Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-15-2022.pdf
PDF · 80.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/15/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, N., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 176,- eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 18Er/3295/2017-26 zo dňa 11. júna 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti prvému výroku o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 6202/17 odmieta.
Uznesenie súdu prvej inštancie v časti druhého výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 6202/17 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1) Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 6202/17 podľa ust. § 30 ods. 7 v spojení s ust. § 30 ods. 1 EP, keď dospel k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod spisovou značkou EX 6202/17 možno mať objektívnu pochybnosť vzhľadom na jeho pomer k účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného. Vo výroku II. zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 6202/17 podľa ust. § 44 ods. 2 EP. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 46/2012, sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, rovnako uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011) skúmal právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu (rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 05 Bratislava, IČO: 45 744 971 zo dňa 20.07.2016 sp. zn. SRSAspA 01149/16) a po preskúmaní rozhodcovskej doložky (vyjadrená v Rozhodcovskej zmluve) dospel k záveru, že spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Nakoľko je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ), je zároveň v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatnou. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt, ktorý nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie. Rozhodcovská doložka je uvedená na samostatnom tlačive ako Rozhodcovská zmluva, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednanú. Pravdepodobnosť, že samotný spotrebiteľ raz bude ako žalobca vyberať súd, je v prípade úverového vzťahu veľmi nízka. Dôsledkom takto uzavretej Rozhodcovskej zmluvy bolo, že povinný (spotrebiteľ) stratil právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska, pretože po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania.
2) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený v zastúpení právneho zástupcu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h), f) CSP a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Namietal, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní došlo k nahradeniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnej listine. S poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. V súvislosti s rozhodnutím súdu o vylúčení súdneho exekútora poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov, ktoré vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že súdny exekútor Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. V danom prípade sa jednalo o rádového zamestnanca a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť oprávneného. Nález Ústavného súdu SR predstavuje individuálne rozhodnutie, nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR nie sú ním viazané. Zároveň odstránil vadu konania, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá tým, že oznámil meno nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor, so sídlom J. XX/A, E..
3) Oprávnený v lehote na podanie odvolania doručil súdu prvej inštancie podanie, v ktorom v zmysle uznesenia o vylúčení exekútora, žiadal exekučný súd o poverenie vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom J. XX/A, E..
4) Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolanie oprávneného proti výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 6202/17 v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP odmietol, nakoľko odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a odvolaním napadnutý výrok II., ktorým súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 6202/17 podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6) Podľa ust. § 30 ods. 10 EP v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiu súdu podľa ods. 7 nie je prípustný opravný prostriedok.
7) Podľa ust. § 30 ods. 7 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.
8) Z vyššie uvedeného vyplýva, že voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vylúčení súdneho exekútora nie je prípustné odvolanie, a preto za uvedenej situácie odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku I. napadnutého uznesenia odmietol v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP.
9) Následne sa zaoberal odvolaním oprávneného proti výroku II. napadnutého uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dospel k nasledovným záverom.
10) Podľa ust. § 226 a § 227 CSP sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenia § 44 ods. 2 a § 57 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 však dávajú exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska ustanovení § 226 a § 227 CSP nie je ním viazaný.
11) Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
12) Ako už bolo uvedené, exekučný súd v rámci toho postupu skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok, a preto odvolací súd považoval za súladné s exekučno-právnou úpravou preskúmať, či rozhodcovská zmluva spĺňa kritéria neprijateľnosti. Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy (doložky), nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Súd má kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadať neplatnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky, a to aj v tom prípade, že spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodal. K odvolacím námietkam oprávneného je potrebné ďalej uviesť, že súd prvej inštancie neaplikoval na prejednávanú vec ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku.
13) Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol prvoinštančný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).
14) Prvoinštančný súd správne použil zákonné ustanovenia a vyložil ich tak, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade so zákonom. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoinštančný súd nevyhodnotil, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ale že táto je neplatná. Následne logicky a vyčerpávajúco vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej zmluvy, z ktorého dôvodu odvolací súd na výklad uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje. Dojednanie neplatnej rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Neplatnosť dojednanej rozhodcovskej zmluvy predstavuje tak závažný nedostatok, ktorý musí nevyhnutne viesť k zastaveniu exekučného konania.
15) O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.
16) Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).