Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-163-2023.pdf
PDF · 144.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/163/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. – E., F. XX/XX, v rade 2/ G. H. C., I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. – E., F. XX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou K. L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. – E., G. XXX/ XX, proti žalovanej: G. C., I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. – I., J. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou, so sídlom v Žiline, Na Priekope 174/13, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 11. augusta 2023 č.k. 42C/50/2018-828, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanej priznáva voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu na určenie, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k.ú. E., pozemku – KN-C parc.č. 786/5 – zastavaná plocha o výmere 100 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom spoločnosti Planika, s.r.o. dňa 22.06.2018 z pôvodnej KN-C parc.č. 786/3 – zastavaná plocha o výmere 164 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. E., vo vlastníctve žalovanej v celosti. Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnej žalovanej priznal voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe dedičského rozhodnutia sp.zn. 4D 1637/87-19 po poručiteľke M. C., I. J. žalovaná ako dcéra nadobudla (okrem iného) vlastnícke právo k parcelám EN č. 435/9, 435/10, 435/11, 435/12, 435/13 a 435/14, k.ú. E., na základe ktorého bol vykonaný zápis vlastníckeho práva k vyššie uvedený parcelám na LV č. XXX v prospech nadobúdateľky (žalovanej), pod položkou zmeny č. 27/88. Na LV č. XXX boli zaevidované EN parcely: EN 435/9 – roľa o výmere 603 m2, EN 435/10 – zastavaná plocha o výmere 539 m2, EN 435/11 – roľa o výmere 285 m2, EN 435/12 – lúka o výmere 140 m2, EN 435/13 – roľa o výmere 18 m2 a EN 435/14 – lúka o výmere 116 m2. Kúpnou zmluvou z 23.11.1989, registrovanou bývalým Štátnym notárstvom v Žiline dňa 09.02.1990 pod č. RI 200/90, predávajúca G. C., I. C. (žalovaná) predala manželom A. B. C. a H. C., I. J. ako kupujúcim (žalobcom v rade 1/, 2/) v celosti nehnuteľnosti v k.ú. D. – E., zapísané na LV č. XXX ako p.č. 435/9 – orná pôda o výmere 603 m2 a p.č. 435/10 – zastavaná plocha o výmere 539 m2 spolu s rodinným domom č.p. XX a ďalej vrátane garáže, vedľajších stavieb, oplotenia, vonkajších úprav, trvalých porastov tak, ako sú uvedené v rekapitulácii znaleckého posudku Ing. Hromca na strane 11, a to všetko za dohodnutú kúpnu cenu 107 522,90 Kčs. Kúpna cena bola dohodnutá so zreteľom na znalecký posudok Ing. Hromca,
pričom hodnota p.č. 435/9 – orná pôda o výmere 603 m2 činila 241,20 Kčs a hodnota p.č. 435/10 – zastavaná plocha o výmere 539 m2 činila 5 390,- Kčs. Predávajúca podpísaním zmluvy uznala, že jej už kúpna cena kupujúcimi manželmi v sume 107 522,90 Kčs bola vyplatená. Zo znaleckého posudku Ing. Miroslava Hromca z marca 1989 vyplýva, že predmetom ocenenia bol rodinný dom č. XX, nachádzajúci sa v D. – E., ul. F. a ostatné nehnuteľnosti a príslušné pozemky zapísané v EN stave ako parc.č. 435/9, 435/10 a 435/11. Predmetom znaleckého posudku bol rodinný dom, ktorý bol v zmysle rekapitulácie na strane 11 tohto posudku ocenený na sumu 56 176,20 Kčs, garáž na sumu 20 447,10 Kčs, vedľajšie stavby na sumu 7 103,10 Kčs, plot na sumu 9 054,50 Kčs, vonkajšie úpravy na sumu 3 608,80 Kčs, trvalé porasty na sumu 5 502,00 Kčs, pozemok parc.č. 435/9 a parc.č. 435/10 na sumu 15 200,- Kč, t.j. nehnuteľnosť celkom spolu na sumu 117 091,70 Kčs. V znaleckom posudku Ing. Miroslava Hromca bol uvedený pozemok parc.č. 435/9 o výmere 877 m2 a pozemok parc.č. 435/10 o výmere 643 m2, t.j. o celkovej výmere 1 520 m2, ocenené po 10,- Kčs/m2, t.j. v zmysle rekapitulácie na strane 11 na sumu v celkovej výške 15 200,- Kčs. V zmysle predloženého GP č. 244-2440-135-88 zo dňa 03.03.1988, vypracovaného Geodéziou, n.p. Žilina, úradne overeného dňa 09.03.1988 Krajskou správou geodézie a kartografie v Banskej Bystrici, strediskom Geodézie v Žiline, podkladom boli výpisy z LV č. XXX B. XXX, pozemno-knižná vložka č. 2, k.ú. E., uvádzané vo Výkaze výmer, ktoré bol podkladom pre vypracovanie geometrického plánu č. 244-2440-135-88 zo dňa 03.03.1988, ktorý však pre účely uzavretia kúpnej zmluvy z 23.11.1989, registrovanej bývalým ŠN v Žiline pod č. RI 200/90, nebol použitý napriek tomu, že v znaleckom posudku A. J. v rekapitulácii na strane 11 bolo uvedené, že parc.č. 435/9 je pozemok o celkovej výmere 877 m2 a parc.č. 435/10 je pozemok o celkovej výmere 643 m2, teda celková výmera pozemku pri rodinnom dome predstavuje 1 520 m2. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.1989 boli však pozemky nachádzajúce sa v k.ú. E. v právnom stave zapísané na LV č. XXX ako p.č. 435/9 – orná pôda o výmere 603 m2 a p.č. 435/10 – zastavaná plocha o výmere 530 m2, keď žalobcom bola žalovanou vyplatená dohodnutá kúpna cena v sume 107 522,90 Kčs, a nie suma uvádzaná v rekapitulácii na strane 11 znaleckého posudku Ing. Miroslava Hromca v sume 117 091,70 Kčs, pričom hodnota p.č. 435/9 – orná pôda o výmere 603 m2 činila 241,20 Kčs (to znamená, že za predmetný pozemok bola vyplatená kúpna cena vo výške 0,40 Kčs/m2) a hodnota p.č. 435/10 – zastavaná plocha o výmere 539 m2 činila 5 390,- Kčs (to znamená, že za predmetný pozemok bola dohodnutá kúpna cena vo výške 10,00 Kčs/m2). Vychádzajúc z uvedeného bolo možné vyvodiť, že žalobcovia pri vynaložení čo i len minimálnej obozretnosti si museli byť vedomí, že predmetom kúpnej zmluvy nie sú pozemky o celkovej výmere 1 520 m2, ale len o výmere 1 142 m2, nakoľko aj kúpna cena, ktorú žalovanej uhradili, bola stanovená s ohľadom na výmeru pozemku, ktorú od žalovanej kúpili, pričom žalovanej zaplatili ešte nižšiu cenu, ako bola stanovená znaleckým posudkom Ing. Miroslava Hromca, teda nie 10,00 Kčs/m2, ale za pozemok parc.č. 435/9 zaplatili len 0,40 Kčs/m2. Znamená to, že zo strany žalovanej nemohli byť uvedení do omylu, že kúpili pozemky vo väčšej výmere, než aká bola uvedená v tom čase na LV č. XXX. Je nesporné, že predmetom prevodu neboli pozemky vytvorené GP č. 244-2440-135-88 zo dňa 03.03.1988, a to parc.č. 435/9 o výmere 877 m2 a parc.č. 435/10 o výmere 643 m2 (spolu o výmere 1 520 m2), pretože tieto pozemky boli vytvorené aj z častí pozemkov, ktoré neboli vo vlastníctve predávajúcej (žalovanej), z uvedeného dôvodu ani predmetný geometrický plán nemohol byť zapísaný v tom čase do evidencie nehnuteľností. Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie žalobcov, že žalovaná pri vypracovaní kúpnej zmluvy úmyselne predložila neaktuálny LV č. XXX s ohľadom aj na skutočnosť, že kúpna zmluva bola vyhotovená advokátkou K. G. F., ktorá bola nepochybne dostatočne odborne znalá práva, ktorej pri spísaní tejto kúpy muselo byť zrejmé, že predmetom prevodu nemôžu byť pozemky, resp. jej časti, ktoré neboli vo vlastníctve žalovanej. Neexistuje žiaden objektívny dôvod spochybňovať odbornosť pri vyhotovení kúpnej zmluvy, ako aj hodnovernosť podkladov, z ktorých advokátka pri vypracovaní zmluvy vychádzala. Ak by list vlastníctva, ktorý spochybnili žalobcovia, nebol aktuálny, kúpna zmluva by nebola štátnym notárstvom zaregistrovaná a následne zapísaná do evidencie nehnuteľností – zápis na LV č. XXX, k.ú. E.. Podklady, ktoré slúžili na zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov, si súd vyžiadal z Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal (správa z 13.10.2020 a z 31.03.2023 – č.l. 278 a 556 spisu). Z uvedených správ Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor vyplýva, že k zmenám v evidencii nehnuteľností vo vzťahu k vlastníctvu, ktoré nadobudla žalovaná na základe dedičského rozhodnutia č. 4D 1637/87 po poručiteľke M. C., a to k EN parcelám č. 435/9, 435/10, 435/11, 435/12, 435/13 a 435/14, a to aj vo vzťahu k EN parcelám č. 435/9 a 435/10, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 23.11.1989, registrovanej bývalým ŠN v Žiline pod č. I. XXX/XX, na základe ktorej došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcov na LV č. XXX, k.ú. E., došlo po roku 1990. Za správ Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor vyplýva, že ďalšia zmena na LV č. XXX vo vzťahu k EN parcelám č. 435/9 a č. 435/10 bola vykonaná pod č. 121/92, kedy došlo k vykonaniu prečíslovania na LV pri preberaní technicko-hospodárskeho mapovania („THM“), kedy bola
zrušená EN parcela č. 439/9, ktorá bola označená parcelným číslom 520 a namiesto nej na LV č. XXX bola zaevidovaná parcela registra C – KN-C č. 520 o výmere 988 m2 a parcela č. 435/10 o výmere 539 m2 bola zrušená celkom, bola vytvorená (okrem iných) KN-C parc.č. 519 – vlastnícke právo k nej vychádzalo z parcely EN č. 435/10, 435/13 a 435/14, ale vlastníctvo nebolo zaevidované do LV. Až na základe žiadosti o zápis geometrického plánu č. 12/2009 vyhotoviteľa GEODAT A. B. C. z 24.04.2009 a žiadosti žalobcov z 19.03.2009 bol na LV č. XXX vykonaný zápis vlastníckeho práva k parcelám registra C KN č. 519/1 – zastavaná plocha o výmere 161 m2, 519/2 – zastavaná plocha o výmere 281 m2 a 519/3 – zastavaná plocha o výmere 21 m2 v prospech žiadateľov. Súčasťou žiadosti bol geometrický plán č. 12/2009 na obnovu hraníc časti pôvodnej p.č. 435/10 a na zameranie skutočného stavu, z ktorého je zrejmé, že právny stav k parcelám CKN 519/1, 519/2 a 519/3 vychádza z EN parc.č. 435/10 – zastavaná plocha o výmere 539 m2, pôvodne evidovanej na LV č. XXX. Ďalej v poznámke GP č. 12/2009 je uvedené, že časť výmery parcely EN č. 435/10, a to 76 m2, tvorí časť parcely registra C KN č. 520. Zápis vlastníckeho práva k parcelám registra C KN č. 519/1, 519/2 a 519/3 bol v prospech žiadateľov vykonaný do LV č. XXX pod číslom zmeny 539/09. Dňa 27.06.2016 vydal OÚ, katastrálny odbor úradný záznam č. Z-6424/2016 na vykonanie zápisu práv k nehnuteľnostiam záznamom, na základe ktorého založil na LV č. XXX vlastnícke právo k parcelám EKN č. 10435/13 – orná pôda o výmere 32 m2 a č. 10435/14 – orná pôda o výmere 132 m2 v prospech žalovanej, keď vlastnícke právo k uvedeným EKN parcelám vychádzalo z vlastníckeho práva k pôvodným EN parcelám č. 435/13 a č. 435/14 na základe rozhodnutia č. 4D 1637/87-19, evidovaného t.č. na LV č. XXX formou poznámky. Zápis vlastníckeho práva k parcelám registra EKN č. 10435/13 a č. 10435/14 do LV č. XXX bol vykonaný pod č. 506/16. Na základe žiadosti o zápis geometrického plánu od žiadateľky G. C., I. C. (žalovanej) bol do LV č. XXX vykonaný zápis vlastníckeho práva k parcelám registra C KN 522/5 – orná pôda o výmere 16 m2, č. 786/3 – zastavaná plocha o výmere 164 m2. Súčasťou žiadosti bol geometrický plán č. 233/15 na oddelenie a určenie práv k nehnuteľnostiam p.č. 522/5, 786/3. Z geometrického plánu č. 233/2015, okrem iného, vyplýva, že vlastnícke právo k parcele CKN č. 786/3 vychádza z parcely registra E KN č. 10435/13 a 10435/14. Zápis vlastníckeho práva k parcele č. 786/3 – zastavaná plocha o výmere 164 m2 v prospech žiadateľky bol vykonaný na LV č. XXX pod č. zmeny 750/16.
3. Skutočnosť, že v konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcov o tom, že pozemok parc.č. 435/10 nebol oplotený zo všetkých strán, keď podľa tvrdenia žalovanej nebol oplotený z východnej strany, teda tej, kde v súčasnej dobe je zapísané vlastnícke právo v prospech žalovanej na LV č. XXX, k.ú. E., vo vzťahu k KN-C parc.č. 786/3, z ktorej bola vytvorená žalovaná KN-C parc.č. 786/5 – zastavaná plocha o výmere 100 m2, vyplýva z priloženého GP č. 244-2440-135-88 z 03.03.1988 a záznamu podrobného merania (ZPMZ) ku predmetnému geometrickému plánu z 03.03.1988, vypracovaného Geodéziou, n.p. Žilina, z ktorého jednoznačne vyplýva, že plot bol v čase vypracovania geometrického plánu v roku 1988 zameraný na severnej strane medzi spojnicami bodov č. 26 – 25 – 24, na západnej strane medzi spojnicami bodov č. 24 – 23, juhozápadnej a južnej strane medzi spojnicami bodov č. 23 – 21 – 22 – 17 – 16 – 15 a východnej strane medzi spojnicami bodov č. 17 – 18 – 25, a to vo vzťahu k vymedzeniu parc.č. 435/9. Pokiaľ sa jedná o pozemok parc.č. 435/10, na ktorej bol postavený dom súp.č. XX, spolu s humnom a hospodárskymi budovami tento bol oplotený zo severnej a západnej strany, pričom južné oplotenie zahŕňa aj diel f (parc.č. 516, PKV č. 2). Ďalej je podstatné konštatovanie, že na východnej strane spornej nehnuteľnosti parc.č. 535/10 parcela nie je oplotená, čo jednoznačne vyplýva zo ZMPS č. 137, ktorý bol podkladom pre vypracovanie vyššie uvedeného geometrického plánu. Skutočnosť, že pozemok parc.č. 435/10 nebol vo východnej strane oplotený, potvrdzuje náčrt o miestnom vyšetrovaní (prílohová obálka na č.l. 279 spisu), keď tieto skutočnosti boli preukázané aj na náklade svedeckých výpovedí G. N. O. a M. E. na pojednávaní konanom dňa 30.06.2023. Naviac, vytvorením parc.č. 786/5 o výmere 100 m2, ktorej súčasťou vydržania je aj chodník o výmere 10 m2, ktorý nie je oplotený, nemôže potvrdzovať/preukazovať tvrdenia žalobcov o nadobudnutí vlastníckeho práva, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že zostatok KN-C parc.č. 786/3 o výmere 52 m2 a parc.č. 786/4 o výmere 12 m2 je pre vlastníka (žalovanú) absolútne nepoužiteľný.
4. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobcovia okolnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním žalovanej parcely žiadnym spôsobom nepreukázali. Svedčia tomu okolnosti v čase uzatvárania kúpnej zmluvy dňa 23.11.1989, kedy žalobcom muselo byť zrejmé, ktoré parcely a v akej výmere nadobúdajú do svojho vlastníckeho práva, vychádzajúc aj z ďalších podkladov – obsahu znaleckého posudku Ing. Miroslava Hromca z marca 1989, že kúpnu zmluvu pripravovala advokátka, s obsahom ktorej boli žalobcovia vopred oboznámení a bol im tak zrejmý skutočný stav nadobudnutých pozemkov na základe kúpnej zmluvy z roku 1989. Dospel preto k záveru,
že žalobcovia nie sú oprávnenými držiteľmi časti parciel – v súčasnej dobe evidovanej CKN parc.č. 786/3, keďže len samotné užívanie spornej nehnuteľnosti na konštatovanie dobromyseľnosti a poctivosti nadobudnutia vlastníctva nestačia.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/. Uviedli, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.1989 boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, k.ú. E., oplotené pletivom po celom ich vonkajšom obvode, príchod k domu bol priamo z verejnej komunikácie – Ulice F., v plote bol vstup, ktorý sa uzamykal na visiaci zámok. Kúpené nehnuteľnosti nepretržite užívali viac ako 26 rokov, pričom žalovaná až po takomto období zistila skutočnosť, že nevedome im odpredala CKN parc.č. 786 o výmere 164 m2, ktorú, ako tvrdila, celú jej výmeru mali oni užívať, čo nie je pravda. Parc.č. 786/3 vznikla až v roku 2016, do toho času neboli až do roku 2016 parcely identické. Pokiaľ súd prvej inštancie prvým rozsudkom žalobu zamietol, odvolací súd uznesením č.k. 9Co/62/2021-450 ich odvolaniu vyhovel v plnom rozsahu a rozsudok ako nepreskúmateľný a neodôvodnený zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, ktoré skutočnosti súd prvej inštancie neskúmal a v rozsudku nevyhodnocoval, ktoré boli podstatné z hľadiska posúdenia dôvodnosti žaloby. S pokynmi odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v ďalšom svojom rozhodnutí nevysporiadal. Žalovaná pred uzatvorením kúpnej zmluvy im ukázala, že predmetom kúpy je pozemok, ktorý bol ohraničený oplotením, žalovaná im poskytla znalecký posudok Ing. Hromca z marca 1989, ktorý si dala žalovaná vypracovať a znalcovi predložila geometrický plán č. 244-2440-135-88. Predmetom kúpy bolo aj oplotenie po celom vonkajšom obvode, čo bolo v prírode jednoznačne vyznačené. Boli presvedčení, že dostanú všetko, čo je vo vnútri tohto oplotenia, súčasťou ktorého bol aj priamy prístup z Ulice F.. Pokiaľ im bol predložený návrh kúpnej zmluvy, kde uviedli výmeru 1 142 m2, pričom v znaleckom posudku bola uvedená výmera 1 520 m2, žiadali advokátku aj žalovanú, aby im vysvetlili, prečo je v zmluve uvádzaný rozdiel (378 m2), keď žalovaná aj advokátka ich informovali, že v evidencii nehnuteľností a na LV č. XXX je výmera parcely 435/9 vo výške 603 m2 a 435/10 o výmere 539 m2, celkom 1 142 m2, takže iné výmery ani nemôžu byť v zmluve, lebo by takáto zmluva nemohla byť registrovaná na štátnom notárstve. Taktiež ich informovali, že výmery, ktoré uvádzal v posudku znalec, nie sú správne a celý oplotený pozemok má podľa evidencie nehnuteľností celkovú výmeru v rozsahu, ako je to v takomto predloženom návrhu zmluvy. Žalovaná ich uistila, že rozsah pozemku, ktorý im pred kúpou ukázala, je ohraničený oplotením, je preto v rozsahu podľa tejto zmluvy, a že im ich po podpise zmluvy a zaplatení kúpnej ceny aj takto odovzdá, čo sa stalo. K geometrickému plánu č. 244-2440-135-88 sa dostali až v tomto súdnom konaní. Tento geometrický plán nemohol byť ani zapísaný, lebo sa týkal aj iných vlastníkov dotknutých týmto geometrickým plánom (politickej obce E.), a nielen žalovanej. Ako vyplýva aj záverov Ústavného súdu SR č.j. IV.ÚS 331/09 z 01.10.2009, pokiaľ predávajúci mal úmysel predať dom s priľahlými pozemkami tak, ako boli ohraničené oplotením, išlo o jasné vymedzenie plochy s jej hranicami, čo v danom prípade bolo bezpochybné. Vzhľadom na skutočnosť, že predávané pozemky boli oplotené a že ich kupovali priamo od predchádzajúceho vlastníka, ktorý najlepšie musel vedieť, čo doteraz užíval a čo predáva, nemali ani najmenšiu pochybnosť, že by kupovali niečo, čo by mohlo mať akékoľvek vady, a už vôbec vonkoncom nie, že by žalovaná niekedy v tejto veci namietala výmeru. Do doby predmetnej kúpy nevlastnili žiadne nehnuteľnosti a nemali a nemohli mať „v oku“ predstavu na posúdenie výmery. Pozemky v rámci tejto zmluvy boli nepravidelného tvaru, čiastočne v svahu a na nich boli stavby, čo pri aj lepšej skúsenosti s výmermi pozemkov sťažuje odhad veľkosti pozemku. Nezameranie pozemku geodetom pri kúpe nehnuteľností nemôže znamenať nedostatok dobromyseľnosti. Pokiaľ súd konštatuje, že z geometrického plánu č. 244-20440-135-88 z 03.03.1988 a záznamu podrobného merania zmien (meračského náčrtu) č. 137, vypracovaného Geodéziou Žilina vyplýva, že plot na východnej strane pri meraní dňa 03.03.1988 nebol zaznamenaný, k tomu uvádzajú, že i keď by bolo vyznačenie plotu, takýto podrobný záznam nemôže bez akýchkoľvek pochybností preukazovať existenciu, či neexistenciu plota. Nie je zákonnou požiadavkou, že v každom geometrickom plán a ani v podrobnom pláne merania, musí byť existencia plota vyznačená. V samotnom geometrickom pláne je pritom paradoxne uvedené v ľavom dolnom rohu, že parcely EN 435/9 a 435/10 sú vyznačené oplotením. Žiaden zákon, ani predpis neustanovuje povinnosť zaznamenať plot, vychádzajúc z usmernenia Úradu geodézie a kartografie katastra Slovenskej republiky č. ÚSM ÚGKK SR 13/2013 z 23.04.2013. Predmetná kúpna zmluva sa uskutočnila 23.11.1989, čo je viac ako jeden a pol roka neskôr, ako bol vyhotovený tento geometrický plán. Súdom nebolo preukázané, že stav oplotenia predmetnej nehnuteľnosti v dobe kúpy – v novembri 1989, bol taký istý ako pri vyhotovení tohto geometrického plánu v marci 1988. Z obdobných dôvodov sa preto k oploteniu pozemku v čase kúpy nemohli hodnoverne vyjadriť ani vypočutí svedkovia G. N. O. a M. E.. Na druhej strane súd prvej inštancie sa vôbec nezmieňuje o svedeckých výpovediach svedkov A. P.
a A. K., a ani o čestnom prehlásení F. A. Q. R., ktorí potvrdzovali, že ku stavbám žalovanej sa nedostali, lebo tomu bránilo oplotenie zo všetkých strán, aj od Ulice F.. V čase kúpy by nehnuteľnosti od žalovanej nekupovali vôbec, ak by nemali prístup k domu z Ulice F. a pokiaľ by mala byť hranica tohto pozemku priamo na priečelí domu F. XX. Za takýto podmienok by nikdy nepristúpili k uzavretiu kúpnej zmluvy, ak by o tom boli žalovanou poctivo informovaní. Parcela č. 786/3 bola v dobe kúpy neidentická, nemohla byť uvedená v kúpnej zmluve a táto bola vytvorená až v roku 2016 na základe geometrického plánu. Nie je zrejmé, prečo súd v rozsudku sa zaoberá pôvodnou parcelu 435/9 (teraz C KN 520), ktorá predmetom sporu nie je. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaná, prípadne jej právni predchodcovia, si bezprávne prihradili časť pozemku politickej obce E. bez akéhokoľvek právneho titulu, keď aj táto časť pozemku bola vo vnútri oplotenia, ktorú im ukazovala pred uzavretím kúpnej zmluvy. Pokiaľ v priebehu času, bez akéhokoľvek zásahu alebo ich vedomosti bola EN parc.č. 435/9 prečíslovaná na parc.č. C KN 520 a pokiaľ EN parc.č. 435/10, 435/13 a 435/14 boli prečíslované na parcelu registra C KN 519 a bola jej určená výmera katastrom 649 m2, kataster ich o tomto nijako neinformoval. Až po 20 rokoch nerušeného užívania zistili, že im parcela č. 519 zmizla z LV č. XXX, čo zistili v roku 2009, v dôsledku čoho bol vyhotovený GP č. 12/2009. V tomto GP boli následne vyznačené tri parcely o celkovej výmere 463 m2 a ustálila sa súčasná výmera pozemkov vo výške súdom uvádzaných 1 451 m2, pričom rozdiel vo výmere 1 142 m2, ktorú získali kúpou od žalovanej, činí 309 m2, ktoré získali rozhodnutím štátneho orgánu, a teda ich vlastníctvo je v súlade so zákonom, čomu súd nevenoval pozornosť. O týchto skutočnostiach sa dozvedeli až v roku 2009, že pozemok o výmere väčší o 309 m2 sa nachádza vnútri oplotenia, o čom ich žalovaná nikdy neinformovala napriek tomu, že o tom vedela a im to pred kúpou zatajila. Nestotožňujú sa s vyhodnotením skutkového stavu súdom prvej inštancie v bode 46. odôvodnenia, keď prvostupňový súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a súd prvej inštancie v novom rozhodnutí nevyvrátil ich dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva. V tejto súvislosti poukazujú na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít, napr. uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/102/2017, uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/30/20211, rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/260/2008, nález ÚS.IV 331/2009, rozsudok NS ČR sp.zn. 2Cdon 1034/97. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie nimi navrhnutých dôkazov, kúpnou zmluvou z 23.11.1989, znaleckým posudkom Ing. Hromca z marca 1989, záverečnou správou z mediačného konania z 29.01.2017 a geometrickým plánom č. 244-2440-135-88, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť.
6. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv žalobcu, neznamená, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Odvolacia námietka, že súd nevykonal dokazovanie v zmysle navrhnutých dôkazov, nezodpovedá skutočnosti, keďže podľa obsahu zápisnice o pojednávaní z 11.07.2023 boli vykonané aj dôkazy, ktoré žalobcovia navrhovali. Odvolací súd v poradí prvom rozhodnutí nevyslovil žiadny záväzný právny názor k otázke hmotného práva a vytknuté procesné vady boli v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu odstránené, bolo doplnené dokazovanie navrhnuté tak žalobcami, ako aj žalovanou. Zápis vlastníctva k CKN parc.č. 786/3 o výmere 164 m2 vyplýva z verejnej listiny a nejde o žiadne ovplyvňovanie súdu a nespriehľadňovanie stavu veci. Na druhej strane, pokiaľ žalobcovia na LV č. XXX majú zapísané vlastníctvo nezodpovedajúce titulu nadobudnutia v rozsahu 309 m2, teda viac, ako mali nadobudnúť titulom kúpy nehnuteľností práve od nej, len poukazuje na to, že žalobcovia sa nesprávajú ako dobrí a zodpovední hospodári aj pri formálnom riešení svojich vlastníckych práv. Zápis na LV č. XXX na ňu ako vlastníčky je vyjadrením zásady materiálnej publicity údajov vedených v operáte katastra. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia nemohli vzhľadom na okolnosti veci byť dobromyseľní pri užívaní spornej nehnuteľnosti, pretože neexistuje žiadny, ani domnelý titul nadobudnutia vlastníckeho práva k časti spornej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu. V čase uskutočnenia kúpnej zmluvy z 23.11.1989 museli žalobcovia pri náležitej opatrnosti vedieť, že predmetom kúpy nebola sporná parcela vo vlastníctve žalovanej evidovaná na LV č. XXX a túto morálno-právnu požiadavku na vlastné i očakávané cudzie správanie nemôže ospravedlniť ani plynutie času. Pokiaľ ňou uvádzané skutočnosti potvrdili na pojednávaní svedkovia A. N. O. a M. E., ktorí sú s ňou v príbuzenskom vzťahu, títo vypovedali pred súdom po zákonnom poučení a ich výpoveď je potrebné hodnotiť ako relevantný dôkaz s rovnakou hodnotou ako každý iný dôkaz (nález ÚS SR sp.zn. III.ÚS 276/2014). Pokiaľ sa týka výpovedí svedkov A. K. P. – C. a A. K. K. (manžela právnej zástupky žalobcov), títo po viac ako 30 rokoch si majú detailne pamätať stav nehnuteľností, ktoré mali žalobcovia zakúpiť v roku 1989, keď je na úvahe súdu, ako vyhodnotí dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Pri posudzovaní dobromyseľnosti poukazujú na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Cdo/274/2020 a sp.zn. 4Cdo/36/2021, ktorých závery sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec a ktoré nepotvrdzujú dôvodnosť žaloby.
7. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (v tzv. replike) uviedli, že žalovaná nijakým spôsobom nevyvrátila ani jeden z argumentov v odvolaní. Považujú za nepravdivé tvrdenie, že boli vykonané všetky navrhované dôkazy a bol rešpektovaný i právny názor odvolacieho súdu. Súdom prvej inštancie neboli vykonané vôbec dôkazy listinami, keď boli len vymenované dokumenty (v počte 108), ktoré sa nachádzajú v spise. Pokiaľ žalovaná poukazuje na publicitu údajov z verejnej listiny, tá sa dotýka v prvom rade jej samotnej, keďže až do roku 2016 nevedela, že sporná parcela je neidentická, ktorá bola zapísaná až po 26 rokoch od kúpy. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/274/2020 a sp.zn. 4Cdo/46/2021 nie sú aplikovateľné na okolnosti prejednávanej veci.
8. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov (v tzv. duplike) uviedla, že žalobcovia opakujú svoje skutkové a právne argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal vo svojom rozhodnutí, na ktoré reagovala vo svojich vyjadreniach.
9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 4 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Záver súdu prvej inštancie, ktorý, hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, dospel k skutkovým zisteniam, na základe ktorých vyvodil, že v konaní neboli preukázané podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcami k žalovanej parcele KN-C č. 786/5 – zastavané plochy o výmere 100 m2, ktorá bola vytvorená GP z 22.06.2018 z pôvodnej KN-C parc.č. 786/3 – zastavaná plocha o výmere 164 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. E., na základe podmienok § 134 ods. 1 v spojení s podmienkami § 130 ods. 1 v spojení s § 129 ods. 1, 2, § 132 ods. 1 a § 123 Občianskeho zákonníka a § 70 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, je správny.
11. Súd prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia rozsudku uviedol, aké sú predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 v spojení s podmienkami § 130 ods. 1 a § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď zároveň uviedol, že základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby, ktorá musí byť daná tak pri vzniku oprávnenej držby, ako aj v celom jej priebehu. Na zdôraznenie výkladu vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom vydržania práva je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom subjekte práva požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva pozemok, ktorého vlastníctvo nenadobudol.
12. Z výsledkov konaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva skutkové zistenie, že žalovaná na základe dedičského rozhodnutia po nebohej matke (poručiteľke) M. C., I. J. na základe rozhodnutia č. 4D 1637/87-19 nadobudla (okrem iného) vlastnícke právo k EN parcelám č. 435/9, 435/10, 435/11, 435/12, 435/13 a 435/14, k.ú. E., v dôsledku čoho bol vykonaný zápis vlastníckeho práva k vyššie uvedeným parcelám na LV č. XXX v prospech nadobúdateľky v celosti pod číslom zmeny 27/88. Do LV č. XXX boli zaevidované parcely EN nasledovne: parcela EN č. 435/9 – roľa o výmere 603 m2, parcela EN č. 435/10 – zastavaná plocha o výmere 539 m2, parcela EN č. 435/11 – roľa o výmere 285 m2, parcela EN č. 435/12 – lúka o výmere 140 m2, parcela EN č. 435/13 – roľa o výmere 18 m2 a parcela EN č. 435/14 – lúka o výmere 116 m2. Taktiež z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v súčasnej dobe v katastri nehnuteľností vedenej parcele č. 786/3 – zastavaná plocha o výmere 164 m2 zodpovedajú pôvodné EN parcely č. 435/13 – roľa o výmere 18 m2 a EN parcela č. 435/14 – lúka o výmere 116 m2 (resp. tieto EN parcely sú v KN-C parcele č. 786/3 subsumované), keď zo správy Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor z 31.03.2023 (č.l. 556) vyplýva, že najmä po roku 1990 došlo k zlučovaniu EN parciel č. 435/13 a 435/14 s EN parcelou č. 435/10 a vytvoreniu C-KN parcely č. 519 (neevidovanej na liste vlastníctva), keď až na základe žiadosti žalovanej o zápis geometrického plánu z roku 2016 bol na LV č. XXX vykonaný zápis vlastníckeho práva (okrem iných) k CKN parcele 786/3
– zastavaná plocha o výmere 164 m2, predtým evidovaných ako aj E KN parcely č. 10435/13 – orná pôda o výmere 32 m2 a č. 10435/14 – orná pôda o výmere 132 m2, keď vlastnícke právo vychádzalo z pôvodných parciel EN č. 435/13 a č. 435/14.
13. Z predloženej kúpnej zmluvy z 23.11.1989, registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Žiline pod RI 200/90 zo dňa 09.02.1990, vyplýva, že predávajúca G. C., I. C. (žalovaná) predala manželom A. B. C. a H. C., I. J. v celosti nehnuteľnosti v k.ú. D. – E., zapísané na LV č. XXX ako p.č. 435/9 – orná pôda o výmere 603 m2 a p.č. 435/10 – zastavaná plocha o výmere 539 m2, spolu s rodinným domom č. popisné XX, spolu s garážou, vedľajšími stavbami, oplotením, vonkajšími úpravami, trvalými porastami za dohodnutú kúpnu 107 522,90 Kčs, s konštatovaním článku II zmluvy, „ako sú uvedené v rekapitulácii znaleckého posudku Ing. Hromca na strane 11 tohto znaleckého posudku“. Z pripojených listinných dôkazov – kúpnej zmluvy z 23.11.1989, ako aj zo znaleckého posudku Ing. Miroslava Hromca z marca 1989, s obsahom ktorých boli žalobcovia v čase pred uskutočnením kúpny oboznámení, je zrejmé, že v znaleckom posudku okrem parciel č. 435/9 a 435/10, ktoré sa stali predmetom predaja, bola oceňovaná aj parcela č. 435/11 spolu s oplotením, pričom práve na strane 11 tohto znaleckého posudku (ktoré sa spomína v článku II kúpnej zmluvy z 23.11.1989) sa v časti C.7 pozemok uvádza, že v prípade parcely č. 435/9 jedná sa o pozemok o celkovej výmere 877 m2 a u parcely č. 435/10 sa jedná o pozemok o celkovej výmere 643 m2, „celková výmera pozemku pri rodinnom dome“ predstavuje 1 520 m2 a ďalej, že „parcela č. 435/11 samostatná záhrada má výmeru 852 m2“, celková výmera pozemkov spolu prestavuje 2 372 m2. Z výsluchu žalobcov pred súdom prvej inštancie, na odvolacom pojednávaní a aj z odvolacích dôvodov na základe podaného odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy a v čase jej písomného vyhotovenia K. G. F., advokátkou (v tom čase zrejme pracovníčkou Advokátskej komory v Žiline – poznámka odvolacieho súdu) vyplýva skutočnosť, že žalobcovia o týchto nezrovnalostiach vo výmere parciel č. 439/9 a č. 439/10 mali vedomosť, pýtali sa na tieto okolnosti a boli im (podľa ich výpovede) vysvetlené K. G. F., že predmetné pozemky č. 435/9 a 435/10 sa budú prevádzať v právnom stave, teda tak, ako sú zapísané na LV č. XXX, k.ú. E., a že uvedené EN parcely č. 435/9 a 435/10 sa nebudú predávať vo výmere, ako sú uvádzané na strane 11 znaleckého posudku Ing. Miroslava Hromca z marca 1989, keďže geometrický plán č. 244-2440-135-88 z 03.03.1988, vypracovaný Geodéziou, n.p. Žilina, úradne overený dňa 09.03.1988 Krajskou správou geodézie a kartografie v Banskej Bystrici, stredisko geodézie v Žiline, nemôže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva, vzhľadom k tomu, že časť výmery uvádzanej k parcelám č. 439/9 a č. 439/10 v znaleckom posudku na strane 11 (877 m2 + 643 m2) nezodpovedá celkom vlastníctvu žalovanej. Už vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že žalobcovia ako nadobúdatelia budúcej nehnuteľnosti nadobúdali presvedčenie o tom, ktoré nehnuteľnosti (dom č. popisné XX, parcela č. 439/9 – orná pôda o výmere 603 m2 a parcela č. 435/10 – zastavaná plocha o výmere 539 m2) do svojho vlastníctva nadobúdajú, že predmetom prevodu vlastníckeho práva nie sú v tom čase na LV č. XXX, k.ú. E., taktiež evidované EN parcely č. 435/13 – roľa o výmere 18 m2, EN parcela č. 435/14 – lúka o výmere 116 m2, ktoré v čase uzavretia kúpnej zmluvy z 23.11.1989 boli takto verejne evidované v stredisku geodézie a taktiež sa mohli stať predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe riadnej kúpnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že predmet kúpy bol zrejmý v dôsledku toho, že zmluvu pripravovala advokátska komora prostredníctvom profesionálneho advokáta, že aj podľa výpovede žalobcov títo sa mali možnosť s obsahom kúpnej zmluvy a aj so znaleckým posudkom pred podpisom zmluvy oboznámiť, taktiež v možnosti tieto skutočnosti overiť si na mieste samom za prítomnosti advokátky nasvedčuje záveru, že žalobcovia boli uzrozumení s tým, aké konkrétne nehnuteľnosti reálne na základe kúpnej zmluvy do svojho vlastníctva nadobúdajú.
14. Správne súd prvej inštancie v konaní skúmal, či žalobcovia mohli byť oprávnenými držiteľmi žalovanej KN-C parcely č. 786/5 – zastavaná plocha o výmere 100 m2, vytvorenej z KN-C parcely č. 786/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 164 m2 v dôsledku tzv. ospravedlniteľného omylu vyvolaného napr. tým, že prevodca (žalovaná) by predal pozemok v hraniciach, aké sám užíval a nadobúdateľ sa uchopí i držby časti susednej parcely, teda bude držiteľom oprávneným a jeho držba môže vyústiť vo vydržanie.
15. V prejednávanej veci žalobcovia tvrdili, že žalovaná a taktiež advokátka advokátskej komory im ukázala, že predmetom prevodu sú nehnuteľnosti – pozemky č. 435/9 a č. 435/10 (na ktorom stál rodinný dom č. XX), ktoré boli v celom jeho obvode oplotené kovovým pletivom so stĺpikmi. Naproti tomu žalovaná uvádzala, že plot z východnej strany parc.č. 435/10 v čase realizácie predaja a kúpy
sa nenachádzal v dôsledku toho, že za hranicou ich pozemku sa uskutočňovala výstavba bytoviek, plot bol zbúraný a už aj z tohto dôvodu žalobcovia nemohli nadobudnúť presvedčenie, že kupujú časť pozemku, ktorá predstavuje plochu žalovanej KN-C parcely č. 786/5 o výmere 100 m2, a to aj z toho dôvodu, nakoľko zvyšná časť v súčasnej dobe CKN parcely č. 786/3 z hľadiska zostatku výmery predstavuje nevyužiteľnú plochu na reálne užívanie. Je zrejmé, že žiadne dobové snímky z obdobia uskutočnenia kúpnopredajnej zmluvy z roku 1989 sa nezachovali a súd pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré zhrnul v bode 46. odôvodnenia rozsudku, vychádzal z dôkaznej iniciatívy strán v spore. Pre vyslovenie záveru, že skutočnosti oprávnenej držby i k tejto časti pozemku na základe tzv. ospravedlniteľného omylu neboli v konaní preukázané, nasvedčuje súdom prvej inštancie vyhodnotenie priloženého geometrického plánu č. 244-2440-135-88 zo dňa 03.03.1988 a záznam podrobného merania (meračského náčrtu) č. 137 (nachádzajúceho sa v prílohovej obálke č.l. 616 spisu) ku geometrickému plánu, z ktorého jednoznačne vyplýva, ako bol plot v čase vypracovania geometrického plánu v roku 1988 zameraný tak vo vzťahu k parcele č. 435/9, ako aj vo vzťahu k parcele č. 435/10, na ktorom bol postavený dom pôvodne súpisné č. XX (neskôr súpisné č. XX) spolu s humnom a hospodárskymi budovami, kde bolo konštatované, že plot je len zo severnej a západnej strany, južné oplotenie zahŕňa aj diel f (parc.č. 516, PKV č. 2) s tým ďalej, že na východnej strane spornej nehnuteľnosti parcely č. 435/10, parcela nie je oplotená, t.j. práve v tej časti, ktorú malo oplotenie tvoriť hranicu medzi parcelou č. 435/10 a parcelami č. 435/13 a č. 435/14, z ktorých bola v roku 2016 vytvorená KN-C parc.č. 786/3. Z uvedeného možno vyvodiť, že sa jednalo o skutočné podrobné zameranie pozemkov č. 435/9 a č. 435/10, nakoľko ním bolo zistené, že oplotenie zaberá aj časť pozemkov, ktoré vo vlastníctve žalovanej, resp. jej právnych predchodcov nie sú tak, ako to bolo konštatované napr. u južného oplotenia parc.č. 435/10, kde bola zahrnutá aj časť parc.č. 516, pôvodne zapísanej v PKV č. 2, k.ú. E.. Uvedený záznam podrobného merania však jednoznačne potvrdzuje tvrdenie žalovanej o tom, že už v čase pred uskutočnením kúpnopredajnej zmluvy z 23.11.1989 oplotenie z východnej strany, t.j. z tej, ktoré malo tvoriť hranicu parcely č. 435/10 na strane jednej a parciel č. 435/13 a 435/14, neexistovalo, keď ani prípadné svedecké výpovede svedkov navrhnutých tak na strane žalobcov, ako na strane žalovaných, bez ďalších hodnoverných skutočností nemohli spochybniť uvedený listinných dôkaz o užívaní predmetných parciel v minulosti pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že žalobcovia objektívne vedomosť o tom, že užívajú časť pozemku zodpovedajúcu pôvodným EN parcelám č. 435/13 a 435/14 nemajú evidovanú vo svojom vlastníctve, vyplýva zo žiadosti žalobcov o zápis geometrického plánu č. 12/2009, na základe ktorého došlo k vytvoreniu CKN parciel č. 519/1 – zastavaná plocha o výmere 161 m2, č. 519/2 – zastavaná plocha o výmere 281 m2 a č. 519/3 – zastavaná plocha o výmere 21 m2, a ich zápisu na LV č. XXX, k.ú. E., keď na základe uvedeného nemožno považovať za dôvodné ich tvrdenie, že boli dobromyseľní v užívaní predmetnej časti pôvodných parciel č. 435/13 a č. 435/14 po dobu 26 rokov.
16. Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalobcov, že súd prvej inštancie porušil ich právo na spravodlivý proces, keď sa neriadil právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom uznesení Krajského súdu v Žiline z 31.03.2022 č.k. 9Co/62/2021-450. Vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že pokiaľ v predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie, nevyslovoval žiadny právny názor (tento bol zrejmý už z obsahu podanej žaloby na určenie vlastníckeho práva), vo svojom rozhodnutí vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočný/ nesprávny postup pri vykonaní dokazovania a jeho vyhodnocovaní, na základe čoho považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný. Je zrejmé, že súd prvej inštancie po zrušení veci odvolacím súdom a jeho vrátení na ďalšie konanie, vykonal dokazovanie v naznačenom smere a všetky výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil spôsobom podľa § 191 CSP, pričom v rozhodnutí zdôraznil, ktoré skutkové zistenia na základe dokazovania boli podstatné pre rozhodnutie vo veci a tieto v rozhodnutí odôvodnil v súlade s podmienkami § 220 ods. 2 CSP. V kontexte požiadaviek riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odvolací súd zdôrazňuje, že ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (napr. rozhodnutia vo veciach Ruiz Torija proti Španielsku, Hiro Balani proti Španielsku, Georgiadis proti Grécku, Higgins proti Francúzsku). Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Ani súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď
na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd na základe zopakovania dokazovania na odvolacom súde, vychádzajúc z výsledkov dokazovania súdom prvej inštancie a ich vyhodnotenia, dospel k záveru, že na strane žalobcov neboli preukázané podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vydržania v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže neboli preukázané okolnosti dobrej viery pri nadobúdaní vlastníckeho práva, ako aj okolnosti v dôsledku tzv. ospravedlniteľného omylu v užívaní časti nehnuteľností – pozemkov, ktoré predmetom uzavretia kúpnej zmluvy neboli. Z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie aj s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP (stotožňujúc sa so skutkovým a právnym záverom) ako správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)