Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Er-1203-2008.pdf
PDF · 100.22 KB
Case nature
Subarea
6Er/1203/2008
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141 so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: G. X., B.. XX.XX.XXXX, X. P. D. XXX/ XX, Z. W., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, EX 9159/08, o vymoženie uloženej povinnosti 1.152,49 € s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje. II. Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného podal na tunajší súd žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 05554/08 zo dňa 24.06.2008. Tunajší súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného dňa 21.11.2008.
2. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“).
3. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinný ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
4. Súdny exekútor na výzvu súdu uviedol, že v predmetnom konaní boli za posledných 18 mesiacov vymožené plnenia vyššie ako 15 €. Z uvedeného dôvodu exekučné konanie nespadá pod zastavenie v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd v konaní ďalej postupuje podľa Exekučného poriadku.
5. Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
7. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
11. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd nielen oprávnený, ale povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie nulitné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).
12. Súd opätovne preskúmal podmienky konania a zistil, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Súd preskúmal Všeobecné podmienky poskytnutia úveru k pripojenej spotrebiteľskej zmluve a opätovne preskúmal návrh oprávneného ako aj exekučný titul a dospel k názoru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Pri skúmaní exekučného titulu a pripojenej zmluvy o úvere súd vychádzal z toho, že účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 OSP a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 EP, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučný súd tak posudzuje obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými mravmi. Účinky rozhodcovského rozsudku sú totiž v zmysle § 35 ZoRK obmedzené len na účastníkov konania.
13. Súd po preskúmaní, rozhodcovského rozsudku, návrhu na vykonanie exekúcie ako aj zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 18.10.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s poplatkom v mesačných splátkach, počnúc dňom 15.11.2007. Keďže povinný si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, stal sa celý dlh splatný a oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. s návrhom, aby bol povinný zaviazaný k zaplateniu 1.152,49 € (34.720,-Sk) spolu s príslušenstvom.
14. Osobitným predpisom v zmysle § 243d Exekučného poriadku je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého § 2
ods. 1, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
15. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., (účinného v čase vydania exekučného titulu) v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
16. Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (účinného v čase vydania exekučného titulu) rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady poctivého obchodnoprávneho styku a dobrých mravov.
17. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (účinného v čase vydania exekučného titulu) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 18. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (účinného v čase vydania exekučného titulu) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. 19. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (účinného v čase vydania exekučného titulu) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). 20. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (účinného v čase vydania exekučného titulu) proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
21. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
22. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
25. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy stanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
26. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
27. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Preskúmaním priložených listín súd dospel k záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver, má povahu spotrebiteľskej zmluvy aj s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle príslušných ustanovení OZ. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise z obchodného registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného má súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je teda nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 už výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, ktorou je požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného možno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica č. 93/13/EHS“).
30. Podľa názoru súdu a doterajšej rozhodovacej praxe je exekúcia v predmetnej veci neprípustná v celom rozsahu, nakoľko z intencií zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť rozhodovať, nie len v súlade so zmluvou uzavretou medzi účastníkmi rozhodcovského konania, ale aj v súlade s obchodnými zvyklosťami vzťahujúcimi sa na spor, zásadami poctivého obchodného styku a dobrých mravov, pričom zákon výslovne rozhodcovskému súdu ukladá povinnosť, rovnako ako to vyplýva aj pre súdy, spravovať sa ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,
t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa, zákonom o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskym zákonníkom. Ak takto nepostupuje a jeho rozhodnutie nie je v súlade s týmito právnymi predpismi, pričom tak zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré nie je zákonom dovolené alebo na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je tým naplnená skutková podstata ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) a je dôvodom v prípade začatých exekúcií na ich zastavenie a to aj bez návrhu.
31. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda absolútne neplatnú súd považuje ustanovenie bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - Rozhodcovská doložka: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a.) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761, za písanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b.) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo jej zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskom doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
32. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 už cit. smernice, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali (čl. 6 ods. l smernice č. 93/13/EHS). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51, judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už boli predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo veci C-40/08 ASTURCOM súd vyslovil, že smernica č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
33. Účelom rozhodcovskej zmluvy je teda dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve, resp. medzi nimi zaniká. Aj v prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy. OZ len príkladmo vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (viď slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 OZ) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné
podmienky priamo do zákona. Smernica č. 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.
34. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Zakotvenie do zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších (vyššie spomínaných) zmluvných podmienok len umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, teda ak je rozhodcovská zmluva neplatná, na jej základe rozhodca nemohol založiť svoju právomoc na rozhodovanie sporu a nemal ani legitimitu vydať exekučný titul. Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por. v spojitosti s ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 ZoRK v platnom znení.
36. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
37. O trovách exekúcie súd rozhodne na základe predloženého vyúčtovania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 45 ods. 3 ZoRK v spojitosti s § 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania(§ 364 CSP) (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).