Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoP-58-2022.pdf
PDF · 130.31 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/58/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, C. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, Galanta, deti rodičov: matka D. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., otec A. B. B., narodený XX.X.XXXX, bytom G. - H. XXXXX, o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 19P/138/2021–164 zo dňa 24.1.2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. o zvýšení výživného od 01.10.2021 na maloletého A. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výrokom II. povolil otcovi dlžné výživné za obdobie od 01.10.2021 do 31.01.2022 na maloletého A. v sume 280 Eur a na maloletého C. v sume 280 Eur splácať v splátkach po 20 Eur mesačne na každé z maloletých detí spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok, a to až do zaplatenia k rukám matky, výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, číslo konania 13P/49/2010-190 zo dňa 17.05.2010, v časti určenia bežného výživného, výrokom IV. rozhodol, že rozsudok Okresného súdu Galanta, číslo konania 13P/49/2010-190 zo dňa 17.05.2010, v časti výživného na tvorbu úspor na každé z maloletých detí, zostáva nezmenený a výrokom V. nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania.
Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 63 ods. 3, § 75, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine, § 121, § 52 Civilného mimosporového poriadku, § 271 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku.
Súd prvej inštancie vychádzal z skutkových zistení, že matka žije s deťmi v 2-izbovom byte, ktorého je vlastníčkou, vlastní automobil zn. KIA Ceed, rok výroby 2009, má majetok v podielových fondoch, kde bol stav k 16.7.2021 vo výške 3.965,42 eur. Matka je onkologickým pacientom (onkologické ochorenie prsníka a následne štítnej žľazy) a je ročne sledovaná klinickým onkológom. Z uvedeného dôvodu je od januára 2015 poberateľkou invalidného dôchodku, v roku 2020 - 406,50 eur mesačne, v roku 2021
- 417,10 eur a v roku 2022 - 422,60 eur, s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 55%, zároveň
je zamestnaná v I. J. K. v pracovnej pozícii účtovníka s priemerným mesačným príjmom v období roka 2021 v sume 973,75 eur (vrátane daňového bonusu). Matka je poberateľkou prídavkov na deti v sume 51 eur mesačne, poberateľkou daňového bonusu do júna 2021 v sume 46,44 eur mesačne, od júla 2021 v sume 78,94 eur mesačne. Čistý priemerný mesačný príjem matky, vrátane prídavkov na deti, bol v roku 2021 vo výške 1.441,85 eur, po zaokrúhlení 1.442 eur. Od štátu minulý rok dostala matka pandemický príspevok 100 eur na každé dieťa. Mesačné výdavky matky predstavujú: úhrada za služby v súvislosti s bývaním 125,17 eur, elektrina 28,69 eur, daň z nehnuteľnosti 0,96 eur, strava 150 eur, oblečenie 50 eur, hygiena 30 eur, mobil 17 eur, TV/internet 37,38 eur, PHM 50 eur. Otec je zamestnancom C. L. F. H. v pozícii právnika s čistým mesačným príjmom za obdobie roka 2021 v sume 990,54 eur, zároveň je poberateľom výsluhového dôchodku v sume 869,15 eur mesačne. Čistý mesačný príjem otca bol v roku 2021 vo výške 1.859,69 eur. Je vlastníkom záhradnej chaty v G., časť M.. Otec má viaceré zdravotné problémy, prekonal dve mozgové príhody. Vlastní automobil zn. AUDI rok výroby 2010, cestný skúter HONDA, rok výroby 2004, 27 ročný prívesný vozík, ktorý nepoužíva. Otec má mesačné výdavky: hypotekárny úver 546,89 eur, elektrina 70,50 eur, poistenie domu 5,49 eur, daň z nehnuteľnosti 12,91 eur, plyn 56,70 eur, poplatok Združeniu vlastníkov záhrad F. N. 7,50 eur, drevo na kúrenie 44,16 eur, žumpa 10 eur, výživné na syna F. 120 eur, poistenie zamestnanca 3,83 eur, cesta na východ za matkou 150 eur, strava a ošatenie 300 eur, lekári/zubár/lieky 150 eur, cestovné na MHD 30 eur, mobil a internet 178,32 eur, diaľničná známka a STK 7,47 eur, PZP 12,50 eur. Maloletý C. navštevuje 7. ročník základnej školy, navštevuje neurologickú ambulanciu pre migrény spojené s vracaním, trpí obezitou a juvenilnou idiopatickou skoliózou krčnohrudníkovej oblasti. Mesačné výdavky maloletého C. predstavujú: pomerná časť výdavkov na bývanie 51,29 eur, mobil 12 eur, oblečenie a obuv 50 eur, strava 150 eur, strava v školskej jedálni 27 eur, vitamíny 10 eur, kozmetika/kaderník 30 eur, vreckové 20 eur, floorbal členské 20 eur, florbal topánky 4,17 eur, hokejka 2,50 eur, dovolenky 600 eur, sporenie 30 eur, škola zošity 3 eur, ZRPŠ 1,25 eur. Maloletý A. navštevuje 7. ročník základnej školy, jeho mesačné výdavky predstavujú: pomerná časť výdavkov na bývanie 51,29 eur, mobil 12 eur, oblečenie a obuv 50 eur, strava 150 eur, strava v školskej jedálni 28 eur, vitamíny 10 eur, kozmetika/kaderník 30 eur, vreckové 20 eur, členské futbal 17 eur, prenájom teplákovej súpravy 3,75 eur, kopačky 12,50 eur, lekárske prehliadky pre klub 2,92 eur, dovolenky 600 eur, sporenie 30 eur, škola zošity 2,50 eur, ZRPŠ 1,25 eur. Celkové výdavky sú vo výške 391,21 Eur.
Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v čase ostatného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P/49/2010-190 zo dňa 17.5.2010, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na maloleté deti výživným vo výške 80 eur mesačne (na každé z detí) a 10 eur na tvorbu úspor (na každé z detí), matka poberala rodičovský príspevok vo výške 256 eur a rodinné prídavky, žila s rodičmi v ich rodinnom dome v B., otec v predmetnom čase realizoval výstavbu rodinného domu, splácal hypotekárny úver, mal pravidelný čistý príjem 1.257 eur, vyživovaciu povinnosť na syna F. v sume 87,96 eur mesačne. Maloleté deti mali v ostatnom čase 1 a pol roka, v súčasnosti majú 13 rokov a navštevujú siedmy ročník základnej školy a majú mesačné výdavky v obdobnej výške, približne 380 eur. Maloletý A. má mierne vyššie výdavky na šport. Otec sa maloletým deťom žiadnym spôsobom nevenuje, nenavštevuje, maloleté deti k nemu nechodievajú na víkendy, prázdniny a preto súd prvej inštancie nevidel dôvod, pre ktorý by sa nemal podieľať na úhrade vyčíslených výdavkov aspoň v jednej polovici. Pokiaľ matka prispeje zo svojho príjmu sumou 180 eur, časť výdavkov bude hradená z prídavkov v sume 25,50 eur a ak otec prispeje tiež sumou 180 eur mesačne, budú pokryté všetky výdavky maloletých detí. Matka je onkologická pacientka a dosahuje príjem 1.442 eur. Súd prvej inštancie neprihliadol na otcove cestovné výdavky za matkou, ktorá žije na Východnom Slovensku a na cestu pre poštu späť, nakoľko otec má možnosť riešiť situáciu tak, aby nemusel cestovať, napríklad presťahovaním matky do domu, v ktorom žije sám. Poštu si otec môže nechať doposielať na inú adresu ako na adresu trvalého pobytu. Otec uvádzal výdavky na lieky v sume 150 eur mesačne, avšak z dôkazov predložených otcom vyplýva, že výdavok je do 20 eur mesačne. Vzhľadom na zvýšenie bežného výživného na sumu 180 eur vznikol otcovi dlh na výživnom od 1.10.2021 do 31.1.2022 vo výške 280 eur na každé z maloletých detí (4x70), ktorý súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok, a to až do zaplatenia k rukám matky.
Súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Otec v odvolaní uviedol, že matka vedela o zdravotnom stave maloletých detí od roku 2018, pričom klamala aj o výške svojich príjmov, aj o vynaložených nákladov na maloleté deti. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nebral do úvahy príjem otca, ako aj jeho dlhodobú práceneschopnosť a nezohľadnil ani skutočnosť, že otec sám zvýšil dva-krát výživné na maloleté deti. Matka nepredložila žiaden dôkaz preukazujúce výdavky na maloleté deti a umelo vymyslela náklady vo výške 391,21 eur mesačne. Otec má taktiež morálnu povinnosť voči svojej 74 ročnej nevládnej mame, ktorá žije sama po operácii oboch bedrových kĺbov, ako aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi F., ktorý študuje vysokú školu. Otec žije v nepredajnej nehnuteľnosti, v ktorej nie je kanalizácia, ani osvetlenie. Podľa súdu prvej inštancie otec nemá právo cestovať do miesta svojho trvalého bydliska, nemať žiadne záľuby, má ísť bývať do garzónky v G. a prispievať maloletým deťom, aby mohli chodiť na dovolenky a kaderníkovi. Súd prvej inštancie taktiež nebral do úvahy náklady otca na cestovanie z G. do F. a späť, čo predstavuje 260 kilometrov. Otec navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a zmenil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti.
Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Matka vo vyjadrení uviedla, že si stojí za všetkými výdavkami na maloleté deti, ktoré uviedla v konaní na súde prvej inštancie. Z dôvodu zhoršenia ekonomickej situácie sa náklady zvýšili aj jej, aj v súvislosti s pokrytím nákladov na maloleté deti. Otec má morálnu, spoločenskú a zákonnú povinnosť podieľať sa na zabezpečovaní životných potrieb maloletých detí.
K vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa vyjadril otec. Otec vo vyjadrení uviedol, že matka do dnešného dňa nepredložila otcovi skutočné náklady na maloleté deti a urobila to až po podaní odvolania otca. Matka uvádzala zvyšovanie nákladov a však aj otcovi vznikol nedoplatok za kúrenie vo výške 381,40 eur. Matka by z dôvodu šetrenia peňazí mohla chodiť pešo, či verejnou dopravou a nie autom, taktiež zvážiť neadekvátne výdavky na maloleté deti ako na kaderníctvo, kozmetiku, telefóny, športové oblečenie a obutie v hodnote 150 eur a zároveň viesť maloleté deti k šetreniu peňazí.
K vyjadreniu otca k vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Matka vo vyjadrení uviedla, že s vyjadrením otca nesúhlasí, nakoľko vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom nerieši. Celé bremeno výchovy ako aj finančných nákladov je na jej pleciach ako samo živiteľky.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených požiadaviek a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného otca pre maloletého A. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne a pre maloletého C. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne s účinnosťou od 1.10.2021. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o zvýšení bežného výživného otca pre maloletého A. zo sumy 80 eur na sumu 180 eur mesačne a pre maloletého C. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne a výživné na tvorbu úspor ponechal bez zmeny. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného pre maloleté deti v rozsahu určenom súdom prvej inštancie, keď odvolacie námietky otca smerovali proti výške výživného.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa otcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky účastníkov a zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa otec s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodol o zvýšení bežného výživného zo sumy 80 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa súvisiace so vzdelaním, prípravou na budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím; za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom dieťaťa ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Miera odôvodnených potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, zručností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P/49/2010-190 zo dňa 17.5.2010 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu každého maloletého dieťaťa bežné výživné v sume 80 eur mesačne a výživné na tvorbu úspor v sume 10 eur a zaplatiť zročné výživné za obdobie od 15.2.2016 do 17.5.2010 na každé maloleté dieťa v sume 40 eur v jednej splátke spolu s bežným výživným. V čase ostatného rozhodovania súdu bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 256 eur mesačne a prídavky na maloleté deti, bývala u svojich rodičov v rodinnom dome. Matka iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec mal v čase ostatného rozhodovania súdu príjem vo výške 1.257 eur mesačne v čistom. Otec mal ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému F. B., narodenému X.X.XXXX. Maloleté deti v čase ostatného rozhodovania súdu mali jeden rok a šesť mesiacov. Aktuálne matka žije s maloletými deťmi v jej dvojizbovom byte, je zamestnaná a poberá invalidný dôchodok, jej príjem predstavuje sumu 1.442 eur mesačne v čistom. Aktuálne otec žije sám v dvojpodlažnom rodinnom dome, je zamestnaný, poberá výsluhový dôchodok a jeho príjem predstavuje sumu 1.860 eur mesačne v čistom. Počet vyživovacích povinností zostal u oboch rodičov nezmenený. Maloleté deti majú 13 rokov, navštevujú siedmy ročník na základnej škole.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšeného výživného v prospech maloletých detí, keď rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo dlhšie časové obdobie dvanásť rokov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, kedy prirodzene vzrástli ich potreby na bežné životné náklady. Maloleté deti boli v čase ostatného rozhodovania o výživnom v celodennej starostlivosti matky, teraz navštevujú druhý stupeň na základnej škole, s čím sú notoricky známe spojené zvýšené výdavky na poplatky v škole, stravovanie v škole, vzdelávanie v škole a cestovanie do školy. Bez pochybností totiž nástup do školy (na prvý stupeň, na druhý stupeň) sa dôvodne spája s podstatným zvýšením výdavkov na dieťa a takúto zmenu aplikačná prax súdov všeobecne akceptuje ako dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Vzhľadom na odstup 10 rokov od posledného rozhodovania o výživnom pochopiteľne vzrástli aj ich odôvodnené potreby vo všetkých ďalších oblastiach života a výdavky spojené s mimoškolskými aktivitami a osobnostným rozvojom maloletých detí. Od poslednej úpravy výživného na strane maloletých detí vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného. Rovnako nastala zmena pomerov i na strane rodičov. Čo sa týka príjmu matky u nej došlo k podstatnej zmene okolností, keďže matka už nie je na materskej dovolenke, došlo k zvýšeniu jej príjmu na sumu 1.442 eur mesačne v čistom. Otec rovnako ako v čase ostatnej úpravy výživného je zamestnaný a poberá i výsluhový dôchodok, došlo k zvýšeniu jeho príjmu ma sumu 1.860 eur mesačne v čistom. Počet vyživovacích povinností zostal u oboch rodičov nezmenený. Splnenie podmienok pre zvýšenie výživného v preskúmavanom prípade súd prvej inštancie podrobne vysvetlil v napadnutom rozsudku (odsek 12., 13.), ku ktorého záverom nemá odvolací súd viac čo dodať.
Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov, príslušných rodinno-právnych vzťahov. Súd prvej inštancie sa určovaniu príjmu rodičov venoval dôsledne, pričom k jeho náležitému zdôvodneniu nemá odvolací súd čo dodať a plne sa s ním stotožňuje (odseky 6., 7. napadnutého rozsudku). Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho dlhodobú práceneschopnosť, pričom predložil výplatné pásky za november 2020 a december 2020. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že o zvýšení výživného bolo rozhodnuté od októbra 2021 do budúcnosti, a preto súd prvej inštancie vychádzal náležite z príjmu otca za rok 2021 (zo mzdy a z výsluhového dôchodku), keď dočasná pracovná neschopnosť otca v roku 2020 tak nemohla byť rozhodujúcim faktorom, pre ktorý by súd prvej inštancie nerozhodol o zvýšení výživného, resp. zvýšil by výživné len v rozsahu návrhu otca. Ani odvolacia námietka otca, že matka zatajila svoj skutočný príjem nie je opodstatnená, keď v konaní pred súdom prvej inštancie sa vyšší príjem matky ako ten, ktorý bol zistený z potvrdení o mzde a o výplate invalidného dôchodku nepreukázal, toto zostalo len v rovine nepodložených tvrdení zo strany otca. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by mala matka príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, pričom ani výdavky matky nesvedčili o nákladnom spôsobe živote, vlastníctve nadštandardne drahých hnuteľných, či nehnuteľných vecí, vlastníctve majetkových pohľadávok voči dlžníkom a pod.. Žiada sa dodať, že pri určovaní výšky výživného sú predovšetkým rozhodujúce majetkové pomery osoby povinnej, voči ktorej je nárok uplatnený (v prejednávanej veci otec maloletých detí) a výška životnej úrovne druhej povinnej osoby (v prejednávanej veci matka maloletých detí) nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca v tom smere, že ak by boli majetkové pomery matky vyššie ako majetkové pomery otca, primerane tomu by malo byť výživné otca pre maloleté deti určené v nižšej výške. Tu sa žiada zdôrazniť, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom i výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním ich bytovej potreby, otec viac ako dva roky o maloleté deti neprejavuje záujem, s maloletými deťmi sa nestretáva. Hoci otec opakovane v konaní pred súdom prvej inštancie (zopakoval to aj v odvolaní) sa bránil proti zvýšeniu výživného svojim zhoršeným zdravotným stavom, ničím právne významným nepreukázal, že by z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu došlo k poklesu jeho príjmov alebo že by jeho zhoršený zdravotný stav bol spojený s mimoriadne vysokými výdavkami, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného len v rozsahu navrhovanom otcom (o 30 eur mesačne). Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal odôvodnenými potrebami maloletých detí, odvolací súd uvádza, že je neopodstatnená. Súd prvej inštancie podrobne zisťoval pravidelné mesačné výdavky maloletých detí vychádzajúc najmä z výpovede matky, z písomných podaní matky a z predložených listinných dôkazov, pričom i odvolací súd považuje súdom prvej inštancie zistené a podrobne v preskúmavanom rozsudku
rozpísané výdavky maloletých detí za primerané ich veku a potrebám (odseky 8., 9. napadnutého rozsudku).
Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletých detí ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá zvýšenie bežného výživného otca pre maloletého A. zo sumy 80 eur na sumu 180 eur mesačne a pre maloletého C. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne a ponechanie výživného určeného na tvorbu úspor bez zmeny. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že z príjmu otca 1.860 eur rozhodného pre určenie výšky výživného, po odrátaní výživného na maloleté deti v sume 190 eur na každé dieťa a po odrátaní výživného na plnoletého F. B., narodeného X.X.XXXX, v sume 120 eur, zostane otcovi výlučne pre jeho osobu suma 1.360 eur na uspokojovanie všetkých jeho základných a ďalších odôvodnených potrieb (ošatenie, obuv, strava, hygienické potreby, náklady súvisiace so zdravotným stavom, s cestovaním do zamestnania, kultúra, šport a pod.). Z príjmu matky 1.442 eur rozhodného pre určenie výšky výživného, po prirátaní prídavku na maloleté deti v sume 25,88 eur a výživného určeného súdom prvej inštancie na každé maloleté dieťa v sume 190 eur, má matka na tri osoby k dispozícii sumu 1.874 eur (1.442 eur + 2 x 25,88 eur + 2 x 190 eur : 3 osoby = 625 eur) na uspokojovanie všetkých matkiných a maloletých detí základných a ďalších odôvodnených potrieb (ošatenie, obuv, strava, hygienické potreby, náklady súvisiace so zdravotným stavom, kultúra, šport a pod.). Záver súdu prvej inštancie o zvýšení výživného napadnutým rozsudkom je preto náležitý a má oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné sami sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, zvýšil výživné pre maloleté deti správne. Súdom prvej inštancie zvýšené bežné výživné pre každé maloleté dieťa zo sumy 80 eur na sumu 180 eur mesačne je vzhľadom na vek maloletých detí, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania ich životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie zvýšenému výživnému. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože sa o maloleté deti stará osobne a dobrovoľne si voči nim plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu. Správne súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného len čiastočne, keďže vzhľadom na vek maloletých detí je predpoklad ďalšieho zvyšovania výživného pre maloleté deti do budúcnosti, a preto je potrebné ponechať priestor na ďalšie zmeny výšky výživného pri závažnejšej zmene pomerov v budúcnosti (napr. nástup na štúdium na strednej škole, na vysokej škole a pod.). Odvolací súd považuje súdom zvýšené bežné výživné pre maloleté deti od otca spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie aktuálnych potrieb maloletých detí a ich záujmov.
Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 1.10.2021 do 31.1.2022 v sume 280 eur pre každé maloleté dieťa súd prvej inštancie určil podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil vzhľadom na jeho výšku jeho zaplatenie v splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové, ani právne vady napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie rozhodovala zaujatá sudkyňa, o čom sa mal dozvedieť pred pojednávaním konanom dňa 24.1.2022, nemožno na túto námietku zaujatosti prihliadať v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže bola uplatnená oneskorene (dňa 8.3.2022) po uplynutí siedmich dní, odkedy sa otec dozvedel o dôvode, pre ktorý by mala byť vec prejednávajúca sudkyňa vylúčená.
Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).