Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoEk-15-2024.pdf
PDF · 100.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoEk/15/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členiek senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E. F., o vymoženie 799,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/403/2015-16 zo dňa 05.01.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak, že cit.: „Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, zo dňa 27.04.2015, doručenú tunajšiemu súdu dňa 05.05.2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.“
2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“); § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“); § 2 písm. a), b), ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“); § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka; § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 09.08.2007, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 4 písm. r), § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 01.01.2008; § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“).
3. Konštatoval, že dňa 05.05.2015 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie istiny s príslušenstvom. Súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného a exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn.: BW-B/1212/0058 zo dňa 16.04.2014, (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2014 a vykonateľnosť dňa 04.07.2014.
4. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy vo výške 799,50 eur, úrok vo výške 23% ročne zo sumy 799,50 eur od 16.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 799,50 eur od 16.11.2012 do zaplatenia, ako aj sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu 15.11.2012 vo výške 857,94 eur, náhradu trov rozhodcovského konania
v sume 35,81 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 140,39 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
5. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (t.j. Poštová banka, a.s.) a povinným vznikol dňa 09.08.2007, keď bola medzi nimi uzavretá úverová zmluva v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej banka poskytla povinnému úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 eur) s dohodnutou výškou mesačnej splátky vo výške 1.161,- Sk (38,54 eur), s počtom mesačných splátok 40 a výškou RPMN 25,58%.
6. Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o., ako postupníkom, došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z úverovej zmluvy voči žalovanému.
7. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti a z reklamnej kampane Poštovej banky, a.s., vo verejných médiách (najmä televízia a denná tlač) známe, že táto spoločnosť ako bankový subjekt podniká v oblasti požičiavania peňažných prostriedkov (v médiách označované ako „pôžička“) širokému, nešpecifikovanému okruhu osôb. Pôvodný oprávnený mal preto pri uzatváraní zmluvy postavenie dodávateľa.
8. Súd taktiež zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa.
9. Na základe uvedeného, exekučný súd vyhodnotil úverovú zmluvu medzi Poštovou bankou, a.s. ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom (§ 497 a nasl. Obch. zákonníka) ako spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 Obč. zák.).
10. Podľa článku 11, bodu 11.2 Všeobecných obchodných podmienok pre úver, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoU a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s..
11. Nakoľko právnym predchodcom oprávneného bola Poštová banka, a.s., exekučný súd prihliadol aj na ustanovenia zákona vzťahujúceho sa na vykonávanie činnosti dodávateľa.
12. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.
13. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v prejednávanej veci povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
14. Rozhodca ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. V predmetnom právnom vzťahu nielenže dostatočne neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ale navyše súdu nebolo známe, či povinný vedel o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní a či došlo k zákonnému doručeniu rozhodcovského rozsudku v zmysle novelizovaného § 25 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné, a to najmä s ohľadom na nevyhnutné podanie žalobnej odpovede povinným za účelom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS.
15. Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k názoru, že rozhodcovská doložka v znení ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu, je podľa názoru súdu neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
16. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zo dňa 27.04.2015 zamietol.
17. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený.
18. Oprávnený v odvolaní uviedol, že ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech tejto interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj pramene historického výkladu. Podľa oprávneného súd zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už začalo konanie, odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Vyslovil názor, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach a v tejto súvislosti poukázal na zákon o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd porušil princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, keďže exekučné súdy v skutkovo a právne podobných veciach rozhodujú odlišne a poverenia vydajú alebo zamietnu. Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Na základe týchto dôvodov oprávnený navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a násl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
20. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
21. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.
24. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica Rady 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / G. H., bod 50, 51).
25. K tvrdeniam oprávneného o nemožnosti preskúmať súlad exekučného titulu v podobe rozhodcovského rozsudku s hmotným právom a o právnej neistote vyvolanej prekážkou právoplatne rozsúdenej veci, je potrebné dodať, že k týmto tvrdeniam už zásadné stanovisko vyslovil Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 24.02.2011, č. k. IV.ÚS 55/11 - 19. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že ak Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods.2 pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo zákonom procesnoprávneho charakteru ), exekučný súd mohol exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, a nie len z procesného hľadiska. Za neopodstatnenú označil i námietku o znemožnení plnenia vzniknutého zo zmluvy o úvere v dôsledku zastavenia exekúcie zo strany štátneho orgánu. Uznesenie o zastavení exekúcie nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle úverovej zmluvy. Tieto závery Ústavného súdu SR sú plne akceptovateľné tiež v prejednávanej veci.
26. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 01.04.2011, je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012).
27. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a je nepochybné aj to, že v zmluve o úvere, bola v bode 6 v spojení s bodom 11.2. Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007) upravená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú alebo vznikli medzi právnym predchodcom oprávneného 365.bank, a.s. (predtým Poštovou bankou, a.s.) a klientom z tejto zmluvy, predložia na prerokovanie a rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s. Bratislava.
28. Občiansky zákonník od 01.01.2008 v § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
29. Odvolací súd taktiež nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
30. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že danú rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neindividuálne dojednanú. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanie je nepochybne forma doložky, t.j. skutočnosť, že bola predložená povinnej ako spotrebiteľovi ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru vo formulárovej podobe, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovskú doložku preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihujúcu sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnom období.
31. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentom oprávneného o tom, že v danom prípade išlo o naplnenie § 93b zákona o bankách. Podľa § 93b zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.
32. Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Naviac kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podľa názoru odvolacieho súdu je aj v prejednávanej veci opodstatnená súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky (napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 66/2012).
33. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu, odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).
34. V zmysle judikatúry súdov vrátane ESĽP nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (porov. rozsudok I. proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok J. a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
35. Odvolací súd so zreteľom na tieto dôvody uznesenie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).