Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
f18adce6737f9e092d2e7470549aba3a9b233d83874dae64b9f7fc00ca8fca99.pdf
PDF · 22.19 MB
No categories available
5 Cdo 117/99
Legal thesis Official
Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastnictva manželov nemôže zároveň s uložením povinnosti zaplatiť vyčíslenú sumu na vyrovnanie podielu, uložiť z tejto sumy aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania; bráni tomu chýbajúci predpoklad pre vznik takéhoto nároku - omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu*).
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 1999, sp. zn. 5 Cdo 117/99)
Okresný súd v P. rozsudkom rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastnictva účastníkov tak, že do výlučného vlastnictva každého z nich prikázal veci označené vo výroku rozsudku a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na úplné finančné vyrovnanie 516 809,25 Sk do deväťdesiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu, a to každý po 898,50 Sk na účet súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a tiež povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok 20 648 Sk na účet súdu do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania. Takto rozhodol po zistení, že do bezpodielového spoluvlastnictva patria všetky veci uvedené vo výroku rozsudku, v hodnotách ku dňu zániku manželstva. Pri vyporiadaní jednotlivých vecí vychádzal z ich uživacieho stavu, pričom pokiaľ ide o nehnuteľnosť (rodinný dom s pozemkom), prikázanú do výlučného vlastnictva odporkyni - prihliadol na to, že pozemok bol nadobudnutý od jej rodičov, že odporkyňa so svoju rodinou býva len v podnájme, má v opatere zdravotne postihnuté dieťa a má určité finančné prostriedky na vyplatenie navrhovateľa. Vychádzajúc z hodnoty majetku v bezpodielovom spoluvlastnictve 1 032 485 Sk, zo zásady rovnosti podielov a s prihliadnutím na hodnotu veci prikázaných do výlučného vlastnictva účastníkov a na výšku spoločného dlhu uhradeného navrhovateľom, vyčíslil sumu, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi na finančné vyrovnanie. Výrok o trovách konania štátu odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 O. s. p. a výrok o trovách konania účastníkov ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p. Uloženie poplatkovej povinnosti odôvodnil príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Krajský súd v P. na odvolanie účastníkov rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Vo výroku o poplatkovej povinnosti napadnutý rozsudok zmenil tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne s odporkývou súdny poplatok 10 324 Sk a odporkyni povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne s navrhovateľom súdny poplatok v rovnakej výške na účet Okresného súdu v P. do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách štátu ako aj o trovách účastníkov a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie s vy
*) Porovnaj aj rozhodnutie uverejnené pod č. 53/1997 Zbierky rozhodnutí a stanovisk súdov Slovenskej republiky.
medzením dovolacích otázok, či možno zohľadniť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov okolnosť, že účastník konania bol z dôvodu kúpy pozemku počas manželstva od rodiča znevýhodnený pri vyporiadaní dedičstva po rodičovi, a či vzniká nárok na úroky z omeškania zo sumy určenej na finančné vyporiadanie od právoplatnosti rozsudku. Výrok o prípustení dovolania odôvodnil tým, že vo vymezených otázkach ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Odvolací súd sám prvú otázku riešil tak, že pri kúpe pozemku oboma bývalými manželmi počas manželstva od rodiča jedného z nich, nemožno pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zohľadniť znevýhodnenie jedného z manželov v dedičskom konaní po tomto rodičovi, spočívajúce vo vzdaní sa dedičského podielu. Pokiaľ ide o druhú otázku, vyslovil názor, že nárok na úroky z omeškania vzniká, až keď sa dlžník, t. j. v tomto prípade odporkyňa, dostane do omeškania, teda až keď v stanovenej lehote nesplní svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na finančné vyrovnanie určenú sumu.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Poukazoval na to, že v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Poskytnutím lehoty deväťdesiat dní na splnenie povinnosti, uloženej v rozsudku súdu prvého stupňa, bola podľa neho odporkyňa podstatne zvýhodnená, a tým bola porušená zákonom deklarovaná rovnosť účastníkov. Ďalej uviedol, že nepriznávanie úrokov z omeškania od právoplatnosti rozsudku vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je pozostatkom prežitých názorov z čias, keď sumy na vyplatenie boli malé, úroky boli maximálne 3 %, a peniaze nič neznamenali. Nepriznáním úroku od právoplatnosti rozsudku utrpel značnú finančnú stratu. Z týchto dôvodov žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu s týmto mimoriadnym opravným prostriedkom nesúhlasila a navrhla ho zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [§ 238 ods. 3 písm. a) O. s. p.], bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
Z odôvodnenia:
Dovolací súd je v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. viazaný uplatneným dovolacím dôvodom. Z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O. s. p. a iné vady konania len vtedy, ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady však neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú.
V danom prípade je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 3 písm. a) O. s. p., t. j. len preto, že jeho prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcim rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň vymedzil otázky po právnej stránke zásadného významu. To znamená, že dovolateľ bol oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, že spočívá na nesprávnom právnom posúdení veci, a to iba v konkrétne vymezených otázkach, pre ktoré bolo dovolanie prípustené. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že dovolateľ uplatnil ako dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke správneho určenia dĺžky lehoty na plnenie odporkyní
a v otázke možnosti priznávania úrokov z omeškania pri vyporiadani bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom zo sumy určenej na finančné vyrovnanie od právoplatnosti rozsudku. Pretože dovolateľ neuplatnil ako dovolací dôvod aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacim súdom vo vymedzenej otázke, či pri vyporiadani bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno zohľadniť znevýhodnenie jedného z manželov pri vyporiadani dedičstva po rodičovi, dovolací súd sa správnosťou napadnutého rozsudku z tohto hľadiska nezaoberal. Neprihlíadal ani na námietky dovolateľa týkajúce sa správneho určenia dĺžky lehoty na plnenie, lebo v tejto otázke dovolanie nebolo pripustené. Vecnú správnosť napadnutého rozsudku preto skúmal len vo vzťahu k otázke možnosti priznávania úrokov z omeškania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo sumy určenej na vyrovnanie podielu od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Omeškanie dlžníka nastáva vtedy, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní a neexistujú žiadne relevantné okolnosti, ktoré by bránili jeho splneniu (omeškanie veriteľa). Nastáva automaticky, priamo zo zákona a nevyžaduje sa žiadny právny úkon zo strany veriteľa. Dlžník sa dostáva do omeškania uplynutím času určeného na plnenie. Omeškanie dlžníka spôsobuje zmenu v obsahu záväzku, tak pokiaľ ide o oprávnenia veriteľa, ako aj o povinnosti dlžníka a vznik nárokov zo zodpovednosti za omeškanie. Jedným z týchto nárokov sú úroky z omeškania. Úroky z omeškania sú v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným dôsledkom omeškania so splnením peňažného dlhu. Nárok na úroky z omeškania pri meškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t. j. práva na peňažné plnenie, a jej zročnosť (splatnosť).
V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzniká pohľadávka jedného z účastníkov na zaplatenie sumy, ktorú mu má druhý účastník uhradiť na vyrovnanie podielu, až právoplatnosťou rozhodnutia. Splatnosť tejto pohľadávky nastáva uplynutím lehoty určenej v rozhodnutí na splnenie povinnosti. Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rešpektujúc ustanovenie § 154 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nemôže zároveň s uložením povinnosti jednému účastníkovi zaplatiť vyčíslenú sumu na vyrovnanie podielu druhému účastníkovi, uložiť aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy. Bráni tomu neexistencia omeškania ako základného predpokladu pre vznik nároku na úroky z omeškania. Nárok môže vzniknúť až uplynutím lehoty určenej v rozhodnutí na splnenie uloženéj povinnosti zaplatiť vyčíslenú sumu na vyrovnanie podielu, ak povinnosť nebude v tejto lehote riadne splnená.
Z uvedeného vyplýva, že právne posúdenie veci odvolacim súdom vo vymedzenej právnej otázke bolo správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie navrhovateľa zamietol (§ 243b ods. 1 veta pred bodkočiarkou O. s. p.).