Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/93/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, D., zastúpená splnomocnenkyňou: RS legal s.r.o., so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, IČO: 36 864 358, proti žalovanému: E. B., nar. X.X.XXXX, F. XXX, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária MOJŽIS a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. -635 zo dňa 11. apríla 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou - 3, , a , a , , - 3, § , a vety prvej, vety prvej, a , - 3, , .

Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že v danej veci prebieha na tunajšom súde konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 10.3.2022 súd rozhodol, že vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti Funny Park s.r.o. v likvidácii, so sídlom Dubovany 283, IČO: 47 729 406, žalovanému sa prikazuje spoločný záväzok voči Tatrabanke a.s. z hypotekárneho úveru č. 2008027730 poskytnutého dňa 28.4.2008 vo výške nesplateného zostatku vo výške 4 735,69 eur, žalovanému sa ukladá povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielov sumu 34 680,77 eur a to v lehote 30 dní, odo dňa právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu. Toho času sa predmetný rozsudok písomne vyhotovuje.

Podaním doručeným dňa 16.3.2022 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zriadil na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F. F., parc. č. 278/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 278 m2, parc. č. 278/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m2 a parc. č. 278/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 36 m2 a rodinný dom súpisné č. XXX postaveného na parc. č. 278/3 záložné právo. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia, ktorých manželstvo zaniklo rozvodom - rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 24.4.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.5.2017. V konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (sp. zn. ) súd dňa 10.3.2022 vyhlásil rozsudok, ktorým súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielov sumu 34 680,77 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že počas celého konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že v podnikaní sa mu nedarilo a všetky jeho väčšie finančné náklady mu pomáhajú znášať jeho súrodenci žijúci v zahraničí, žalobca považuje za potrebné, aby súd zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo na nehnuteľnosti (špecifikovanej v bode 3. odôvodnenia). Žalobkyňa ďalej uvádza, že zriadenia záložného práva sa domáha z dôvodu zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vyplýva z vyhláseného rozhodnutia v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Priznané finančné vyrovnanie, ktoré je žalovaný povinný vyplatiť predstavuje značnú sumu. Žalovaný počas konania odmietol uzavrieť primeranú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Postoj žalovaného vzbudzuje v žalobkyni dôvodnú obavu, že žalovaný sa bude snažiť vyhnúť povinnosti finančne sa s ním vyrovnať. Žalobkyňa súdu predložila zápisnicu z pojednávania zo dňa 10.3.2022 vo veci sp. zn. a výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. F.. Vecne argumentoval tým, že žalobca sa svojím návrhom domáha zriadenia záložného práva na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach z dôvodu ochrany zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky vo výške 34 680,77 eur, ktorá vyplýva z vyhláseného rozhodnutia súdu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sp. zn. . Súd pristúpil k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalobca neosvedčil peňažný nárok, ktorého zabezpečenia sa týmto návrhom domáha. Žalobca neosvedčil samotnú existenciu tejto pohľadávky a v súvislosti s tým nemôže byť ani osvedčené nebezpečenstvo ohrozenia jej exekúcie. Bez osvedčenia týchto skutočností súd považuje návrh žalobcu za nedôvodný, resp. v tomto štádiu konania za predčasný. Všeobecne možno povedať, že pohľadávka, ktorú možno formou záložného práva zabezpečiť musí existovať, jej hodnota musí byť určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Suma priznaná žalobkyni vo vyššie špecifikovanom vyhlásenom rozhodnutí titulom vyrovnania podielov v sume 34 680,77 eur však ako pohľadávka vzniká až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku vo veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.2.2012, sp. zn. ), čo v danom prípade ešte nenastalo, nakoľko vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. nie je právoplatne skončená. Až po právoplatnosti rozsudku vo veci samej táto pohľadávka vznikne, bude existovať, bude určitá a teda spôsobilá byť zabezpečená. V okolnostiach daného prípadu je potrebné uviesť, že žalobkyňa tvrdí že do BSM strán sporu patria aj nehnuteľnosti, ktoré súd posúdil ako výlučné vlastníctvo žalovaného, až do vyriešenia aj tejto otázky závisí nielen či pohľadávka žalovanej na vyplatenie vyrovnacieho podielu vznikne vo výške určenom súdom vo vyhlásenom rozsudku ale či vôbec táto pohľadávka vôbec vznikne. Od právoplatnosti rozhodnutia súdu (po prípadnom odvolacom konaní) závisí nielen výška, ale aj existencia, vznik takejto pohľadávky. Do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej môže byť teda predmetný výrok preskúmaný v odvolacom konaní, pričom výsledkom takéhoto preskúmavania môžu byť nie len potvrdenie rozsudku ale aj jeho zmena, prípadne aj zrušenie. V okolnostiach prípadu preto nie je možné hovoriť o tom že vznik pohľadávky by v danom prípade bolo možné očakávať v budúcnosti resp. že by závisela od splnenia podmienky. Prípadné vyhovenie tomuto návrhu by aj z toho hľadiska bolo v rozpore s dovolenou primeranosťou zásahu do individuálnych práv dotknutého subjektu - žalovaného. Súd zároveň uvádza, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Skutočnosť ňou uvádzaná že počas celého konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že v podnikaní sa mu nedarilo a všetky jeho väčšie finančné náklady mu pomáhajú znášať jeho súrodenci žijúci v zahraničí, takúto bezodkladnú úpravu pomerov resp. obavu z ohrozenia exekúcie neodôvodňujú, taktiež skutočnosť, že žalovaný nebol ochotný sa so žalovanou v priebehu konania dohodnúť neohrozuje možnú exekúciu, obavy žalobkyne sa nateraz súdu javia subjektívneho charakteru Z priebehu konania sú zrejmé sporné otázky strán na to akým spôsobom má byť BSM vyporiadané a či vôbec, v priebehu celého konania a ani v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však nedošlo k osvedčeniu takých skutočností, z ktorých by mohol súd vyvodiť záver, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, zníženú hodnotu prípadne sa ho snaží akýmkoľvek spôsobom scudziť aby tak sťažil vymožiteľnosť prípadnej pohľadávky žalobkyne. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť pritom reálne a musí hroziť bezprostredne. Opodstatnenosť obavy, že budúca exekúcia bude zmarená pripadá do úvahy vtedy, keď dlžník (teda žalovaný) robí úkony smerujúce k zníženiu jeho majetku natoľko, že to má negatívny vplyv na jeho majetkové pomery. Ako

vyplýva zo stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.07.1997 sp. zn. , samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Neuzavretie primeranej dohody pred alebo počas prebiehajúceho konania a tvrdenia žalovaného o pôžičkách od rodinných príslušníkov bez ďalšieho, nemá za následok také znižovanie hodnoty majetku žalovaného ktoré by podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňovalo jeho majetkové pomery. Žalobkyňa rovnako neosvedčila dôvodnosť návrhu voči žalovanému na zriadenie záložného práva, keď súd nemal nielen za dostatočne osvedčené ale v podstate ani len tvrdené, že žalovaný disponuje, prípadne plánuje nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, t.j. že jeho súčasným či budúcim konaním budú práva žalobkyne poškodené v značnom rozsahu. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jej obavu, že so strany žalovaného dochádza k takej dispozícií s jeho majetkom, ktorá by sťažila alebo znemožnila prípadné uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Obavu, žalobkyne, že žalovaný sa bude snažiť vyhnúť povinnosti finančne sa s ňou vyrovnať, po právoplatnosti rozsudku, nakoľko v priebehu konania sa s ňou nechcel primerane dohodnúť sa preto javí ako nedôvodná.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Napadnuté rozhodnutie nepovažuje za vecne správne a preto podáva proti tomuto uzneseniu odvolanie podľa ust. z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci. S argumentáciou súdu nemožno súhlasiť, pretože je vecne nesprávna. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti, zákon nevyžaduje existenciu právoplatného rozhodnutia o pohľadávke, ktorá má byť zabezpečená. Naopak, cieľom tohto inštitútu je posilnenie postavenia veriteľa, ktorého pohľadávka ešte len bude judikovaná, ak je nebezpečenstvo ohrozenia vymoženia tejto pohľadávky. Pohľadávka žalobkyne voči žalovanému je nesporná a vyplýva zo zákona, konkrétne z ust. , podľa ktorého žalobkyňa má nárok na vyplatenie polovice z toho, čo sa zo spoločných prostriedkov BSM použilo na výlučný majetok žalobcu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zo spoločných prostriedkov splácali spoločný úver, ktorý použil žalovaný v plnej výške na úhradu svojich dlhov zo svojho podnikania. Pohľadávka žalobkyne voči žalovanému teda vyplýva zo zákona, sporná môže byť len jej výška. Odvolateľka nemôže súhlasiť ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že nepreukázala, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku. Práve z rozhodnutia súdu je zrejme, že žalovaný krátko po rozvode ich manželstva predal obchodný podiel obchodnej spoločnosti Enviroment s.r.o., v ktorej počas trvania manželstva výrazným spôsobom navýšil svoj peňažný vklad a po rozvode svoj obchodný podiel nepredal za trhovú hodnotu obchodného podielu, ale len za nominálnu hodnotu svojho splateného vkladu. Okrem nehnuteľností, ktorých založenia sa zabezpečovacím opatrením domáha, žalovaný žiaden iný majetok nemá, takže nič iné, než tieto nehnuteľnosti nemôže predať resp. inak previesť na tretiu osobu. Práve súdu prvej inštancie je z vlastnej činnosti známe, že žalovaný sa bráni tomu, aby musel žalobkyni z titulu vyporiadania BSM čokoľvek vyplatiť všetkými možnými spôsobmi (vrátane zjavnými klamstvami). O žiadnej dohode počas dlhoročného konania o vyporiadanie BSM nebol ochotný ani len rokovať. Preto žalobkyňa nepochybuje o tom, že urobí všetko preto, aby nemal žalobkyňu z čoho vyplatiť, resp. aby prípadné exekučné splátky v prípade, ak aj odvolací súd uzná, že z titulu finančného vyrovnania má povinnosť vyplatiť žalobkyni nejakú sumu, boli minimálne. Dôvody súdu prvej inštancie nepovažuje za vecne správne, veď napokon samotný súd v odseku 29. odôvodnenia uvádza, že všeobecne možno povedať, že pohľadávka, ktorú možno formou záložného práva zabezpečiť musí existovať, jej hodnota musí byť určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. A zákon v ust. jasne hovorí, že k výkonu záložného práva možno pristúpiť až po právoplatnosti rozhodnutia.

Počas celého manželstva so žalovaným sa zo spoločných prostriedkov investovalo do jeho nehnuteľností a do jeho podnikateľských aktivít. Ak sa po rozvode manželstva domáha spravodlivého finančného vyrovnania, postupuje zákonne a zákonne postupuje aj keď sa domáha zabezpečenia svojej zákonnej pohľadávky voči žalovanému. Súd postup/návrh hodnotí (ak by mu vyhovel) ako neprimeraný zásah do individuálnych práv žalovaného. S takýmto záverom žalobkyňa nemôže súhlasiť. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil tak, že súd zriadi záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. F. F. pod parc. č. 278/2 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1 278 m2, pod parc. č. 278/3 zastavaná plocha a

nádvorie vo výmere 270 m2 a pod parc. č. 278/4 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 36 m2 a rodinný dom č. s. XXX na parcele 278/3 a žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že žalobkyňa použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

V zmysle zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3).

V zmysle ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho).

Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ( a nasl. ), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že neboli splnené predpoklady pre jeho nariadenie v zmysle , pretože žalobkyňa neosvedčila peňažný nárok, ktorého zabezpečenia sa domáha a obavu z budúceho zmarenia exekúcie. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na vydanie rozhodnutia dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobkyni, ktorá v odvolaní navyše neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v danom prípade nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil.

K odvolacím argumentom žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné:

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania ( v spojení s ), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení ( v spojení s ). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii

skoršieho záložného práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1155 s.).

Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť tieto jeho základné predpoklady: a/ možno ho zriadiť len na návrh, b/ musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

Z okolností predmetnej veci vyplynulo, že boli splnené predpoklady pod bodom a) – existencia návrhu a pod bodom b) – existencia spôsobilého predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o predpoklad, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, tento nebol splnený.

Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Existencia peňažnej pohľadávky môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. Žalobkyňa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedla, že peňažná pohľadávka voči žalovanému vyplýva z vyhláseného rozhodnutia vo veci samej v predmetnom konaní. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadnil, že žalobkyňa neosvedčila existenciu pohľadávky, pričom suma priznaná žalobkyni rozhodnutím súdu z titulu vyrovnania podielov v sume 34.680,77 eur ako pohľadávka vzniká až právoplatnosťou rozsudku, k čomu v danom prípade ešte nedošlo. Žalobkyňa v odvolaní dôvodí, že zákon nevyžaduje existenciu právoplatného rozhodnutia o pohľadávke, ktorá má byť zabezpečená, stačí ak ešte len bude judikovaná, ak je nebezpečenstvo vymoženia pohľadávky. Uvedenú odvolaciu argumentáciu nemožno považovať za správnu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci žalobkyňa neosvedčila existenciu pohľadávky. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie podporil svoj názor odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.2.2012. V odôvodnení tohto uznesenia je uvedené nasledovné: „ Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle je možné vykonať na základe návrhu účastníka ( ) alebo (, ). O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej“. Aj keď citované rozhodnutie sa zaoberalo otázkou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, závery týkajúce sa vzniku pohľadávky na zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel možno aplikovať aj pri vyporiadaní BSM, pretože rovnako ide o určitý spôsob vyporiadania vzťahu. Odvolací súd tiež podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.10.1999, R 88/2000, ktorý v odôvodnení konštatoval, že „v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzniká pohľadávka jedného z účastníkov na zaplatenie sumy, ktorú mu má druhý účastník uhradiť na vyrovnanie podielu, až právoplatnosťou rozhodnutia“. Z uvedeného dôvodu nemôže byť správny odvolací argument žalobkyne, že postačuje v danom prípade, ak pohľadávka ešte len bude judikovaná. Podľa názoru odvolacieho súdu pohľadávka žalobkyne na zaplatenie vyrovnacieho podielu vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia, resp. pred právoplatnosťou rozhodnutia pohľadávka nevznikla. V dôsledku podaných opravných prostriedkov proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej bude rozhodnutie súdu prvej inštancie predmetom odvolacieho prieskumu, teda zatiaľ nie je zrejmé či súd prvej inštancie právne rozhodol o priznaní sumy žalobkyne z titulu vyrovnacieho podielu. Existenciu inej pohľadávky žalobkyňa v konaní o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia netvrdila. Odvolací súd zároveň poukazuje, že v zmysle nebola splnená podmienka existencie veriteľa a dlžníka, pretože žalovaný v súčasnosti nie je dlžníkom žalobkyne z titulu pohľadávky na zaplatenie vyrovnacieho podielu pri vyporiadaní BSM a žalobkyňa v súčasnosti nie je veriteľom žalovaného.

Odvolateľka v tejto súvislosti poukazuje na v ktorom je uvedené, že výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Odvolací súd pripomína, že vznik peňažného nároku v predmetnej veci nebol

osvedčený, treba pri výklade citovaného ustanovenia rozlišovať o akú pohľadávku ide. Keďže existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému žalobkyňa neosvedčila, podmienky pre zriadenie záložného práva neboli splnené a preto výkon záložného práva neprichádza do úvahy.

Zároveň súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nebol splnený predpoklad existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalobkyňa v návrhu na zriadenie záložného práva poukázala na postoj žalovaného, ktorý odmietol uzavrieť so žalobkyňou dohodu o vyporiadaní BSM, čo svedčí o tom, že žalovaný sa bude snažiť vyhnúť sa povinnosti vyrovnať sa so žalobkyňou. Súd prvej inštancie zohľadnil, že nedošlo k osvedčeniu skutočností, že sa žalovaný zbavuje majetku predajom príp. sa ho snaží scudziť, žalobkyňa ani netvrdila, že žalovaný disponuje s majetkom prípadne plánuje s ním nakladať, žalobkyňa nepreukázala obavu, že zo strany žalovaného dochádza k takej dispozícii s majetkom, ktorá by sťažila alebo znemožnila uspokojenie pohľadávky žalobkyne. V odvolaní žalobkyňa argumentuje, že žalovaný krátko po rozvode predal obchodný podiel spoločnosti Enviroment s.r.o. nie za trhovú cenu, ale za nominálnu hodnotu. Túto skutočnosť žalobkyňa však v konaní o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia dosiaľ neuviedla, tvrdí novú skutočnosť. Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie ( ), možno v odvolaní použiť len za zákonom taxatívne vymenovaných okolností. V danom prípade by potom žalobkyňa musela tvrdiť a zároveň preukázať, že ich bez vlastnej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedené však žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala. Obava žalobkyne, že žalovaný sa bráni tomu, aby musel z titulu BSM čokoľvek platiť všetkými možnými spôsobmi nebola osvedčená.

Keďže žalobkyňa súdu prvej inštancie hodnoverne neosvedčila predpoklady pre zriadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne jej návrh zamietol. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu, s použitím a , ako vo výroku vecne správne potvrdil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).