Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/9/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: C. G., nar. XX.XX.XXXX a K. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D. XX, XXX XX J., D. republika L., prechodne Q. XXX/X, XXX XX D., zastúpená Mgr. Helenou Farkašovou, advokátkou so sídlom Žerotínova bašta 1, 940 01 Nové X. a G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D. XX, XXX XX J., D. republika L., zastúpený JUDr. Jozefom Pirohárom, advokátom so sídlom Podzámska 29, 940 01 Nové Zámky, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -79 zo dňa 10.11.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že súd nemá právomoc vo veci konať a konanie sa z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na čl. I ods. 2, VII ods. 2 , o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, , , čl. 8, 9, 10 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd neodkladným opatrením zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, že ona bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 450 eur mesačne na každé dieťa vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k jej rukám od vykonateľnosti neodkladného opatrenia. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že manželstvo s otcom maloletých detí uzatvorila dňa XX.XX.XXXX a z manželstva pochádzajú tri maloleté deti: S. G., nar. XX.XX.XXXX, C. G., nar. XX.XX.XXXX, a K. G., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej v návrhu uviedla, že v roku 2011 sa s maloletým S. presťahovali do L., kde pracovali a aj bývali. Následne sa im tam narodili synovia C. a K., s ktorými zostala na materskej dovolenke, po ktorej nenastúpila do práce, pretože otec trval na tom, aby zostala doma a starala sa o deti. Postupne zistila u otca rôzne psychické problémy, ktoré vyústili do fyzického násilia voči nej tak, že viackrát musela zasahovať polícia. Otec začal požívať drogy a aj pod ich vplyvom ju viackrát fyzicky napadol. Bola nútená aj s maloletými deťmi C. a K. od manžela odísť a prísť k svojim rodičom do obce D.. Otec s týmto jej rozhodnutím súhlasil a zostal bývať v L.; o maloleté deti sa zaujíma, sporadicky ich navštevuje a ona ho pravidelne informuje.

2. Otec sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom poukázal na uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. -12 zo dňa 22.04.2022, potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre

č. k. -161 zo dňa 07.09.2022, ktorým súd konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Išlo o takmer totožný návrh matky ako v predmetnej veci. Poukázal na to, že v danej veci bolo konanie zastavené, keďže slovenský súd nemá právomoc vo veci konať. Poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -146 zo dňa 14.07.2022, ktorým bol nariadený návrat maloletých detí do D. republiky L., ako aj na rozhodnutie Okresného súdu Mosbach sp. zn. zo dňa 08.08.2022, ktorým boli mal. deti zverené do starostlivosti otca predbežným nariadením. Ďalej uviedol, že všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že zo strany matky došlo k neoprávnenému odvlečeniu detí do cudziny.

3. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či má právomoc vo veci konať. Rodičia spolu s deťmi žili a bývali v L.. Z podaného návrhu vyplýva, že maloletý S. neprišiel s matkou na Slovensko, len C. a K.. Podľa názoru súdu, obvyklým pobytom maloletých detí je L.. Maloleté deti sa narodili v L. a až do 29.03.2022 žili v L.. Matka neoprávnene presťahovala deti bez súhlasu ich otca na D., čo vyplýva aj z rozhodnutí súdov: uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. -12 zo dňa 22.04.2022 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre -161 zo dňa 07.09.2022, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -146 zo dňa 14.07.2022 a rozhodnutie Okresného súdu Mosbach sp. zn. zo dňa 08.08.2022. Na konanie v tejto veci má teda právomoc nemecký súd.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd neodkladným opatrením maloleté deti C. a K. zverí do jej osobnej starostlivosti a ona bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Žiadala neodkladným opatrením otcovi tiež nariadiť platiť výživné vo výške 350 eur na mal. C. a vo výške 350 eur na mal. K. do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky odo dňa vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia. Namietala, že deti žili v L. do 29.03.2022, pričom mal. C. má 6 rokov a mal. K. má 3 roky a obe deti nemajú žiadnu sociálnu väzbu na život v J.. L. jazyk totiž neovládajú a rozprávajú len po maďarsky. Už 8 mesiacov sú v D.. Mal. C. navštevuje základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským v obci D., rýchlo sa adaptoval a dosahuje dobré výsledky. Mal. K. navštevuje materskú škôlku v obci D.. Matka poukázala na rozsudky SD EÚ C-523/07 a C-497/10, ktoré definovali pojem obvyklý pobyt mal. dieťaťa. V tomto prípade maloleté deti majú obvyklé centrum svojich záujmov na Slovensku. Ona sa nemieni vrátiť do L. z obavy o život detí a na Okresný súd v Nových Zámkoch podala návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Konanie o návrat mal. detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní nie je právoplatne skončené, pretože proti rozsudku č. k. -146 zo dňa 14.07.2022 podala odvolanie. Ani konanie o rodičovskej starostlivosti na Okresnom súde Mosbach v L. nie je právoplatne skončené, pretože sa odvolala. Súd podľa nej pri rozhodovaní nebral do úvahy podstatné skutočnosti, a to trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území SR, štátnu príslušnosť mal. detí, miesto školskej dochádzky a jazykové znalosti mal. detí.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec mal. detí uvádzajúc, že napadnuté rozhodnutie je správne a v súlade s citovanými právnymi normami ako aj ustálenou judikatúrou. Súd správne konštatoval, že obvyklý pobyt mal. detí je v L., kde sa narodili a žili až do ich neoprávneného premiestnenia matkou. Navštevovali tam škôlku a mali aj lekársku starostlivosť u doktorky D. Y.. Požadované neodkladné opatrenie nie je podľa neho naliehavé, pretože deti sú s matkou a otec rešpektuje jej vôľu. Zo strany matky došlo k neoprávnenému odvlečeniu detí do cudziny, preto nemôže ísť o naliehavý právny záujem. Poukázal na jej klamlivé tvrdenia ohľadne psychických problémov otca a tiež na to, že mu dovolila komunikovať s mal. deťmi alebo sa s nimi stretnúť. Matka úplne ignoruje jeho právo podieľať sa na výchove mal. detí.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( v spojení s ) viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( ), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) a neviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie matky nie je opodstatnené. Preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako správne potvrdil.

8. V predmetnom konaní sa matka podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd neodkladným opatrením zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a otca zaviazal na platenie výživného

vo výške 450 eur mesačne na každé dieťa vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k jej rukám od vykonateľnosti neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili dňa 27.11.2004 a z neho pochádzajú tri maloleté deti: S. G., nar. XX.XX.XXXX, C. G., nar. XX.XX.XXXX a K. G., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej v návrhu uviedla, že v roku 2011 sa s maloletým S. presťahovali do L., kde pracovali aj bývali. Následne sa im tam narodili synovia C. a K., s ktorými zostala na materskej dovolenke. Postupne zistila u otca rôzne psychické problémy, ktoré vyústili do fyzického násilia voči nej tak, že viackrát musela zasahovať polícia. Bola nútená aj s maloletými deťmi C. a K. odísť od manžela a prísť k svojim rodičom do obce D. s otec s týmto jej rozhodnutím súhlasil. Otec zostal bývať v L., o maloleté deti sa zaujíma a sporadicky ich navštevuje, ona ho pravidelne informuje. Súd prvej inštancie o podanom návrhu matky rozhodol napadnutým uznesením č. k. -79 zo dňa 10.11.2022, ktorým konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní otca vychádzal najmä z nižšie citovaných ustanovení:

9. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

12. Podľa druhej vety SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 2 ods. 11 nariadenia Brusel IIa, pojem "neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak a) je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b) za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

14. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

15. Podľa čl. 8 ods. 2 nariadenia Brusel IIa, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

16. Podľa čl. 10 nariadenia Brusel IIa, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť;

iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

17. Právomoc súdu je procesná podmienka konania, na ktorú musí súd prihliadnuť v každom štádiu konania, a ktorej absencia je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, ktorý v intencii vedie k zastaveniu konania. Recipročne k tomu, však v prípade zastavenia konania bez splnenia zákonných podmienok dochádza k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom „denegatio iustitiae“.

18. V danom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou skúmania podmienok konania, či je alebo nie je daná právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť a dospel k správnemu záveru, keď zastal názor, že právomoc v predmetnej veci nemá.

19. Právomoc súdov členských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v čl. 8 a nasl. nariadenia Brusel IIa. Podľa čl. 8 nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. Článok 9 pritom upravuje zachovanie právomoci pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt a článok 10 upravuje zachovanie právomoci súdov členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním (v spojení s čl. 2 bod 11) v prípadoch únosu dieťaťa, jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte, ak je súčasne splnená jedna z podmienok uvedených v písm. a) alebo b) tohto článku 10 nariadenia Brusel IIa.

20. Zo znenia nariadenia Brusel IIa v súvislosti s preskúmavanou vecou vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (vrátane konania vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa) sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa a jednak posúdenie, či došlo k oprávnenému presťahovaniu maloletého z jedného členského štátu do iného členského štátu, alebo jeho neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu. Až po zodpovedaní otázky oprávneného, resp. neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania, je možné určiť miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa.

21. Pojem „obvyklý pobyt“ nevymedzujú zákony Slovenskej republiky, ani medzinárodné zmluvy. Nemožno ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt (aj keď je spravidla s trvalým pobytom totožný), ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (práca, škola), bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V prípade maloletého dieťaťa, kde sa zdržuje na základe dohody rodičov alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie jedného z rodičov na pobyte dieťaťa bez ďalšieho nič nemenia. Pojem „obvyklý pobyt dieťaťa“ vyložil Súdny dvor vo svojom rozsudku z 22. decembra 2010 vo veci J. z ktorého vyplýva, že samotné presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo o sebe automaticky obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. dohody rodičov.

22. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil s vyjadreným názorom súdu prvej inštancie o neoprávnenom premiestnení maloletého C. a maloletého K. matkou z L. na D.. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri určovaní právomoci aplikoval čl. 8 až 10 nariadenia Brusel IIa a vyslovil názor, že obvyklým pobytom maloletých detí je L.. Maloleté deti sa narodili v L. a až do 29.03.2022 tam aj žili. Matka bez súhlasu otca presťahovala obe maloleté deti na D.. Na základe uvedeného súd správne dospel k záveru, že na konanie v tejto veci má právomoc nemecký súd, a teda slovenský súd nemá právomoc vo veci konať, preto ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný a ten má za dôsledok, že súd musí konanie zastaviť. Záver o neoprávnenom premiestnení mal. detí potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č. k. -146 zo dňa 14.07.2022 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava č. k. -230 zo dňa 20.12.2022. Z uvedených

súdnych rozhodnutí je jednoznačné, že k presťahovaniu maloletých detí na územie Slovenskej republiky nedošlo so súhlasom otca ako druhého rodiča, preto sa otec domáhal navrátenia mal. detí späť do L.. Rovnaký záver vyplynul aj z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. -12 zo dňa 22.04.2022 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -161 zo dňa 07.09.2022, v ktorým bol rovnako vyslovený záver o neoprávnenom premiestnení mal. detí matkou. Odvolací súd sa aj v súlade s týmito súdnymi rozhodnutiami priklonil k záveru súdu prvej inštancie.

23. V prípadoch neoprávneného premiestnenia detí článok 10 nariadenia Brusel IIa vo všeobecnosti priznáva právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností súdom členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím premiestnením. Táto právomoc je v zásade zachovaná, k jej postúpeniu dochádza, len ak dieťa nadobudlo obvyklý pobyt v inom členskom štáte a ak je okrem toho zároveň splnená aj jedna z alternatívnych podmienok uvedených v tomto článku 10 (rozsudok z 1. júla 2010, Povse, C-211/10 PPU). Odvolací súd má za to, že v danej veci neboli naplnené podmienky čl. 10 nariadenia Brusel IIa pre postúpenie právomoci nemeckých súdov na slovenské súdy. Aj keby došlo k zmene obvyklého pobytu mal. detí na Slovensko, súčasne nie sú naplnené ďalšie podmienky, a to že a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, pretože otec sa nezmieril s premiestnením mal. detí na Slovensko, keď sa domáha ich návratu do Nemecka; ani nebola naplnená podmienka, že b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo sa mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, pretože od neoprávneného premiestnenia ešte neuplynul jeden rok. Bez uplynulia jedného roku od neoprávneného premiestnenia mal. detí nemohli byť naplnené ani na to nadväzujúce ďalšie podmienky. Z dôvodu, že žiadna z uvedených podmienok písm. a) alebo b) článku 10 pre možné postúpenie právomoci nemeckých súdov na slovenské naplnená nebola, nemecké súdy si zachovávajú svoju právomoc rozhodovať vo veci mal. detí C. a K.. Tým, že matka neoprávnene, bez súhlasu otca deti premiestnila na D., býva s nimi v dome svojich rodičov, prihlásila ich do školského zariadenia, nevytvorila zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu Slovenskej republiky o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené platí bez ohľadu na fyzickú prítomnosť detí dlhšie časové obdobie na D., trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na D., slovenskú štátnu príslušnosť, ich začlenenie do sociálneho a rodinného prostredia. V danej veci preto neboli naplnené podmienky v súlade s čl. 10 nariadenia Brusel IIa pre postúpenie právomoci nemeckého súdu danej obvyklým pobytom mal. detí pred neoprávneným premiestnením mal. detí. Pokiaľ mali rodičia (manželia) akékoľvek problémy, ktoré nevedeli vyriešiť, nič matke nebránilo obrátiť sa na príslušný súd v L., ktorý má právomoc rozhodnúť nielen o výkone rodičovských práv a povinností ku všetkým trom maloletým deťom, ale aj o prípadnom rozvode manželov.

24. Odvolací súd vo svetle vyššie uvedeného konštatoval, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, boli splnené podmienky pre vyslovenie záveru o absencii právomoci slovenského súdu a dôvodnosti zastavenia konania. Z dôvodu, že súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého uznesenia konanie zastavil bez toho, aby vyslovil, že nemá právomoc, pričom z čl. 17 nariadenia Brusel IIa vyplýva, že ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa s dodatkom správneho znenia výroku súdu prvej inštancie.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, a ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).