Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_35Ek-1388-2020.pdf
PDF · 95.79 KB
Case nature
Subarea
35Ek/1388/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: J.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX P. P., proti povinnému: J.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX P. P., právne zastúpený: Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o., Dolná ulica 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 257 032, o vymoženie príslušenstva pohľadávky, vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Markom Rusom, Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 37 951 416, pod sp. zn. 278EX 495/2020, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 35Ek/1388/2020 zo dňa 31.05.2021, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 35Ek/1388/2020 zo dňa 31.05.2021 z r u š u j e .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 31.05.2021 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že povinný žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. V čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie došlo k zmene osoby povinnej z exekučného titulu na tretiu osobu - MIŠKA real s. r. o., IČO: 47 763 388, Dolná ulica 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, a to na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 31.08.2020 s účinnosťou od 01.09.2020 (ďalej len „zmluva”), vrátane záväzku, ktorý je predmetom tejto exekúcie. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, tvrdil, že o existencii zmluvy sa dozvedel až zo žiadosti súdneho exekútora o poskytnutie súčinnosti. Platnosť zmluvy spochybnil a dodal, že aj za predpokladu, žeby zmluva bola platná, povinný v zmysle § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka ručí za splnenie záväzku voči oprávnenému, keďže voči povinnému existuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie.
2/ Dňa 15.01.2021 požiadal vyšší súdny úradník o súčinnosť Slovenskú advokátsku komoru, ktorá v rámci svojej odpovede zo dňa 25.01.2021 uviedla, že: „... advokát JUDr. Peter Poláček, reg. číslo v komore 4131, sídlom advokátskej kancelárie Advokátska kancelária POLÁČEK & partners s. r. o., Dlhá ulica 2039/6, 074 05 Banská Bystrica bol zapísaný do zoznamu advokátov od 14.01.1992 dosiaľ. JUDr. Poláček nemal počas vyššie uvedeného obdobia pozastavený výkon advokácie. Advokáciu aktuálne vykonáva prostredníctvom vyššie uvedenej obchodnej spoločnosti, ktorá bola zapísaná v zozname obchodných spoločností vedených komorou od 18.05.2015 do 31.12.2015 a následne od 07.01.2019 dosiaľ“.
3/ Za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 12 ods. 1, § 15 ods. 6, § 26 ods. 1, 3, 4 zákona č. 586/2003 o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) posúdil návrh na zastavenie exekúcie ako návrh s odkladným účinkom, ktorý však nebol dôvodný. K povinným tvrdenému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, poukázal vyšší súdny úradník na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012 a ďalej uviedol, že v tomto exekučnom konaní sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený domáhal vymoženia časti nároku priznaného mu exekučným titulom od povinného - JUDr. Petra Poláčeka, nar. 13.09.1963, advokáta, so sídlom advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Majerská cesta 98. Nárok priznaný exekučným titulom predstavuje škodu, ktorý povinný spôsobil pri výkone povolania advokáta, v tom čase vykonávajúceho v zmysle § 12 ods. 1 zákona o advokácii samostatne, vo vlastnom mene a na vlastný účet. Dňa 31.08.2020 uzavrel povinný (v zmluve označený ako JUDr. Peter Poláček, advokát, so sídlom Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 51 020 017, DIČ: 1020551763, advokát zapísaný v zázname SAK pod č. SAK: 4131, a to od 20.10.1995) ako predávajúci zmluvu so spoločnosťou MIŠKA real s. r. o. so sídlom Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, zastúpená konateľom JUDr. Petrom Poláčekom, konateľom, IČO: 47 763 388 ako kupujúcim. Predmetom zmluvy podľa článku II bod 1 bol prevod celého svojho podniku, teda vlastníckeho práva ku všetkým veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a to od začiatku prevádzkovania právnych služieb až ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy, konkrétne sa to malo týkať o. i. aj podľa článku II bodu 1. písm. a): „Záväzkov vyplývajúcich z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica v sporoch vedených JUDr. Sergejom Sisákom a spol. proti predávajúcemu o náhradu škody, ktorú im spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. Jedná sa o tieto súdny spory: č. k. 16C/39/2010 zo dňa 21.07.2010 a č. k. 16C/31/2010 zo dňa 06.04.2011“. Podľa článku II bod 6. druhej vety zmluvy predmetom prevodu nebola dokumentácia klientov, ktorá bola už predmetom prevodu na Advokátsku kanceláriu POLÁČEK & partneri s. r. o., IČO: 47 257 032, so sídlom Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica. Pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť o prevode podniku v súlade s § 477 ods. 4 Obchodného zákonníka tú mal podľa článku II bod 7. zmluvy kupujúci vo vzťahu k veriteľom a predávajúci vo vzťahu k dlžníkom.
4/ Oprávnenie vykonávať advokáciu ako takú môže mať len advokát ako fyzická osoba, keďže len on je zapísaný v zozname advokátov, pričom ju môže vykonávať rôznymi spôsobmi (od samostatného výkonu povolania cez združenie viacerých advokátov, spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti až po možnosť jej výkonu formou konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným). V uvedenej veci povinný začal vykonávať advokáciu od 14.01.1992, kedy bol zapísaný do zoznamu advokátov a vykonával advokáciu v zmysle § 12 ods. 1 zákona o advokácii samostatne ako fyzická osoba - advokát. Počas doby výkonu advokácie zmenil viackrát formu výkonu advokácie zo samostatného advokáta JUDr. Petra Poláčeka v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii (od 14.01.1992 do 17.05.2015 a od 01.01.2016 do 06.01.2019) na výkon prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzením, a síce ako Advokátska kancelária POLÁČEK & partners s. r. o. v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona o advokácii (od 18.05.2015 do 31.12.2015 a od 07.01.2019 doteraz), ktorej konateľom a jediným advokátom je JUDr. Peter Poláček. Počas celého uvedeného obdobia povinný bol zapísaný v zozname advokátov, a teda nenastal žiaden z taxatívne vymenovaných dôvodov na jeho vyčiarknutie komorou, čím by stratil oprávnenie vykonávať toto povolanie. Skutočnosť, že advokát JUDr. Peter Poláček viackrát zmenil formu/spôsob výkonu advokácie nemala vplyv na výkon tohto povolania, nakoľko v zmysle zákona o advokácii ho môže vykonávať advokát - fyzická osoba zapísaná v zozname advokátov. Vzhľadom na uvedené tak oprávnený postupoval pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom o advokácii a Exekučným poriadkom, ak označil ako povinného JUDr. Petra Poláčeka, a teda žalovaný v zmysle exekučného titulu, ktorý v tom čase vykonával advokáciu samostatne.
5/ Pokiaľ ide o uzavretú zmluvu medzi JUDr. Petrom Poláčekom (predávajúci) a spoločnosťou MIŠKA real s. r. o. (kupujúci), ktorá nemá predmet svojej činnosti výkon advokácie, v súvislosti s ňou vyšší súdny úradník uviedol, že predmetnou zmluvou malo dôjsť k prevodu celého podniku na kupujúceho, avšak podľa článku VI bod 6. zmluvy na prevod sa nevzťahovala dokumentácia klientov, ktorá bola predmetom iného prevodu. Zmluva bola uzavretá dňa 31.08.2020 (v zmysle článku VI bod 1 zmluvy nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpísania oboma zmluvnými stranami), t. j. v čase, kedy JUDr. Peter Poláček vykonával advokáciu prostredníctvom Advokátskej kancelárie POLÁČEK & partners s. r. o. Zároveň podľa článku II bod 7. zmluvy kupujúci mal splniť v súlade s § 477 ods. 4 Obchodného zákonníka oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k veriteľom, čo však súd jednak nemal za preukázané a aj sám oprávnený uviedol, že o tejto skutočnosti sa dozvedel až na základe podnetu od súdneho exekútora.
6/ Vzhľadom na uvedené vyšší súdny úradník uzavrel, že povinný je pasívne vecne legitimovaným na vymoženie uplatneného nároku, nakoľko v zmysle zákona o advokácii na vykonanie zmeny v spôsobe výkonu advokácie nie je potrebné, aby advokát uzavrel zmluvu o prevode podniku, ktorú vykonáva samostatne na spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej bude konať ako advokát, nakoľko advokát vykonáva túto činnosť na základe zápisu do zoznamu advokátov bez ohľadu na formu jej výkonu. Zároveň platí, že advokát môže vykonávať advokáciu len jedným spôsobom, a teda podľa § 15 ods. 6 zákona o advokácii ju nemôže vykonávať samostatne, a zároveň aj ako advokát spoločnosti s ručením obmedzeným. Povinný tak jednak nemohol uzavrieť zmluvu ako samostatne vykonávajúci advokát v čase, keď už vykonával činnosť v rámci Advokátskej kancelárie POLÁČEK & partners s. r. o., a hlavne nemohol na iného previesť svoj podnik, ak nepretržite vykonáva advokátsku činnosť. Vyšší súdny úradník poukázal na uznesenie sp. zn. 6 Cdo 186/2012 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.08.2012, ktorý konštatoval, že: „... v danej veci žalovaným splnomocnený advokát JUDr. Miroslav Zobok v priebehu konania zmenil len právnu formu výkonu advokácie. Počas celého konania žalovaného teda zastupoval jeden a ten istý advokát vykonávajúci pôvodne advokáciu samostatne a neskôr v priebehu konania ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. V takomto prípade platí, že advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 zákona o advokácii). Nejde preto o prípad zastupovania účastníka dvomi zástupcami, ako to nesprávne ustálil odvolací súd a nie je ani potrebné odvolanie pôvodne udeleného plnomocenstva účastníkom alebo jeho vypovedanie zástupcom. ... V danej veci neprichádzal preto do úvahy ani záver odvolacieho súdu o obmedzení pôvodného plnomocenstva udeleného žalovaným advokátovi JUDr. Miroslavovi Zobokovi (napokon JUDr. Miroslav Zobok ako konateľ spoločnosti mzlegal s.r.o. odvolanie v mene žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa podal) a ani záver, že plnomocenstvo udelené spoločnosti mzlegal s.r.o. je „neplatné“ a že odvolanie podané touto spoločnosťou je podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený“. Keďže po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal vyšší súdny úradník za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil a vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, jeho návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. Preto ho podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
7/ Proti rozhodnutiu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Uviedol, že napadnuté uznesenie je protizákonné, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť, na základe čoho a akým spôsobom dospela vyššia súdna úradníčka k záveru o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou v tomto prípade je zmluva o predaji podniku alebo jeho časti zo dňa 31.08.2020, avšak týmto sa zaoberala vyššia súdna úradníčka len okrajovo a to len v bode 23. čiastočným popísaním obsahu. V tejto súvislosti však neprijala žiadny právny záver v čom povinný videl základný a hlavný nedostatok napadnutého uznesenia. S poukazom na § 2 ods. 2 písm. c/, § 5, § 6 ods. 1, 2, § 476 ods. 1, § 477 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka mal povinný za to, že v danej veci je dostatočne preukázané, že predmetný záväzok vznikol povinnému v súvislosti s výkonom advokácie pri prevádzkovaní podniku k 31.08.2020 a teda v zmysle vyššie citovaných právnych noriem bol aj súčasťou podniku a teda podľa uzatvorenej zmluvy o predaji podniku zo dňa 31.08.2020 prešiel na tretiu osobu, teda na kupujúceho. Záväzok ktorý je predmetom exekučného konania bol dokonca priamo citovaný v tejto zmluve a aj keby tomu tak nebolo, tak na tento prípad by sa vzťahovalo ustanovenie § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené záväzok uplatňovaný v tomto exekučnom konaní prešiel na tretiu osobu v dôsledku čoho povinný od 01.09.2020 nie je nositeľom tohto záväzku a nemôže byť preto ani v tomto konaní pasívne legitimovaný. Preto žiadal, aby súd po riadnom a úplnom preskúmaní skutočností a dôvodov ním uvedených exekúciu ako protizákonne vedenú zastavil a oprávneného zaviazal k náhrade trov konania.
8/ Oprávnený považoval sťažnosť povinného za nedôvodnú. Zdôraznil, že „Zmluvu o predaji podniku (t. zn. zmluvu o predaji podniku seba ako advokáta) uzatvoril advokát JUDr. Peter Poláček dňa 31.8.2020, teda v čase, kedy advokáciu vykonával ako konateľ Advokátskej kancelárie POLAČEK & partners s. r. o. Navyše, JUDr. Peter Poláček uvedenou zmluvou previedol svoj podnik (t. zn. podnik seba ako advokáta) na „obyčajnú“ spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nemá v predmete podnikania poskytovanie právnych služieb, ale medzi jej predmety podnikania patrí množstvo voľných živností, vrátane napr. uskutočňovania stavieb a ich zmien alebo poskytovania služieb v poľovníctve a v rybárstve. Predmetný „predaj podniku bol preto podľa neho s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti urobený v rozpore so zákonom. Exekučný titul bol vydaný voči JUDr. Petrovi Poláčekovi, nar. 13.9.1963, advokátovi so sídlom advokátskej kancelárie Povinný zaplatiť je teda JUDr. Peter Poláček, nar. 13.9.1963, ako fyzická osoba, ktorý vykonáva profesiu advokáta. „Zmluvu o predaji podniku" JUDr. Peter Poláček uzatvoril po tom, ako bol zo strany oprávneného informovaný, že pristúpi k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Túto zmluvu JUDr. Peter Poláček uzatvoril ako s kupujúcim so svojou spoločnosťou s ručením obmedzeným, sídliacou dokonca na tej istej adrese ako je jeho sídlo, ktorá spoločnosť podľa informácií verejne dostupných na internete nemá žiadny majetok a nemá takmer žiadny príjem, a teda je zrejmé, že vymožiteľnosť akejkoľvek pohľadávky od tejto spoločnosti je nulová. JUDr. Peter Poláček touto zmluvou predal kupujúcemu (svojej nesolventnej spoločnosti s ručením obmedzeným) podnik, súčasťou ktorého majú byť aj jeho záväzky voči oprávnenému vyplývajúce z rozsudkov Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 16C/39/2010 a 16C/31/2010 (t. zn. spolu záväzky vo výške viac ako 160.000,00 Eur) za kúpnu cenu 10,00 Eur plus DPH. Je zrejmé, že uvedenou zmluvou sa JUDr. Peter Poláček evidentne snaží zbaviť sa svojho záväzku, resp. zmariť možnosť vymoženia pohľadávky oprávneného. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti je namieste záver, že predmetná zmluva o predaji podniku je absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom, pre rozpor s dobrými mravmi, resp. pre rozpor so zásadou poctivého obchodného styku. Ak by aj teoreticky pripustil, že predložená zmluva o predaji podniku je platná, nepochybné je, že JUDr. Peter Poláček za záväzky, ktoré predmetnou zmluvou „previedol" na kupujúceho, podľa § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka ručí. Keďže voči JUDr. Petrovi Poláčekovi existuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, teda riadny exekučný titul, a keďže JUDr. Peter Poláček za splnenie záväzku voči oprávnenému ručí, podmienky pre zastavenie exekúcie nepochybne splnené nie sú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
9/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14/ Po preskúmaní sťažnosti povinného, uznesenia vyššieho súdneho úradníka, exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia a ďalších dokumentov nachádzajúcich sa v elektronickom exekučnom spise, sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že je dôvodná, pretože v napadnutom rozhodnutí absentuje náležité vysporiadanie sa s podstatnou otázkou, t.j. či je povinný pasívne vecne legitimovaným subjektom a to z pohľadu, či došlo k prevodu povinnosti z exekučného titulu.
15/ Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 16C/39/2010-100 zo dňa 21.07.2010, ktorým bol žalovanému (JUDr. Petrovi Poláčekovi, nar. 13.09.1963, advokátovi, so sídlom advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Majerská cesta 98) uložená peňažná povinnosť voči oprávnenému. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.09.2020 domáhal vymoženia príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania) z vyššie uvedeného exekučného titulu. Vykonaním exekúcie tunajší súd poveril dňa 23.09.2020 súdneho exekútora, JUDr. Marka Rusa, ktorý ju vedie pod sp. zn. 278EX 495/2020. Povinný svoju obranu voči začatej exekúcii založil na tvrdení o nedostatku svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že došlo k postúpeniu záväzku, ktorý je vymáhaný v tomto exekučnom konaní, na tretiu osobu Zmluvou o predaji podniku u 31.08.2020.
16/ Návrh povinného bol rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka zo dňa 31.05.2021 zamietnutý. Z jeho odôvodnenia však nemožno zistiť ako sa vyporiadal s tvrdeniami o prevode záväzku z exekučného titulu na tretiu osobu (MIŠKA real s.r.o.). Za také nemožno považovať úvahy o spôsobe výkonu advokácie JUDr. Petra Poláčeka v rôznych obdobiach, a ani poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu 6Cdo/186/2012. V uvedenej veci totiž nie je právne významnou otázka týkajúca sa inštitútu zastúpenia na základe plnej moci (v zmysle OZ, prípadne CSP), ale otázka týkajúca sa inej právnej skutočnosti - právneho úkonu - Zmluvy o predaji podniku z 31.08.2020, ktorou malo dôjsť i k prevodu pohľadávky oprávneného (záväzku povinného) vymáhanej v tomto exekučnom konaní. Skutočnosťou týkajúcou sa prevodu záväzku z exekučného titulu sa vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení zaoberal len okrajovo, pretože len zopakoval fakty známe zo zmluvy (čo bolo predmetom zmluvy, ktorých záväzkov sa týkala, čo nebolo predmetom prevodu, a nakoniec i notifikačná povinnosť podľa § 477 ods. 4 Obchodného zákonníka). Tieto konštatácie, vrátane toho, že povinný v čase uzavretia zmluvy vykonával činnosť v rámci Advokátskej kancelárie POLÁČEK & partners s.r.o. bez vyhodnotenia z toho plynúcich právnych následkov (napr. ohľadom platnosti takej zmluvy), nedávajú relevantnú odpoveď na otázku, prečo povinného i naďalej považoval za pasívne legitimovaného v konaní, čo malo za následok zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie.
17/ Napadnutému uzneseniu v zmysle uvedeného chýba riadne odôvodnenie, čo ho robí nepreskúmateľným. Absencia vysporiadania sa vyššieho súdneho úradníka v jeho uznesení s takými tvrdeniami povinného, ktoré bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatné, je preto závažným nedostatkom jeho rozhodnutia (a zásahu do procesných práv účastníka konania). Požiadavku riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia vyšší súdny úradník splní tým, že z jeho rozhodnutia bude zrejmý podstatný a výstižne interpretovaný myšlienkový postup (t.j. podstatné úvahy), ktorý ho viedol k záveru vysloveného vo výroku (enunciáte) rozhodnutia. Vyšší súdny úradník sa preto musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal (v tomto prípade riadnym posúdením či Zmluvou o predaji podniku z 31.08.2020 došlo k prevodu záväzku z exekučného titulu na tretiu osobu čo súvisí s pasívnou procesnou legitimáciou). Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nakoľko napadnuté uznesenie tieto požiadavky nespĺňalo, sudca ho musel podľa § 250 ods. 2 CSP, zrušiť. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník opätovne rozhodne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).