Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/148/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený advokátskou kanceláriou: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101357978/2022 zo dňa 12.05.2022 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101357978/2022 zo dňa 12.05.2022, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky dňa 05.11.2021, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101357978/2022 zo dňa 12.05.2022, ktorým ako odvolací orgán v zmysle o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 102533960/2021 zo dňa 09.12.2021, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil úrok z omeškania podľa , v sume X.XXX,XX,- EUR za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním dodatočného daňového priznania doručeného dňa 29.06.2018 za zdaňovacie obdobie máj 2018 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“) s odôvodnením, že hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia spočíva v tom, že žalobca v prípade, ak žalovaný a Úrad pre vybrané hospodárske subjekty bude ďalej pokračovať v blokácií bankového účtu žalobcu, žalobca sa stane absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú exekučnými titulmi na majetok žalobcu, pričom akýmkoľvek ďalším trvaním exekúcie sa žalobca dostane do objektívnej neschopnosti plniť svoje záväzky, nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale hlavne vo vzťahu k zamestnancom, sociálnym a zdravotným inštitúciám, obchodným partnerom. Za predpokladu, ak správny súd neprizná odkladný účinok správnej žalobe, bude možné naďalej realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude žalobca objektívne nútený rušiť svoje ďalšie prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. Žalobca je názoru, že hrozba ekonomickej a finančnej ujmy je objektívne daná, v dôsledku blokácie bankových účtov aj prítomná a teda existujúca a preukázaná.

3. Žalobca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave, napr. vo veci sp. zn. , alebo , v ktorých senáty priznali odkladný účinok. Napr. vo veci sp. zn. súd uviedol: „Dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval správny súd za opodstatnené, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia zaväzujúceho žalobcu k zaplateniu vyrubeného rozdielu dane v sume XXX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016 hrozí žalobcovi závažná ujma (značná hospodárska i finančná škoda) spočívajúca v ohrození následkom vymáhania vyrubenej dane v daňovom exekučnom konaní, čo by reálne ohrozilo jeho ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť s dopadom i na jeho zamestnancov, odberateľov hotových výrobkov, ale i dodávateľov žalobcu (komodít, obalového materiálu, služieb, atď.). Podľa názoru správneho súdu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nedochádza k zániku pohľadávky správcu dane, ale len k odloženiu jej splnenia, a to do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa u žalobcu zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku spočívajúceho aj v prípadnej nutnosti prepúšťania zamestnancov žalobcu ako i možnému likvidačnému následku žalobcu v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.“

4. Žalobca svoj návrh odôvodnil aktuálnym bezprecedentným navýšením cien energií, a to elektrickej energie a plynu a v tejto súvislosti uviedol, že je súčasťou holdingu spoločností D. SK K..Q..X.., M. K..Q..X.., C. Z. K..Q..X.., D. K. K..Q..X.. a S. D. B..K.., preto sa nakupujú vstupy vo veľkom rozsahu pre jednotlivé výrobné spoločnosti spadajúce do holdingu, za zvýhodnené ceny, oproti stredným alebo malým podnikom. Žalobca demonštroval nárast cien elektrickej energie a plynu na rok 2021 a 2022 grafickým vývojom cien, rovnako nárast cien motorovej nafty a infláciu vo vývoji spotrebiteľských cien v SR (graf Štatistického úradu SR).

5. Žalobca uviedol, že nútený výkon rozhodnutia tak spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností spoločnosti ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti spoločnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik spoločnosti, v čoho dôsledku nastane situácia, kedy množstvo partnerských obchodných spoločnosti, podnikateľov stratí obchodného partnera a podstatnú časť svojho príjmu na réžiu ich prevádzky.

6. Ako ďalšiu hrozbu žalobca uviedol neuhradenie záväzkov - preddavkových faktúr voči svojim dodávateľom, čo bude mať za následok zrušenie dohodnutých obchodných vzťahov. Hrozí, že odberatelia žalobcu prejdú ku konkurencii a žalobca bude nútený znižovať stavy zamestnancov, čo speje k úpadku spoločnosti.

7. Za predpokladu, ak správny súd neprizná odkladný účinok správnej žalobe, bude možné realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude žalobca objektívne nútený rušiť svoje ďalšie prevádzky, utlmiť výrobu a prepúšťať svojich zamestnancov. Žalobca je toho názoru, že hrozba ekonomickej a finančnej ujmy je tu objektívne daná, predovšetkým z dôvodu nárastu inflácie, cien elektrickej energie a plynu, existujúca a preukázaná.

8. Žalobca uviedol, že z povahy veci je nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma,

značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (). Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove vo veci správnych žalôb žalobcu, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove spis. zn. zo dňa 12.06.2018 a to v zmysle odseku 9. „V zmysle citovaných ustanovení nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje.“ Z citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby tak nie je potrebné osvedčiť skutočnosť, že by realizáciou nastala závažná ujma, nakoľko, podľa nášho názoru, závažná ujma, za predpokladu, ak by ju bolo potrebné osvedčiť, už nastala a samotný odkladný účinok by tak stratil význam. Pre naplnenie účelu odkladného účinku, a teda elimináciu, resp. odvrátenie hroziacej ujmy, postačuje, aby žalobca osvedčil že hrozba potenciálne existuje.

9. V závere žalobca tiež uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Skôr naopak, keďže prípadné ohrozenie alebo ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu nezostane z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti bez negatívnych dopadov.

10. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 01.08.2022, v zmysle ktorého napadnuté rozhodnutie považuje za správne a námietky žalobcu za neopodstatnené, žalobu navrhol zamietnuť. V rámci vyjadrenia k žalobe, sa žalovaný vyjadril i k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že navrhol súdu odkladný účinok správnej žaloby zamietnuť.

11. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

13. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

14. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

15. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a .

16. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018.

17. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil dôvodmi uvedenými v odsekoch 4. až 9. tohto uznesenia, pričom súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

18. Správny súd pri rozhodovaní musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.

19. Žalobca svoje tvrdenia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len konštatoval, pričom uviedol všeobecné aktuálne celospoločensky (ako aj celosvetovo) známe skutočnosti nárastu cien elektrickej energie, plynu a nafty; rovnako poukázal aj na infláciu v SR, avšak žiadnym spôsobom tieto, toho času všeobecne celospoločensky známe faktické skutočnosti, neosvedčil vo vzťahu k samotnému žalobcovi. Je na žalobcovi, aby osvedčil ním tvrdené skutočnosti a to, že v prípade, ak žalovaný a Úrad pre vybrané hospodárske subjekty bude ďalej pokračovať v blokácií bankového účtu žalobcu, žalobca sa stane absolútne a objektívne platobne neschopným (žalobca vôbec neosvedčil skutočnosť, že jeho bankový účet je zablokovaný, neosvedčil aktuálny stav na bankovom účte v spojení s jeho výdavkami, výšku pohľadávok a pod. tak, aby mal správny súd podklady na základe ktorých by mohol posúdiť žalobcov návrh a odôvodniť svoje rozhodnutie t.j. či žalobcom všeobecne celospoločensky známe skutočnosti sú spôsobilé u žalobcu vyvolať hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku; správny súd nemôže vydať rozhodnutie len na základe hypotetických tvrdení uvedených v žalobe). Správny súd musí mať k dispozícii reálne podklady z ktorých je možné vyhodnotiť celkovú situáciu žalobcu tak, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Teoreticky je predsa možné, že aktuálna celospoločensky známa skutočnosť nárastu cien elektrickej energie, plynu a nafty, nemusí bezprostredne ohroziť každý podnikateľský subjekt formou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, nakoľko každý podnikateľský subjekt má úplne inú materiálnu a finančnú základňu a aj možnosti na ustátie aktuálnej situácie. Pravdou je, že nie každý podnikateľský subjekt aktuálnu ekonomickú situáciu zvládne a práve preto, keď takýto, v ohrození podnikateľský subjekt v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby má povinnosť osvedčiť svoju materiálnu a finančnú situáciu tak, aby súd mal k dispozícii také podklady, titulom ktorých môže potenciálnu existenciu hrozby reálne posúdiť a vyhodnotiť. Zároveň zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Subjektívne presvedčenie žalobcu o jeho nároku na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe a žalobcova prejudikcia na rozhodnutia iných správnych súdov, ktoré návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhoveli, nemôže byť dôvodom pre vyhovenie predmetného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ustanovenie zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných podmienok. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu.

20. Ďalšou zákonnou podmienkou je preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto podmienku odôvodnil skutočnosťami uvedenými v odseku 9. tohto rozhodnutia, ktoré správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd je názoru, že v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala a preto správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania. Vzhľadom na uvedené, súd vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe, rozpor s verejným záujmom a ohrozenie zaplatenia vyrubeného úroku z omeškania.

21. Správny súd uzatvára, že žalobca návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tvrdenú hrozbu, tak ako predpokladá zákonná úprava , relevantným spôsobom neosvedčil. Len všeobecné opísanie hrozby, bez reálneho osvedčenia takejto hrozby, nie je zákonným titulom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a tak žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že mu reálne hrozí značná hospodárska škoda či finančná škoda. Zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Ustanovenie zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu. Keďže žalobca nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v , správny súd v súlade s návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. ( )