Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-60-2019.pdf
PDF · 86.68 KB
Case nature
Subarea
36Cb/60/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: S.. O. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. F. J. XXX/X, XXX XX Q., zast. STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie č. 13, 811 09 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 451 747, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, v konaní o zaplatenie 2.587,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 78, 30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenskej pošty, a.s.) po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 21.03.2019 na Okresný súd Bratislava II domáhal zaplatenie pohľadávky vo výške 2.587,35 eur spolu s príslušenstvom. Predmetný spis bol postúpený dňa 12.06.2019 na tunajší súd.
2. Z obsahu žalobcovho podania doručenom súdu dňa 06.09.2022 vyplýva, že žalobca vzal žalobný návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Vo vyššie uvedenej súvislosti žalobca zároveň žiadal, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v súlade s § 257 CSP a trovy protistrane nepriznal, resp. čiastočne nepriznal, a to z nasledovných dôvodov. Žalobca ešte pred podaním žaloby opakovanie žiadal a vyzýval žalovaného, aby mu oznámil/predložil vzorky vozidiel, z ktorých vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetného vozidla, aby tak žalobca vedel ustáliť reálnosť či adekvátnosť stanovenej hodnoty a zvážiť, či bude iniciovať súdny spor. Napriek uvedenému tak žalovaný nespravil a predmetné vzorky vozidiel, na ktoré sa od počiatku odvoláva nepredložil dokonca ani v súdnom konaní na výzvu súdu. V jeho poslednom vyjadrení iba opätovne účelovo a vyhýbavo konštatuje:„Pri výpočte boli ďalej zohľadnené vzorky motorových vozidiel zo stránok autobazárov (<https://www.autobazar.eu/> a https://suchen.mobile.de/), ktoré korešpondovali s typom, výbavou, vekom poškodeného motorového vozila a počtom najazdených kilometrov. Všetky použité vzorky sú špecifikované v čl. 11 kalkulácie zo dňa 15.11.2018.“ Teda žalovaný sa opakovane odvoláva na kalkuláciu, ktorej podkladom mali byť údajné vzorky zo stránok autobazárov, no do dnešného dňa sa žalobca nedozvedel o aké konkrétne vzorky malo ísť. Účelové a netransparentné konanie žalovaného viedlo jednoznačne k nevyhnutnosti podania žaloby zo strany žalobcu, nakoľko žalobca považoval súdne konanie za jedinú cestu ako sa môže oboznámiť s procesom a dokladmi, ktoré mali viesť k stanoveniu VHV a v konečnom dôsledku k výške poistného plnenia. Vyššie uvedené potvrdzuje aj fakt, že aj znalecký posudok predložený žalovaným vychádza
z úplne rovnakých vzoriek, ako znalecký posudok predostretý žalobcom a teda žalovaný od počiatku zavádza, keď tvrdí, že pri kalkulácii použil vzorky zo stránok autobazárov, ktoré údajne korešpondovali s typom, výbavou, vekom poškodeného motorového vozila a počtom najazdených kilometrov. Popísané účelové konanie žalovaného ako poisťovne viedlo k tomu, že žalobca podal žalobu a viedol súdny spor okrem iného s cieľom, aby žalovanému bola súdom uložená povinnosť predložiť vzorky vozidiel, na ktoré sa od počiatku odvoláva pri jeho kalkulácii, aby tak žalobca mohol posúdiť oprávnenosť jeho nárokov a správnosť výpočtu poistného plnenia. K uvedenému však zo strany žalovaného do dnešného dňa napriek výzve súdu nedošlo. Žalobca pristúpil k späťvzatiu jeho žaloby s ohľadom na zrejmé pochybenie „jeho“ znalca Ing. Jelačiča pri vypracovaní znaleckého posudku a pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla (použitie nesprávneho koeficientu pre „referentské“ vozidlo). Na základe uvedeného žiadal, aby súd konanie zastavil a nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán konania.
3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.04.2019 oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby. Žalovaný však nesúhlasí s aplikáciou § 257 CSP. Žalobca sa domnieva, že vo veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa tým, že žalovaný mu po skončení šetrenia poistnej udalosti neposkytol vzorky vozidiel, z ktorých vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla. Na základe toho bolo žalobcovi údajne znemožnené „ustáliť reálnosť či adekvátnosť stanovenej hodnoty a zvážiť, či bude iniciovať súdny spor“. S predmetným tvrdením sa nemožno stotožniť, keďže žalovanému zo žiadneho predpisu, ani uzavretej poistnej zmluvy nevyplýva povinnosť predkladať poistenému vzorky použité pri kalkulácii. Skutočnosť, že žalobca sa domnieval o opaku, je výlučne na jeho ťarchu. Nie je pritom vôbec zrejmé, z čoho vyvodil domnelú existenciu povinnosti žalovaného predložiť žalobcom požadované listiny. Považujeme preto za účelové a neodôvodnené tvrdenie žalobcu, že „podal žalobu a viedol súdny spor okrem iného s cieľom, aby žalovanému bola súdom uložená povinnosť predložiť vzorky vozidiel na ktoré sa od počiatku odvoláva pri jeho kalkulácii, aby tak žalobca mohol posúdiť oprávnenosť jeho nárokov a správnosť výpočtu poistného plnenia.“. V tejto súvislosti poukázal na to, že povinnosťou poisťovateľa je oznámiť poistenému výsledok šetrenia poistnej udalosti, k čomu v danej veci nesporne došlo listom žalovaného zo dňa 19.11.2018 (t.j. po menej ako mesiaci od poistnej udalosti) a následne listami zo dňa 03.01.2019 a 20.02.2019 (sú súčasťou súdneho spisu). Už v liste zo dňa 20.02.2019 oboznámil žalovaný žalobcu o tom, že ním predložený výpočet všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla (v zmysle znaleckého posudku č. 25/2018, vypracovaného Ing. Petrom Jelačičom) nemožno akceptovať. Dôvodom rozporovania záverov znaleckého posudku bola skutočnosť, že znalec použil vzorky vozidiel s rokom výroby rozdielnym od roku výroku poškodeného vozidla. Žalobca tak mal preukázateľne vedomosť o neobjektívnosti záverov znaleckého posudku Ing. Jelačiča ešte pred iniciovaním súdneho konania. Ak napriek tomu podal žalobu, ktorou sa domáhal priznania poistného plnenia na podklade identifikovaného znaleckého posudku s neobjektívnymi závermi, je zrejmé, že zapríčinil nielen vznik súdneho sporu, ale aj jeho zastavenie. Dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcu bolo totiž „zrejmé pochybenie „jeho“ znalca Ing. Jelačiča pri vypracovaní znaleckého posudku a pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla (použitie nesprávneho koeficientu pre „referentské“ vozidlo).“ Vzhľadom na späťvzatie nedôvodne podanej žaloby sa žalovaný domáha, aby Okresný súd Bratislava I konanie zastavil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Keďže žalobca zobral svoj žalobný návrh späť skôr než sa začalo pojednávanie (pred otvorením pojednávania), súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení konanie zastavil bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas žalovaného.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Keďže žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že došlo k zrejmému pochybeniu znalca žalobcu Ing. Jelačiča pri vypracovaní znaleckého posudku a pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla (použitie nesprávneho koeficientu pre „referentské“ vozidlo), žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému, ktorému náklady v konaní reálne vznikli.
11. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
12. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe záveru, že žalovaný na základe výzvy žalobcu pred podaním žaloby neoznámil/nepredložil žalobcovi vzorky vozidiel, z ktorých vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetného vozidla, aby tak žalobca vedel ustáliť reálnosť či adekvátnosť stanovenej hodnoty a zvážiť, či bude iniciovať súdny spor. Navyše za situácie, ak splnenie predloženia týchto vzoriek nebolo predmetom sporu a žalovaný tieto do konania ani nedoložil, z čoho je evidentné, že dôvodom späťvzatia žaloby neboli nepredložené vzorky vozidiel žalobcovi. Splnenie uloženej povinnosti, či edičnej alebo vysvetľovacej uloženej žalovanému zo strany súdu by bolo relevantné pre predmetnú vec v rámci fázy vyhodnocovania dôkazov, nie posúdenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v rámci aplikácie § 257 CSP. V predmetnej veci došlo k predloženiu znaleckého posudku Ing. Miloša Kosíka zo strany žalovaného dňa 14.06.2022, v rámci ktorého sa znalec zaoberal aj závermi znalca žalobcu Ing. Jelačiča, na podklade ktorých podal žalobca žalobu (v časti poznámka znalca). Vzhľadom na tieto závery, žalobca usúdil, že znalec Ing. Jelačič pochybil pri vypracovaní znaleckého posudku a pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla (použitie nesprávneho koeficientu pre „referentské“ vozidlo), a preto vzal žalobu späť. Na základe týchto okolností nie je možné uvažovať o aplikácii § 257 CSP. Aplikácia § 257 CSP je prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane konania pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch.
13. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
14. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
15. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. súdy, orgány štátnej správy súdov, orgány prokuratúry, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
16. V predmetnej veci bol návrh žalobcu zobratý späť pred prvým pojednávaním vo veci samej. Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 85 eur.
17. Súd vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení súdneho poplatku zaplateného za návrh a to krátený o 6,70 eur. Výška vráteného súdneho poplatku žalobcovi podľa vyššie uvedeného je 78, 30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia.
18. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutkových okolností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a II. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy strany podávajúcej odvolanie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok). Proti tomuto uzneseniu vo výroku III. nie je prípustné odvolanie.