Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoP-44-2022.pdf
PDF · 99.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/44/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci maloletého: O. O., D.. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., za účasti rodičov: T. H.Á., D.. XX.X.XXXX, N. U. XX, C., zast. JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné a Z. O., D.. XX.X.XXXX, N. D. XX, C., zast. JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné, za účasti Krajskej prokuratúry A., o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 10P/113/2021-79 zo dňa 9.2.2022 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že cit.:
„Súd rodičom T. H., D.. XX.XX.XXXX a Z. O., D.. XX.XX.XXXX u k l a d á povinnosť podrobiť sa inému odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Z., A. C. v rozsahu 60 hodín. Účinnosť výchovného opatrenia bude zhodnotená za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C..“
2. Súd skonštatoval, že právne závery tohto poradenstva môžu byť jedným z podkladov aj pre rozhodnutie v konaní o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým vzhľadom na vek dieťaťa. Potrebu nariadenia výchovného opatrenia súd odôvodnil aj závermi správy spracovanej referátom poradenskopsychologických služieb, kde po komunikácii s rodičmi dospela psychologička k záveru, že spolupráca s rodičmi maloletého je potrebná z dôvodu zjavných problémov v komunikácii medzi rodičmi, problematického dohadovania a priebehu stretnutí, rodičovského konfliktu a negatívneho vnímania druhého rodiča. Súd je názoru, že výchovné opatrenie je na prospech oboch rodičov, nakoľko z konaní doposiaľ vedených na súde vyplýva, že rodičia spolu nevedia komunikovať ohľadne maloletého, ani navzájom a matka odmietla inú ako e-mailovú alebo telefonickú pomoc. Výchovné opatrenie smeruje k zisteniu príčin zlej komunikácie, ako aj jej zlepšeniu. Súd prijal záver, že ide o jeden zo spôsobov ako napomôcť rodičom, aby sa styk otca s maloletým realizoval bez zbytočných hádok a invektív medzi rodičmi a zároveň ide o možnosť zistenia dôvodov, pre ktoré by styk otca s maloletým nebol na jeho prospech.
3. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
II. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu
4. Proti tomuto odvolaniu podala odvolanie matka. Predmetné opatrenie považuje vzhľadom na preukázané vzťahy medzi oboma rodičmi za nedôvodné, podľa jej názoru bez možnosti prínosu požadovaného výsledku. Namietala konštatovanie súdu, že potreba nariadenia poradenského programu vyplýva zo záverov a správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. 16.4.2021 s poukazom na to, že súd opomenul, že tá istá inštitúcia 25.10.2021 v podaní zaslanom súdu poukazovala na potrebu budovania vzťahu dieťaťa s otcom, no závažnosť aktuálnych informácií ho vedie k prehodnoteniu svojho stanoviska, a preto navrhuje, aby bol dočasný styk otca s maloletým O. zakázaný. Namietala, že na pojednávaní dňa 9.2.2022 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C. sa vylúčil z tohto konania bez toho, aby niektorý z rodičov namietal jeho zaujatosť. Poukázala na to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C. nepredložil dôkaz, že Centrum pre deti a rodinu Z. sa s návrhom stotožňuje. Matka považuje rozhodnutie súdu za nezákonné z dôvodu postupu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C., ktorý sa z predmetného konania sám vylúčil, a to najmä v časti napadnutého uznesenia, z ktorého vyplýva, že účinnosť výchovného opatrenia má byť zhodnotená za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C.. Súčasťou odvolania matky je rozhodnutie riaditeľky Antidopingovej agentúry SR z 30.11.2021, na ktoré matka poukazuje a z ktorého je podľa matky zrejmé, že počas konania v predmetnej veci táto agentúra u otca maloletého zistila užívanie zakázaných látok, čo v podstate podľa matky potvrdzuje opodstatnenosť stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. z 25.10.2021, kedy je potreba, aby otec v spolupráci s odborníkmi v oblasti psychiatrie preukázal v ďalšom konaní spôsobilosť starať sa o dieťa v čase styku. Matka navrhla vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie ako nedôvodné a nezákonné zrušiť.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zdôraznil potrebu nariadenia výchovného opatrenia vzhľadom na preukázané vzťahy medzi oboma rodičmi. Uviedol, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka: „Rodičia prejavujú nedôveru voči nášmu úradu tak, aby toto poradenstvo vykonával nezávislý subjekt“ sa nijakým spôsobom nedá interpretovať ako pokus vylúčiť sa z konania, necíti sa predpojatý a takéto vyjadrenie nikdy nepredniesol. Kolízny opatrovník poukázal na jeho možnosť sprostredkovania pomoci Centrom pre deti a rodiny. V zmysle zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele je Centrum pre deti a rodiny zariadenie zriadené na účel vykonávania výchovných opatrení podľa § 12 ods. 1 písm. b) a d), ktorými je uložená povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu, povinnosti uložených na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia podľa osobitného predpisu alebo neodkladných opatrení, ktorým je uložená takáto povinnosť. Poukázal ďalej na skutočnosť, že aj pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka vykonáva Úrad súbežne opatrenia na zmiernenie dopadov rodičovského konfliktu na dieťa a hľadá možnosti pomoci rodine, ktoré by viedli k náprave vzťahov. I naďalej trvá na tom, aby sa výchovné opatrenie realizovalo v Centre, ktoré v rámci tohto programu vie rodine poskytnúť súčasne sociálnu a psychologickú pomoc. Cieľom výchovného opatrenia nie sú žiadne sankcie voči rodičom, ale odborná cielená pomoc v záujme dieťaťa. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bude spolupracovať s Centrom pri plánovaní sociálnej práce s rodinou a bude súčinný pri vyhodnocovaní účinnosti výchovného opatrenia tak ako je stanovené zákonom, pričom nie je v jeho kompetencii vylúčiť sa z konania a participácia Centra na pomoci rodine nie je ani snahou úradov o ukončenie práce s rodinou. Dezinterpretácia vyjadrení kolízneho opatrovníka nemôže byť dôvodom pre neposkytnutie pomoci maloletému dieťaťu navrhovanou formou. Kolízny opatrovník navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť napadnuté uznesenie.
6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnuté uznesenie súdu považuje za vecne správne. Uviedol, že napriek jeho snahe nedošlo zo strany matky dieťaťa k nerušenému priebehu stretávania sa so synom, matka naďalej vyvíja rôzne kroky, aby znemožnila otcovi byť s jeho synom, o to viac považuje rozhodnutie súdu za nevyhnutné, pretože bez odbornej intervencie sa otec obáva, že mu matka nebude naďalej umožňovať stretávanie sa so synom, ktorému sa bráni všetkými možnými spôsobmi, pričom sa nevyhýba ani krivým obvineniam a osočovaniu otca. Otec má za to, že kolízny opatrovník ako zástupca dieťaťa v konaní pred súdom postupoval správne, ak v snahe o nastolenie pokojného priebehu stretnutí syna s otcom podal podnet na začatie konania o uloženie výchovného opatrenia. Otec sa s takýmto návrhom kolízneho opatrovníka stotožnil a priebeh konania na súde, vystupovanie matky maloletého proti otcovi len potvrdili nevyhnutnosť a potrebu odbornej pomoci pri obnovení vzťahov medzi rodičmi ohľadom maloletého dieťaťa. Skutočnosť, že Centrum pre deti a rodinu Z., A. C., má právomoc výchovné opatrenie realizovať, je súdu známa z jeho činnosti a nie je potrebné, aby to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny osobitným spôsobom preukázal. Preto otec považuje túto námietku za irelevantnú. Vo vzťahu k rozhodnutiu riaditeľky Antidopingovej agentúry SR z 30.11.2021,
ktorým matka spochybňuje jeho spôsobilosť starať sa o dieťa, uviedol, že otec v rámci jeho činnosti ako hokejistu je podrobovaný testom na prítomnosť zakázaných látok a podľa výsledkov vyplynulo, že mal mať zakázanú látku Stanozol. Túto látku však nikdy neužíval, a preto voči tomuto rozhodnutiu podal otec odvolanie na samotnej antidopingovej agentúre, od ktorej do dnešného dňa nemá odpoveď. Považuje za neprijateľné, aby matka predkladala súdu rozhodnutie, ktoré jej nebolo nikdy doručované a ktoré má k dispozícii len hokejový klub otca, a preto je otázne, akým spôsobom matka tento listinný dôkaz získala. Podľa jeho názoru uvedené nepreukazuje to, že by mal byť vylúčený z možnosti starať sa o svojho syna, pretože žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by užíval akékoľvek zakázané látky, ktoré by menili jeho sociálne správanie, ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo mali vplyv na jeho psychiku. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej aj ako „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov:
8. Na základe preskúmania uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia, i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní a vyjadrenia kolízneho opatrovníka a otca bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti uložiť rodičom maloletého dieťaťa povinnosť podrobiť sa inému odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodinu Z., A. C., v rozsahu 60 hodín.
10. Zo zisteného skutočného stavu veci vyplýva, že maloletý pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí nie sú manželia. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému bol upravený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 10P/276/2020 zo dňa 30.6.2021, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým. Vec však nie je právoplatne skončená. V súčasnosti je styk otca s maloletým upravený neodkladným opatrením v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.4.2021, sp.zn. 21CoP/29/2021, každý nepárny týždeň kalendárneho roka v utorok a štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň kalendárneho roka v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky na mieste určenom otcom s limitáciou trvania neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. 10P/276/2020. Okrem toho sa na súde prvej inštancie vedie konanie o zákaz styku otca s maloletým iniciované matkou pod sp.zn. 8P/30/2022.
11. Ustanovenia týkajúce sa výchovných opatrení sú systematicky v Zákone o rodine zahrnuté do piatej hlavy pred zásahy do rodičovských práv a povinností rozhodnutím súdu. Situácie, kedy prichádzajú do úvahy, sú signálom, že vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi existujú poruchy, ktoré pokiaľ budú odstránené, nevyžadujú zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností. V § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine je okrem ďalších uvedené výchovné opatrenie, ktorým súd uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu, ktoré je opatrením nižšej intenzity a o ktorom súd rozhoduje vtedy, ak dospeje k záveru, že v danom prípade je opatrenie miernejšieho charakteru postačujúce.
12. Hoci zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov alebo obom rodičom a maloletému dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj maloletému dieťaťu osobitne. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným
zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotnoprávnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom pre hodnotenie budú správy predkladané osobami, ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu jednotlivých opatrení. Pri vykonávaní dohľadu je to podľa potreby orgán sociálnoprávnej ochrany detí, obec, škola, neštátne subjekty a iné. Pri povinnosti podrobiť sa poradenstvu je podkladom správa, ktorú vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo, resp. odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného opatrenia alebo v uložení iného výchovného opatrenia, príp. v predlžení doby trvania výchovného opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné výchovné opatrenie.
13. Výsledky vykonaného dokazovania realizovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a tiež obsah súdnych spisov vedených vo veci starostlivosti súdu o maloletého svedčia o tom, že výchovné opatrenie, ktoré súd obom rodičom uložil, má oporu v zistenom skutočnom stave. Z obsahu vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva narušenosť vzťahov medzi rodičmi. Bola nesporne preukázaná existencia napätia medzi rodičmi vzájomne, rodičia vzájomne nekomunikujú, komunikácia je sťažená medzi rodičmi jednak ich nezrelosťou, ale aj vplyvom širšej rodiny z oboch strán. Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. eviduje spisovú dokumentáciu maloletého od októbra 2020. Odvolací súd poukazuje na zistenia uvedeného oddelenia, z ktorých vyplýva, že z dôvodu riešenia problémov týkajúceho sa stretávania sa s maloletým bola už v minulosti kontaktovaná matka a obom rodičom bolo ponúkané mediačné stretnutie, s ktorým matka nesúhlasila argumentujúc strachom z násilníckeho správania sa otca. Následne orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately viedol rodičov k dohode ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, odporúčaním konzultácie u psychologičky, požiadaním o spoluprácu Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v C. za účelom sprevádzania rodičov v procese rozchodu, zlepšenia vzájomnej komunikácie, uvedomenia si ich rodičovstva a dôležitosti role každého z rodičov v živote ich dieťaťa. Podľa názoru kolízneho opatrovníka matka nepochopila dôvod stretnutí otca s dieťaťom, resp. to, že stretnutia nemajú slúžiť na kočíkovanie dieťaťa, ale na budovanie vzťahu medzi maloletým a otcom a rovnako nepochopila skutočnosť, že ona je tou, ktorá tomu môže najviac pomôcť.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom odborného poradenstva uloženého súdom prvej inštancie je predovšetkým sledovať záujem maloletého dieťaťa, v prospech ktorého je mať fungujúci vzťah s oboma rodičmi a teda aj s otcom. Výchovné poradenstvo uložené súdom má zabezpečiť to, že maloleté dieťa sa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými zásadami spoločnosti, ktoré zahrňujú aj právo dieťaťa na styk a rozvoj vzťahu s druhým rodičom, ktorému nebolo dieťaťa zverené do výchovy. Takto nariadené výchovné opatrenie by malo prispieť k naplneniu oprávnených práv a záujmov maloletého dieťaťa a tiež k tomu, aby matka získala schopnosť akceptovať úlohu a význam druhého rodiča pri výchove dieťaťa. Odvolací súd sa prikláňa k tomu záveru, že bez cielenej intervencie odborníka vo vzťahu k rodičom nie je možné dosiahnuť zmenu ich postojov a ich zlepšenie. Podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa otec podieľal na jeho výchove a aby sa rozvíjali a prehlbovali vzťahy medzi ním a dieťaťom, pretože maloleté dieťa potrebuje k harmonickému a zdravému vývinu lásku oboch rodičov, preto je v záujme dieťaťa, aby sa súd nariadením tohto výchovného opatrenia pokúsil o konsolidáciu vzťahov.
15. Čo sa týka námietok a pochýb matky ohľadne naplnenia účelu výchovného opatrenia jej závery sú podľa odvolacieho súdu zatiaľ predčasné. Matka bezdôvodne vopred spochybňuje význam práce odborníkov, ktorí budú sociálne poradenstvo realizovať, pričom vyhodnotiť splnenie účelu, ktorý sa ním sleduje, prináleží v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine súdu. Súd v zmysle § 37 ods. 7 Zákona o rodine sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. V zmysle ust. § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred
uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Ak splnilo svoj účel, súd zruší výchovné opatrenie. Pokiaľ teda ide o pochybnosti matky ohľadne naplnenia účelu výchovného opatrenia, odvolací súd je práve opačného názoru, teda že práve nekonanie v tejto veci vo vzťahu k príprave rodičov zvládnuť značne narušený kontakt s otcom, by toto narušenie umocnilo. Odvolací súd sa preto vychádzajúc z výsledkov dokazovania vykonaného v predmetnej právnej veci prikláňa k tomu, že bez cielenej intervencie odborníka nie je možné dosiahnuť odstránenie, na začiatok minimálne zlepšenie narušených vzťahov medzi rodičmi, zlepšenie schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletého a akceptácie druhého rodiča pri jeho výchove.
16. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť určenie výchovného opatrenia, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
17. Na záver odvolací súd považuje za potrebné adresovať rodičom, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k obnoveniu narušených väzieb medzi maloletým dieťaťom a oboma rodičmi. Záujem nielen maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedený záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV.ÚS 60/04). Aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí byť vždy záujem dieťaťa (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
18. K námietkam matky, že na pojednávaní dňa 9.2.2022 sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C. vylúčil z tohto konania bez toho, aby niektorý z rodičov namietal jeho zaujatosť a tiež k námietkam zariadenia, ktoré má výchovné opatrenie vykonávať odvolací súd iba dodáva, že ide o subjektívne tvrdenia matky, ktoré nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a obsahu spisu vedeného v tejto veci. Kolízny opatrovník sa necíti predpojatý a takéto vyjadrenie nikdy nepredniesol. Matkou namietané zariadenie (Centrum pre deti a rodiny) bolo zriadené za účelom vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a povinnosť vykonávať výchovné opatrenia mu vyplýva priamo zo zákona. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s argumentáciou kolízneho opatrovníka, že aj pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka vykonáva Úrad súbežne opatrenia na zmiernenie dopadov rodičovského konfliktu na dieťa a hľadá možnosti pomoci rodine, ktoré by viedli k náprave vzťahov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bude spolupracovať s Centrom pri plánovaní sociálnej práce s rodinou a bude súčinný pri vyhodnocovaní účinnosti výchovného opatrenia tak ako je stanovené zákonom, pričom nie je v jeho kompetencii vylúčiť sa z konania a participácia Centra na pomoci rodine nie je ani snahou úradov o ukončenie práce s rodinou.
19. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné podmienky pre uloženie výchovného opatrenia rodičom maloletého, keďže právne závery tohto poradenstva môžu byť jedným z podkladov aj pre rozhodnutie v konaní o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým vzhľadom na vek dieťaťa. Spolupráca s rodičmi maloletého je nevyhnutná z dôvodu preukázaných problémov medzi rodičmi, problematického dohadovania a
priebehu stretnutí, rodičovského konfliktu a negatívneho vnímania druhého rodiča a smeruje k zisteniu príčin zlej komunikácie, ako aj jej zlepšeniu. Záver súdu, že ide o jeden zo spôsobov ako napomôcť rodičom, aby sa styk otca s maloletým realizoval bez zbytočných hádok a invektív medzi rodičmi a zároveň ide o možnosť zistenia dôvodov, pre ktoré by styk otca s maloletým nebol na jeho prospech, je aj podľa odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, potvrdil.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).