Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/46/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. A., narodené XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom Z. XXXX/XX, U., adresa na doručovanie: G. XX, XXX XX U., a otec - J. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. 2, XXX XX U., zastúpený - Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., IČO: 36 847 143, so sídlom Leškova 3A, 811 04 Bratislava, v konaní ex offo o nariadenie výchovného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje v ý c h o v n é o p a t r e n i e , ktorým sa maloletej P. A., nar. XX.XX.XXXX a jej rodičom J. A., nar. XX.XX.XXXX a T. A., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á povinnosť podrobiť sa odbornému sociálno- psychologickému poradenstvu na N. poradensko- psychologických služieb C. práce sociálnych vecí a rodiny U., so sídlom T. X/A, U. v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Rodičia a maloletá, ktorej účasť je povinná zabezpečiť matka, sú povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia, rozsah, trvanie a miesto realizácie budú určené povereným pracovníkom subjektu označeného vo výroku I. tohto rozhodnutia.

III. Súd bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia v 2-mesačných intervaloch.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením tunajšieho súdu č. k. -66 zo dňa 10.06.2022 súd vylúčil na samostatné konanie o nariadenie výchovného opatrenia začaté z úradnej povinnosti dňa 10.06.2022 uznesením tunajšieho súdu č. k. -64.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi rodičov a pohovorom s maloletým dieťaťom a oboznámil sa tiež s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. , ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. -68 zo dňa 10.06.2022 súd manželstvo rodičov maloletej P. rozviedol a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej schváli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovaním a správou jej majetku sú poverení obaja rodičia a otca zaviazal platiť na výživu maloletej sumou 300,- € mesačne. Počas rozvodového konania vyšlo najavo, že otec sa s maloletou nestretol od augusta 2021, rodine bola odporučená odborná pomoc, na ktorej sa matka nezúčastnila a nežiaduci stav v rodine pretrváva. Pričom súd mal za to, že výchovné opatrenie môže prispieť k zlepšeniu kvality vzájomných vzťahov medzi rodičmi, maloletým dieťaťom, ako aj k zlepšeniu rodičovských kompetencií rodičov.

4. Dňa 19.07.2022 sa uskutočnil v prítomnosti kolízneho opatrovníka pohovor s maloletým dieťaťom. Maloletá P. pôsobila od počiatku veľmi uzavreto. Zhruba od polovice pohovoru bolo vidno, že ju situácia trápi, čo sa prejavilo aj plačom a demonštratívnym odmietaním jednak stretávania sa s otcom, ale tiež možnej psychologickej intervencie po tom, čo jej konajúca sudkyňa vysvetlila predmet konania a možnosti rozhodnutia veku primeraným spôsobom. Opakovane deklarovala, že sa s otcom nechce stretávať, lebo jej za to nestoja tie stresy, že sa necítila s otcom dobre a otcovi to povedala. Sklamala sa, keďže jej otec viackrát sľuboval, ale nakoniec jej povedal, že sa kvôli nej nebude meniť. Vyslovene uviedla, že to nechce riešiť a otec veľmi dobre vie, prečo sa s ním nechce stretávať. Uvádzala, že s matkou situáciu veľmi nerozoberala, skôr naopak, s otcom častejšie riešila mamu. Doslova uviedla, že nechce sa tým trápiť. Aj po vysvetlení obsahu psychologických intervencií, ktoré nemusia vyslovene viesť k styku, ktorý odmieta, ale k šanci, aby otec pochopil, čo ju zraňovalo a aby sa naučil, ako sa má k nej správať tak, aby to nevnímala ako zraňujúce, napokon uviedla, že ani s tým nesúhlasí. Konajúca sudkyňa jej však vysvetlila, že z hľadiska práva je povinná urobiť všetko preto, aby pokiaľ z nadhľadu ako dospelá vidí možný problém v budúcnosti vyplývajúci z aktuálnej situácie, sa túto situáciu pokúsila riešiť.

5. Na pojednávaní konanom dňa 06.09.2022 otec odkázal na svoju výpoveď v konaní o rozvod manželstva (že sa s maloletou nestretol od augusta 2021 a z jeho pohľadu je aktuálny postoj maloletej značne ovplyvňovaný prežívaním a postojom matky. V danom prípade by bolo potrebné urýchlene začať pracovať na faktickej obnove vzťahu maloletej k otcovi, ktorý sa za rok od posledného kontaktu evidentne musel naštrbiť. Otec má za to, že je evidentné, že postoj maloletej pramení z nevyriešeného rodičovského konfliktu, pričom má za to, že by boli formálne splnené podmienky aj na prezverenie maloletej z dôvodu neodôvodneného odopierania styku, avšak rešpektuje postoj maloletej a proti jej vôli sa kontaktu domáhať nebude pred poskytnutím odbornej pomoci) a uviedol, že je presvedčený, že postoj maloletej je ovplyvnený dlhodobým pôsobením a postojom matky. Maloletá uvádzala veci, ktoré sa tak nestali, vie, že ide o citlivé dieťa. Otec sa stále snaží udržiavať kontakt s maloletou, píše jej správy, ktoré si maloletá prečíta a nereaguje na ne. Rovnako odmieta komunikovať so svojou staršou sestrou, ktorá je u otca, čo otcovi nedáva zmysel a maloletá mu vyslovene povedala, že ju otec chce iba manipulovať, čo nemôže byť z detskej hlavy.

6. Zástupca otca uviedol, že u maloletej dochádza k istej forme vytesnenia. V predmetnej veci treba vnímať aj konflikt rodičov a ich osobnosti, keď sa javí ako sporné aj psychologické nastavenie matky, ktorá doposiaľ odmietala akúkoľvek formu či už psychologickej alebo mediačnej intervencie. Výchovné opatrenie je v danom prípade určite namieste, avšak nielen maloletej a otcovi, ale aj matke. Otec si uvedomuje, že má aj iné právne možnosti napr. žiadať o úpravu styku, keď je však veľmi správne nastavený tak, že k maloletej je potrebné pristupovať veľmi opatrne a citlivo a mieni tak konať aj do budúcnosti.

7. Matka rovnako ako otec poukázala na svoju výpoveď v rámci rozvodového konania (medzi rodičmi išlo o nefungujúci vzťah. Definitívne rodičia ukončili spolužitie v lete 2021 po tom, čo matka v júli odišla do Talianska a v tom čase sa o maloletú staral otec. Matka vždy podporovala vzťah dcéry s otcom, otec chodieval po ňu aj do školy, čo sama chcela. Práve kvôli ceste do školy a zo školy však títo dvaja mali viac vzájomných konfliktov. Rodičia si dohadovali formu striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, keďže matka bola zvyknutá na predchádzajúcu formu starostlivosti, čo ale dcéra odmietala. Maloletá veľmi zle znášala otcov odchod. Od začiatku roka po presťahovaní sa do prenajatého bytu a zastabilizovania situácie sa už opäť vracia maloletá do normálu okrem toho, že sa strašne bojí otca. Pričom matka ani dcéra nechce, aby otec mal o maloletej informácie, kým sa ho táto neprestane báť. Dcéra má panický strach, aby sa otec neobjavil v blízkosti. Matka sama nemá problém, pre ktorý by mala vyhľadať odbornú pomoc, ale otec, keďže trpel panickou psychickou poruchou.) a uviedla, že nemá absolútne žiadne pochybnosti o vlastnom psychickom nastavení a rozhodne popiera, že by ona mala psychické problémy. Dcére často opakujem, že sa môže stretnúť aj so sestrou, aj s otcom, že s tým ona nemá problém, na čo jej dcéra uvedie: „Mama, ty ma tam posielaš, aby si od nich mala pokoj.“ Často jej maloletá plakáva, že zase musí ísť na súd a zase musí ísť k psychológovi a že by chcela byť ako ostatné deti, ktoré môžu robiť iba to čo chcú, iba ona je nútená do niečoho čo ona nechce.

8. Zástupca kolízneho opatrovníka s nariadením výchovného opatrenia súhlasil, keď navrhol nariadiť výchovné opatrenie priamo na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, na referáte poradensko-

psychologických služieb v rozsahu 6 mesiacov, pričom na základe priebežne zasielaných správ môže byť vyhodnotený jeho priebeh a prípadne následne jeho pokračovanie.

9. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

10. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

11. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

12. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a opísaný skutkový stav, vychádzajúc z obsahu spisu a priebehu konania a výsledkov predovšetkým dokazovania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. (konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností), súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je v najlepšom záujme maloletej nutné pristúpiť z úradnej povinnosti k nariadeniu výchovného opatrenia a to tak rodičom, ako aj maloletej P. tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, z dôvodu až vzniku patologickej situácie v rodine, keď matka referuje panický strach u maloletej z otca bez zjavných skutočne závažných vonkajších dôvodov, avšak matka zo svojej pozície ako rezidenčného rodiča uvedenú situáciu napriek odporúčanému poradenstvu nepovažuje za potrebné riešiť s poukazom na to, že problém ona nemá a matka je v smere obnovy vzťahu a kontaktov medzi otcom a dieťaťom evidentne nečinná. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že otec koná v rozpore so záujmami dieťaťa, resp. že by otec znamená hrozbu pre maloleté dieťa.

13. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. V každom prípade rozhodovania je pre súd prioritou záujem dieťaťa a snaha vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodiča, keď zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmami rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a vývoj dieťaťa.

14. Súd má teda pri maloletých deťoch povinnosť dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom, pričom podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru súdy a štátne orgány nemôžu byť pasívne - orgány sociálnoprávnej ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti, musia vytvárať priestor na vytvorenie podmienok na to, aby styk (kontakt) medzi rodičom a dieťaťom mohol byť obnovený, na prehodnotenie doterajšej stratégie a voľbu ďalších, aktuálne vhodných opatrení.

15. Podľa veta prvá (ďalej len ) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti musí súd vždy prioritne chrániť záujmy maloletého dieťaťa a to i na úkor záujmov jeho rodičov.

17. Obaja rodičia, ako aj maloletá budú mať možnosť uchopiť formou odborného poradenstva, či už individuálneho alebo spoločného, podľa pokynov odborného personálu určeného špecializovaného zariadenia, komunikačné zručnosti v rámci veľmi narušenej vzájomnej rodičovskej interakcie a interakcie dcéry s otcom, s cieľom pochopenia príčin aktuálneho stavu (odmietanie otca zo strany maloletej), naučenia sa nácviku vhodného psychologického prístupu otca k maloletej s prihliadnutím na jej prežívanie a osobnostné špecifiká a perspektívne prípadnej akceptácie a obnovenia kontaktov maloletej P. s otcom vo forme, ktorá nebude pre maloletú neprimerane psychicky zaťažujúca. Chronické a neriešené konflikty rodičov vyplývajúce zjavne z nespracovania ukončenia ich vzájomného vzťahu sú pre dieťa najnebezpečnejším dopadom vzniknutej situácie a neprospievajú zdravému psychickému vývinu maloletej, pričom jej spôsobuje zjavne už markantné problémy, k pomoci prekonaniu ktorých môže slúžiť aj toto výchovné opatrenie. Je absolútne neprípustné, aby bolo ktorékoľvek dieťa používané ako prostriedok vzájomného boja v konflikte jeho rodičov. Maloletá má právo na lásku oboch rodičov, stabilitu a harmóniu prostredia, v ktorom vyrastá a tiež právo na rešpektovanie svojich pocitov a to aj čo sa týka ich slobodného vyjadrenia, a tiež na rešpektovanie svojej cti a dôstojnosti, ktorá je prepojená s jej vnímaním obdobného rešpektu k zachovaniu cti a dôstojnosti každého z rodičov, pričom tieto práva by jej nemali byť odopierané. Rodičia sa v danom prípade potrebujú individuálne učiť akceptácii rodičovskej roly a špecifík osobnosti druhého z rodičov a najmä prispôsobovať sa potrebám dieťaťa po ich poznaní a rešpektovaní, keď rozhodne nie je úlohou dieťaťa sa prispôsobovať potrebám rodičov, keďže na to nemá potrebnú výbavu a zostáva v závislej pozícii. V súlade s návrhom kolízneho opatrovníka súd za subjekt vykonávajúci výchovné opatrenie určil Referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, s ktorým vopred odkonzultoval možnosť realizácie výchovného opatrenia ako aj jeho rozsah kolízny opatrovník maloletej, keď vzhľadom na predmet činnosti referátu a bohaté odborné skúsenosti má súd za to, že má možnosť participovať na úprave vzťahov a komunikácie medzi rodičmi maloletej a medzi otcom a maloletou, ako aj pomoci so spracovaním ich aktuálne problémového vzťahu na obnovení pravidelného kontaktu otca s dieťaťom. Čo sa týka témy psychológa, súd má za to, že aj v tomto smere sa v rámci výchovného opatrenia môže otvoriť cesta ku kooperácii rodičov, keď podľa názoru súdu v prípade objektivizovanej indikácie individuálnej psychologickej intervencie u maloletej nič nebráni tomu, aby okrem práce s celou rodinou zvoleným subjektom bola pri dosiahnutej zhode rodičov naštartovaná aj individuálna psychoterapia maloletej, prípadne aj jej rodičov u vhodného odborného subjektu. Nakoľko bude súd v súlade so zákonom pravidelne sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia, v prípade potreby môže neskôr podľa ust. § 37 ods. 8 Zákona o rodine pristúpiť jeho predĺženiu, resp. k uloženiu iného vhodného výchovného opatrenia.

18. Vzhľadom na aktuálny stav v rodine a hĺbku narušenia rodinných osobných vzťahov medzi účastníkmi, v ktorom smere napriek odstupu času, nedošlo k pozitívnemu posunu, je rozhodne v záujme maloletého dieťaťa obnovenie kontaktov s otcom - t. j. vytvoriť priestor na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi a s inými blízkymi osobami. Preto súd prihliadnuc na čl. 5 písm. i) Základných zásad Zákona o rodine z úradnej povinnosti pristúpil k nariadeniu výchovného opatrenia vo forme odborného poradenstva každému z rodičov a maloletému dieťaťu, ktoré považuje za možný prostriedok na zachovanie, resp. sanáciu rodinného prostredia dieťaťa, keď súd zdôrazňuje, že k riešeniu rodinnej situácie, ktorá je jednoznačne v rozpore s najlepším záujmom maloletej, ktorým je jej zdravý psychický vývoj, nemožno pristupovať izolovane výlučne s jednotlivými členmi, ale komplexne je potrebné vzhľadom na vzájomnú previazanosť napriek rozvodu manželstva pracovať s celou rodinou.

19. V danom prípade súd zohľadňujúc vek a rozumovú vyspelosť maloletej P. musel prihliadať aj na jej prezentovaný názor, ktorým však nie je viazaný. Je nepochybné, že na názor a postoj dieťaťa má výrazný formujúci vplyv názor a postoj matky ako najbližšej dominantnej vzťahovej osoby počas významnej časti života, čo je však jav prirodzený a pochopiteľný. Maloletá však vo svojom veku vzhľadom na nedostatok životných skúseností nie je schopná pochopiť neskorší dopad jej aktuálnych subjektívnych rozhodnutí, motivovaných dosiahnutím krátkodobého psychického komfortu po prežitom rodinnom konflikte, na jej budúci osobný život a psychické zdravie. Súd zdôrazňuje, že je v súlade s ust. viazaný stavom v čase rozhodovania. K zmene pomerov v rodine - k obnoveniu styku otca s maloletou na základe jeho úpravy či už rodičovskou dohodou reflektujúcou na očakávané zmenené nastavenie maloletej, alebo na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu, môže prispieť práve nariadené výchovné opatrenie

ako jedno z opatrení vyplývajúcich z pozitívneho záväzku štátu v prípade tak závažného zásahu do rodičovských práv, akým je absencia styku otca s dieťaťom, avšak vopred nemožno určiť čas potrebný na reálny pozitívny posun vo vzťahoch účastníkov konania, ktorý by mohol mať za následok obnovenie akejkoľvek formy kontaktu otca s dcérou bez ohrozenia jej najlepšieho záujmu.

20. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z hľadiska zachovania práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike / sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. ).

21. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, štvormo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - ) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť

- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. /CMP/.