Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoP-38-2022.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/38/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. W., nar. XX.XX.XXXX, a F. W., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matka Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. B. XX, XXXXX A., N. T., prechodne E. XXX/X, XXX XX B., zastúpená: Mgr. Helena Farkašová, advokátka, so sídlom Žerotínova bašta 1, 940 01 Nové Zámky, otec W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. B. XX, XXXXX A., N. republika, zastúpený: JUDr. Jozef Pirohár, advokát so sídlom Podzámska 29, 940 01 Nové Zámky, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. apríla 2022 č.k. 11P/55/2022-12, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia čl. I. ods. 2, čl. VII. ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky, § 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, čl. 8, čl. 9, čl. 10 nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. 1.2. Súd prvej inštancie skúmal, či má právomoc vo veci konať. Zistil, že rodičia spolu s maloletými deťmi žili a bývali v N.. Najstarší, maloletý P., navštevuje strednú školu v N.. N. je členským štátom Európskej únie, a preto postupoval podľa Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a o výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, v ktorom je upravená právomoc členských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností v článku 8 a nasledujúcich nariadenia. 1.3. Uviedol, že zo znenia nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností, sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu ako práca, škola bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Vyslovil názor, že obvyklým pobytom maloletých detí je N. Maloleté deti sa narodili v N. a až doteraz aj v N. žili. Matka neoprávnene presťahovala maloleté deti, bez súhlasu ich otca na Slovensko. Na základe uvedeného dospel k záveru, že na konanie v tejto veci má právomoc nemecký súd. Keďže slovenský súd nemá právomoc vo veci konať, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný a ten má za dôsledok, že súd musí konanie zastaviť. O trovách konania súdu rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
2.1. Matka podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a neodkladným opatrením zveril maloleté deti V. a F. do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 350 eur na každé dieťa k rukám matky odo dňa vykonateľnosti neodkladného opatrenia. 2.2. Namietala, že podľa bodov (12), (13) a (16) preambuly a čl. 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 je daná príslušnosť slovenského súdu. S poukazom na obsah svojho návrhu, tvrdila, že ide o neodkladné opatrenie, ktoré má urýchlene riešiť starostlivosť o maloleté deti. Do Nemecka sa nemieni vrátiť, má v úmysle podať návrh na rozvod a natrvalo zostať aj s maloletými deťmi V. a F. na B.. S deťmi býva v obci B. v rodinnom dome rodičov, deti navštevujú materskú školu v obci, F. od 1.09.2022. Majú v obci pediatra, boli na vstupnej prehliadke. Ona si hľadá zamestnanie na 4 - 5 hodín denne. Tvrdila, že má strach o život detí, manžel trpí psychickými problémami. Má obavu, že otec deti bez jej súhlasu zoberie do N.. S deťmi navštívila detského psychológa. 3.1. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že spisovú dokumentáciu maloletých detí vedie odo dňa 06.04.2022 kedy sa na úrad dostavila matka a uviedla, že sa na Slovensku zdržiava od 29.03.2022, kedy sa po hádke s otcom dohodli, že pôjde na B. k rodičom a zoberie aj dve maloleté deti, aby si od seba navzájom oddýchli. Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti, maloletý P. je v starostlivosti otca v N.. Matka zároveň uviedla, že sa už k manželovi nechce vrátiť. Dôvodom opustenia spoločnej domácnosti bol psychický nátlak a fyzické týranie zo strany manžela, pričom z jej vyjadrenia vyplývalo, že trestné oznámenie v N. nikdy nepodala, ale bola privolá privolaná hliadka. Matka bola poučená, že bez súhlasu otca nemôže zostať na území Slovenskej republiky, ako aj o tom, že otec si môže podať návrh na súd ohľadom návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu. Dňa 22.04.2002 ich osobne kontaktoval otec, ktorý uviedol, že problém nastal vtedy, keď mu bola matka neverná. Spoločne sa rozhodli, že pôjdu na B. na dovolenku, ale počas cesty ho matka nechala s maloletým P. hoteli, kde prespali, odišla s maloletým F. a V. v aute a odvtedy nemal informácie o tom ako sa deti majú. Pomery na strane matky prešetril dňa 28.04.2022 a 27.05.2022. Zo šetrenia vyplýva, že matka má domácnosti rodičov vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti maloletým deťom. Na základe žiadosti otca o pomoc pri zabezpečovaní návratu maloletých detí bol orgán sociálnoprávnej kurately kontaktovaný Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže so žiadosťou o vyjadrenie matky, či má záujem o zmierlivé riešenie prostredníctvom zmierovacieho konania, prípadne psychologického poradenstva za účasti kvalifikovaného psychológa v centre. Matka prejavila záujem o zmierlivé riešenie prostredníctvom zmierovacieho konania. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť plnom rozsahu. 3.2. K vyjadreniu otca uviedol, že sa plne pridržiava svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu. 4.1. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie je správne a v súlade s citovanými právnymi normami a ustálenou judikatúrou. Uviedol, že na Okresný súd Bratislava I. dňa 08.06.2022 podal návrh o návrat maloletých detí do cudziny po neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, ktorý sa vedie pod sp.zn. P/33/2022. Dodal, že obe maloleté deti boli narodené v N., kde sa až do neoprávneného premiestnenia matkou zdržiavali, a V. navštevoval škôlku, do ktorej bol prihlásený aj F.. Obaja maloletí majú mieste obvyklého pobytu aj lekársku starostlivosť. Tvrdil, že v danom prípade nie je požadované neodkladné opatrenie naliehavé, a deti sa nesnažil ani nebude snažiť dostať do miesta obvyklého pobytu násilím, ale naopak vec riešiť súdnou cestou. Tvrdil, že matka v návrhu aj v odvolaní uvádza zavádzajúce a nepravdivé informácie, nie je pravdou že si cestu na Slovensko so synom P. rozmyslel, nie je pravdou, že momentálne by trpel takými psychickými problémami, ktoré by ho diskvalifikovali starostlivosti o maloleté deti. Je pravdou, že keď zistil, že matka súloži s cudzími mužmi dome počas jeho nočnej služby, jeho zdravotný stav sa zhoršil, ale išlo o dočasné emocionálne bremeno, s ktorým sa naučil nakladať. Tiež nie je pravdou, že by mu matka dovolila komunikovať s maloletými, tobôž sa s nimi stretnúť. Naopak toto právo mu odopiera, čím dochádza k porušovaniu jeho rodičovských práv. Volal k asistencii aj miestnu políciu, avšak ani to nepomohlo. Navrhoval napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť. 4.2. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Tiež uviedol, že Okresný súd A. I. vytýčil vo veci jeho návrhu o návrat maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní pojednávanie na deň 14.07.2022. 5. Matka vo vyjadrení zo dňa 06.07.2022 k vyjadreniu otca ak vyjadrenie kolízneho opatrovníka uviedla, že sa v plnej miere pridržiava dôvodov uvedených v odvolaní. Poprela tvrdenia otca a zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odvolaní. 6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) odvolanie prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 7. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2015. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. V danej veci sa matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zverenia maloletých detí V. a F. do jej osobnej starostlivosti a určenia povinnosti otcovi platiť výživné vo výške 350 eur mesačne na každé dieťa. Súd prvej inštancie konanie zastavil pre nedostatok právomoci. Na odvolanie matky je uznesenie súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom. 10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné (podmienky). 11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 12. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 13. Podľa čl. 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. 14. Podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. 15. Podľa čl. 9 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc. 16. Podľa čl. 10 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa. 17. Odvolací súd zaoberajúc sa vecou z hľadiska citovaných zákonných ustanovení a súdom prvej inštancie zistených skutkových okolností dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že ide o konanie s cudzím prvkom, pretože rodičia spolu s maloletými deťmi žili a bývali v N.. Vzhľadom k tejto skutočnosti v rámci skúmania podmienok konania skúmal, či má v predmetnej veci právomoc konať o návrhu matky. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri určovaní právomoci aplikoval čl. 8 až 10 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Vyslovil názor, že obvyklým pobytom maloletých detí je N.. Maloleté deti sa narodili v N. a až doteraz aj v N. žili. Matka neoprávnene, bez súhlasu otca, presťahovala maloleté deti na
B.. Na základe uvedeného dospel k záveru, že na konanie v tejto veci má právomoc nemecký súd a slovenský súd nemá právomoc vo veci konať, preto ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný a ten má za dôsledok, že súd musí konanie zastaviť. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil. Správne bolo aj rozhodnutie o trovách konania podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keďže vo veci ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie CMP upravujúce nárok na náhradu trov konania na danú vec nedopadá. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že čl. 8 až 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 upravujú ucelený systém princípov právomocí na určenie členského štátu, ktoré majú súdy právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností. Článok 8 ods. 1 zakotvuje všeobecnú právomoc, v ktorej je premietnutá základná zásada nariadenia, že najvhodnejším miestom na rozhodovanie o rodičovských práv a povinností je súd toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt. Výnimky z tohto všeobecného princípu právomoci ustanovujú len čl. 9, 10, 12 a 13, ktoré určujú podmienky, za splnenia ktorých je daná právomoc súdov členského štátu, v ktorom nemá dieťa svoj obvyklý pobyt. Článok 9 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 takto zachováva právomoc pre súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa počas trojmesačného obdobia po jeho presťahovaní do iného členského štátu vo veci zmeny rozsudku o práve styku. Článok 10 rieši súdnu právomoc v prípadoch únosu dieťaťa, článok 12 upravuje výnimku v prípadoch dohody o súdnej právomoci a článok 13 v prípadoch, ak nemožno obvyklý pobyt dieťaťa určiť, priznáva právomoc súdom členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza. Vzhľadom na citované ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 sa za rozhodujúce kritérium určenia právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností, považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa a jednak posúdenie, či došlo k oprávnenému presťahovaniu maloletého z jedného členského štátu do iného členského štátu alebo jeho neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (škola, práca). Súd pri posúdení otázky právomoci a otázky určenia obvyklého pobytu ale musí brať okolnosti každého konkrétneho prípadu. Ako je vyššie uvedené pre určenie právomoci nepostačuje určenie obvyklého pobytu, ale v prípade presťahovania, musí zároveň posudzovať dôvod tohto presťahovania. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 22. decembra 2010 vo veci A., z ktorého vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného členského štátu nezakladá samo o sebe, automaticky obvyklý pobyt maloletého, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody rodičov. Uvedená otázka je kľúčová aj v danej veci, keď matka bez súhlasu otca, premiestnila maloleté deti na územie B. republiky. Vzhľadom k tomuto súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia čl. 10 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. 19. Námietku matky spočívajúcu v tvrdení, že podľa bodov (12), (13) a (16) preambuly a čl. 20 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 je daná príslušnosť slovenského súdu, keďže ide o neodkladné opatrenie, ktoré má urýchlene riešiť starostlivosť o maloleté deti, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Tým, že matka neoprávnene, bez súhlasu otca, premiestnila maloleté deti na B., býva s nimi v dome svojich rodičov, prihlásila ich do materskej školy a našla im detského lekára, nevytvorila zákonné podmienky pre rozhodnutie súd Slovenskej republiky o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa bodu (16) preambuly a čl. 20 Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003. V predmetnej veci nejde o také naliehavé okolnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ mali rodičia (manželia) akékoľvek problémy, ktoré nevedeli vyriešiť, nič matke nebránilo obrátiť sa na príslušný súd v N., ktorý má právomoc rozhodnúť nielen o výkone rodičovských práv a povinností ku všetkým trom maloletým deťom, ale aj o prípadnom rozvode manželov. 20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vo veci ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa CMP na danú vec nedopadá.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).