Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-164-2015.pdf
PDF · 151.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45C/164/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II. sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci žalobcu: A. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX G., právne zastúpený JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom, so sídlom Čajakova 5, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, v konaní o zaplatenie 41.509,58 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 41.509,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 12.3.2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 6.196,30 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 2.490,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.705,80 eur, ktoré je žalovaný povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Tomáša Čverčka, advokáta, so sídlom Čajakova 5, Košice v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.3.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 41.509,58 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a k náhrade trov konania.
Podanie žaloby zdôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov parcely č. XXXX/XX vo výmere 11667 m2, parcely č. XXXX/XX vo výmere 612 m2 a parcely č. XXXX/XX vo výmere 875 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. - R., zapísaných na LV č. XXXXX, vedeného Katastrálnym úradom Košice, Správa katastra Košice, a to vo veľkosti 1 v pomere k celku. Tieto pozemky má vo vlastníctve od roku 1992 na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 1048/92. Pozemky však žalovaný užíva už od roku 1960. Uviedol, že uvedená skutočnosť vyplýva aj z LV č. XXXXX, kde je stanovený spôsob užívania pozemku a predovšetkým aj z listu Magistrátu mesta Košice zo dňa 14.4.1997 zo dňa 29.4.2011 a zo dňa 6.11.2014, kde Mesto Košice uviedlo, že čo sa týka funkčného využitia parciel č. XXXX/XX V. XXXX/X (aj ostatných parciel evidovaných na LV č. XXXXX) v zmysle platného Územného plánu hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice je pre ne definovaná funkcia verejnej zelene. V zmysle strategického dokumentu mesta Košice - Miestneho územného systému ekologickej stability (MÚSES) schváleného uznesením č. 811/2013 MZ je táto lokalita špecifikovaná ako Mestské biocentrum regionálneho významu BC-RM. Ďalej uviedol, že žalovaný s nim neuzavrel nájomnú zmluvu na predmetné pozemky, hoci listom zo dňa 14.4.1997 oznámil, že do úvahy prichádza uzatvorenie nájomných vzťahov k pozemkom, ktorých vlastníctvo ostane zachované. Niekoľkokrát vyzval žalovaného k vysporiadaniu vzájomných vzťahov, avšak k uzavretiu dohody upravujúcej bližšie podmienky náhrady za užívanie pozemku nedošlo z dôvodu odmietavého postoja žalovaného. Po právnej stránke podanie žaloby zdôvodnil ust. § 123 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého vlastník
je oprávnený predmet svojho vlastníctva mať v držbe, užívať ho, požívať jeho plody a úžitky, ust. § 451 ods. l Občianskeho zákonníka ( kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať), ust. čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu), ust. § 128 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka (vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak, rozsudkom NS SR sp. zn. 4Cdo 52/2009 zo dňa 31.1.2011 (na rozdiel od vyvlastnenia, kde môže dôjsť k jednorázovému vyplateniu náhrady, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách „primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia). Predmetnou žalobou žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi za obdobie od 12.3.2013 - 11.3.2015 náhradu za užívanie vyššie uvedených pozemkov vo veľkosti 1 z celku, a to vo výške 3,109 eur ročne za l m2, čo predstavuje spolu sumu 18.136,35 eur/rok u parc. č. XXXX/XX, vo výške 3,999 eur ročne za 1, 2, čo predstavuje spolu sumu 1.223,69 eur /rok u parc. č. XXXX/XX . a vo výške 3,188 eur, čo predstavuje spolu sumu 1.394,75 eur u parc. č. XXXX/XX. Celkovo za dva roky sa žalobca domáha náhrady vo výške 41.509,58 eur.
V predmetnej veci Okresný súd Košice II najsamprv vydal platobný rozkaz č. 45C/164/2015-44 zo dňa 27.4.2015, voči ktorému podal žalovaný odpor v podaní doručenom súdu dňa 12.5.2015. Žalovaný mal za to, že Mesto Košice sa užívaním pozemkov žalobcu bezdôvodne neobohacuje. Poukázal na ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., podľa ktorého ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Ďalej podľa žalovaného v zmysle § 1 ods. 2 sa tento zákon primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov na ktorých je verejná zeleň, čo je aj prípad žalovaný navrhovateľom. Potvrdil, že súdy doteraz zaväzovali vlastníkov stavieb užívajúcich tieto pozemky v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. k náhrade bezdôvodného obohatenia voči vlastníkom pozemkov, ale takéto rozhodnutia už napadol generálny prokurátor SR mimoriadnymi dovolaniami, napr. č. VI/IPz711/14/1000-6 zo dňa 3.marca 2015. Podľa názoru prokuratúry sa vlastnícke právo v takýchto prípadoch obmedzuje len dočasne a zo zákona je zrejmé, že zákonodarca zriadil vecné bremeno bezodplatne a preto tu nedochádza ku bezdôvodnému obohateniu. Mesto Košice sa s týmto názorom plne stotožnilo a neuznáva žalobcov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
K podanému odporu zaujal stanovisko žalobca v podaní doručenom súdu dňa 11.6.2015. Poukázal , že žalovaný už v prvej vete odporu uvádza, že pozemky žalobcu užíva. V tejto súvislosti poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn.4Cdo 52/2009 zo dňa 31.1.2011, že „verejné priestranstvá ako materiálny statok, sú jedným z možných predmetov verejného užívania, medzi ktoré patrí najmä voda, pozemné komunikácie, krajina, les, ovzdušie, niektoré druhy energií a kmitočtové spektrum. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a spĺňajúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých má obec ako verejnoprávna korporácia verejný záujem. Tak je tomu preto, aby obec mohla plniť povinnosti, vyplývajúce pre ňu zo zákona o obecnom zriadení (§1 ods. 4 a § 4 ods. 3 písm. e), f)a g). Podľa žalobcu pozemky, o ktoré ide vo veci samej, majú charakter verejného priestranstva, ktoré je všeobecne užívané a teda z titulu výkonu územnej samosprávy zodpovedá za ich užívanie žalovaný (čím žalovaný súčasne bráni v ich užívaniu žalobcovi, ktorý sa musí zdržať výkonu svojich oprávnení - ako je oplotenie týchto pozemkov a realizácia výstavby na týchto pozemkoch, ktoré by inak vyplývali z jeho vlastníckeho práva). Ďalej poukázal, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanej veci konštatoval, že „ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahrňujúce aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Namietal, že pokiaľ žalovaný poukázal na ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., (ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok), uvedený § 4 citovaného zákona poukazuje na stavbu
a na pozemku žalobcu sa žiadna stavba nenachádza. Žalovaný neuvádza druhú vetu citovaného § 4, ktorá znie: „Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Pokiaľ žalovaný poukázal na ust. § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. (zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu), citované ustanovenie vyžaduje, aby sa na pozemku jednalo o takú verejnú zeleň, ktorej vlastníctvo prešlo na obec na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Výsadba trvalých trávnatých porastov na pozemku žalobcu bola realizovaná na základe rozhodnutia Mestského národného výboru v Košiciach z 5.4.1957. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva (jedná sa o vyvlastňovacie rozhodnutie č. S.. XXXX/XXXX-XX- X-Št zo dňa XX.XX.XXXX), že „pôvodným vlastníkom bola vyvlastnená len časť parcely č. 6132 vo výmere 13 902 m2 (zastavaná časť, nie borovicový háj).... za zvyšnú časť parcely o výmere 11.667 m2 (borovicový háj) nebola oprávneným osobám poskytnutá žiadna náhrada, keďže táto časť parcely XXXX/XXX nebola žalobcom ani pôvodným vlastníkom nikdy vyvlastnená. V čase výsadby trávnatých porastov bol pozemok vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu. Výsadbou sa trvalé trávnaté porasty stali súčasťou pozemku a teda ich nadobudol do svojho vlastníctva právny predchodca žalobcu a mal ich vo svojom vlastníctve kontinuálne až do roku 1992, kedy ich na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 1048/92 nadobudol žalobca. Žalovaný nemohol tieto trvalé trávnaté porasty ako verejnú zeleň nadobudnúť do svojho vlastníctva zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, keďže v čase účinnosti tohto zákona neboli vo vlastníctve Slovenskej republiky. Na takúto skutkovú situáciu sa nevzťahuje hypotéza právnej normy vyjadrená v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. a teda predmetné pozemky nespadajú do vecnej pôsobnosti tohto zákona. Preto nie je možné na vec aplikovať ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., na predmetných pozemkoch vecné bremeno v prospech žalovaného nevzniklo.
Po podaní odporu sa žalovaný k žalobnému návrhu ďalej vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 10.6.2015. Obsah tohto podania je takmer totožný s odporom zo dňa 11.5.2015.
V predmetnej veci súd vytýčil pojednávanie na deň 4.3.2016, na ktorom pojednávaní bol vypočutý žalobca a poverený zástupca žalovanej. Pojednávanie bolo z dôvodu predloženia dôkazov priamo na pojednávaní zo strany žalovaného odročené na deň 6.5.2016, pričom tak žalobca a jeho právny zástupca, ako aj žalovaný brali termín pojednávania na vedomie s tým, že viac volaní nebudú. Na pojednávanie dňa 6.5.2016 sa však žalovaný nedostavil, ani svoju neúčasť na pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnil. V súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. dňa 6.5.2016 súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi (Žalobou, Oznámením Magistrátu Mesta Košice o ďalšom využívaní Borovicového hája zo dňa 14.4.1997, Vyjadrením Mesta Košice zo dňa 29.4.2011 k využitiu parciel z pohľadu územného plánu, Oznámením Odboru miestneho hospodárstva Mestského národného výboru v Košiciach zo dňa 5.4.1957 vo veci výsadby zelene na pozemkoch býv. Vojenského cvičišťa v Košiciach, Oznámením Mesta Košice zo dňa 6.11.2014 vo veci funkčného využitia parciel č. XXXX/XX, XXXX/X, Ponukou žalobcu na odkúpenie pozemkov zo dňa 28.1.2014, Žiadosťou žalobcu adresovanú Útvaru hlavného architekta Mesta Košice k územnému plánu mesta Košice zo dňa 1.4.2011, Znaleckým posudkom č. 10/2014 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností v kat. území H. a to pozemku č. XXXX/XX, XXXX/XX V. XXXX/XX, evidovaných na LV č. XXXXX, Listom vlastníctva č. XXXXX kat. územia H., obec G. - R.A. zo dňa 2.2.2015, Odporom zo dňa 11.5.2015, Mimoriadnym dovolaním sp. zn. VI/Pz 711/14/1000-6 zo dňa 3.3.2015, Vyjadrením žalovaného zo dňa 8.6.2015, Vyjadrením žalobcu zo dňa 9.6.2015 k odporu, Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo 52/2009, Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 43C/64/2008-265 zo dňa 16.9.2013 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. 6Co/476/2013-302 zo dňa 8.9.2015, Rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 42C/64/2012-86 zo dňa 14.1.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 42C/64/2012-116 zo dňa 27.2.2014, Rozsudkom Okresného súdu Košice II. č. 25C/218/2013-77 zo dňa 27.3.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/599/2014-97 zo dňa 14.5.2015, Protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 17.10.2013, Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/6/2014-135 zo dňa 26.5.2015, Znaleckým posudkom č. 5/2010 zo dňa 19.3.2010, ostatným spisovým materiálom), výsluchom žalobcu i povereného zástupcu žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - parciel registra „C“ a to pozemkov parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 11.667 m2, parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 612 m2, parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 875 m2, nachádzajúcich sa v kat. území G. - R., zapísaných na LV č. XXXXX, vedeného Katastrálnym úradom Košice, Správa katastra Košice, a to vo veľkosti 1 v pomere k celku. Od roku 1992 vlastníkom uvedených nehnuteľností je žalobca. Vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudol žalobca titulom dedenia - rozhodnutia o dedičstve č. D 1048/92 zo dňa 27.5.1992 v dedičskej veci po poručiteľke I. Š., nar. X.X.XXXXX, zomretej XX.X.XXXX, starej matky žalobcu. Uvedené parcely v tomto konaní sú tiež označované ako Borovicový háj. Uvedené skutočnosti boli súdu preukázané Listom vlastníctva č. XXXXX kat. územia G.
- R., kópiou katastrálnej mapy a rozhodnutím o dedičstve č. D 1048/92 (čl. 19, 20).
Rozhodnutie Štátneho notárstva Košice - mesto č. D 1048/92 zo dňa 27.5.1992 je súčasťou Znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý je súčasťou spisu.
Pozemky registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, podľa Geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 18.1.2006, overeného pod č. XXX/XX, spracovaného Geodeting s.r.o. Košice, vznikli rozdelením pôvodného pozemku registra „E“, parcelné číslo XXXX/XXX-orná pôda v pôvodnej výmere 16.203 m2 na sedem nových parciel a parcela č. XXXX/XXX týmto rozdelením zanikla (čl. 21, 24).
Žalobca požiadal Magistrát Mesta Košice o vyjadrenie, či je možná z pohľadu územného plánu na parcelách listu vlastníctva č. XXXXX kat. územia H. individuálna bytová výstavba ( išlo síce o iné parcely č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX V. XXXX/X, ktoré nie sú predmetom tohto konania , ale sú tiež vlastníctvom žalobcu a nachádzajú sa v uvedenej lokalite Borovicového hája). Listom zo dňa 29.4.2011 Magistrát mesta Košice oznámil žalobcovi, že v zmysle územného plánu je na predmetných pozemkoch evidovaná verejná zeleň tzv. borovicového lesíka, realizácia individuálnej bytovej výstavby nie je preto z týchto dôvodov možná. Ochrana verejnej zelene aj ostatnej hodnotnej zelene je v záujme mesta, hľadanie najoptimálnejších foriem využitia je predmetom overovacích štúdií, rokovaní, posudzovania možností zámen pozemkov a pod.(čl. 7).
Z Oznámenia Magistrátu Mesta Košice zo dňa 14.4.1997 č. O.-XX/XXXXX/XXX vo veci ďalšieho využívania Borovicového hája vyplýva, že na základe rozhodnutia bývalého Úradu životného prostredia Košice mal byť Borovicový háj zachovaný ako biokoridor. V danom prípade nejde o územie, ktoré by bolo možné využívať pre stavebné účely a teda tieto pozemky nemajú charakter ani cenu stavebných pozemkov. Do úvahy preto prichádza iba návrh na uzatvorenie nájomných vzťahov k pozemkom, vlastníctvo ktorých zostane zachované vlastníkovi (čl.6).
Z oznámenia Správy mestskej zelene v Košiciach č. XXXX/XXXX/OaPÚ R. dňa 7.4.2011 (spis 17C/12/2011) vyplynulo, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX kat. územia H. Borovicový háj konkrétne parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX sú vo vlastníctve súkromných osôb, ktoré ich organizácia nespravuje a neudržiava. Mesto Košice ako vlastník zveril Správe mestskej zelene do správy nehnuteľnosť Borovicový háj zapísanú na VB č. XXXXX V. XXXXX kat. územia H.. Správa mestskej zelene v Košiciach ako správca vykonáva na zverenej nehnuteľnosti správu, údržbu, nakoľko sa jedná o oddychovú lokalitu. Žalobca na pojednávaní dňa 4.3.2016 vypovedal, že pozemky zdedil po svojej starej mame asi v roku 1991 v dedičskom konaní. Odkedy sa stal vlastníkom, vyzýval žalovaného k uzavretiu nejakej dohody a o zaplatenie nájomného alebo k odkúpeniu pozemkov. Doteraz za 25 rokov sa však nič neudialo. Za obdobie od marca 2013 do marca 2015, ktoré obdobie je predmetom tohto konania, nemohol užívať svoje vlastníctvo a predmetné pozemky slúžili účelu tak, ako to bolo za 25 rokov (čl. 152 - 156).
Na pojednávaní dňa 4.3.2016 poverený zástupca žalovaného zotrval na svojich písomných vyjadreniach . Žalovaný popiera, že Mesto Košice sa obohacuje tak ako to má na mysli žalobca, pretože podľa zák. č. 66/2009 Z.z. vzniká zo zákona pre Mesto Košice v zmysle § 4 citovaného zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v oprávnení užívať sporné pozemky ako verejnú zeleň. Podľa žalovaného v § 2 ods. 2 citovaného zákona sa uvádza, že rovnako sa postupuje aj pri verejnej zeleni a že tento zákon sa vzťahuje aj na verejnú zeleň. Teda podľa žalovaného od 1.7.2009 do budúcna vzniklo vecné bremeno. Zákon č. 66/2009 Z.z. neuvádza, že vecné bremeno je odplatné a preto aj generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní zo dňa 3.3.2015 napadol súdne rozhodnutia,
ktoré zaväzovali samosprávy uhrádzať bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ vzniklo vecné bremeno na pozemkoch žalobcu v prospech povinného ako oprávneného z vecného bremena, prichádzala by tu do úvahy odplata za zriadenie vecného bremena, ktorá by však mala mať charakter jednorazovej platby, k čomu predložil rozsudok KS KE č.k. 6Co/6/2014 zo dňa 26.5.2015 a pokiaľ by malo byť Mesto Košice zaviazané k úhrade vecného bremena, tak by to malo byť jednorazovo. A pokiaľ súd ustáli, že Mesto Košice sa bezdôvodne obohacuje tak ako uvádza žalobca v žalobe, čo sa týka výšky náhrady za bezdôvodné obohatenie tak ako je uvedené v žalobnom návrhu, túto výšku nerozporuje. Poukázal, že táto lokalita je špecifikovaná ako mestské biocentrum regionálneho významu BC-RM. Uvedené parcely má Mesto Košice označené ako verejnú zeleň. Pokiaľ sa tam verejná zeleň nenachádza, nevidí dôvod pre nárok žalobcu. Pokiaľ mesto necháva využívať tieto pozemky ako verejné priestranstvo, ktoré má charakter verejnej zelene, to je prípad spomínaného rozsudku a mohlo by sa hovoriť o nevysporiadaní vzťahov medzi mestom Košice a vlastníkom pozemku. Ale pokiaľ žalobca sám namieta, že to nie je verejná zeleň a je to zeleň, ktorá má charakter vysokého rastu a je prístupná všetkým občanom, majú za to, že nejde o verejnú zeleň a nevidia dôvod, aby mesto Košice platilo. Poverený zástupca opätovne zdôraznil, že výšku náhrady žalovaný nerozporuje, ale má za to, že žalobcovi skôr svedčí jednorázový nárok na odplatu za zriadenie vecného bremena v zmysle rozsudku 6Co/6/2014 (čl. 152 - 156).
Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 19.3.2010 znalca L.. W. Š. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemku parc. č. XXXX/XX-ostatné plochy vo výmere 11.667 m2 a pozemku parc. č. XXXX/XX-zast.plochy a nádvoria vo výmere 612 m2, zapísaných na LV č. XXXXX kat. územia H., P. G. - R. a určenie rozsahu užívania týchto pozemkov Mestom Košice, vyplýva, že u pozemku parc. č. XXXX/XX nájom za rok na m2 bol určený na 3,109 eur /m2/rok (nájom za rok spolu 36.272,70 eur /rok) a u pozemku parc. č. XXXX/XX nájom za rok na m2 bol určený na 3,999 eur /m 2/rok (nájom za rok spolu 2.447,39 eur (rok). Uvedený dôkaz je súčasťou spisu 45C/164/2015.
Žalobca požadoval náhradu za užívanie pozemkov na základe znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 19.3.2010 znalca L.. W. Š.Ý. nasledovne: u parc. č. XXXX/XX v sume 3,109 eur/m2 ročne, u parc. č. XXXX/XX v sume 3,999 eur/m2 ročne a u parc. č. XXXX/XX v sume 3,188 eur / m2 ročne. Žalovaný požadovanú náhradu za 1 m2 nájmu nerozporoval (čl. 4, 152 - 156).
Zo znaleckého posudku č.XX/XXXX zo dňa 28.1.2014 znalca L.. O. C. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností v kat. území H., P. G. -R., a to pozemku parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy výmerou 11667m2, parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria s výmerou 612 m2, parc. č. XXXX/XX- zast.plochy a nádvoria s výmerou 875 m2, evidovaných na LV č. XXXXX vyplýva, že v zmysle platného územného plánu mesta Košice je vedená parcela č. XXXX/XX ako verejná zeleň. Nachádza sa západne od Popradskej ulice za nedávno vybudovaným obytným súborom Borovicový háj. Zo severnej strany lemuje parcelu príjazdová komunikácia k vodárni a lokalite rodinných domov. V čase ohodnotenia pozemky slúžia ostatné plochy ako verejná zeleň v zmysle územného plánu. Kým nedôjde k jeho zmene, nepredpokladá sa iné využitie. Na pozemku parc. č. XXXX/XX je prístup k vodárni, spevnená plocha. Pozemok parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria je tiež zeleň, s perspektívnou možnosťou určenia využívania ako doplnková funkcia k obytnému súboru v súlade s územným plánom. Pozemky nie sú oplotené a nachádzajú sa na nich porasty drevín - stromov i krov, chodníky využívané verejnosťou (prechod medzi Popradskou a rodinnými domami) na prechádzky (čl. 15).
Žalovaný na svoju obranu poukázal na mimoriadne dovolanie podané generálnym prokurátorom v obdobnej veci. Súd zistil, že dňa 3.3.2015 podal generálny prokurátor Slovenskej republiky Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky pod č. VI/Pz/14/1000-6 mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 14. januára 2013 č.k. 42C/64/2012-86 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27.2.2014 č.k. 2Co/145/2013-116, na podnet Mesta Košice, v právnej veci žalobcu L.. O. A. c/a Mesto Košice o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Mimoriadne dovolanie podal z dôvodu, že súdy uvádzali, že vecné bremeno, ktoré vzniklo žalovanému na základe zákona č .66/2009 Z.z. na predmetnom pozemku má odplatný charakter, aj keď to zo zákona nevyplýva. Podľa generálneho prokurátora SR súdy porušili zákon, a to v otázke odplatnosti vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovo právnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Generálny prokurátor mal za to, že zákonodarca toto vecné bremeno zriadil bezodplatne (keďže toto vecné bremeno má dočasný charakter
- do majetkoprávneho vysporiadania v zmysle § 2 a § 3 zákona č. 66/2009 Z.z. ) Tú to konštatáciu považuje za dôvodnú aj s prihliadnutím na platnú právnu úpravu vecných bremien vznikajúcich zo
zákona, nakoľko ak zákonodarca má úmysel z nejakého dôvodu zriadiť vecné bremeno k určitej nehnuteľnosti, výslovne to pri jeho zriadení v ustanovení zákona uvedie ( napr. vyjadrením za primeranú náhradu, jednorazovú primeranú náhradu a podobne). V tejto súvislosti poukázal napr. na ustanovenie § 4d zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach § 11 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike apod. (čl. 47 - 53).
Obidvaja účastníci konania poukázali na viaceré rozhodnutia okresného a krajského súdu, ktoré sú právoplatne skončené v obdobných veciach, kde ide buď o tých istých účastníkov konania a ten istý predmet konania (len iné rozhodné obdobie) alebo o obdobnú vec medzi inými účastníkmi konania. Poukázali napr. na právoplatné rozsudky Okresného súdu Košice II č.k. 43C/64/2008 zo dňa 16.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/476/2013-302 zo dňa 8.9.2015 v právnej veci žalobcov 1.) A. Š., X) O. Z., X) G. V. Z. X) G. N., X) O. G. X) G. W. proti žalovanému Mesto Košice o zaplatenie 39.324,64 eur s príslušenstvom, kde súd zaviazal žalovaného Mesto Košice zaplatiť žalobcom v 1, 2, 3, 4 a 5 rade istinu 38.110,41 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 2.10.2006 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia, na obdobnom skutkovom základe, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXXX/XX o výmere 11667m2, parc.č.XXXX/XX o výmere 612 m2 kat. územia H., zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Správou katastra Košice, ktoré užíva žalovaný bez právneho dôvodu . Alebo na rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 13C/917/1999 -136 zo dňa 11.12.2006 v právnej veci žalobcov A. Š. a spol. proti žalovanému Mesto Košice, kde súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 140.004 Sk titulom bezdôvodného obohatenia, kde žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX kat. územie G. - R., ako pozemok parc. č. XXXX orná pôda o výmere 21.360 m2 a kde žalovaný na uvedenej nehnuteľnosti zriadil bez súhlasu žalobcov tzv. borovicový háj, zmenil kultúru nehnuteľnosti a zalesnil ju vysadením borovíc a zriadením mestského parku, vybudovaním chodníkov a osvetlením. Alebo na rozsudok Okresného súdu Košice II. č.k. 17C/12/2011-163 zo dňa 9.1.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/107/2012 zo dňa 28.2.2013 v právnej veci žalobcov A. Š. a spol. proti žalovanému Mesto Košice o zaplatenie 42.220,09 eur, kde súd zaviazal Mesto Košice zaplatiť žalobcom 41.059,59 eur na tom skutkovom základe, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX kat. územia H., P. G. -R., P. G. ako parcelu č. XXXX/XX o výmere 11.667 eur, parc. č. XXXX/XXX o výmere 612 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 875 m2 a žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez súhlasu žalobcov, teda bez právneho dôvodu (ide o nájomné za rok 2008). Alebo rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 28C/94/2012-109 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6co/6/2014-135 zo dňa 26.5.2015 v právnej veci L.. M. H. c/a Mesto Košice o zaplatenie 51.500 eur, kde súdy medzitýmnym rozsudkom rozhodli, že základ nároku navrhovateľa voči odporcovi, uplatnený návrhom za obdobie od 1.7.2009 do 27.4.2012, na primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným zákonom č. 66/2009 Z.z. na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX, evidovanom v KN na LV č. XXXXX k.ú. Južné Mesto, ktorému zodpovedá právo odporcu držať a užívať pozemok pod stavbou cestného telesa vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, je daný.
Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať ho, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ust. § 120 ods. l Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Z citovaného ust. § 120 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súčasť veci nie je spôsobilým predmetom občianskoprávneho vzťahu. Je vždy vo vlastníctve vlastníka veci hlavnej a zdieľa preto to, čo sa po právnej stránke týka veci hlavnej. Pretože sa v dôsledku fyzického spojenia aj keď predtým v samotnej veci stáva súčasťou inej veci hlavnej, nadobudne vlastníctvo súčasti vlastník veci hlavnej i vtedy, ak náklady na zabudovanie prípadne i na vyrobenie súčasti vecí vynaložila od vlastníka odlišná osoba. Zákonným predpokladom súčasti veci je ich neoddeliteľnosť bez súčasného znehodnotenia veci hlavnej, je pri tom nerozhodné, či sa pri oddelení znehodnotí súčasť. Pod charakteristikou súčasti veci , ktorou je neoddeliteľnosť, je treba rozumieť nielen neoddeliteľnosť fyzickú, ale tiež neoddeliteľnosť funkčnú. Pokiaľ ide o pozemky, trvalé porasty, sa okamihom ich pevného spojenia so zemou stali vlastníctvom žalobcu, či už ich vysadil žalovaný alebo ktokoľvek iný. Oddelením súčasti pozemku sa pozemok ako vec hlavná fyzicky nepoškodí (neznehodnotí), ale zníži sa jeho cena. Odlišné vlastníctvo porastov
od vlastníctva pozemkov je v niektorých prípadoch upravené osobitnými predpismi napr. (ust. § § 2 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, vlastník pozemkov je vlastníkom porastov, ktoré na tom vzišli, tým nie je dotknuté vlastnícke právo poľnohospodárskych družstiev k porastom na pozemkoch ich členov podľa predpisov o poľnohospodárskom družstevníctve. Pri pozemkoch daných zmluvne do užívania je vlastníkom porastov užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak, ak nie je zákonom stanovené inak). Vo všetkých ostatných prípadoch zostávajú porasty súčasťou pozemku v zmysle ust. § 120 Občianskeho zákonníka a nemôžu byť samostatným predmetom práv a povinností a okamihom fyzického spojenia so zemou sa stávajú vlastníctvom vlastníka pozemku (rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cz/1990).
Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako i majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. l Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením . Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa čl. I, ust. § 1, ods. l, 2 zák. § 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z.z.), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim uznesením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len pozemok pod stavbou). Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.
Podľa čl. I., ust. § 4 ods. l, 2 zák. č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľnosti je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom kat. území.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX kat. územia H., P. G. - R., okres G. ako parc. č. XXXX/XX o výmere 11.667 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 612 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 875 m2, v podiele 1 v pomere k celku, ku ktorým nadobudol vlastnícke právo titulom dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach č. D 1048/92 zo dňa 27.5.1992, po nebohej starej matke I. Š., zomrelej XX.X.XXXX. Uvedené nehnuteľnosti neboli žalobcovi, ani pôvodným vlastníkom nikdy vyvlastnené , ani neprešli na štát, ani na inú povinnú osobu. Opak preukázaný v konaní nebol. Žalovaný Mesto Košice ani nepopiera, že užíva vyššie uvedené pozemky žalobcu, namieta však, že užívaním pozemkov žalobcu sa bezdôvodne neobohacuje s poukazom na to, že podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvné dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanej vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok., pričom v zmysle ust. § 1 ods. 2 sa tento zákon primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov na ktorých je verejná zeleň, čo je aj prípad žalovaný žalobcom. Stotožňuje sa s názorom prokuratúry, že vlastnícke právo v takýchto prípadoch sa obmedzuje len dočasne a zo zákona je zrejmé, že zákonodarca zriadil vecnú bremeno bezodplatne a preto tu nedochádza k bezdôvodnému obohateniu. Z vykonaného dokazovania a, konkrétne aj zo znaleckých posudkov v tomto konaní predložených ďalej vyplýva, že pozemky sú v zmysle platného územného plánu mesta Košice vedené ako verejná zeleň (parc. č. XXXX/XX). Kým nedôjde k zmene územného plánu, nepredpokladá sa ani iné využitie. Na pozemku parc. č. XXXX/XX je prístup k vodárni, spevnená plocha. Pozemok parc. č. XXXX/ XX je tiež zeleň, s perspektívnou možnosťou určenia využívania ako doplnková funkcia k obytnému súboru v súlade s územným plánom. Pozemky nie sú oplatené a nachádzajú sa na nich porasty drevín - stromov i krov, chodníky využívané verejnosťou (prechod medzi A. a rodinnými domami) na prechádzky. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez súhlasu žalobcu, pričom užíva ich bez právneho dôvodu, keďže nie je ochotný platiť žalobcovi primerané nájomné vo výške všeobecnej ceny nájmu, ani dať nehnuteľnosti do pôvodného stavu.
Ako už vyššie súd konštatoval, pozemky parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX vyvlastnené neboli ani žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi. Žalovaný však nemôže realizovať svoje vlastnícke právo tak ako to predpokladá ust. § 123 Občianskeho zákonníka. Na liste vlastníctva nie sú zapísané žiadne ťarchy. Vychádzajúc z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Na uvedené nadväzuje ust. § 128 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Použitie veci bez súhlasu vlastníka je tak významným obmedzením vlastníka, ktoré vyžaduje splnenie prísnych zákonných podmienok a môže trvať iba dočasne. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 52/2009 zo dňa 31.1.2011, na ktorý sa žalobca odvoláva v tomto konaní, ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahrňujúce aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rovnaký postoj ku právnej ochrane takýchto vlastníkov vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 237/09, ktorý hovorí: „na rozdiel od vyvlastnenia, kde môže dôjsť k jednorázovému vyplateniu náhrady, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách „primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia. V danom prípade súd vyhodnotil, že nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX V. XXXX/XX, sú verejným priestranstvom (na ktorom sa nachádza vysoká zeleň ), bez ohľadu na to, že v územnom pláne mesta Košice sú označené ako verejná zeleň. Vychádzajúc z uvedených úvah súd ustálil, že vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza verejné priestranstvo obce, môže od obce požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie, kým nebude na tento pozemok uzatvorená nájomná zmluva, zriadené vecné bremeno alebo nebude pozemok nadobudnutý do vlastníctva obce a rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.
Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal zo sumy 3,109 eur/m2 ročne u parcely č. XXXX/XX, zo sumy 3,999 eur/m2 ročne u parcely č. XXXX/XX a zo sumy 3,188 eur/m2 ročne u parcely č. XXXX/XX. Výška náhrady za 1m2 nájmu ročne vychádza zo znaleckých posudkov zadaných v iných konaniach a nebola v tomto konaní žalovaným popretá, teda nebola sporná. Výpočet náhrady za užívanie pozemkov je nasledovný: Predmetom konania je náhrada za užívanie pozemkov za obdobie od 12.3.2013 do 11.3.2015, teda za dobu dvoch rokov. U parc. č. XXXX/XX vo výmere 11.667 m2, jedna polovica z celku je 5.833,5 m2, čo predstavuje sumu 18.136,35 eur ročne (3,109 x 5.833,5 m2).U parc. č. XXXX/XX vo výmere 612 m2, jedna polovica z celku je 306 m2, čo predstavuje sumu 1.223,69 eur ročne (3,999 x 306 m2). U parc. č. XXXX/XX vo výmere 875 m2, jedna polovica z celku je 437,50 m2, čo predstavuje sumu 1.394,75 eur (3,188 y 437,50 m2). Za dva roky, t.j. za obdobie od 12.3.2013 do 11.3.2015 táto suma predstavuje 41.509,58 eur. S poukazom na vyššie uvedený výpočet súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 41.509,58 eur.
Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 12.3.2013 - do 11.3.2015. Je nesporné, že žalobca vyzýval žalovaného k vysporiadaniu vzájomných vzťahov. V danej veci požadoval priznať úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 12.3.2013 do zaplatenia. Keďže do vyhlásenia rozsudku žalobca nepreukázal súdu, že vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 41.509,58 eur za obdobie od 12.3.2013 do 11.3.2015, podanie žaloby na súd považoval súd za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola súdu doručená dňa 11.3.2015. Dňom nasledujúcim, t.j. od 12.3.205 súd priznal žalobcovi úroky z omeškania a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Ku dňu 12.3.2015 úroky z omeškania v súlade s § 3 ods. l nar. vlády SR č.87/1995 Z.z. činili 5,05 % ročne. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 41.509,58 eur od 12.3.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. V predmetnej veci súd považuje za potrebné reagovať na obranu žalovaného, čo sa týka uplatnenia zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov na daný prípad, ako aj na mimoriadne dovolanie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 3.3.2015 pod č. VI/Pz 711/14/1000-6, podané z podnetu Mesta Košice voči rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 14.1.2013 č. k. 42C/64/2012-86 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27.2.2014 č.k. 2Co/145/2013-116, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/6/2014-135 zo dňa 26.5.2015 v právnej veci L.. M. H. proti odporcovi Mesto Košice, na ktorý rozsudok žiadal žalovaný v tomto konaní prihliadať.
Čo sa týka uplatnenia zákona č. 66/2009 Z.z. v tomto konaní, súd nezdieľa názor žalovaného a má za to, že tieto pozemky nespadajú do vecnej pôsobnosti zákona č. 66/2009 Z.z. Podľa názoru súdu v danom prípade nemožno aplikovať ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. (podľa ktorého ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok), nakoľko ako z vykonaného dokazovania vyplýva, na pozemkoch žalobcov sa žiadna stavba nenachádza. Okrem toho s poukazom na citované ustanovenie, je potrebný záznam o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľnosti, aby vzniklo právo zodpovedajúce právu vecného bremena. Takýto záznam nebol vykonaný, na LV č. XXXXX kat. územia R.A. nie sú zapísané žiadne ťarchy.
Pokiaľ žalovaný poukázal na ust. § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z., podľa ktorého sa primerane tento zákon vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, ani v tomto prípade sa súd nestotožňuje s právnym názorom žalovaného. Žalovaný mal zrejme na mysli ustanovenie o verejnej zeleni. Podľa názoru súdu ust. § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. má na mysli takú verejnú zeleň, ktorej vlastníctvo prešlo na obec na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešiel do vlastníctva obce vymedzený okruh vecí a majetkových práv, ktoré boli pred účinnosťou tohto zákona vo vlastníctve štátu. Ako z vykonaného dokazovania vyplýva, výsadba trvalých trávnatých porastov na pozemku žalobcu bola realizovaná na základe rozhodnutia Mestského národného výboru v Košiciach z roku 1957, kedy platil Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., podľa ktorého súčasťou pozemku je všetko, čo na ňom vzíde , stavby nie sú súčasťou pozemku (§ 25 zák. č. 141/1950 Zb.). Časť parcely č. XXXX/XXX v o výmere 11.667 m2, rozčlenením ktorej podľa GP vznikli i parcely, ktoré sú predmetom tohto konania, nebola žalobcovi ani pôvodným vlastníkom nikdy vyvlastnená, v čase výstavby trvalých porastov bol pozemok vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu. Výsadbou sa trvalé porasty stali súčasťou pozemku a teda ich nadobudol do svojho vlastníctva právny predchodca žalobcu (I. Š.), ktorý ich mal vo vlastníctve až do roku 1992, kedy sa na základe
dedičského rozhodnutia stal vlastníkom žalobca. Preto žalovaný nemohol tieto porasty nadobudnúť ako verejnú zeleň do svojho vlastníctva zákonom č. 138/1991 Zb., keďže v čase účinnosti tohto zákona neboli vo vlastníctve Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby súd prihliadol pri rozhodovaní na rozhodnutie Okresného súdu Košice II č.k. 28C/94/2012-109 zo dňa 16.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/6/2014 zo dňa 26.5.2015 v právnej veci L.. M. H. proti Mesto Košice(teda že žalobca má právo na primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným zákonom č. 66/2009 Z.z., ktorému zodpovedá právo žalovaného držať a užívať pozemok pod stavbou cestného telesa, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, súd si opätovne neosvojil právny názor žalovaného, nakoľko v konaní 28C ide o skutkovo a právne odlišný prípad (ide o cestné teleso - dvojprúdovú smerovo rozdelenú komunikáciu vo vlastníctve žalovaného). V konaní 45C /164/2015, ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, sa jedná o nehnuteľnosť, na ktorej sa nenachádza žiadna stavba vo vlastníctve žalovaného, preto v tomto konaní nemožno aplikovať ust. § 4 ods. l zák. č. 66/2009 Z.z.
Pokiaľ žalovaný poukázal na mimoriadne dovolanie podané Generálnou prokuratúrou SR v právnej veci navrhovateľa L.. O. A. proti odporcovi Mesto Košice o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42C/64/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/145/2013-116 zo dňa 27.2.2014 v súvislosti s konaním 45C, opätovne súd zastáva názor, že v prípade 42C sa jedná o skutkovo iné okolnosti, jedná sa o nehnuteľnosti zastavané frekventovanými miestnymi komunikáciami s príslušenstvom k cestám vo vlastníctve Mesta Košice.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ak mal účastník vo veci len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V danom prípade o náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko žalobca bol síce čiastočne úspešný, ale neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti úrokov z omeškania. Preto mu súd priznal základnú sadzbu tarifnej odmeny z výšky súdom priznaného plnenia, t.j. zo sumy 41.509,58 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil trovy konania v celkovej sume 7.431,57 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 2.490,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 4.941,07 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 8 úkonov právnej služby počítaných zo sumy 41,509,58 eur a to: prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie zo dňa 9.6.2015, odvolanie 14.8.2015, vyjadrenie zo dňa 2.2.2016, porada s klientom 4.3.2016, účasť na pojednávaní 4.3.2016, účasť na pojednávaní 6.5.2016, t.j. 8x 506,21 eur + 4x réžijný paušál po 8,39 eur a 4x réžijný paušál po 8,58 eur. Trovy právneho zastúpenia celkovo bez DPH vyčíslil v sume 4.117,56 eur. Keďže právny zástupca žalobcu je platcom DPH, tieto trovy povýšil o 20 % DPH, takže spolu trovy právneho zastúpenia včítane DPH vyčíslil na sumu 4.941,07 eur.
V danej veci súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej sume 6.196,30 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.490,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.705,80 eur za 6 úkonov právnej pomoci v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. počítaných zo sumy 41.509,58 eur, a to: prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie zo dňa 9.6.2015, vyjadrenie zo dňa 2.2.2016, účasť na pojednávaní dňa 4.3.2016, účasť na pojednávaní 6.5.2016, t.j. 6x 506,21 + 3 x réžijný paušál po 8,39 eur + 3x réžijný paušál po 8,58 eur. Vychádzajúc z uvedeného súd priznal trovy právneho zastúpenia v sume 3.088,17 eur. Keďže právny zástupca žalobcu je platcom DPH, trovy konania povýšil o príslušnú 20%-nú DPH v sume 617,63 eur. Celkove súd priznal trovy právneho zastúpenia včítane DPH v sume 3.705,80 eur a trovy konania celkom v sume 6.196,30 eur.
Súd nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci , a to za odvolanie zo dňa 14.8.2016 proti uzneseniu o prerušeniu konania a poradu s klientom dňa 4.3.2016 pred pojednávaním dňa 4.3.2016, pričom súd nepochybuje o tom, že právny zástupca žalobcu tieto úkony vykonal ( podal odvolanie proti uzneseniu súdu o prerušení konania i predložil súdu zápis z porady s klientom), avšak z pohľadu vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa nejedná o účelne vynaložené náklady.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť /§ 42 ods. 3 O.s.p./, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že A/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, B/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, C/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, D/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, E/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, F/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.