Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Ek/1388/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D. D., proti povinnému: A. E. E., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o., Dolná ulica 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 257 032, o vymoženie príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Marko Rus, Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 37 951 416, pod sp. zn. 278EX 495/20, o návrhu na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 28.03.2023, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 28.03.2023 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení, za použitia ustanovení , a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , a o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), . Jedná sa o druhé rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, nakoľko jeho predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 31.05.2021 bolo zrušené sudcom, a to uznesením zo dňa 05.09.2022.

2/ Povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku svoje pasívnej legitimácie. Rozhodnutie z 28.03.2023 vyšší súdny úradník odôvodnil tak, že exekučným titulom – rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.07.2010 bol povinnému priznaný nárok z titulu náhrady škody spôsobenej mu povinným pri výkone povolania advokáta, v tom čase vykonávajúceho advokáciu v zmysle § 12 ods. 1 zákona o advokácii samostatne, vo vlastnom mene a na vlastný účet. Súčinnosťou poskytnutou Slovenskou advokátskou komorou, vyšší súdny úradník zistil, že advokát JUDr. Peter Poláček, reg. číslo v komore 4131, sídlom advokátskej kancelárie Advokátska kancelária POLÁČEK & partners s. r. o., Dlhá ulica 2039/6, 074 05 Banská Bystrica bol zapísaný do zoznamu advokátov od 14.01.1992 dosiaľ. JUDr. Poláček nemal počas vyššie uvedeného obdobia pozastavený výkon advokácie. Advokáciu aktuálne vykonáva prostredníctvom vyššie uvedenej obchodnej spoločnosti, ktorá bola zapísaná v zozname obchodných spoločností vedených komorou od 18.05.2015 do 31.12.2015 a následne od 07.01.2019 dosiaľ.

3/ Oprávnenie vykonávať advokáciu ako takú môže mať len advokát ako fyzická osoba, keďže len on je zapísaný v zozname advokátov. Zákon o advokácii mu zároveň umožňuje jej výkon rôznymi spôsobmi od samostatného výkonu povolania cez združenie viacerých advokátov, spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti až po možnosť jej výkonu formou konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. S poukazom na uvedené mal vyšší súdny úradník za

to, že povinný začal vykonávať advokáciu od 14.01.1992, kedy bol zapísaný do zoznamu advokátov a vykonával advokáciu v zmysle § 12 ods. 1 zákona o advokácii samostatne ako fyzická osoba - advokát. Počas doby výkonu advokácie zmenil viackrát formu výkonu advokácie zo samostatného advokáta JUDr. Petra Poláčeka v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii (od 14.01.1992 do 17.05.2015 a od 01.01.2016 do 06.01.2019) na výkon prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzením, a síce ako Advokátska kancelária POLÁČEK & partners s. r. o. v zmysle § 12 ods. 1 písm. e) zákona o advokácii (od 18.05.2015 do 31.12.2015 a od 07.01.2019 doteraz), ktorej konateľom a jediným advokátom je JUDr. Peter Poláček. Počas celého uvedeného obdobia povinný bol zapísaný v zozname advokátov, a teda nenastal žiaden z taxatívne vymenovaných dôvodov na jeho vyčiarknutie komorou, čím by stratil oprávnenie vykonávať toto povolanie. Skutočnosť, že advokát JUDr. Peter Poláček viackrát zmenil formu/spôsob výkonu advokácie nemala vplyv na výkon tohto povolania, nakoľko v zmysle zákona o advokácii ho môže vykonávať advokát - fyzická osoba zapísaná v zozname advokátov.

4/ Dňa 31.08.2020 uzavrel povinný v postavení predávajúceho, označenom ako JUDr. Peter Poláček, advokát, so sídlom Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 51 020 017, DIČ: XXXXXXXXXX, advokát zapísaný v zázname SAK pod č. SAK: 4131, a to od 20.10.1995 so spoločnosťou MIŠKA real s. r. o. so sídlom Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, zastúpená konateľom JUDr. Petrom Poláčekom, konateľom, IČO: 47 763 388 ako kupujúcim zmluvu o predaji podniku podľa , ktorej predmetom podľa článku II bod 1 bol prevod celého podniku, t. j. vlastníckeho práva ku všetkým veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a to od začiatku prevádzkovania právnych služieb až ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy, konkrétne sa to malo týkať o. i. aj podľa článku II bodu 1. písm. a): „Záväzkov vyplývajúcich z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica v sporoch vedených JUDr. Sergejom Sisákom a spol. proti predávajúcemu o náhradu škody, ktorú im spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie. Jedná sa o tieto súdny spory: č. k. zo dňa 21.07.2010 a č. k. zo dňa 06.04.2011“. Podľa článku II bod 6. druhej vety zmluvy predmetom prevodu nebola dokumentácia klientov, ktorá bola už predmetom prevodu na Advokátsku kanceláriu POLÁČEK & partneri s. r. o., IČO: 47 257 032, so sídlom Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica. Pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť o prevode podniku v súlade s tú mal podľa článku II bod 7. zmluvy kupujúci vo vzťahu k veriteľom a predávajúci vo vzťahu k dlžníkom. V zmysle článku II. ods. 8 zmluvy, predmetom prevodu podľa zmluvy nie je výkon osobitnej podnikateľskej činnosti - poskytovanie právnych služieb podľa o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

5/ Zmluva o predaji podniku je absolútnym obchodom, t. j. bez ohľadu na povahu účastníkov sa záväzkové vzťahy spravujú ustanoveniami ( ). V súlade s ustanovením a tým, že je špeciálnym predpisom (lex specialis) vo vzťahu k ustanoveniam poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Predmetné ustanovenie zakotvilo zákaz zneužitia subjektívnych práv. Ustanovenie má charakter generálnej klauzuly, lebo sa týka zásadne všetkých subjektívnych práv, pričom v prípade naplnenia predpokladov v ňom uvedených, a súčasne, ak výkon práva spočíva v právnom úkone, uplatní sa mechanizmus ustanovenia a takýto právny úkon je pre rozpor s dobrými mravmi, resp. pre odporovanie zákonu alebo jeho obchádzanie, neplatný. Súčasne, vzhľadom i na subsidiárny vzťah k zásadne platí, že ak výkon práva v zmysle spočíva v právnych úkonoch a ak sa dostane do rozporu s dobrými mravmi, právna sankcia vyjadrená v je právne relevantná aj pre obchodnoprávne vzťahy. Okrem toho obsahuje špeciálne ustanovenie vzťahujúce sa iba na oblasť obchodnoprávnych vzťahov. Ustanovenie zakotvuje, že taký výkon práv, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Toto ustanovenie je konkretizáciou a prispôsobením všeobecného zákazu zneužitia práv pre obchodnoprávne vzťahy s tým, že upravuje i následky výkonu práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom súd takému konaniu neposkytne ochranu (In: Lazar J. a spol., Občianske právo hmotné. 1. zväzok. Druhé, doplnené a prepracované vydanie, Bratislava: IURIS LIBRI, spol. s r. o., 2018, s. 23-26).

6/ upravuje len niektoré ustanovenia o právnych úkonoch, a preto v súlade s ustanovením je potrebné aplikovať ustanovenia , v zmysle ktorých je právny úkon prejavom vôle smerujúcim najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmito prejavmi vôle spájajú. ďalej stanovil kvalitatívne požiadavky, ktorých splnenie je nevyhnutné, aby bol právny úkon považovaný za platný, prostredníctvom negatívneho vymedzenia stanovil, že právny úkon je neplatný: ak nebol urobený slobodne vážne určite alebo zrozumiteľne; ak jeho predmetom je nemožné plnenie; ak ten kto ho urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony; ak bol realizovaný osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou. Vyšší súdny úradník zároveň poukázal, že v zmysle , neplatným je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Napriek absencii legálnej definície, odkazuje na ne na viacerých miestach (napr. , , , , , a pod.). Dobrými mravmi rozumie ustanovenie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatnosti právneho úkonu. Pod pojmom zneužitie práva je potrebné rozumieť prekročenie rozsahu oprávnenia, rozpor s cieľom, ktorý právna norma na výkon práva určuje (resp. ktorý výkonom sleduje) a tým bezdôvodný zásah do práv a právom chránených záujmov iných subjektov. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva (In: Patakyová M. a spol., . Komentár. 4. vydanie, Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 1057-1058).

7/ Opätovným preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie vyšší súdny úradník dospel k záveru, že povinný je pasívne vecne legitimovaným na vymoženie uplatneného nároku. Z vykonanej lustrácie v Obchodnom registri zistil, že povinný v čase uzatvorenia zmluvy bol jediným spoločníkom spoločnosti MIŠKA real s.r.o., a teda povinný ako fyzická osoba JUDr. Peter Poláček, advokát na jednej strane uzatvoril zmluvu o predaji podniku s obchodnom spoločnosťou, v ktorej výlučnú majetkovú účasť mal v tom čase povinný, pričom tento bol súčasne i jej štatutárnym zástupcom. Povinný tak pri uzatváraní zmluvy nepostupoval v súlade s reálnym účelom zmluvy o predaji podniku, vymedzenom v a nasl. , ale svojím konaním zneužil uvedené právo za účelom znemožnenia, resp. zhoršenia možnosti uspokojenia o. i. aj oprávneného ako veriteľa, pričom týmto právnym úkonom obchádzajúcim zákon sa snažil zbaviť svojho záväzku. Zároveň dospel k záveru o zjavnom zneužití práva v súlade s vyššie uvedeným i vo vzťahu k tej skutočnosti, že takýmto uzatvorením zmluvy o predaji podniku sa povinný snažil zbaviť svojej zodpovednosti za záväzok voči oprávnenému, keďže ako fyzická osoba by zodpovedal za svoje záväzky celým svojím majetkom, avšak v podstate pri zmene osoby dlžníka v dôsledku uzatvorenia zmluvy o predaji podniku, by sa možnosť uspokojenia obmedzila/zamedzila, resp. zhoršila tým, že prípadná obchodná spoločnosť, ktorá by mala tieto záväzky voči oprávnenému plniť, zodpovedá síce celým svojim majetkom, ktorého hodnota však nemusí pokryť celú hodnotu záväzku, čomu svedčí fakt, že v zmysle verejne dostupných účtovných závierok predmetná obchodná spoločnosť sa v prípade nadobudnutia záväzkov zo zmluvy stáva predĺženou, pričom spoločník tejto obchodnej spoločnosti zodpovedá za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu. Z predloženej zmluvy o predaji podniku ďalej vyplýva, že síce povinný ako predávajúci na kupujúceho previedol celý svoj podnik, avšak išlo najmä o prevod záväzkov povinného, konkrétne záväzky z vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica, záväzok voči tretej osobe vyplývajúci z podanej žaloby (konanie vedené Okresný súdom Banská Bystrica, sp. zn. XXXX/XX/ XXXX). Vyšší súdny úradník mal tak za to, že aj z tohto hľadiska možno považovať konanie povinného v rozpore s účelom podľa a nasl. , keďže zmluva svojím obsahom a účelom obchádza zákon, a zároveň toto konanie možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zasiahol do práv a oprávnených záujmov iných, v tomto prípade oprávneného. Vyšší súdny úradník preto považoval zmluvu, ktorá podľa povinného odôvodňovala nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie, za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi a týmto právnym úkonom došlo zo strany povinného k zjavnému zneužitiu práva v zmysle v spojení s . Takéto konanie povinného je v zmysle aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

8/ Vyšší súdny úradník preto uzavrel, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

9/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. Otázku vykonávania alebo nevykonávania praxe advokáta (povinného) nepovažoval za podstatnú pre rozhodnutie, najmä s poukazom na samotný obsah Zmluvy o prevode podniku a jej časti, podľa ktorej vyslovene v zmysle jej čl. 2 ods. 8 nie je prevod, alebo postúpenie výkonu poskytovania právnych služieb podľa o advokácii... . Z "vykonaného" dokazovania vyšším súdnym úradníkom bolo len konštatované, že nadobúdateľ, C. F. B. nemá mať podľa dostupných informácií nejaké podstatné obraty a teda ani majetok, a teda že takto mohlo dôjsť k poškodeniu veriteľa. Vyšší súdny úradník si však tieto skutočnosti nijakým spôsobom neoveroval u samotnej spoločnosti a ani u prevodcu - povinného a teda, či povinný v čase prevodu vlastnil alebo nevlastnil (či už ako advokát alebo FO) nejaký majetok väčšieho hospodárskeho významu a ani to aké mal povinný iné záväzky voči iným veriteľom. Zmluvu o prevode podniku považoval i naďalej za riadny a platný kontrakt a to bez ohľadu na to, že ho uzatvoril predávajúci (povinný) a na druhej strane obchodná spoločnosť, v ktorej bol povinný štatutár. Takéto kontrakty nie sú zakázané a ani nedovolené. Nikde v žiadnom predpise nie je uvedené, že pri takýchto kontraktoch musí dôjsť len k prevodom, ktoré sú pre nadobúdateľa výnosné. V takomto prípade by totiž samotnému prevodu musela zodpovedať aj iná kúpna cena a v danom prípade sa jednalo o sumu symbolickú, keďže sa prevádzali v zásade v značnej miere len judikované záväzky a pohľadávky, ktoré boli len v rovine nejudikovaných vo vzťahu k poisťovni povinného. Vyšší súdny úradník pri vydaní predmetného uznesenia úplne odignoroval a sústredil sa na porušenie údajných dobrých mravov alebo zásad poctivého obchodného styku, ale úplne z celého odôvodnenia vypustil povinným už uvádzanú skutočnosť, že jediným dôvodom, prečo boli aj v danej veci vydané exekučné tituly proti povinnému, bola tá skutočnosť, že chcel pomôcť svojím klientom a takto uplatňovať nárok už judikovaných voči svojej zmluvnej poisťovni. Vôbec sa pri tom nezohľadňuje ani to, že ani zďaleka jediným dôvodom zamietnutia žaloby oprávnených voči ich poisťovni nebola len otázka premlčania, ale predovšetkým a to hlavne nepreukázanie a nezdokumentovanie vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti. Súd sa ani len náhodou nezaoberal ani tou skutočnosťou, že z pôvodne predpokladanej škody na tlakovej izolácii vo výške 2.200.000 Sk. Samotný povinný oprávneným vymohol sumu (aj za prispenia svojich vlastných finančných prostriedkov) cca 1.300.000 Sk. Je preto zarážajúce, že za týchto okolností oprávnení kriminalizujú povinného a jeho konanie považujú za nemorálne, v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, pričom v súčasnosti v prebiehajúcich exekučných konaniach od neho požadujú za "spôsobenú škodu" sumu presahujúcu 300.000 eur, a to všetko za situácie keď nijakým spôsobom nepreukázali, že ku škode v skutočnosti došlo a všemožnými prostriedkami sa bránia preukázať a zdokumentovať údajnú opravu tlakovej izolácie ako aj to, že táto bola skutočne poškodená pri poistnej udalosti. Z jeho pohľadu je práve toto zneužívanie práva a doslova podvod na povinnom, keď zneužili jeho ochotu podriadiť sa záväzku za ktorý v skutočnosti ani nebol jednoznačne zodpovedný. Práve takéto správanie oprávnených je konaním v rozpore so všetkými pravidlami a zásadami v slušnej spoločnosti a teda v rozpore tak s mnohokrát nimi opakovanými dobrými mravmi. Práve výkon ich práv v tomto a aj v inom exekučnom konaní by nemal od súdu dostať právnu ochranu pretože toto je práve v priamom rozpore s ustanovením . Vzhľadom na vyššie uvedené preto žiadal návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovieť.

10/ Oprávnený považoval sťažnosť povinného za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Výčitku povinného, že si nijakým spôsobom neoveroval obraty a majetok spoločnosti C. F. B., považoval za neopodstatnenú, nakoľko z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vyšší súdny úradník vychádzal z verejne dostupných účtových závierok (z ktorých vyplýva, že uvedená spoločnosť v čase uzatvorenia zmluvy o predaji podniku nevlastnila prakticky žiadny majetok a nemala takmer žiadne tržby). Na druhej strane však povinný ani len netvrdil, že uvedená spoločnosť nejaké obraty a majetok mala, a už vôbec to nepreukazoval. Pokiaľ povinný tvrdil, že predmetnou zmluvou sa prevádzali aj pohľadávky, ktoré boli len v rovine nejudikovaných vo vzťahu k poisťovni povinného, oprávnený uviedol, že podľa Zmluvy o predaji podniku sa malo jednať o „pohľadávku“ uplatnenú v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. XXXXX/XXX/XXXXX, ktoré však bolo od roku 2014 zastavené, a o „pohľadávku“ z titulu úroku z omeškania uplatneného v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn.

XXXX/XXX/XXXX, ktoré úroky z omeškania a právoplatne zamietnuté. Dovolanie, ktoré povinný podal voči zamietajúcej časti, bolo uznesením Najvyššieho súdu SR odmietnuté, a to v rovnaký deň, kedy povinný „sám so sebou“ uzavrel zmluvu o predaji podniku. Je teda zrejmé, že povinný zmluvou o predaji podniku na kupujúceho žiadne pohľadávky nepreviedol, naopak, snažil sa previesť len svoje záväzky, ktoré mal voči oprávnenému, jeho manželke a F. C. vo výške viac ako 160 000,- eur, a to za kúpnu cenu 10 eur + DPH. Taká zmluva by nepriniesla žiadny hospodársky význam pre spoločnosť C. F. B., bola len účelovou snahou A. E. E. zbaviť sa svojich záväzkov a zmariť možnosť uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov. Z verejne dostupných účtovných závierok spoločnosti C. F., B. vyplýva, že záväzky, ktoré mala nadobudnúť zmluvou o predaji podniku, vôbec neeviduje vo svojom účtovníctve. Námietky povinného týkajúce sa obdobia pred vznikom exekučného titulu, ktorého podstatné okolnosti v rámci sťažnosti aj ozrejmil, nemôže exekučný súd posudzovať. Povinný sa nielenže snažil zmariť uspokojenie pohľadávok oprávneného predmetnou Zmluvou o predaji podniku, ale po podaní návrhu na vykonanie exekúcie uzavrel dňa 23.09.2020 so svojou manželkou, A. G. E. H. zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorou svoj nehnuteľný majetok previedol na svoju manželku, a teda opätovne sa účelovo snaží zmariť možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní. Oprávnený podal na Okresnom súde Zvolen žalobu o neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel rozsudkom sp. zn. XXX/X/XXXX, o odvolaní povinného voči rozsudku zatiaľ nebolo rozhodnuté. Aj predmetné účelové prevody majetku z povinného na manželku dokresľujú zlý úmysel povinného pri uzatváraní Zmluvy o predaji podniku s jeho nemajetnou spoločnosťou a potvrdzujú správnosť rozhodnutia exekučného súdu, ktorým návrh na zastavenie exekúcie, odvolávajúci sa na nedostatok jeho pasívnej legitimácie, zamietol.

11/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

12/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

15/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR I. XXX/XX, I. XXX/XX, I. XXX/ XX a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľov, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, reagujúc na sťažnostné tvrdenia povinného sudca dopĺňa nasledovné.

17/ Námietky povinného uvedené v sťažnosti neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Vyšší súdny úradník správne nezohľadnil zmenu pasívnej legitimácie povinného v tomto konaní na základe povinným predloženej zmluvy o predaji podniku zo dňa 31.08.2020, ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatnú podľa pre rozpor s dobrými mravmi podľa . Výčitky povinného o otázke praxe advokáta, ktoré uvádzal vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nemali pre rozhodnutie väčší význam, nakoľko k zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie nedošlo z tohto dôvodu. Rovnako nemohla byť dôvodná ani stručná námietka, že súd si neoveroval finančnú situáciu spoločnosti C. F. B.. Vyšší súdny úradník vo svojom uznesení uviedol, že v zmysle verejne dostupných účtovných závierok sa predmetná obchodná spoločnosť v prípade nadobudnutia záväzkov zo zmluvy stáva predĺženou (bod 40.). Hoci ich nekonkretizoval, majetkovú situáciu uvedenej spoločnosti možno zistiť napr. zo stránky datábazy Finstat, podľa ktorej sa spoločnosť C. F. B. v roku 2022 dostala do straty z 265 EUR na -61 EUR. Čo je však podstatnejšie, ani sám povinný v sťažnosti netvrdil opak (t.j. že daná spoločnosť je majetná, resp. disponuje takým majetkom, z ktorého vie uspokojiť pohľadávku oprávneného) a už vôbec nepreukazoval. Z predloženej zmluvy o predaji podniku nevyplýva, že by okrem svojich záväzkov voči oprávnenému a spoločnosti C. B., previedol povinný na spoločnosť C. F. B. aj nejaký reálny majetok. Uvedené podporuje i fakt, že touto zmluvou mal povinný ako advokát fyzická osoba predať svoj „podnik“ spoločnosti C. F. B., no nepredal ho ako celok, keďže dokumentáciu týkajúcu sa svojich „klientov“ previedol na inú obchodnú spoločnosť – POLÁČEK & partners s.r.o.. Ak povinný poukazoval, že zmluvou prevádzal aj svoje nejudikované pohľadávky voči poisťovni, o ktorých konal tunajší súd pod sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX J. B. G. XXXX/XXX/XXXX, obe konania skončili procesným neúspechom povinného. Súd lustráciou v registri konaní Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že konanie XXXXX/XXX/XXXX je už od roku 2014 právoplatne skončené. Posledný dokument, ktorý spis obsahuje, je vyjadrenie súdu, že konanie považuje za skončené, nakoľko ani napriek výzve súdu zo dňa 27.01.2021 neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia o neprevzatí zásielky. Aj konanie XXXX/XXX/XXXX je právoplatne skončené. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa 26.09.2019, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že uložil žalovanému (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.) povinnosť zaplatiť žalobcovi (JUDr. Petrovi Poláčekovi) sumu 5.071,39 Eur, nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2019 a vykonateľnosť dňa 03.12.2019. Dovolanie voči uvedenému rozsudku bolo Najvyšším súdom SR odmietnuté uznesením sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 31.08.2020 (t.j. v rovnaký deň, ako bola spísaná zmluva o predaji podniku).

18/ Na základe uvedeného tak súd súhlasil so závermi vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, že zmluvou o predaji podniku povinný, ktorý ako fyzická osoba zodpovedal za svoje záväzky celým svojim majetkom, sa snažil zbaviť svojho záväzku prevodom na spoločnosť, ktorá síce zodpovedá celým svojim majetkom, avšak v prejednávanej veci verejne dostupné zdroje nesvedčia o jej majetnosti a povinný v konaní ani netvrdil opak. Uzavretím takej zmluvy o predaji podniku došlo k znemožneniu, resp. zhoršeniu možnosti uspokojenia oprávneného ako veriteľa, čo súd zhodne s vyšším súdnym úradníkom považoval za zjavné zneužitie práva. Účelom uzavretia zmluvy o predaji podniku totiž nebola realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov povinného, ale snaha výkonom takého práva znevýhodniť druhú stranu (oprávneného) a znemožniť jej uspokojenie (spôsobiť ujmu). Zmluva o predaji podniku zo dňa 31.08.2020 svojim obsahom a účelom preto obchádza zákon ( a nasl. ) a konanie povinného možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa v spojení s , ale i zásadami poctivého obchodného styku podľa . Výkon takého práva nepožíva právnu ochranu a preto vyšší súdny úradník správne vyhodnotil zmluvu o predaji podniku ako absolútne neplatný právny úkon podľa . Na základe absolútne neplatného právneho úkonu potom nedošlo k zmene subjektu na strane povinného, teda pasívne legitimovaným v exekučnom konaní zostáva A. E. E., ktorému bola exekučným titulom uložená povinnosť, ktorá sa v exekučnom konaní vymáha.

19/ Ako bezvýznamné súd musel odmietnuť tvrdenia povinného o vzniku vymáhaného nároku oprávneného, resp. tvrdenie o tom, že exekučný titul bol vydaný v dôsledku snahy povinného pomôcť svojim klientom, pričom oprávnený od neho v rozpore s dobrými mravmi vymáha sumu za spôsobenú škodu presahujúcu 300 000,- eur, hoci mal za to, že nepreukázal škodu. To bolo popri otázke premlčania podľa názoru povinného aj dôvodom zamietnutia ich žaloby. Exekučný súd k tomu uvádza, že obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady

základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že všetky vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Osvedčený právny stav nemôže byť v exekúcii prehodnotený. Či je výška povinnosti plniť v exekučnom titule správna alebo nie, resp. či bola požiadavka oprávneného na taký nárok v súlade s dobrými mravmi, je pre exekučné konanie bezpredmetné. Takú obranu mohol povinný využiť len v nachádzacom konaní (v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul). Nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti sa podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku stal rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.07.2010, riadnym exekučným titulom, ktorého vecnú správnosť nie je exekučný súd oprávnený skúmať.

20/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vydanom vyšším súdnym úradníkom sp. zn. XXXX/XXXX/ XXXX zo dňa 28.03.2023 ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).