výmerách a druhoch pozemkov pôvodne evidovaných ako parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X, čo vylučuje vykonanie prípadnej opravy chyby podľa katastrálneho zákona podľa citovaného ustanovenia. Zdôraznil, že správny orgán pri zápise rozhodnutia súdu do katastra nehnuteľností neskúma vecnú správnosť predmetného rozhodnutia a ani neposudzuje jeho súladnosť so zákonom, ale len, či rozhodnutie vychádza z údajov katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona. Platná právna úprava obsiahnutá v katastrálneho zákona upravuje postup správneho orgánu pri zápise súdneho rozhodnutia, ktoré nevychádza z údajov katastra nehnuteľností. Podľa katastrálneho zákona sa tento postup použije primerane aj na zápis súdnych rozhodnutí, ktorými bolo na základe mimoriadneho opraveného prostriedku alebo na základe sťažnosti podľa osobitného predpisu zrušené súdne rozhodnutie, na základe ktorého bol vykonaný záznam v katastri nehnuteľností. Táto právna úprava sa stala platnou a účinnou po zápise rozsudku o určení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

11. Prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí posudzoval aj rozsudok o povolení obnovy konania z hľadiska jeho účinkov na vykonané zápisy v katastri nehnuteľností, ako aj z hľadiska jeho spôsobilosti na zápis do katastra podľa § 36 katastrálneho zákona. Skonštatoval, že v čase zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol predmetný rozsudok právoplatnou verejnou listinou a spĺňal podmienky listiny spôsobilej na zápis do katastra. Skutočnosť, že neskorším vydaním rozsudku o povolení obnovy konania bola právoplatnosť rozsudku o určení vlastníckeho práva odložená, nespôsobuje automaticky stratu účinkov právoplatnosti od počiatku. Rozsudok o povolení obnovy konania spôsobuje odklad právoplatnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva ex nunc. Tým je do určitej miery oslabovaný princíp materiálnej publicity zápisu vlastníckeho práva titulom rozsudku o určení vlastníckeho práva. K signalizácii skutočností, ktoré sa dotýkajú zmluvnej voľnosti nositeľa vecného práva zapísaného v katastri nehnuteľností, alebo ktorými je oslabovaný princíp materiálnej publicity existujúcich zápisov, slúži inštitút poznámky a povolenie obnovy konania, je potrebné vyznačiť do katastra nehnuteľností poznámkou. 12. Skonštatoval, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte má zásadne nesporový charakter a nenahrádza ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva k nehnuteľnostiam. Z vyjadrení účastníkov konania je jednoznačne zrejmé, že medzi nimi ide o vlastnícky spor, avšak účelom tohto druhu správneho konania nie je riešiť vlastnícky spor a jeho riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu a z tohto dôvodu dospel k záveru, že nie je účelné vykonávať znalecké dokazovanie, ktoré žalobca navrhol, a ani vyjadrovať sa ku charakteru vzťahov medzi účastníkmi konania. 13. Prvostupňový správny orgán Okresný úrad Košice, katastrálny odbor na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je dôvod na vykonanie navrhovanej opravy spočívajúcej v opätovnom zápise vlastníckeho práva navrhovateľa k dotknutým pozemkom a rozhodol o návrhu žalobcu rozhodnutím č. X-156/2019-Kol zo dňa 18.11.2019 tak, že návrh žalobcu zo dňa 22.07.2019 podľa § 59 a ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v plnom rozsahu zamietol. 14. Žalobca doručil dňa 05.12.2019 proti rozhodnutiu prvostupňovému správnemu orgánu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal:

- nesprávnosť tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, že správny orgán skúmal spôsobilosť rozsudku o určení vlastníckeho práva na zápis do katastra podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, pričom vychádzal z údajov katastra, ktoré sú hodnoverné a záväzné, a rozpor v čísle listu vlastníctva, ani absenciu údajov o registri parciel (E alebo C) nepovažoval za prekážku zápisu predmetného rozsudku do katastra nehnuteľností z dôvodu, že z odôvodnenia rozsudku sú tieto údaje nepochybne zrejmé.

- nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že sa prvostupňový správny orgán nevyjadril k jeho názoru, že rozsudok o určení vlastníckeho práva nebol spôsobilý na zápis vlastníckeho práva v prospech mesta Košice z dôvodu, že pre zápis do katastra nehnuteľností je smerodajný iba výrok rozsudku, a nie jeho odôvodnenie, ktoré nemôže nahradiť vyhlásený výrok rozsudku súdu na pojednávaní dňa 26.02.2013, a ktorý sa premietol aj do listinnej podoby rozsudku vo veci,

- že prvostupňový správny orgán nemohol vykonať zápis vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXXX v prospech mesta Košice v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte vedenom pod č. D./XXXX-XXX z dôvodu, že na základe zápisu geometrického plánu č. 100/2012 došlo k rozdeleniu parcely E. F. G. XXXX/X - H. I. J. J. XXXX B. K. K. I. E. F. G. XXXX/X, vo výmere 5118 m2 a č. XXXX/X vo výmere 824 m2, a považuje za svojvôľu správneho orgánu a dotváranie rozsudku tie skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu, ktoré sa týkajú parcely registra C č. XXXX/X ohľadne jej rozdelenia, nakoľko súčasťou rozsudku o určení vlastníckeho práva nebol žiadny geometrický plán a tento sa ani nevzťahoval na parcelu č. XXXX/X vo výmere 824 m2, ktorý bol ku dňu vyhlásenia rozsudku riadne zapísaný v katastrálnom operáte. Správny orgán mal mať za to, že rozsudok nie je spôsobilý na zápis vlastníckeho práva, keďže sa netýkal platných aktuálnych údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, namiesto toho nedôvodné vykonal zápis v prospech mesta Košice, pričom neskôr došlo k zápisu vlastníckeho práva k pozemku, ku ktorému súd ani neurčil vlastnícke právo,

- tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, že opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 5 písm. a) katastrálneho zákona vylučuje aj skutočnosť, že údaje o dotknutých nehnuteľnostiach už boli dotknuté právnou zmenou - zápisom stavby električkových tratí UČS 08 a 09 záznamom č. Z-8657/2019 tvrdiac, že stavba - električková trať nie je súčasťou pozemku a zmena v parcelných číslach, výmerách a druhoch dotknutých pozemkov, ku ktorým (hoci s nižšou výmerou) ostalo vlastnícke právo evidované v prospech mesta Košice, nemôže viesť k záveru o nemožnosti vykonania opravy,

- zrejmú arbitrárnosť rozhodovania správneho orgánu s poukazom na skutočnosť, že správny orgán nemal problém sám bez titulu zapísať vlastnícke právo k parcele registra C č. XXXX/X, ktorá mala vzniknúť z parcely č. XXXX/X, hoci bola v predmetnom rozsudku iná výmera parcely č. 3499/2, a tento

rozsudok sa netýkal tejto parcely stým, že podľa jeho názoru nič nebráni správnemu orgán zrušiť nové výmery pozemkov a navrátiť výmery týchto parciel do pôvodného stavu pred zápisom GP č. 32/2018 zvlášť za okolností, že ich vlastníkom je naďalej mesto Košice.

- správny orgán sa vôbec nevysporiadal s tým, že bol nesprávne a nedôvodne premietnutý do katastra nehnuteľností obsah rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -260 zo dňa 26.02.2013, a z tohto dôvodu je jeho konanie nespravodlivé a porušujúce SR 15. Ďalej zopakoval svoje argumenty uvedené vo svojich predchádzajúcich podaniach v predmetnej veci týkajúce sa rozboru rozsudku o povolení obnovy konania, v dôsledku ktorého bola ex lege odložená právoplatnosť rozsudku o určení vlastníckeho práva. Nesúhlasil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že nepovažuje za potrebné v tomto konaní skúmať a vyjadrovať sa k už skôr vydaným rozhodnutiam súdov vo veci určenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, resp. k rozsudku ESĽP. Tým, že prvostupňový správny orgán neopravil chybu v katastrálnom operáte, konal v rozpore so zákonom a SR, pričom nerešpektoval ani rozsudok ESĽP. Na základe uvedeného žalobca navrhol odvolaciemu orgánu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 16. Účastník správneho konania mesto Košice sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 20.12.2019, v ktorom zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, ktoré predložil prvostupňovému správnemu orgánu v predmetnej veci a navrhol, aby odvolací orgán podané odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. 17. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2020/012463/SUC, č.k. Xo 1/2020 zo 06.02.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa zákona o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. X-156/2019-Kol zo dňa 18.11.2019 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietol v celom rozsahu návrh účastníka správneho konania - žalobcu (ďalej aj „navrhovateľ“) na opravu chyby v katastrálnom operáte podanom dňa 22.07.2019. 18. K prvej časť odvolaním napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa skúmania podmienok pre opravu chyby podľa katastrálneho zákona, t.j. skúmania súladu údajov katastra o dotknutých nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. Južné mesto pod č. Z- 516/2015, č. zmeny 443/2015 s údajmi rozsudku o určení vlastníckeho práva, ktorý je aktuálne evidovaný ako titul nadobudnutia dotknutých pozemkov v prospech mesta Košice kde žalobca žiada, aby správny orgán v konaní podľa a opravil tento údaj, pretože ho považuje za nesprávny a nezákonný žalovaný skonštatoval, že zápis č. Z-516/2015 bol už preskúmavaný a riešený v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X-l01/2015-Kol, ktoré bolo začaté na základe návrhu toho istého navrhovateľa s tými istými argumentmi, ktoré uvádza aj v tomto konaní. Konanie o oprave chyby č. X-101/2015 bolo právoplatne ukončené dňa 18.09.2015 po potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu sp. zn. OU-KE-OOP5-2015/031757/MAD a po právoplatnom ukončení konania č. X-101/2015-Kol boli parcelné čísla, výmera a druh pozemkov zmenené v dôsledku geometrického plánu č. G1-786/2018, ktorý bol do katastra nehnuteľností zapísaný pod č. Z-8657/2018, č. zmeny 9/19 spolu so žiadosťou o zápis stavby električkových tratí UČS 08 a 09 (napr. z parcely č. XXXX/X s pôvodnou výmerou 9056 m2 boli časti zodpovedajúce dielu 7 a 8 pričlenené k parcele č. XXX/X, časť zodpovedajúca dielu 9 bola pričlenená k novovytvorenej parcele č. XXXX/XX a časť zodpovedajúca dielu 10 bola pričlenená k novovytvorenej parcele č. XXXX/XX, z parcely č. XXXX/X s pôvodnou výmerou 1820 m2 boli odčlenené diely 25 až 30, a každý bol pričlenený k inej parcele, atď.). Uviedol, že podľa jeho názoru táto zmena v evidencii dotknutých nehnuteľností neznamená zmenu skutkového stavu v predmetnej veci, iba zmenu v identifikácii predmetu konania. Na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie č. X-101/2015-Kol v spojení s rozhodnutím č. OU-KE-OOP5- 2015/031757/MAD tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre časť konania o oprave chyby č. D./XXXX-XXX, ktorá sa týka skúmania správnosti zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán nie je oprávnený opätovne reagovať na odvolacie námietky, ktoré boli predmetom preskúmania a rozhodnutia vo vyššie označenom právoplatne skončenom konaní. Nový návrh na opravu chyby v tej istej veci nie je opravným prostriedkom proti skoršiemu právoplatnému rozhodnutiu, s ktorým žalobca nie je spokojný. Odvolací orgán preskúmal aj správnosť údajov o dotknutých nehnuteľnostiach zapísaných č. Z-8657/2018, č. zmeny 9/19 na základe L./XXXX a žiadosti o zápis stavby električkových tratí UČS 08 a 09 a dospel k záveru, že predmetný zápis bol vykonaný na základe spôsobilých listín a v súlade s nimi. 19. Pokiaľ ide o druhú časť napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa skúmania naplnenia podmienok pre opravu chyby podľa katastrálneho zákona, s poukazom na rozsudok o povolení obnovy konania, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -255 a súvisiaci s rozsudkom ESĽP, kde žalobca, ktorý predložil tieto listiny v prílohe návrhu na opravu chyby a poukazuje

na nich vo všetkých svojich podaniach doručených v tomto konaní, vrátane odvolania s tým, že tieto majú preukázať nespôsobilosť zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva ako titulu nadobudnutia dotknutých pozemkov žalovaný uviedol, že tieto rozsudky však nie sú súčasťou katastrálneho operátu a jedná sa o nové listiny predložené na zápis do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to však nemožno skúmať a posudzovať správnosť údajov katastra na základe listín, ktoré neboli podkladom pre zápis platných údajov o nehnuteľnostiach a právach k nim a nie sú súčasťou katastrálneho operátu v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Zápis nových údajov o nehnuteľnostiach a právach k nim, ktorý má byť vykonaný na podklade doručeného, ale ešte nezapísaného súdneho rozhodnutia sa vykonáva formou záznamu resp. poznámky, nie formou opravy chyby v katastrálnom operáte. Poukázal na to, že záznam v katastri nehnuteľností má deklaratórne účinky a správny orgán nie je oprávnený skúmať a posudzovať predložený rozsudok z meritórneho hľadiska, ale skúma iba, či neobsahuje chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti, a či vychádza z platných, aktuálnych údajov katastra o dotknutej nehnuteľnosti. Skonštatoval, že nie každé rozhodnutie súdu je materiálne spôsobilé na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností, ale musí ísť o také rozhodnutie, meritórne alebo procesné, na základe ktorých vznikli, zmenili sa, alebo zanikli práva k nehnuteľnostiam. Zdôraznil, že rozhodnutie súdu môže byť titulom na zápis poznámky v katastri nehnuteľností a to vtedy, ak predmetom súdneho rozhodnutia nie je vznik, zmena alebo zánik práv k nehnuteľnostiam, ale iné právne skutočnosti súvisiace s nehnuteľnosťami alebo právami k nej (napr. prebiehajúce súdne konanie, exekučné konanie, daňové exekučné konanie, výkon záložného práva, duplicita vlastníctva a pod.). Listina predložená na zápis poznámky musí takisto vychádzať z platných údajov katastra o nehnuteľnostiach, ktorých sa týka. Podstatnou skutočnosťou je, že na zápis záznamu ani na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ako to vyslovene ustanovuje § 34 ods. 3 katastrálneho zákona a § 40 katastrálneho zákona. Záznam aj poznámka majú povahu opatrenia správneho orgánu, v týchto konaniach sa nevykonáva dokazovanie, ani sa nevydáva rozhodnutie. Žalovaný dospel vzhľadom na uvedené k záveru, že nie sú v predmetnej veci splnené podmienky na opravu chyby ani podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona. Skonštatoval, že správny orgán nie je oprávnený v tomto konaní skúmať rozsudok o povolení obnovy konania z hľadiska jeho spôsobilosti na zápis do katastra nehnuteľností, ani zaoberať sa argumentáciou oboch účastníkov konania, týkajúcou sa právnych účinkov tejto listiny na aktuálny zápis v katastri nehnuteľností s tým, že zápis rozsudku o povolení obnovy konania sa rieši pod č. . 20. Po preskúmaní napadnutého prvostupňového orgánu odvolaním žalobcu doručenom 05.12.2019 žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrekapituloval priebeh a výsledky konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Po posúdení spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán zistil v konaní správne a úplne skutkový stav, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne opísal a právne posúdenie veci náležite vysvetlil. Aj keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že v niektorých čiastkových otázkach má odvolací orgán iný názor ako prvostupňový správny orgán, avšak v merite veci sa stotožňuje s jeho právnym záverom, že v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 pís. a) a d) katastrálneho zákona. Zdôraznil, že konanie o oprave chyby je zásadne nesporové konanie, v ktorom Okresný úrad, katastrálny odbor nie je oprávnený skúmať a posudzovať hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania, pretože by tým zasiahol do výlučnej právomoci civilného súdu. V tomto konaní správny orgán skúma platné, aktuálne údaje katastra nehnuteľností z hľadiska ich súladu s príslušnými relevantnými listinami na podklade, ktorých boli tieto údaje do katastra nehnuteľností zapísané. V predmetnej veci bol jednoznačne preukázaný súlad platných údajov katastra nehnuteľností s príslušnými listinami uloženými v zbierke listín. Poukazujúc na to, že § 59a ods. 2 katastrálneho zákona výslovne ustanovuje, že ak nie sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené tak okresný úrad návrh na nápravu chyby rozhodnutím zamietne dospel žalovaný k záveru, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu je vecne správne a vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. II. Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

21. Žalobca so správnou žalobou zo dňa 06.04.2002 doručenej Krajskému súdu v Košiciach 08.04.2020 domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2020/012463/SUC, č.k. Xo 1/2020 zo 06.02.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. X-156/2019-Kol zo dňa 18.11.2019

a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnej výške. 22. Žalobca uviedol, že je toho názoru, že napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu je postačujúce na riadne posúdenie veci a zistený skutkový stav, ktorý vzal prvostupňový orgán a žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnym spisom. Ďalej namietal, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných napadnutých rozhodnutí. Zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom, a dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom sú neodôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne. Žalobca tvrdil, že obidva správne orgány nemali a nemajú záujem spravodlivo vec riešiť. 23. Nesúhlasí s názorom správneho orgánu, že na konanie o oprave chyby podľa a katastrálneho zákona sa nevzťahuje rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 24.11.2017 č.k. -172, ktorým súd povolil obnovu konania vo veci sp.zn. , a ktorý má za následok, že verejná listina (rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -260 zo dňa 26.02.2013), na základe, ktorej bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech B. M. stratila v súlade s ustanovením právoplatnosť, resp. záväznosť a konštitutívny účinok, a že nemôže zostať titulom pre zotrvanie zápisu vlastníckeho práva k pozemkom v prospech subjektu (mesta Košice), pre ktorý v danom momente neexistuje titul (verejná listina – rozsudok) pre zápis vlastníckeho práva k pozemkom z dôvodu straty konštutívneho účinku a zároveň značí, že skorší zápis vlastníckeho práva v prospech mesta Košice bol nesprávny. Uviedol, že na túto novú skutočnosť a nový dôkaz, ako aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva č. 25132/13 zo dňa 09.06.2015 vôbec neprihliadol žalovaný, čo považuje za nesprávne. Tvrdil, že žalovaný bez toho, aby skúmal, či sa v konaní týmito dôkazmi podstatne zmenil alebo nezmenil skutkový stav si vymyslel na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu, že konanie vedené prvostupňovým správnym orgánom o oprave chyby č. X-101/2015 v spojitosti s konaním žalovaného sp. zn. OU-KE-OOP5-2015/031757/MAD je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, a to aj bez posúdenia odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní len, aby sa k nim nemusel vyjadriť, keďže dobre vie, že zápis vlastníckeho práva v prospech Mesta Košice bol vykonaný na základe nespôsobilej verejnej listiny (rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -260 z 26.02.2013, ktorá vôbec nekorešpondovala s vtedy platnými údajmi v katastrálnom operáte, a ktorá stratila právoplatnosť, resp. záväznosť medzi účastníkmi konania. Tvrdil, že tak Okresný úrad Košice, katastrálny odbor a Okresný súd Košice II spôsobili chyby, ktoré do dnešného dňa neopravili ani v súlade s ustanovením katastrálneho zákona. Naopak na rozdiel od žalovaného je toho názoru, že sa nejedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko v tom čase neboli ako v súčasnosti známe nové skutočnosti a nové dôkazy (existencia právoplatných rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a Okresného súdu Košice II č.k. -172 zo dňa 24.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -255 zo dňa 15.05.2019), ktoré má za následok, že nespôsobila verejná listina (rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -260 zo dňa 26.02.2013, na základe ktorej bol nesprávne vykonaný zápis v prospech Mesta Košice) stratila aj svoju záväznosť a konštitutívny účinok, a preto musí byť obnovený stav v katastrálnom operáte pred zápisom vlastníckeho práva v prospech Mesta Košice. Navyše podľa názoru žalovaného, by teda rozhodnutie katastrálneho odboru okresného úradu bolo nadriadené rozsudku okresného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, čo nie je správne a vylučuje to aj samotný katastrálny zákon. 24. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov žalobca odôvodnil tým, že to spôsobil žalovaný tým, že sa odmietol zaoberať odvolacími námietkami žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu.

25. V prípade, že žalovaný bol toho názoru, že je tu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a že sa podstatne nezmenil skutkový stav oproti konaniu vedenom pod č. X-101/2015-Kol (s čím žalobca nemôže súhlasiť), k čomu sa však žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyjadril, tak mal žalovaný rozhodnúť o vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu a v konaní sa malo skúmať, či sa podstatne zmenil skutkový stav oproti označenému konaniu, nakoľko by prichádzalo do úvahy zastavenie konania, ak by sa tento skutkový stav nezmenil, a v tej istej veci by sa právoplatne nerozhodlo (§ 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku). V opačnom prípade, ak sa podstatne zmenil skutkový stav, tak by prichádzalo do úvahy vyhovieť jeho návrhu na opravu chyby

v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1, 2 písm. a) a d) Katastrálneho zákona. Keďže žalovaný jeho odvolanie zamietol a potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, a konanie nezastavil z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, tak musel mať za to, že skutkový stav sa podstatne zmenil, a mal sa preto riadne zaoberať odvolaním žalobcu a tak pochybil. 26. Žalobca pokiaľ ide o druhú časť napadnutého rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa skúmania naplnenia podmienok na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona v správnej žalobe uviedol, že s odôvodnením žalovaného v tejto časti nesúhlasí, nakoľko jednotlivé listinné dôkazy (rozsudky Okresného súdu Košice II zo dňa 24.11.2017a Krajského súdu v Košiciach z 15.05.2019 a Európskeho súdu pre ľudské práva z 09.06.2015) žalovanému zaslal, a z tohto dôvodu sa musia stať súčasťou katastrálneho operátu, a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 35 ods. 1 prvá veta Katastrálneho zákona, ktoré ustanovuje, že záznam vykoná okresný úrad aj bez návrhu. Navyše tieto rozhodnutia sú pre správne orgány pri rozhodovaní právne záväzné v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku. 27. K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa splnenia podmienok na opravu chyby v zmysle § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, pokiaľ ide o skúmanie a posudzovania predložených rozsudkov žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný mali aplikovať ustanovenia § 36a ods. 2 písm. a) a b) a ods. 5 katastrálneho zákona, čomu nebráni ani tá skutočnosť, že táto právna úprava sa stala platnou a účinnou až po zápise rozsudku do katastra nehnuteľností, takže v čase, keď bolo vydané napadnuté rozhodnutie, toto ustanovenie už platilo a bolo účinné, a žalovaný ním bol viazaný. 28. Za nepreskúmateľné a protirečivé považoval žalobca konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa toho, že prvostupňový správny orgán v predmetnom správnom konaní správne a úplne zistil skutkový stav, ktorý podrobne opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a náležite vysvetlil právne posúdenie. Žalobca znova zdôraznil, že žalovaný sa nezaoberal dôvodmi jeho odvolania pre údajnú prekážku právoplatne rozhodnutej veci aj napriek tomu, že záznam v katastri nehnuteľností má len deklaratórne účinky a neprihliadol na to, že nespravodlivý rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -260 zo dňa 26.02.2013, ktorý nekorešpondoval ani s údajmi na liste vlastníctva žalobcu číslo 5604 v katastrálnom operáte, a na základe ktorého bol nesprávne vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech Mesta Košice, aj pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci stratil právoplatnosť, resp. záväznosť a konštitutívny účinok, čím absolútne zaniklo ním priznané právo Mesta Košice. 29. K tvrdeniu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že v niektorých čiastkových otázkach má odvolací orgán iný názor ako správny orgán prvého stupňa, ale v merite veci sa stotožňuje s jeho právnym záverom a to, že nie sú dané zákonné podmienky pre opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d) katastrálneho zákona žalobca uviedol, že s týmto záverom nesúhlasí z dôvodu, že pokiaľ mal žalovaný iný názor v čiastkových otázkach než prvostupňový správny orgán, mal vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci, a nie skutkový stav zmeniť oproti skutkovému stavu zistenému prvostupňovým správnym orgánom, hoci podľa výroku a tvrdenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí sa tento meniť nemal, resp. mal sa meniť iba v nejakých čiastkových otázkach, čo nekonkretizoval, a tak umožniť aj žalobcovi vyjadriť sa k zmenenému skutkovému stavu, a nie stotožniť sa s právnym záverom prvostupňového správneho orgánu bez skúmania toho, či sa podstatne zmenil alebo nezmenil skutkový stav oproti konaniu č. X-101/2015-Kol, ktorého rozhodnutie nemôže ani predstavovať prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre toto konanie, zvlášť kvôli novým okolnostiam, ktoré preukazujú nesprávnosť zápisu záznamom pod číslom Z-516/2015. Zdôraznil, že nesúhlasí s tým, že nie sú dané podmienky na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) a d) katastrálneho zákona. 30. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nepostupoval v konaní správne keď sa nezaoberal novými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré obsahovo obsahovala jeho výzva na navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom a návrh na opravu chyby v katastrálnom konaní, pričom tieto nové skutočnosti a dôkazy mali za následok zánik nesprávne priznaného práva v prospech Mesta Košice, resp. majú dosah na všetky údaje obsiahnuté v pôvodnej už nezáväznej a neprávoplatnej verejnej listine na základe, ktorej bolo nesprávne odňaté vlastnícke právo žalobcu k pozemkom. Štátny orgán mal povinnosť vzniknutý protiprávny stav napraviť, keď bol ponechaný zápis vlastníckeho práva k pozemkom pre osobu, ktorej vlastnícke právo nesvedčí, pričom takejto osobe štátny orgán nemôže priznávať takéto postavenie. 31. Ďalej žalobca tvrdiac, že žalovaný bez toho, aby sa zaoberal jeho odvolaním, uviedol v napadnutom rozhodnutí, že prvostupňový správny orgán v tomto konaní správne a úplne zistil skutkový stav, s čím sa žalobca nemôže vôbec stotožniť, z tohto dôvodu vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, v ktorom okresný úrad uviedol okrem iného: „pri posudzovaní listiny predloženej na zápis skúmal správny orgán spôsobilosť tohto rozsudku na zápis do katastra nehnuteľností v zmysle § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, pričom vychádzal z údajov katastra, ktoré sú v § 70 katastrálneho

zákona vymedzené ako hodnoverné a záväzné. Z tohto pohľadu nie je číslo listu vlastníctva záväzným údajom, a preto rozpor medzi týmto údajom uvedeným vo verejnej listine a v súbore popisných informácií katastra nie je prekážkou zápisu. Navyše v odôvodnení citovaného rozsudku je tento údaj niekoľkokrát uvedený správne (LV číslo XXXX). Rovnako nepovažuje správny orgán za prekážku v zápise citovanej listiny absenciu registra parciel vo výroku rozsudku, keďže táto skutočnosť je nepochybne zrejmá z jeho odôvodnenia (str. 2, 2. odsek, str. 7 ods. 3).“ Žalobca sa nestotožňuje s týmto tvrdením, nakoľko rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 26.02.2013 č.k. -260 bol nespôsobilou listinou na zápis vlastníckeho práva v prospech mesta Košice záznamom Z-516/2015. Pre zápis do katastra nehnuteľností je smerodajný iba výrok rozsudku súdu a nie jeho odôvodnenie, ako nesprávne prvostupňový správny orgán uviedol. Z výroku rozsudku vyplývalo, že zápis sa má týkať LV číslo XXXX a nie LV číslo XXXX, čo bolo zaznamenané aj v zápisnici o pojednávaní súdom zo dňa 26.02.2013, keďže takto bol okresným súdom rozsudok vyhlásený. Žiadne odôvodnenie rozsudku nemôže nahradiť vyhlásený výrok rozsudku súdu, ktorého vyhlásenie sa premietlo aj do listinnej podoby rozsudku v predmetnej veci. K tejto skutočnosti sa správne orgány nevyjadrili čo spôsobilo, že ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Číslo listu vlastníctva je údaj, ktorý bol daný súdom v rozsudku, a bol smerodajný a záväzný pre prvostupňový správny orgán, tak ako aj ostatné časti výroku rozsudku. Keďže sa týmto správny orgán neriadil, z jeho strany išlo o arbitrárnosť pri rozhodovaní o zápise vlastníckeho práva záznamom v prospech mesta Košice a o konanie v rozpore s ustanovením § 36 ods. 1 katastrálneho zákona. 32. Z rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.02.2013, ktorý stratil svoju právoplatnosť a konštitutívny účinok, nie je ani zrejmé, akého registra sa týka, či sa týka registra „C“ alebo „E“, tak ako to obligatórne vyžaduje ustanovenie v znení neskorších predpisov, a preto nemožno mať za to, že mali byť prepísané práve pozemky pôvodne zapísané v registri „C“ na liste vlastníctva číslo XXXX. 33. Žalobca ďalej nesúhlasil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia týkajúceho sa jeho námietky neoprávneného zápisu vlastníctva Mesta Košice k parcele číslo 3499/9 k.ú. A. B., nakoľko podľa jeho názoru ide o ďalšiu svojvôľu prvostupňového správneho orgánu a dotvárania rozsudku z dôvodu, že súčasťou rozsudku vo veci vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. nebol žiadny geometrický plán, a tento rozsudok sa nevzťahoval na parcelu číslo 3499/9 o výmere 824 m2, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Košice II dňa 26.02.2013 bol zapísaný v katastrálnom operáte riadne parcelným číslom a výmerou na LV číslo XXXX k.ú. A. B.. Z tohto dôvodu správny orgán nemohol vykonať zápis vlastníckeho práva k parcele C KN číslo XXXX/X - ostatné plochy o výmere 824 m2 na LV číslo XXXXX v prospech B. M. v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte vedenom pod sp. zn. X-101/2015-Kol. Nakoľko neexistuje žiadna verejná listina, na základe ktorej by malo byť odňaté vlastnícke právo žalobcu k predmetnej parcele, na čo neprihliadali správne orgány a takouto listinou nie je, a ani nebol rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 26.02.2013. 34. Správne orgány a žalovaný mali mať za to, že predmetný rozsudok nebol spôsobilý na zápis vlastníckeho práva k pozemkom, keďže sa netýkal platných aktuálnych údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, a týka sa iného listu vlastníctva (LV číslo XXXX). Z tohto dôvodu nemal byť vykonaný zápis vlastníckeho práva k pozemkom žalobcu v prospech Mesta Košice, a vôbec nie zápis vlastníckeho práva k parcele reg. C č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 824 m2 k.ú. A. B., ku ktorému Okresný súd Košice II tiež neurčil vlastnícke právo Mesta Košice. Keďže vlastnícke právo k pozemkom je nepremlčateľné, tak žalobca ako vlastník má právo vlastniť tento svoj majetok, a ak chybu v katastrálnom operáte týkajúcu sa zapísaného majetku vlastníka spôsobil vlastnou činnosťou prvostupňový správny orgán ako to bolo vo vzťahu k zápisu pod č. Z-516/2015 a vo vzťahu k parcele č. XXXX/X, tak je povinný v súlade s ustanovením zákona číslo v znení neskorších predpisov, kedykoľvek aj bez návrhu opraviť chybu vykonaním zápisu do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby bez ohľadu na to, či sa už raz týmto na podnet účastníka konania zaoberal, a preto sa žalovaný mal zaoberať všetkými odvolacími námietkami žalobcu. 35. Tvrdenie prvostupňového orgánu, že údaje o nehnuteľnostiach, o ktorých pojednával rozsudok už boli dotknuté zápisom stavby - električkových tratí UČS 08 a 09 vykonaným záznamom Z-8657/18, v dôsledku čoho došlo k zmene v parcelných číslach, výmerách a druhoch pozemkov pôvodne evidovaných ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X, má vylučovať vykonanie prípadné opravy podľa ustanovenia katastrálneho zákona, považuje žalobca za nesprávne a potvrdil to aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Tento uviedol, že táto zmena v evidencii dotknutých nehnuteľností neznamená zmenu skutkového stavu predmetnej veci, ale len zmenu v identifikácii predmetu konania. K tomuto zároveň uviedol, že stavba - električková trať v zmysle

ods. 2 nie je súčasťou pozemku a ani zmena v parcelných číslach, výmera a druhu pozemku pôvodne evidovaných ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X, ktoré zostali, hoci s nižšou výmerou vo vlastníctve Mesta Košice nemôže viesť k záveru o nemožnosti vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte. Je zrejmá arbitrárnosť a nespravodlivosť rozhodovania správnych orgánov vyplývajúca z toho, že prvostupňový správny orgán nemal problém bez titulu zapísať vlastnícke právo v prospech Mesta Košice ako parcela registra C KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 824 m2, ktorá mala byť vytvorená z parcely č. XXXX/X o výmere 6026 m2, hoci v rozsudku Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn. je iná výmera tejto parcely, hoci sa tento rozsudok netýkal parcely č. XXXX/X. Poukázal na to, že prvostupňovému správnemu orgánu nebránilo nič v tom, aby zrušil nové výmery pozemkov zapísaných v prospech Mesta Košice na LV č. XXXXX k.ú. A. B. v registri C pričlenené v súvislosti s geometrickým plánom spoločnosti EURO GEO, s.r.o. č. XX/XXXX a navrátiť výmery týchto parciel do pôvodného stavu ich pričlenením k parcelám číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X C. XXXX/X, ktoré sú v súčasnosti nedôvodne zapísané na LV číslo XXXXX v prospech Mesta Košice, v prospech žalobcu na LV číslo XXXX zvlášť za okolností, keď ich vlastníkom je naďalej Mesto Košice. 36. Poukázal na to, že ak má byť konanie spravodlivé tak sa má navrátiť vlastnícke právo k pozemkom v jeho prospech a poznámku si môže dať zapísať na list vlastníctva č. XXXX Mesto Košice. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16.12.2004 sp. zn. Obdo V 56/2003 vôbec neposudzuje ustanovenie , a preto nie je záväzný pre rozhodnutie v tejto veci a je úplne jedno, či účinky rozsudku nastávajú ex nunc alebo ex tunc, keďže podstatné je, že verejná listina - rozsudok stratila svoju právoplatnosť, a preto nemôže zostať vlastnícke právo k pozemkom osobe, to je mestu Košice vo vzťahu, ku ktorému ako aj žalobcovi tento rozsudok stratil právoplatnosť a záväznosť. 37. Žalobca takisto nesúhlasil s názorom prvostupňového správneho orgánu týkajúce sa toho, že nepovažuje za potrebné v predmetnom konaní o oprave chyby skúmať a vyjadrovať sa už k skôr vydaným rozhodnutiam súdu vo veci určenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, resp. rozhodnutiu ESĽP. Jedná sa o verejné listiny, ktoré riešia vlastnícke právo k pozemko, a mal ich vziať do úvahy pri rozhodovaní v tomto katastrálnom konaní tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný a nie sú len skutočnosťou, ktorú by mal posudzovať iba súd v ďalšom konaní o určenie vlastníckeho práva. 38. Ďalej žalobca namietal, že k jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania sa ani žalovaný nevyjadril, a preto v tejto časti považuje jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné. 39. Žalobca poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva poukázal aj na opatrenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09.07.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a nebolo do dnešného dňa napadnuté žiadnym opravným prostriedkom, nebolo zrušené, ako aj na registráciu a účinný prevod vlastníckeho práva žalobcu dňa 28.07.2004, a preto je dôvodné zapísať na LV číslo XXXX k.ú. A. B. stav aký bol pred zápisom vlastníckeho práva k pozemkom v prospech Mesta Košice pod č. Z-516/2015. Keďže prvostupňový správny orgán neopravil chybu v katastrálnom operáte a žalovaný nenapravil jeho nesprávne konanie, konali v rozpore so zákonom a a Dodatkovým dohovorom k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom nerešpektovali ani rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. Na záver uviedol v správnej žalobe žalobca, že správnym orgánom nič nebránilo, aby konanie o návrhu žalobcu o oprave chyby v katastrálnom operáte v súlade s ustanovením Správneho poriadku prerušili do času opätovného rozhodnutia súdu vo veci vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. , to však nebolo ich cieľom, keďže nechceli spravodlivo rozhodnúť. B. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania, ďalšie stanoviská a priebeh konania pred správnym súdom 40. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20.05.2020 navrhol správnu žalobu zamietnuť. V prvom rade sa ohradil voči tvrdeniu žalobcu, že správne orgány nemali a nemajú záujem vec spravodlivo riešiť, odmietli sa zaoberať jeho odvolacími námietkami, že si vymysleli niektoré závery a podobne. Zdôraznil, že správne orgány konajú nestranne v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi podľa svojej právomoci, ktoré im ustanovujú príslušné právne predpisy (predovšetkým katastrálny zákon) pre jednotlivé druhy katastrálnych konaní. Poukázal na to, že zo žaloby je zrejmé, že pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, tieto sú založené na nesprávnom chápaní obsahu inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte, a to aj napriek tomu, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach v predmetnej veci uviedli rozbor a zákonné limity tohto inštitútu. Značná časť žalobných argumentov podľa názoru žalovaného zodpovedá sporu o určenie vlastníckeho práva. Zdôraznil, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je však striktne nesporové konanie a správny orgán nemôže riešiť hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania, a robiť vlastný úsudok, teda rozhodnúť, ktorý subjekt je vlastníkom dotknutých nehnuteľností a nemožno ho zamieňať s konaním o určenie vlastníckeho práva.

41. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu aj napriek tomu, že mal v niektorých čiastkových otázkach iný názor, a v takom prípade mal vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie vo veci a umožniť žalobcovi vyjadriť sa k zmenenému skutkovému stavu, a nie tento zmeniť, žalovaný uviedol, že odlišnosti sa vôbec netýkajú skutkového stavu a skutkových záverov, ale právneho posúdenia niektorých skutočností. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že prvostupňový správny orgán správne a úplne zistil skutkový stav, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal a nebolo potrebné v rámci zistenia a posúdenia skutkového stavu nič meniť, ani doplniť. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci uviedol, že odlišné hodnotenie právneho významu niektorých jednotlivých skutočností nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa, a preto nebol dôvod, aby toto rozhodnutie žalovanej zrušil. V prejednávanej veci bolo podstatné to, že sa žalovaný stotožnil s právnym záverom vo veci a to, že nie sú naplnené zákonné podmienky pre opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) a d) katastrálneho zákona, a z tohto dôvodu nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Podľa jeho názoru postupoval v intenciách svojich právomocí podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní. 42. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa názoru žalovaného, že rozhodnutie č. X-101/2015 v spojení s konaním žalovaného č. OU-KE-OOP5-2015/031757/MAD je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci pre časť konania žalovaný uviedol, že žalobca sa návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte zo dňa 22.07.2019 domáhal zápisu vlastníctva pozemkov vedených na LV číslo XXXX k.ú. Južné mesto v jeho prospech z dôvodu, že rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -260 zo dňa 26.02.2013 bol nespôsobilou listinou na zápis do katastra nehnuteľností, ale zároveň aj z dôvodu, že existujú nové listiny preukazujúce, že tento rozsudok ex lege stratil právoplatnosť, a nemôže byť teda naďalej titulom pre zápis vlastníckeho práva v prospech Mesta Košice (rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -172 zo dňa 24.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -255 zo dňa 15.05.2019. Návrh žalobcu bol odôvodnený týmito dvoma základnými skutočnosťami, pričom sa jedná o jeden návrh. 43. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je uvedený podrobný rozbor rozsudku Okresného súdu Košice II -260 zo dňa 26.02.2013, ktorý je obsahovo rovnaký ako v rozhodnutí č. OU-KE-OOP5-2015/031757/MAD. Žalovaný trvá na svojom názore, že rozhodnutie č. X-101/2015-Kol v spojení s rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2015/031757/MAD tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre časť konania týkajúci sa opravy chyby č. X-156/2015_Kol, ktorá sa týka skúmania správnosti zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva. Zdôraznil, že sa jedná o hodnotenie jedného dôkazu, z ktorého nie je možné vyvodiť izolovaný záver a povinnosťou správnych orgánov bolo skúmať všetky dôkazy jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach a zhodnotiť následne ich právny význam, vysporiadať sa s jednotlivými námietkami účastníkov konania, a na základe toho rozhodnúť o podanom návrhu ako o celku. Žalovaný uviedol, že dôkazy, ktoré predložil žalobca majú jeden nedeliteľný účel, a to dosiahnuť zrušenie zápisu vlastníckeho práva v prospech Mesta Košice titulom rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -260 zo dňa 26.02.2013 a zapísať vlastnícke právo v prospech žalobcu titulom rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -172 zo dňa 24.11.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -255 zo dňa 15.05.2019. Konanie o takomto návrhu na opravu chyby nebolo, a nie je možné v časti zastaviť a v časti zamietnuť návrh. Žalovaný to teda vyhodnotil tak, že nie je oprávnený opätovne reagovať na odvolacie námietky, ktoré sa týkajú rozboru rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26.02.2013, pretože tieto boli predmetom preskúmania rozhodnutia vo vyššie označenom právoplatne ukončenom konaní. 44. Ďalej uviedol, že hmotnoprávny vzťah účastníkov konania k dotknutým nehnuteľnostiam je riešený rozsudkami: Okresného súdu Košice II sp. zn. -136, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , ESĽP č. 25132/13, Okresného súdu Košice II sp. zn. -172 a Krajského súdu v Košiciach č.k. -255, a nadväzujúcimi konaniami - dovolacie konanie voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -255 a obnovené konanie Okresného súdu Košice II sp. zn. . Žalovaný zdôraznil, že Okresný úrad, katastrálny odbor však plní voči týmto listinám a prebiehajúcim konaniam iba evidenčnú funkciu, a v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte je oprávnený skúmať iba to, či údaje katastra o nehnuteľnostiach a práva k nim, sú v katastri nehnuteľností evidované v súlade s relevantnými právnymi listinami, respektíve grafickými podkladmi, ktoré boli podkladom pre vyznačenie dotknutých údajov v katastri nehnuteľností, t.j. že obsah príslušných listín uložených v zbierke listín bol správne premietnutý do zápisu na liste vlastníctva resp. zákresu v katastrálnej mape. V rámci tohto druhu konania správny orgán nie je oprávnený prihliadať na listiny, ktoré ešte len boli predložené na zápis do katastra, čiže ešte nie sú súčasťou katastrálneho operátu, a preto

považoval za nedôvodnú žalobnú námietku, že správny orgán konal nesprávne, ak vôbec neprihliadol na nové skutočnosti a nové dôkazy. 45. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal odvolaním žalobcu, žalovaný uviedol, že so všetkými odvolacími námietkami sa vysporiadal v takom rozsahu, v akom mu to umožňuje zákonný rámec konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. 46. Žalobca v replike zo dňa 04.07.2020 zotrval na podanej správnej žalobe a svojej predošlej právnej a skutkovej argumentácii. 47. Správny súd podľa uznesením č. k. -80 zo dňa 17.01.2024 pribral do konania ďalšieho účastníka Mesto Košice, keďže z obsahu administratívnych spisov bolo zistené, že účastníkom administratívneho konania bolo aj Mesto Košice ako vlastník predmetných nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca v správnom konaní návrhom domáhal opravy údajov zapísaných v katastrálnom operáte. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.01.2024. 48. Ďalší účastník Mesto Košice vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 19.02.2024 k námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi uviedol, že žalobca vychádzal z jediného názoru a to, že verejná listina, na ktorej podklade bolo zapísané vlastnícke právo Mesta Košice k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých sa má týkať navrhovaná oprava katastrálneho operátu, teda rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -260 z 26.02.2013 stratila právoplatnosť, a teda aj spôsobilosť byť podkladom na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a v dôsledku povolenia obnovy konania rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -172 z 24.11.2017 sa tento rozsudok pokladá za verejnú listinu, ktorá predstavuje podklad pre jeho opätovné zapísanie ako vlastníka nehnuteľností. Odkázal na svoje doterajšie vyjadrenia z administratívneho konania s tým, že obidva správne orgány s jeho závermi vyslovili súhlas, čo je aj vyjadrené v odôvodnení ich rozhodnutí. 49. Uviedol, že rozhodnutie o povolení obnovy konania je rozhodnutie procesného charakteru, ktoré nezakladá žiadne hmotnoprávne následky, teda ani vznik zmenu alebo zánik vlastníckeho práva, a nie tak spôsobilé byť podkladom na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Povolením obnovy konania sa pôvodne obnovou konania napadnuté rozhodnutie neruší (R 49/2005), odkladá sa len jeho právoplatnosť, a aj to len od momentu právoplatnosti rozhodnutia o obnove konania a nie spätne. Verejná listina tvoriaca podklad zápisu vlastníckeho práva v prospech Mesta Košice do katastra nebola zrušená a naďalej existuje, a zmena môže nastať len, ak toto rozhodnutie bude nahradené novým rozhodnutím v danom konaní, a preto nie je namieste aplikácia žalobcom navrhovaného ustanovenia a ods. 2 písm. a) a b) a ods. 5 katastrálneho zákona, nakoľko toto ustanovenie počíta so zrušením podkladového rozhodnutia, k čomu však v tomto prípade nikdy nedošlo. 50. K nesúhlasu žalobcu s názorom správnych orgánov ďalší účastník uviedol, že konanie o správnej žalobe nie je pokračovaním správneho konania a má slúžiť len na ochranu práv jednotlivca proti nezákonnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Nesúlad právneho názoru jednotlivca a správneho orgánu ešte neznamená, že správny orgán rozhodoval nezákonne. 51. K námietke žalobcu, že správne orgány neprihliadli na to, že rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -136 zo dňa 27.02.2009, ako aj nadväzujúci potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu tvoria v zmysle rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva č. 25132/13 zo dňa 09.06.2015 prekážku res iudicata pre rozsudok tvoriaci podklad zápisu vlastníckeho práva mesta Košice do katastra nehnuteľností, ktorý má byť týmto nespôsobilou verejnou listinou na zápis vlastníckeho práva záznamom ďalší účastník uviedol, že okresnému úradu neprináleží skúmať zákonnosť a správnosť predloženého súdneho rozhodnutia, nakoľko to patrí do právomoci odvolacieho súdu. Okresný úrad posudzoval, či predložené rozhodnutie obsahuje formálne všetky potrebné náležitosti predpísané katastrálnym zákonom na zápis práv k nehnuteľnostiam záznamom, či neobsahuje zrejmé chyby v písaní a počítaní, a či je predložené rozhodnutie právoplatné. Obidva správne orgány tieto náležitosti predloženého súdneho rozhodnutia preskúmali a výsledky svojho prieskumu aj riadne zdôvodnili vo svojich rozhodnutia. 52. Vo vzťahu k žalobcom predloženého rozsudku ESĽP ďalší účastník zdôraznil, že v podstate tento svojím rozhodnutím len vytkol nedokonalosť v tom čase platnej slovenskej právnej úpravy týkajúcej sa inštitútu dovolania generálneho prokurátora, v žiadnom prípade nezasiahol tento rozsudok do vlastníckych pomerov a nemal/neriešil súvis s hmotnoprávnym určením toho komu patrí vlastnícke právo. Predmetný záver prešiel aj ústavným preverovaním a Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 13.12.2016 č. -53 (v poradí už tretí krát) posúdil hmotnoprávne závery všeobecných súdov vo vzťahu k určeniu vlastníctva k žiadaným pozemkom, a to v prospech Mesta Košice. 53. Pokiaľ ide o žalobnú námietku spočívajúcu v tom, že skutkový stav, ktorý vzali správne orgány za základ ich rozhodnutí je v rozpore s administratívnym spisom a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy k tomu ďalší účastník uviedol, že žalobca

nepreukázal rozpor týchto rozhodnutí s administratívnym spisom, v správnej žalobe žiadnym spôsobom a podľa jeho názoru správne konanie prebehlo v súlade so zákonom, a nie je tu daný dôvod na zrušenie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. . 54. Ďalší účastník poukázal na to, že sporové konanie medzi ním a žalobcom o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých sa mala týkať oprava katastrálneho operátu v napadnutom správnom konaní, prebieha stále na Mestskom súde Košice pod spisovou značkou . Uviedol, že je toho názoru, že žalobca podaným návrhom v správnom konaní a touto správnou žalobou, sa len účelovo snaží preniesť toto sporové konanie, ktorého výsledok nemá zaručený na pôdu správnych orgánov, pričom konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je konaním nesporového charakteru a jeho účelom je len oprava nesúladu medzi údajmi uvedenými v katastrálnom operáte a podkladmi, z ktorých tieto údaje majú vychádzať, a nie posudzovanie toho komu má patriť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. 55. Poukazujúc na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha na civilnom súde vyššie označené konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, v ktorom sa podľa neho rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu v zmysle ustanovenia navrhol ďalší účastník, aby správny súd toto konanie prerušil a to až do právoplatného skončenia civilného sporového konania vedeného na Mestskom súde Košice pod vyššie označenou spisovou značkou. Návrh odôvodnil tým, že skončením sporového konania, teda právoplatným určením vlastníckeho práva v jeho prospech alebo žalobcu dôjde buď k pokračovaniu právoplatnosti podkladového rozsudku, alebo k jeho nahradeniu. V obidvoch prípadoch tak odpadne dôvod na konanie o pôvodnom návrhu, a preto by bolo nehospodárne v súčasnej nerozhodnutej situácii pokračovať v správnom súdnom konaní, vykonávať pojednávanie, dokazovanie a prípadne vracať napadnuté rozhodnutie žalovaného a na ďalšie správne konanie. 56. Žalobca sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka vyjadril podaním zo dňa 20.03.2024 (replikou), v ktorom poukázal na to, že ďalší účastník si nesprávne vysvetľuje rozsudok ESĽP, ktorým tento vyslovil a uznal, že medzi žalobcom a ďalším účastníkom bolo právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde II rozsudkom č.k. -136 zo dňa 27.02.2009, ktorým zamietol okresný súd žalobu Mesta Košice o určenie vlastníckeho práva k pozemkom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -171 zo dňa 08.10.2009 a čím tieto predstavujú prekážku právoplatne rozhodnutej veci res iudicata a vo veci bolo už právoplatne rozhodnuté nielen s účinkom procesnoprávnym, ale aj hmotnoprávnym. Neobstojí preto vôbec argumentácia, ktorú uvádza ďalší účastník vo vzťahu k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal, pričom podstata tohto uznesenia bola v inom než ako tvrdí žalobca. Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť žalobcu voči uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.04.2012 sp. zn. , ktorým uznesením zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 08.10.2009 sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Košice II z 27.02.2009 č.k. -136 a uznesenie Okresného súdu Košice II zo 16.04.2009 č.k. -164 a vec vrátil Okresnému Košice II na ďalšie konanie. Po tomto rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sa obrátil žalobca na Európsky súd pre ľudské práva so sťažnosťou, ktorej bolo pridelené č. 25132/13 zo dňa 09.06.2015, v ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom tak, že Slovenská republika v konaní vedenom Najvyšším súdom SR pod sp. zn. vyššie označeným uznesením porušil právo žalobcu

- sťažovateľa zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súvislosti s predmetným rozsudkom ESĽP v záujme poskytnutia materiálnej ochrany práv žalobcu vydal Ústavný súd Slovenskej republiky nález dňa 11.05.2016 č.k. -29, ktorým okrem iného zrušil svoje pôvodné uznesenie č.k. -14 z 11.10.2012 a zároveň povolil obnovu konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky výsledkom, ktorého bolo uznesenie zo dňa 13.12.2016 č.k. -53, na ktoré poukázal ďalší účastník a v ktorom uviedol, že vyhovením petitu sťažnosti by tak v konečnom dôsledku mohlo dôjsť už iba k duplicitnému vysloveniu porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru, pretože prvý tak urobil ESĽP. Poukázal tiež na nesprávny právny názor ďalšieho účastníka v jeho vyjadrení, že Mesto Košice vo vzťahu k žalobcom predloženému rozsudku ESĽP zdôrazňuje, že ESĽP svojím rozhodnutím v podstate len vytkol nedokonalosť tom čase platnej slovenskej právnej úpravy týkajúcej sa inštitútu dovolania generálneho prokurátora a nezasiahol v žiadnom prípade do vlastníckych pomerov, a ani nemal/neriešil súvis s hmotnoprávnym určením toho komu patrí vlastnícke právo. Zdôraznil, že sú naplnené zákonné podmienky pre opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) a d) katastrálneho zákona, a malo by byť vzhľadom na nové skutočnosti a dôkazy vyhovené jeho správnej žalobe. K návrhu ďalšieho účastníka na prerušenie konania uviedol, že s týmto návrhom nesúhlasí, a že sa nejedná o dôvod, pre ktorý by malo byť konanie prerušené a navrhol, aby súd rozhodol vo veci ním podanej správnej žaloby.

57. Ďalší účastník sa vyjadril duplikou zo dňa 23.04.2023 a zotrval na doterajších svojich písomných vyjadreniach s tým, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu. Upriamil pozornosť súdu na to, že Mestský súd Košice v sporovom konaní vedenom pod sp. zn. vedenom medzi žalobcom a mestom Košice o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých sa má týkať oprava katastrálneho operátu v napadnutom správnom konaní rozhodol rozsudkom dňa 20. marca 2024 tak, že zamietol návrh žalobcu na zmenu podkladového rozsudku a priznal ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania 100%. Poukázal na to, že žalobca v celom rade konaní, ktoré iniciuje na rôznych frontoch sa snaží zvrátiť daný právny stav, pričom neustále opakuje svoju argumentáciu a to aj napriek tomu, že konajúce súdy sa s jeho argumentáciou opakovane vysporiadal i tak, že toto odmietli, respektíve vyvrátili. Znova zotrval na svojom tvrdení vzhľadom na predkladanú teóriu žalobcu o veci res iudicata, že tak všeobecné súdy ako aj Ústavný súd SR prijal jasný záver, že jeho tvrdenia nemajú žiadnu oporu v rozsudku ESĽP č. 2513/13. Týmto rozsudkom nedošlo k zmene, ani k zrušeniu žiadneho z rozsudkov prijatých súdnymi orgánmi Slovenskej republiky ako to znova podsúva žalobca v podanej správne žalobe, ako aj vo vyjadrení zo dňa 20.03.2024. Znova zopakoval, že je toho názoru, že správne konanie prebehlo v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo náležite odôvodnené, správne a nie je tu žiadny dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 58. Žalobca sa k duplike ďalšieho účastníka zo dňa 23.04.2024 vyjadril podaním zo dňa 10.06.2024, v ktorom znova zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe a v jeho vyššie označených vyjadreniach a zotrval na nich. Navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel odvolávajúc sa na článok 46 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa, ktorej je povinný aj v tomto konaní postupovať správny súd v Košiciach v predmetnom konaní. 59. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril pre ďalší účastník podaním zo dňa 14.06.2024, na ktoré vyjadrenie súd neprihliadal ( ). 60. Žalovaný sa k replike žalobcu a k vyjadreniam ďalšieho účastníka nevyjadril.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

61. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

62. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného stavu veci.

63. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

64. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

65. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

66. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

67. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

68. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

69. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

70. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

71. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

72. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

73. Podľa katastrálneho zákona, zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie , záznam a poznámka. Podľa katastrálneho zákona, zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

74. Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

75. Podľa § 22 ods. 2 katastrálneho zákona, na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

76. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

77. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

78. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

79. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

80. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.

81. Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

82. Podľa § 38 katastrálneho zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

83. Podľa § 39 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania.

84. Podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona, okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.

85. Podľa § 40 katastrálneho zákona, na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

86. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

87. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.

88. Podľa a katastrálneho zákona, okresný úrad opraví a) údaje katastra uvedené v , ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení , verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa , údaje zapísané do katastra v rozpore s , alebo , ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva.

89. Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby začne okresný úrad na návrh toho, koho práva sú údajmi katastra dotknuté, z vlastného podnetu na základe prešetrovania zmien údajov katastra podľa § 57 alebo na základe zistenia okresného úradu v rámci svojej činnosti.

90. Podľa 59a ods. 1 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené, okresný úrad rozhodne o oprave chyby alebo vyhotoví protokol o oprave chyby.

91. Podľa 59a ods. 2 katastrálneho zákona, ak nie sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené, okresný úrad návrh na opravu chyby rozhodnutím zamietne alebo oznámi navrhovateľovi dôvod nevykonania opravy chyby.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

92. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. . Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci

príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a vec je vedená pod sp. zn. .

93. Správny súd v Košiciach vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.06.2024, na ktoré pojednávanie sa dostavili právny zástupca žalobcu a právny zástupca ďalšieho účastníka. Žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti. Správny súd prejednal vec v jeho neprítomnosti. Prítomní právni zástupcovia na pojednávaní zopakovali svoju argumentáciu z písomných podaní vo veci a na tejto zotrvali.

94. Následne správny súd v konaní podľa a nasledujúcich , po oboznámení sa obsahom administratívnych spisov, ako aj ostatnými predloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto rozsudkom na pojednávaní rozhodol tak, že žalobu podľa zamietol.

95. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP5-2020/012463/SUC, č.k. Xo 1/2020 zo 06.02.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. X-156/2019-Kol zo dňa 18.11.2019 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietol v celom rozsahu návrh účastníka správneho konania - žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte podanom dňa 22.07.2019. Žalobca v správnej žalobe uplatnil žalobné dôvody, a to že:

- napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

- napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ),

- zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci orgánom verejnej správy ( ),

- skutkový stav, ktorý vzal prvostupňový orgán a žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( ),

- v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných napadnutých rozhodnutí ( ). 96. Zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom, a dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom sú neodôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne. Žalobca tvrdil, že obidva správne orgány nemali a nemajú záujem spravodlivo vec riešiť. 97. Žalobca sa v správnom konaní domáhal na príslušnom prvostupňovom správnom orgáne návrhom opravy chyby v katastrálnom operáte – údajov v katastrálnom operáte v zmysle katastrálneho zákona spočívajúcej v to, že vzhľadom na to, že verejná listina, na ktorej podklade bolo zapísané vlastnícke právo Mesta Košice k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých sa má týkať navrhovaná oprava katastrálneho operátu, t.j. rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -260 z 26.02.2013 stratila právoplatnosť, a teda aj spôsobilosť byť podkladom na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v dôsledku povolenia obnovy konania rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -172 z 24.11.2017 sa tento rozsudok pokladá za verejnú listinu, ktorá predstavuje podklad pre jeho opätovné zapísanie ako vlastníka nehnuteľností. Súčasne žiadal zrušiť zápis vlastníckeho práva Mesta Košice – ďalšieho účastníka konania, vykonaný záznamom Z-516/2015 v zmysle . Správny orgán z tohto dôvodu skúmal naplnenie zákonných podmienok v oboch prípadoch v zmysle v aj písm. d) katastrálneho zákona. 98. Z administratívnych spisov vyplýva, že správne orgány vychádzali zo skutkového stavu keď na LV č. XXXXX k.ú. Južné mesto boli okrem iných evidované nehnuteľnosti registra C KN a to parcely: č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3067 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 4120 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 2935 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 133 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1228 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 2201 m2, vo výlučnom vlastníctve mesta Košice titulom rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -260 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -306, ktorým súd určil vlastnícke právo mesta Košice k parcelám č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 9056 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 5687 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 6026 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 133 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy vo

výmere 1820 m2 a č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 2201 m2 (ďalej len „dotknuté nehnuteľnosti“). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014. Zápis týchto rozsudkov v katastri nehnuteľností bol vykonaný záznamom č. Z-516/2015, č. zmeny 443/15. Následne záznamom č. Z-8657/2018, č. zmeny 9/19 bol v LV č. XXXXX, k.ú. Južné mesto zapísaná žiadosť mesta Košice o zápis stavby električkových tratí ÚČS 08 a 09 spolu s geometrickým plánom vyhotoveným spoločnosťou EURO GEO, s.r.o. č. 32/18, úradne overeným pod č. L./XXXX, ktorým boli vyššie uvedené parcely rozdelené. 99. Pokiaľ ide o odvolaním napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti týkajúcej sa skúmania podmienok pre opravu chyby podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, t.j. skúmania súladu údajov katastra o dotknutých nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. A. B. pod č. N.- XXX/XXXX, č. zmeny XXX/XXXX s údajmi vyššie označeného rozsudku o určení vlastníckeho práva, ktorý je aktuálne evidovaný ako titul nadobudnutia dotknutých pozemkov v prospech mesta Košice kde žalobca žiada, aby správny orgán v konaní podľa § 59 ods. 1 a 2 písm. a) opravil tento údaj, pretože ho považuje za nesprávny a nezákonný z vyššie uvedených dôvodov tak žalovaný na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že zápis č. N./XXXX bol už preskúmavaný a riešený v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte č. D./XXXX-XXX, ktoré bolo začaté na základe návrhu toho istého navrhovateľa s tými istými argumentmi, ktoré uvádza aj tomto konaní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že toto konanie o oprave chyby G. D./XXXX bolo právoplatne ukončené dňa 18.09.2015 po potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho orgánu sp. zn. OU-KE-OOP5-2015/031757/MAD a po právoplatnom skončení konania č. X-101/2015-Kol boli parcelné čísla, výmera a druh pozemkov zmenené v dôsledku geometrického plánu č. G1-786/2018, ktorý bol do katastra nehnuteľností zapísaný pod č. Z-8657/2018, č. zmeny 9/19 spolu so žiadosťou o zápis stavby električkových tratí UČS 08 a 09 (napr. z parcely č. XXXX/X s pôvodnou výmerou 9056 m2 boli časti zodpovedajúce dielu 7 a 8 pričlenené k parcele č. XXX/X, časť zodpovedajúca dielu 9 bola pričlenená k novovytvorenej parcele č. 3496/66 a časť zodpovedajúca dielu 10 bola pričlenená k novovytvorenej parcele č. XXXX/XX, z parcely č. XXXX/X s pôvodnou výmerou 1820 m2 boli odčlenené diely 25 až 30 a každý bol pričlenený k inej parcele, atď.). Žalovaný na rozdiel od prvostupňového orgánu dospel k záveru, že táto zmena v evidencii dotknutých nehnuteľností neznamená zmenu skutkového stavu v predmetnej veci, iba zmenu v identifikácii predmetu konania a preto rozhodnutie č. X-101/2015-Kol v spojení s rozhodnutím č. OU- KE-OOP5- 2015/031757/MAD tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre časť konania o oprave chyby č. D./XXXX-XXX, ktorá sa týka skúmania správnosti zápisu rozsudku o určení vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu uzavrel, že nie je oprávnený opätovne reagovať na odvolacie námietky, ktoré boli predmetom preskúmania a rozhodnutia vo vyššie označenom právoplatne skončenom konaní. 100. Žalobca namietal tento procesný postup žalovaného spočívajúci v tom, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu aj napriek tomu, že mal v niektorých čiastkových otázkach iný názor a namietal, že mal v tomto prípade vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie vo veci a umožniť žalobcovi vyjadriť sa k zmenenému skutkovému stavu a nie ho zmeniť. 101. Žalovaný dospel v napadnutom rozhodnutí k záverom, že prvostupňový správny orgán správne a úplne zistil skutkový stav, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal a nebolo potrebné v rámci zistenia a posúdenia skutkového stavu nič meniť ani doplniť. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci uviedol, že odlišné hodnotenie právneho významu niektorých jednotlivých skutočností nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa, a preto nemá nebol dôvod, aby toto rozhodnutie žalovanej zrušil. V prejednávanej veci bolo podstatné to, že sa žalovaný stotožnil s právnym záverom vo veci a to, že nie sú naplnené zákonné podmienky pre opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) a d) katastrálneho zákona a z tohto dôvodu nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Podľa jeho názoru postupoval v intenciách svojich právomocí podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní. Súd poukazujúc na cit. ust. § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku zdôrazňuje, že odvolací orgán – žalovaný preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni, a ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Správne konanie sa riadi zásadou dvojinštančnosti, ktorá zabezpečuje, aby vec, ktorá je predmetom administratívneho konania na prvom stupni, bola v rámci konania preskúmaná odvolacím orgánom tak pokiaľ ide o skutkové zistenia, ako aj právnu kvalifikáciu zisteného skutkového stavu a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Administratívne konanie na prvom stupni a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie žalovaného boli vydané v súlade s cit. ust. § 59 Správneho poriadku a vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.

102. V zmysle rozsudku Nejvyššího soudu Českej republiky sp. zn. zo dňa 03.01.2005, opravou chýb sa nemení právny vzťah k nehnuteľnosti. Právne vzťahy nemôžu byť dotknuté na základe revízie údajov katastra, opravou chýb v katastrálnom operáte ani obnovou katastrálneho operátu, pokiaľ ich zmena nie je doložená listinou. Zákon má na mysli listinu, z ktorej vyplýva existencia právnych skutočností, ktoré majú za následok vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, poprípade rozhodnutí o takých skutočnostiach, avšak nie listinu o revízii, oprave chýb alebo obnove katastrálneho operátu. 103. Predpokladom vykonania opravy chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona je zistenie, či už na základe návrhu alebo z úradného postupu, že údaje katastra sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinnou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Predmetom konania o oprave chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa a nasl. katastrálneho zákona nemôže byť posudzované konanie a rozhodovanie o vlastníckeho práva na základe listiny a v tomto konaní nemôžu byť posudzované ani pochybenia v postupe správy katastra v vkladovom konaní, z ktorých dôvodov predmetom konania podľa a nasl. katastrálneho zákona nie je a nemôže ani byť obnova stavu údajov katastra pred zápisom rozhodnutí o povolení návrhov na vlastníckeho práva. Z uvedených dôvodov, ak boli v dôsledku vkladového konania a rozhodnutia o vlastníctva na základe sporných listín dotknuté vlastnícke práva dotknutej osoby k nehnuteľnostiam rozhodnutiami správnych orgánov, nie je dotknuté jej právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva v inom a to v občiansko-právnom konaní na príslušnom súde, keďže len súd v občiansko - právnom konaní začatom na základe vlastníckej žaloby preskúmava, či právny titul, na základe ktorého bol právoplatne vykonaný zápis do katastra, bol urobený v súlade s právnymi predpismi platným v čase jeho vzniku. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. novembra 2015, sp. zn. ) 104. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2008, sp. zn. ). 105. Inštitút opravy chýb ako osobitný druh katastrálneho konania je nenahraditeľným v oblasti zdokonaľovania bázy údajov katastra nehnuteľností. Táto báza údajov tvorí hlavný prvok štátneho informačného systému, od ktorého sa odvíja plnenie všetkých jeho úloh, smerujúcich najmä k zvyšovaniu právnej istoty vlastníkov nehnuteľností a k budovaniu právneho štátu. Najčastejším dôvodom začatia konania o oprave chýb je rozpor zapísaného, resp. zakresleného údaju v katastri s verejnou alebo inou listinou, na podklade ktorej k zápisu rozporných skutočností do katastra došlo, resp. ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú existenciu zapísaných, či inak evidovaných údajov katastra (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2015, sp. zn. ). 106. Oprava chýb katastra, zakotvená v ustanovení katastrálneho zákona, je špecifickým právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým i zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Katastrálny zákon zakotvuje možnosť opravy chybných údajov katastra z dôvodu, že kataster, ako štátny a verejný informačný systém, musí poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a ďalších osobách. Správa katastra je povinná opraviť chybné údaje katastra nielen na návrh, ale aj zo svojho vlastného postavenia ako orgán, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných v katastri. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 1. apríla 2015) 107. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že prípadnú zmenu alebo zrušenie zápisu vlastníckeho práva, tak ako to prezentuje žalobca a chce dosiahnuť prostredníctvom inštitútu opravy chyby v katastrálnom konaní, je možné dosiahnuť len vo vkladovom konaní a v tomto prípade, keďže sa vedie predmetné sporové konanie o určenie vlastníckeho práva na Mestskom súde v Košiciach predmetom, ktorého je určenie vlastníckeho práve k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka konanie o opravu chyba v katastrálnom operáte tak rozhodovať o spornom vlastníckom práve, resp. právomoc vyslovovať určenie, či tu právo je alebo nie je, má vzhľadom na výlučnú právomoc súd v civilnom sporovom konaní a to na základe určovacej žaloby. 108. Vzhľadom na uvedené sa súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v tomto prípade nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte a opraviť postupom podľa KZ, pretože k tomu neboli splnené zákonné podmienky. 109. Podľa žalobcu v rozhodnutiach správnych orgánov v oboch stupňoch sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov s tým, že absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah, ktorými sa orgány verejnej správy riadili pri hodnotení dôkazov, pričom žalovaný nezodpovedal všetky otázky

žalobcu v rámci administratívneho konania. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd konštatuje, že tak rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného boli vydané v súlade s katastrálnym zákonom a Správnym poriadkom. Správny súd uvádza, že správne konanie sa riadi zásadou dvojinštančnosti, ktorá zabezpečuje, aby vec, ktorá je predmetom administratívneho konania na prvom stupni, bola v rámci konania preskúmaná odvolacím orgánom, tak pokiaľ ide o skutkové zistenia, ako aj právnu kvalifikáciu zisteného skutkového stavu a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Odvolací orgán verejnej správy preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Administratívne konanie na prvom stupni a odvolacie konanie tvoria jeden celok. V zmysle § 46 Správneho poriadku je rozhodnutie výsledkom a záverom celého správneho konania. V správnom konaní (na rozdiel od súdneho) odvolací orgán nie je viazaný skutkovým stavom zisteným v prvostupňovom konaní, ani jeho hodnotiacim stanoviskom. Ak odvolací orgán zistí, že určitý údaj v prvostupňovom rozhodnutí podmieňujúci jeho správnosť je v rozpore s obsahom spisov, vadným nesprávnym údajom, tak toto napraví aj za stavu, že neprichádza do úvahy uplatnenie reformačnej právomoci, ktorá sa zásadne vzťahuje len k výroku rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaného sú podľa správneho súdu skutkovo a právne odôvodnené a spĺňajú zákonom požadované náležitosti rozhodnutia v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. 110. Z obsahu napadnutého rozhodnutia správny súd nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že sa vôbec nezaoberal jeho odvolaním. Naopak správny orgán sa vysporiadal s podstatnými dôvodmi odvolania žalobcu, a to z hľadiska správnosti aj zákonnosti, keďže odvolací orgán verejnej správy nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní. Správny súd uvádza, že pod správnosťou rozhodnutia žalovaného sa rozumie zisťovanie, či orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý síce rozhodol v medziach zákona, vhodne aplikoval správnu úvahu, či objektívne posúdil pomery účastníkov konania a všetky okolnosti prípadu. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predstavuje preverenie súladu rozhodnutia s právnymi predpismi. Správny súd mal z procesného postupu žalovaného i rozhodnutia žalovaného preukázané, že správne aplikoval ustanovenia Správneho poriadku pri preskúmaní odvolania žalobcu voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil s poukazom na § 46 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi. 111. K námietke žalobcu, že správne orgány neprihliadli na to, že rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -136 zo dňa 27.02.2009, ako aj nadväzujúci potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu tvoria v zmysle rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva č. 25132/13 zo dňa 09.06.2015 prekážku res iudicata pre rozsudok tvoriaci podklad zápisu vlastníckeho práva mesta Košice do katastra nehnuteľností, ktorý má byť týmto nespôsobilou verejnou listinou na zápis vlastníckeho práva záznamom súd zdôrazňuje, že žalovanému neprináleží skúmať zákonnosť a správnosť predloženého súdneho rozhodnutia, nakoľko to patrí do právomoci civilného súdu. Okresný úrad posudzoval, či predložené rozhodnutie obsahuje formálne všetky potrebné náležitosti predpísané katastrálnym zákonom na zápis práv k nehnuteľnostiam záznamom, či neobsahuje zrejmé chyby v písaní a počítaní, a či je predložené rozhodnutie právoplatné. Obidva správne orgány tieto náležitosti predloženého súdneho rozhodnutia preskúmali a výsledky svojho prieskumu aj riadne zdôvodnili vo svojich rozhodnutia. 112. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že žalovaný nepostupoval v rozpore so zákonom, keď zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, nakoľko správny orgán nemá oprávnenie v konaní podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov, pretože rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, nakoľko účelom tohto konania nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie patrí do výlučnej právomocisúdu. V danej veci spornosť údajov katastra v kontexte určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti už nie je možné odstrániť v konaní o oprave chyby katastrálneho operátu, keďže vo svojej podstate sa preklopilo do roviny sporu o určenie vlastníckeho práva, o ktorom žalovaný správny orgán v žiadnom prípade rozhodovať ani nemôže. Navyše rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte nenahrádza a nemôže nahradiť rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnosti. Podstatnou skutočnosťou je, že oprava údajov obsahovo nemôže zodpovedať zmene, či výmazu vlastníka tak, ako to žiadal v návrhu žalobca správny orgán.

113. Správny súd nemohol preskúmať žalobcom uvádzané námietky týkajúce sa určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a s tým spojeným nezákonným zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v rámci tohto konania o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdu neprináleží rozhodovať o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože tieto sporné otázky môžu byť len predmetom určovacej žaloby podanej podľa príslušných právnych predpisov súkromného práva a nepatria do rozhodovacej sféry správneho súdu, pretože tento posudzuje len zákon o rozhodovacej činnosti správnych orgánov. Pokiaľ ide o spornosť súdnych rozhodnutí, ktoré majú byť titulom zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých opravy chyby v katastrálnom operáte sa domáhal žalobou tak prebieha sporové konanie na civilnom súde s tým, že prvostupňový súd vo veci rozhodol v prospech ďalšieho účastníka a voči rozsudku bolo podané odvolanie. 114. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia SR a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nerešpektovania rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva keď prvostupňový správny orgán neopravil chybu v katastrálnom operáte a žalovaný nenapravil jeho nesprávne konanie a tak konali v rozpore so zákonom, súd túto považuje za nedôvodnú nakoľko ako je aj vyššie uvedené opravou chýb v katastrálnom operáte nemožno riešiť vlastnícke vzťahy. 115. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov súd uvádza, že o nepreskúmateľné rozhodnutie ide v prípade, kedy by sa správny opieral o skutočnosti, ktoré v konaní buď neboli zisťované vôbec, alebo boli zisťované v rozpore so zákonom. Z obsahu napadnutých správnych rozhodnutí vyplýva právny rámec, ako aj východiská, ktoré pri rozhodovaní zohľadnili. Z obsahu odôvodnení je zrejmé, ktoré argumenty považovali za relevantné a naopak, ktorým neprikladali väčší význam. Odôvodnenia teda obsahujú dostatočné odpovede na tie právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich zodpovedanie bolo pre výsledok konania určujúce. Z uvedeného vyplýva, že námietka je nedôvodná.

V.

Záver

116. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutých rozhodnutí v medziach uplatnených žalobných dôvodov. 117. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa posúdili vec správne po skutkovej aj právnej stránke a v dôsledku toho nezistil žiaden z dôvodov pre zrušenie napadnutých rozhodnutí. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. 118. Ďalší účastník návrhom zo dňa 19.02.2024 odvolávajúc sa na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha na Mestskom súde v Košiciach sporové konanie medzi ním a žalobcom o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých sa mala týkať oprava katastrálneho operátu v napadnutom správnom konaní pod sp. zn. , v ktorom sa podľa neho rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu v zmysle ustanovenia navrhol, aby správny súd toto konanie prerušil a to až do právoplatného skončenia civilného sporového konania vedeného na Mestskom súde Košice pod vyššie označenou spisovou značkou. Návrh odôvodnil tým, že skončením sporového konania, teda právoplatným určením vlastníckeho práva v jeho prospech alebo žalobcu dôjde buď k pokračovaniu právoplatnosti podkladového rozsudku alebo k jeho nahradeniu. V obidvoch prípadoch tak odpadne dôvod na konanie o pôvodnom návrhu a preto by bolo nehospodárne v súčasnej nerozhodnutej situácii pokračovať v správnom súdnom konaní, vykonávať pojednávanie, dokazovanie a prípadne vracať napadnuté rozhodnutie žalovaného na ďalšie správne konanie. Žalobca s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril. 119. Podľa , ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.

120. Súd návrh ďalšieho účastníka konania na prerušenie konania podľa zamietol z dôvodu, že otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých sa týkala oprava chyby v katastrálnom operáte, ktorou sa zaoberali správne orgány v žalobou napadnutých rozhodnutiach, ktoré súd v tomto konaní preskúmava, a ktorá je predmetom predmetného sporového konania nie je otázkou, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu v tejto veci poukazujúc na vyššie uvedené dôvody, na základe ktorých súd správnu žalobu zamietol.

121. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia a 168 a nepriznal účastníkom konania právo na náhradu trov konania. Žalobca v konaní nebol úspešný, avšak žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 122. Ďalšiemu účastníkovi konania súd priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil ( ). O ich výške súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ). 123. Rozsudok bol prijatý senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.