Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/96/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.05.2022 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02.09.2022 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa , tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom C. D., E. F. XXXX/X, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. zo dňa 20. 04. 2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 07. 07. 2020. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, podaním zo dňa 17.06.2022, doručeným prvostupňovému súdu dňa 20.06.2022, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): Prvostupňový súd nezohľadnil podstatné okolnosti týkajúce sa odsúdeného, ktoré majú zásadný význam pri posudzovaní jeho žiadosti. Považuje za neobvyklé a nesprávne, že prvostupňový súd zamietol žiadosť o podmienečné prepustenie napriek tomu, že riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou podmienečné prepustenie odsúdeného odporučil (s dohľadom). Hodnotenie ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a ďalšie informácie poskytnuté považuje za korektné a objektívne. Počas výkonu trestu bol v lete 2021 preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia; počas výkonu trestu sa správanie odsúdeného stabilizovalo a bolo na požadovanej úrovni; rešpektuje ústavný poriadok; bol disciplinárne odmenený pochvalou za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení pracovných povinností; vo vzťahu k odsúdenému nie sú zaznamenané negatívne poznatky v rámci vykonávania činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti a oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu; nemá vykázaný disciplinárny trest; počas výkonu trestu v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov bol zaradený do ťažkej práce (výroba a oprava paliet) napriek jeho zdravotnému stavu a zníženej pracovnej schopnosti na 50 percent; počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody neustále udržiaval sociálny kontakt so svojimi najbližšími rodinnými príslušníkmi; po podmienečnom prepustení má okamžite zabezpečené zamestnanie; má zhoršený zdravotný stav (zdokumentovaný lekárskymi správami priloženými k žiadosti), osobitne v oblasti pohybového aparátu, trpí zhoršujúcim sa ochorením driekovej chrbtice spojeným s častými bolestivými stavmi a potrebou ďalšieho liečenia a rehabilitácie, ako vyplýva aj z doložených lekárskych

správ (domnieva sa, že už samotná skutočnosť, že trpí takouto vážnou diagnózou v spojení s ďalším endokrinologickým ochorením de facto vylučuje, aby v budúcnosti pokračoval v páchaní trestnej činnosti); na verejnom zasadnutí dňa 27.05.2022 pracovníčka ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou uviedla, že je u odsúdeného vidieť ďalšie zlepšenie a pribudli mu pozitívne referencie od referentov ústavu; opakovane bol preukázateľne nápomocný orgánom činným v trestnom konaní pri vyšetrovaní a objasňovaní trestnej činnosti. Odsúdený má za to, že uvedené skutočnosti plne odôvodňujú jeho žiadosť o podmienečné prepustenie. Poukazuje na účelovú a časovo úplne neaktuálnu argumentáciu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí, keď tento argumentoval už zahladeným disciplinárnym trestom z roku 2019, ktorý navyše časovo spadal do obdobia výkonu väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, a nie do obdobia výkonu trestu. Má za to, že túto skutočnosť prvostupňový súd nemal brať do úvahy, resp. mal primerane zohľadniť jej časový aspekt, ako aj skutočnosť, že trest bol zahladený. Taktiež nepresvedčivý a vecne nesprávny je záver prokurátora následne prevzatý prvostupňovým súdom, že ani opakovaný trest odňatia slobody neviedol k náprave, nakoľko množstvo skutočností, vrátane hodnotenia pedagógov a záveru riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou uvedených vyššie svedčia o opaku. Neobstojí ani argument prokurátora o jedinej disciplinárnej odmene, nakoľko z jej formulácie výslovne vyplýva, že bola udelená za „dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení pracovných povinností“, čo jednoznačne svedčí trendu postupného a dlhodobého zlepšovania. Má za to, že predložený prísľub zamestnania s možnosťou okamžitého nástupu, vyriešená otázka bývania u matky v Dunajskej Strede, ako aj pevné rodinné väzby s členmi mojej rodiny dostatočne podporujú záver, že povedie riadny život, a to aj s ohľadom na jeho výrazne zhoršený zdravotný stav, ktorý ho viedol k zásadnému prehodnoteniu doterajšieho spôsobu života. Povinnosťou prvostupňového súdu bolo skúmať, či odsúdený spĺňa alebo nespĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie. Ak súd konštatuje, že nespĺňal „dôsledne“ všetky zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení, potom a contrario platí, že podmienky spĺňal, ale podľa názoru súdu zrejme „nie dôsledne“. Takýto záver súdu je však nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, nakoľko súd má skúmať výlučne to, či podmienky splnené sú alebo nie sú. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a aby rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného a stanovil mu primeranú skúšobnú dobu, prípadne aby nariadil probačný dohľad v primeranom rozsahu a ustanovil mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v a . Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa psím. c) nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu podmienku, nespĺňa materiálne podmienky na podmienečné prepustenie. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že vo vzťahu k odsúdenému boli konštatované negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré majú za následok nesplnenie prvej materiálnej podmienky (preukázanie polepšenia vo výkone trestu). Z hodnotenia ústavu vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov nebolo vždy na požadovanej úrovni, vyskytli sa u neho nedostatky, keď nadväzoval nepovolené kontakty a nezachovával zásady slušného správania voči osobám, s ktorými prichádzal do styku. Počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov aj ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou už bolo na požadovanej úrovni. Odsúdený bol celkovo len jedenkrát disciplinárne odmenený, disciplinárny trest v súčasnosti vykázaný nemá, dopustil sa však počas výkonu väzby disciplinárneho previnenia, za čo dostal dňa 10.10.2019 pokarhanie (zahladené dňa 30.11.2020). Aktuálne pracovne zaradený nie je, naposledy bol vyradený zo zdravotných dôvodov. Ciele stanovené programom zaobchádzania plní len čiastočne. Súd prvého stupňa má za to, že odsúdený v súčasnosti nepreukázal schopnosť viesť riadny život na slobode, pretože

aj počas výkonu trestu odňatia slobody došlo zo strany odsúdeného k porušeniam interných noriem. Záleží teda len od odsúdeného, či dostatočne a presvedčivo preukáže snahu o polepšenie svojím správaním a prístupom k plneniu povinností a interných predpisov v ústave. Súčasne je potrebné, aby odsúdený ciele stanovené programom zaobchádzania plnil v plnom rozsahu. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky (predpoklad vedenia riadneho života) prvostupňový súd poukázal na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, pričom nepodmienečný trest odňatia slobody mu bol uložený v 3 prípadoch. Zjavné kriminálne sklony odsúdeného počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od odsúdeného možno očakávať vedenie riadneho života. Svedčí o tom skutočnosť, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Na jeho nápravu a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne nemala vplyv ani bezprostredná hrozba výkonu trestu odňatia slobody pri podmienečných odsúdeniach a ani opakované nepodmienečné tresty odňatia slobody. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne správny. Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Sťažnostný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na toto odkazuje. Odsúdený v sťažnosti namieta, že je nesprávny postup prvostupňového súdu, ktorý zamietol jeho žiadosť o podmienečné prepustenie aj napriek tomu, že riaditeľ ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou odporučil jeho podmienečné prepustenie. K tomu musí sťažnostný súd uviesť, že síce riaditeľ ústavu odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach. Výlučne súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody, pričom je na zvážení súdu, či si uvedené odporúčanie osvojí a pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Odsúdený má vo svojich sťažnostných námietkach za to, že u neho došlo k splneniu prvej materiálnej podmienky, t.j. polepšeniu (bod 3.2 tohto uznesenia), s čím sa však sťažnostný súd nemôže stotožniť. Pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu. Z hodnotenia odsúdeného nemožno urobiť záver o splnení prvej materiálnej podmienky. Záver hodnotiacej správy odsúdeného vyznieva pozitívne a je z nej zrejmé, že sa odsúdený adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Počas výkonu trestu odňatia slobody sa dokonca u odsúdeného vyskytli viaceré nedostatky, ciele programu zaobchádzania plní iba čiastočne, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, nie je poverený žiadnou funkciou z radu väzňov a za celý čas výkonu trestu (od roku 2018) dosiahol doposiaľ iba jednu disciplinárnu odmenu. Polepšenie odsúdeného nemožno konštatovať len na základe skutočnosti, že je jeho aktuálne správanie na požadovanej úrovni, čo možno označiť iba za prispôsobenie sa režimu výkonu trestu a nie prejavom jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa. Aj napriek tomu, že sa odsúdený v súčasnosti vo výkone trestu dobre správa, riziko recidívy je s ohľadom na jeho trestnú minulosť stále privysoké. Sťažnostný súd opakuje, že pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení nemôže byť v zmysle zákona opreté výlučne o dobré správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu, nakoľko toto nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že bude na slobode viesť riadny život. Trestná minulosť odsúdeného vyvoláva značné obavy z recidívy. Je pravdou, že početnosť predchádzajúcich odsúdení (celkovo 7krát súdne trestaný najmä za trestné činy majetkového charakteru), opakované vykonávanie nepodmienečného trestu odňatia slobody a uplatnenie inštitútu podmienečného odsúdenia, vedú potom k logickému záveru, že ani predchádzajúce odsúdenia, ani príležitosť daná mu podmienečným odsúdením nemali na neho ten výchovný účinok, aby

ho viedli k riadnemu životu. Odsúdenému boli poskytnuté viaceré šance a preto niet sa prečo domnievať, že práve podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splní svoj zákonom sledovaný účel. Skutočnosť, ktorú uvádza odsúdený vo svojej sťažnosti (spolupráca s OČTK) môže mať vplyv pri rozhodovaní súdu prvého stupňa o vine a treste, ale nie na možnosť podmienečného prepustenia. Rovnako skutočnosti uvádzané odsúdeným, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody má zabezpečené bývanie a zamestnanie sú v kontexte vyššie uvedeného nedostatočné na to, aby súd jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Uvedené rovnako platí aj o jeho námietkach ohľadom zdravotného stavu, ktorý mu neumožňuje ďalšie páchanie trestnej činnosti. Za pozornosť totiž stojí, že odsúdený má zdravotné problémy dlhodobo a sa stal invalidným už v roku 2012, čo nebolo pre odsúdeného prekážkou pre nasledujúce páchanie trestnej činnosti. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu garantuje zákon. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.