Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-9-2022.pdf
PDF · 158.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcov: 1/ V.. I. Y., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX H. H. - C. U., 2/ I. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.. M. XXX/XXX, XXX XX W., 3/ I.. I. G., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. Q. XXX/XX, XXX XX G. D., 4/ C. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX C., všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Z.. G. I. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Č.. XXXX/XX, XXX XX Y. - T. N., právne zast. JUDr. Máriou Bauerovou, advokátkou, Bencúrova 14, 040 01 Košice, IČO: 42 322 626, o určenie, že závet je v rozpore s dobrými mravmi, nebol spísaný slobodne, vážne, bez nátlaku alebo presviedčania inej osoby a neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcom 1 - 4. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.02.2022 podali žalobcovia na tunajší súdu žalobu doplnenú podaním zo dňa 07.03.2022 v ktorej žiadali, aby súd určil, že závet poručiteľky N. H., rod. I., narodenej XX.XX.XXXX D. W., zomretej XX.XX.XXXX, spísaný vo forme Notárskej zápisnice dňa 20.05.2004 JUDr. Alenou Ondrušekovou, notárkou so sídlom v Košiciach, pod č.: N 124/2004, Nz 43479/2004 je v rozpore s dobrými mravmi, nebol spísaný slobodne, vážne, bez nátlaku alebo presviedčania inej osoby a neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľky.
2. Konštatovali, že súdnym komisárom Mgr. Pavlom Petrom, notárom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, v dedičskej veci po poručiteľke: N. H., rod. I., rodné číslo XXXXXX/XXX, s posledným trvalým pobytom W., G.. M. XX/XX a zomr. dňa XX.XX.XXXX, ktorej účastníkmi sú žalobcovia uložil žalobcom, aby v lehote do jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia podali na Okresnom súde Spišská Nová Ves, žalobu proti žalovanému: Z.. G.. I. H., o určenie, že závet poručiteľky N. H., rod. I., nar. XX.XX.XXXX D. W., zomretej dňa XX.XX.XXXX, spísaný vo forme notárskej zápisnice dňa 20.05.2004 JUDr. Alenou Ondrušekovou, notárkou so sídlom v Košiciach, pod č.: N 124/2004, Nz 43479/2004 je v rozpore s dobrými mravmi alebo, že tento závet nebol spísaný slobodne, vážne, bez nátlaku alebo presviedčania inej osoby, neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľky a z týchto dôvodov je neplatný v celom rozsahu. Na prvom pojednávaní v dedičskej veci po poručiteľke vedenej pod sp.zn. 7D/228/2020, 11D not 13/2021, ktoré sa konalo dňa 19.11.2021, boli účastníci dedičského konania oboznámení s tým, že poručiteľka zanechala listinu spísanú vo forme notárskej zápisnice - závet zo dňa 20.05.2004, spísaný JUDr. Alenou Ondrušekovou, notárkou so sídlom v Košiciach, pod č. N 124/2004, Nz 43479/2004. O uvedenej skutočnosti nemali žalobcovia žiadnu vedomosť, nakoľko ešte počas života poručiteľky sa táto pred nimi
o tejto forme závetu nikdy nezmienila, ba dokonca prezentovala, že všetok majetok bude rozdelený medzi všetkých súrodencov ako dedičov zo zákona v I. dedičskej skupine. Na základe odprezentovaných informácií na prvom pojednávaní žalobca 1 a žalobca 2 namietali nielen relatívnu neplatnosť závetu ale taktiež aj jeho absolútnu neplatnosť. Čo sa týka žalobcov 3 a 4, títo vyslovili relatívnu neplatnosť, avšak na druhom pojednávaní zhodne uviedli, že nesúhlasia s celým závetom a je podľa nich absolútne neplatný. Skutočnosti odôvodňujúce neplatnosť celého závetu, odôvodňovali žalobcovia nasledovne: Mali za to, že predmetný závet sa prieči dobrým mravom, nakoľko priznáva právo jedinému dedičovi a odmieta právo ostatných neopomenuteľných dedičov. Rozpor s dobrými mravmi vidia žalobcovia na tom skutkovom základe, že účastníci dedičského konania resp. opomenutí dediči zo závetu, ako deti poručiteľky, sa o poručiteľku počas jej života starali, opatrovali ju, pomáhali jej s jej osobnými potrebami, zabezpečovali jej starostlivosť, pomáhali jej realizovať nevyhnutné opravy domu a podobne. Je preto zarážajúce, resp. nepochopiteľné, prečo by poručiteľka spravila právny úkon - spísala závet, takéhoto obsahu. Je v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ jediný dedič zo závetu po poručiteľke (žalovaný), ktorému poručiteľka závetom zanechala celý svoj majetok, odmietne finančne prispieť na posledné pietne miesto, v ktorom je poručiteľka pochovaná aj s manželom. Vyslovene jediný dedič zo závetu - žalovaný, odmietol prispieť na nový pomník, ktorý nechali zhotoviť a osadiť dediči opomenutí v závete (žalobcovia). Z konania jediného dediča - žalovaného, uvedeného v závete, možno dedukovať, že mal záujem len na získanie majetkového prospechu od poručiteľky, pričom mohol poručiteľku počas jej života ovplyvňovať na uskutočnenie takéhoto úkonu - spísanie závetu v jeho výlučný prospech. Poukázali na to, že predmetný závet bol spísaný na Notárskom úrade v Košiciach, ktorý je vzdialený od trvalého bydliska poručiteľky cca 102 km, pričom cesta autom trvá niečo vyše hodiny, avšak poručiteľka v čase spísania závetu mala 84 rokov a využívala vlakovú dopravu. Mesto, v ktorom poručiteľka spísala závet je miestom trvalého pobytu jediného dediča - žalovaného, ktorého uviedla v závete. Túto skutočnosť možno považovať za zásadnú, nakoľko nie je vylúčené, že tento závet nebol spísaný z vlastného rozhodnutia poručiteľky, slobodne a vážne, ale poručiteľka mohla byť značne ovplyvnená žalovaným Z.. G.. I. H.. Je faktom, že notársky úrad v čase spísania závetu sídlil aj v meste Spišská Nová Ves, ktoré je od miesta posledného trvalého bydliska poručiteľky vzdialené necelých 10 km. Mali za to, že spísanie závetu na najbližšom notárskom úrade od trvalého pobytu poručiteľky a vzhľadom aj na jej vysoký vek, by bolo oveľa logickejšie, pokiaľ by závet mal byť spísaný slobodne a vážne, bez nátlaku alebo presviedčania inej osoby. Je nepochybné, že poručiteľka spísala takmer jeden rok pred spísaním závetu aj notársku zápisnicu na Notárskom úrade JUDr. Ladislava Borského v Spišskej Novej Vsi, a to dňa 26.03.2013, pričom využila notársky úrad najbližšie vzdialený od jej posledného trvalého bydliska. Jednalo o úkon, ktorým darovala synovi Z.. G.. I. H. nehnuteľnosti, tzn. bolo to za jeho prítomnosti. Na podklade vyššie uvedených skutočností ako aj priložených dôkazov sa žalobcovia dôvodne domnievajú, že prítomnosť žalovaného bola aj v čase spísania závetu na Notárskom úrade v Košiciach, kde celý svoj majetok zanechala práve žalovanému. Poukázali aj na vyjadrenie žalovaného, a to v rámci druhého pojednávania v dedičskej veci, ktoré sa konalo dňa 12.01.2022. Predložili na ňom Darovaciu zmluvu zo dňa 22.10.2019, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným ako obdarovaným a V. D., rod. I., ako darkyňou. Podľa tvrdení žalobcov mali byť darované pozemky prepísané darovacou zmluvou zo strany pani V. D. priamo na matku žalobcov a žalovaného, pani N. H.. Avšak z uvedeného je zrejmé, že boli darované priamo žalovanému. K uvedenému sa žalovaný na otázku súdneho komisára na pojednávaní vyjadril, že "darovacia zmluva bola spísaná na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova v Spišskej Novej Vsi, a predmet daru napísal na seba, lebo poručiteľku bol problém dostať na notársky úrad a nemá s tým problém, lebo to nerobil pre seba, robil poriadky v pozemkoch, ktoré boli zlé. Poručiteľka nebola schopná prísť na úrad, preto sa to robilo cez neho a pozemky riešil pre všetkých nie pre seba". Nie je zrejmé či žalovaný vie o tom, že overiť podpisy v prípade, ak sa účastník úkonu nemôže alebo zo zdravotných dôvodov nevie dostaviť či už na matriku alebo k notárovi, že notár alebo úradník matriky vie prísť za účastníkom úkonu domov, prípadne do domova dôchodcov, alebo do iného zdravotníckeho zariadenia. Argumentácia žalovaného len podporuje tvrdenia žalobcov, a to tým, že žalovaný počas života poručiteľku ovplyvňoval. Považovali za zarážajúce, že všetky úkony (napr. darovacie zmluvy, alebo notárske zápisnice) boli spísané na Notárskych úradoch v Spišskej Novej Vsi, avšak jedine závet bol spísaný na Notárskom úrade v Košiciach, kde má žalovaný trvalý pobyt. Zároveň z obsahu závetu vyplýva, že poručiteľka odkázala jedinému dedičovi aj majetkové práva, ktoré boli, resp. jej budú priznané na základe zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v platnom znení (zákon č. 229/1991 Zb.), resp. v zmysle zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (zákon č. 503/2003 Z.z.). K takto formulovanému obsahu závetu uviedli, že práve jediný dedič uvedený v závete, ktorý zaobstarával úkony a dokumenty smerujúce k tomu, aby boli nehnuteľnosti navrátené poručiteľke, si týmto presadil, aby bol jediným dedičom aj majetkov,
ktoré by poručiteľka nadobudla po smrti. Je otázne, či by ona sama pri spísaní závetu mala na mysli a vôľu uviesť tieto skutočnosti do obsahu závetu, alebo jej k tomu dopomohol niekto, kto mal vedomosť o tejto skutočnosti a kto by bol jediným dedičom zo závetu - žalovaný. Poručiteľka si nebola vedomá tej skutočnosti, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudla v rámci navrátenia, jej budú navrátené za jej života, alebo nie. Preto z opatrnosti bol obsah závetu sformulovaný týmto spôsobom, za tým účelom aby tieto nehnuteľnosti prešli práve na jediného dediča uvedeného v závete - žalovaného. Preto oni spochybňujú vôľu poručiteľky aj v tomto smere, nakoľko rozporuje tú skutočnosť, že práve toto by si poručiteľka želala upraviť v rámci závetu. Mali za to, že závet, ktorý je predmetom tohto konania, a ktorý bol spísaný vo forme Notárskej zápisnice dňa 20.05.2004 JUDr. Alenou Ondrušekovou, notárkou so sídlom v Košiciach, pod č.: N 124/2004, Nz 43479/2004 je rozpore s dobrými mravmi, nebol spísaný slobodne, vážne, bez nátlaku alebo presviedčania inej osoby a neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľky, a preto je neplatný v celom rozsahu.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.04.2022 poprel skutkové tvrdenia žalobcov o absolútnej neplatnosti závetu. Záver, že sa o matku starali a opatrovali ju iba žalobcovia nie je pravdivý. On každý rok odkedy si vedľa domu poručiteľky postavil ateliér, trávil tam tri mesiace v roku. Matka ho často navštevovala v Košiciach, obracala sa na neho vždy keď potrebovala rôznu pomoc. Ďalej jej poskytoval výraznú finančnú pomoc, pracoval na dome, vyčistil starú studňu, spravil novú, nechal nainštalovať elektrické kúrenie, zabezpečil výmenu komínov, vyčistenie strechy, pripojenie na obecný vodovod a kanalizácie, zabezpečoval bežnú systematickú údržbu na dome. Rovnako jej v Košiciach zabezpečoval lekárske vyšetrenia a rehabilitačné procedúry. Nevidel žiadny právny dôvod, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že sa závet prieči dobrým mravom. To, že notársky úrad kde bol spísaný závet je vzdialený od bydliska poručiteľky 102 km, je pre vec absolútne irelevantný. Poručiteľka bola v čase spisovania závetu aj napriek svojmu vysokému veku vo veľmi dobrej zdravotnej kondícii, po meste sa pohybovala bez doprovodu, bola čiperná, zabezpečovala si drobné nákupy v obchodoch i v lekárňach. On dokonca nemal ani vedomosť o tom, že bola závet spísať. Potvrdil, že v tomto prípade prichádza do úvahy relatívna neplatnosť závetu, ktorá však má byť riešená v dedičskom konaní.
4. Žalobcovia v replike zo dňa 13.06.2022 na podanej žalobe zotrvali. Ku skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení žalovaného uviedli, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal (pripojením relevantných listinných dôkazov), že sa o matku staral tak ako uvádza, ako aj to, že jej finančne pomáhal, zabezpečoval jej lekárske vyšetrenia a rehabilitačné procedúry. Jedná sa o jeho účelové tvrdenia, ktoré oni v celom rozsahu rozporujú. Celé jeho vyjadrenia je možné vykladať tak, že len on zabezpečoval pre poručiteľku osobnú starostlivosť a oni sa o ich vlastnú matku nestarali. Mali za to, že samotný závet je v rozpore s dobrými mravmi, nebol spísaný slobodne, vážne, bez nátlaku alebo presviedčania inej osoby a neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľky a tým, že je nevyhnutné v rámci konania predbežne posúdiť, čo je predmetom závetu, a teda, či sa jedná o vlastnícke práva ako aj všetky dediteľné práva a majetkové hodnoty kdekoľvek sa nachádzajúce, ktoré boli resp. budú priznané na základe zák. č. 229/1991 Zb. v platnom znení, resp. v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z., tzn. majetkové práva, dediteľné práva a vlastnícke práva nadobudnuté výlučne na základe zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z.z. alebo sa jedná o celý majetok poručiteľky, ktorý zanechala. Žalobca 1 v tomto vyjadrení, konštatoval, že od úmrtia otca, t. j. od roku XXXX platí daň z nehnuteľností za ornú pôdu v obci Hradisko. Poistenie nehnuteľnosti - rodičovského domu v W., ako aj jeho zariadenia taktiež platí on, a to od roku 2014 vo výške 156,12 Eur ročne. Uviedol, že v roku 2004 prerobil kúrenie v rodičovskom dome on a na vlastné náklady. Toto spočívalo vo výmene rozvodov ústredného kúrenia, vo výmene vykurovacieho kotla na pevné palivo zn. Ferolli, vytvorenia samostatných okruhov na vykurovanie prízemia a 1. poschodia. Okrem toho zabezpečil na prízemí výmenu 2 ks okien za plastové. Celú túto rekonštrukciu vykonala spoločnosť p. G. D. - SZČO z Banskej Bystrice a celková hodnota tohto diela činila 145.000.- Sk, ktoré on sám uhradil. Ďalej uviedol, že v prípade, keď sa u rodičov vyskytli zdravotné problémy, ktoré vyžadovali hospitalizáciu prípadne operačné zákroky, tieto boli zabezpečené a vybavené v Banskej Bystrici, kde má on trvalý pobyt. Otcovi zabezpečil cca v roku 2008 operáciu hemoroidov a prostaty v Roosveltovej nemocnici Banská Bystrica. Poručiteľke zabezpečil dvakrát operáciu očí - šedého zákalu v Roosveltovej nemocnici, približne v rokoch 2003-2005. Ďalej bolo z jeho strany pre poručiteľku zabezpečované každoročne preliečenie na neurologickom oddelení Roosveltovej nemocnice v trvaní 1-2 týždňov a to cca od roku 2009 do roku 2014. V roku 2014 sa poručiteľke zhoršil zdravotný stav, preto jej od októbra zabezpečil preliečovanie postupne na neurológii cca 2 týždne, na chirurgickom oddelení cca 2 týždne a vzhľadom k tomu, že sa jej vyskytli ďalšie problémy bola hospitalizovaná na internom oddelení cca 4-6 týždňov. Pretože sa jej prejavili problémy
so srdcom, stresovým vredom a následne akútnou sepsou vnútorných orgánov, veľmi oslabla, prestala chodiť, v dôsledku čoho jej on začiatkom roka 2015 vybavil rehabilitáciu v nemocnici "Zelený sen" v Banskej Bystrici. Tam bola približne 8-10 týždňov. Samozrejme v tomto období, medzi jednotlivými pobytmi v liečebných zariadeniach bývala u neho v Banskej Bystrici. Po skončení pobytu v Banskej Bystrici zabezpečil ešte hospitalizáciu na geriatrii v nemocnici v Spišskej Novej Vsi. Pretože lekári neodporučili prevoz súkromným vozidlom, vybavil i prevoz poručiteľky sanitkou, ktorý taktiež zaplatil. Potom si poručiteľku zobral do starostlivosti a opatery žalobca 3, a to do svojho bydliska v G. D., kde poručiteľka bola do júla 2017. Aj počas doby, kedy bola poručiteľka u žalobcu 3, jej zabezpečoval každý polrok predpisovanie špeciálnych liekov od lekárov v Banskej Bystrici. V júli 2017, keď sa poručiteľke znovu zhoršil zdravotný stav, jej opätovne vybavil preliečenie na internom a neurologickom odd. v NsP Levoča. Odtiaľto po preliečení bola poručiteľka preložená do Domova dôchodcov, Brezová 32, Spišská Nová Ves, pričom i tento pobyt jej vybavoval žalobca 1. V júni 2019 mame znovu zlyhalo srdce, preto jej zabezpečil hospitalizáciu na internom odd. nemocnice "Svet zdravia" Sp. Nová Ves. Vzhľadom ku kritickému stavu vybavil s jej synom hospitalizáciu a operáciu srdca vo VÚSCCH v Košiciach a tiež prepravu na túto operáciu vrtuľníkom RZP zo Sp. Novej Vsi do Košíc. Počas pobytu mamy v Domove dôchodcov v Sp. Novej Vsi mimo bežných návštev, obstarávania liekov a pod. každoročne zabezpečoval oslavy jej narodenín 98, 99 rokov. Oslavu 100 rokov zabezpečovali súrodenci - žalobcovia spoločne, okrem brata I. - žalovaného. Posledné poručiteľkine Vianoce v roku 2019 trávila v Banskej Bystrici. Aby to bolo možné vzhľadom k jej zdravotnému stavu, zabezpečil jej prepravu sanitkou zo Sp. Novej Vsi do B. Bystrice a späť na vlastné náklady. V roku 2020 v decembri dostala poručiteľka Covid, ktorý cca 10 dní zvládala, ale na 11. deň dostala vysoké horúčky, tak jej akútne zabezpečil prevoz a liečbu v nemocnici Sp. Nová Ves a tu 19.12.2020 skonala. Pri zabezpečovaní pohrebu sa podieľali všetci súrodenci - žalobcovia, okrem I. - žalovaného. Tento sa vôbec nezaujímal ani neangažoval. Cca po pol roku od poručiteľkinej smrti sa žalobcovia dohadovali, že rodičom dajú spraviť pomník na spoločný hrob. Oslovili aj žalovaného, ale tento sa k veci vôbec nevyjadril. Tak žalobcovia nechali pomník urobiť, pričom ho aj spoločne vyplatili vo výške 3.440,- Eur. Keď sa všetci súrodenci počas dedičského stretli za účelom dohody, žalobcovia sa žalovaného opýtali, či sa bude podieľať na finančnom vyrovnaní za pomník pre rodičov, pričom tento odpovedal, že im nič nedá. Konštatoval, že žalovaný sa o poručiteľku "staral" len vtedy, keď to bolo v jeho prospech. Keď to poručiteľka potrebovala, ani sa neozval, nič neriešil a čakal, kým to zabezpečí niekto iný zo súrodencov - žalobcov. Žalobca 2 konštatoval, že je zrejmé, že žalovaný svojimi tvrdeniami zavádza súd a má za to, že súd zavádza aj v tom zmysle, že o závete, ktorý poručiteľka spísala mal vedomosť. Uviedol, že on má trvalý pobyt v W., a jeho rodinný dom susedí s rodinným domom po poručiteľke. Žalovaný má trvalý pobyt v Y. a nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že sa v rodinnom dome zdržiaval 3 mesiace v každom roku a navštevoval poručiteľku v pravidelných intervaloch a pomáhal jej v domácnosti. Každoročné návštevy žalovaného v W. spočívali v tom, že sa v rodinnom dome zdržiaval 2 max. 3 týždne, a aj to len v letnom období. Tento pobyt využíval výlučne na svoje umelecké aktivity alebo na opravu porúch na jeho aute. Potvrdil, že poručiteľka v minulosti cestovala do Košíc vlakom, ale najmä na blší trh, a vždy keď niečo niesla pre žalovaného a jeho syna (predovšetkým na narodeniny žalovaného a ostatných členov jeho rodiny). Čo sa týka financií, finančná výpomoc žalovaného spočívala v tom, že peniaze od strýka ako poručiteľkine dedičstvo v sume 3033,- USD vzal pod svoju správu s tým, že každoročne bude všetkých (žalobcov a poručiteľku) informovať o stave účtu. Doposiaľ nebola z jeho strany ani zmienka o stave účtu, ani o peniazoch v hodnote 150.000,- Sk, ktoré mal vložiť s poručiteľkou na účet. Čo sa týka studne tu uviedol, že žalovaný síce pomáhal pri čistení, ale nová nebola nikdy robená, nakoľko stará murovaná sa iba vyčistila a dali sa 3 skruže nad murovanú časť. Žalovaný síce zabezpečil inštaláciu, ale všetku projektovú dokumentáciu so súhlasom na zrealizovanie el. prípojky zabezpečil žalobca práve on, rovnako ako zabezpečil aj projektovú dokumentáciu na realizovanie plynovej prípojky, ktorú zmaril žalovaný s odôvodnením, že poručiteľka nemá peniaze. Čo sa týka komínov žiadna výmena ani zabezpečenie nebolo, lebo komíny boli súčasťou celkovej prestavby rodinného domu - kedy žalovaný v ňom už nebýval, nakoľko študoval v Bratislave (prestavba sa začala okolo roku 1970). Skutočnosť o tom, že žalovaný vedel o tom, že poručiteľka spísala závet je tá, že pri príležitosti jej 95 narodenín (máj 2015) napísal žalobca cca 2 mesiace vopred každému so súrodencov (žalobcovia + žalovaný), jeho návrh na vysporiadanie majetku po nebohom otcovi, a to tak, aby poručiteľka dala prepísať svoju + otcovu čiastku na sestru I. (žalobca 3) s tým, že ju doopatruje do smrti a súrodencov vyplatí. Žalobca 3 mal už v tom čase poručiteľku v domácej opatere, pre jej zdravotné problémy. Pri spoločnej oslave poručiteľkiných 95 narodenín poručiteľky, sa mal každý zo súrodencov vyjadriť k návrhu, pričom žalobcovia súhlasili, ale žalovaný bol proti s odôvodnením: " Musím sa o tom poradiť s právnikom". Po otázke žalobcu 2 o čom
sa chce poradiť s právnikom odpovedal opäť stručne s tým, že to musí prebrať s právnikom. Mal za to, že už v tom čase musel vedieť o závete poručiteľky a preto odmietol tento návrh. Žalobca 3 uviedol, že počas života oboch rodičov pravidelne chodil vykonávať veľké upratovania v rodinnom dome v W., maľovanie celého domu a to bez pomoci žalovaného a jeho rodiny. Rovnako sa staral o poručiteľku aj tým, že jej zabezpečoval varenie a pečenie na každú rodinnú oslavu, pre poručiteľku zabezpečoval aj veľké pranie ale aj pranie osobných vecí poručiteľky. Taktiež sa poručiteľka veľmi často zdržiavala v jeho domácnosti. Potvrdil, že žalovaný si hneď vedľa rodinného domu postavil ateliér, že v ňom bude na staré kolená bývať a postará sa aj o rodinný dom. Postupom času však názor zmenil, ateliér nikdy nedokončil. Súhlasil s tvrdením žalobcu 1, že kým poručiteľka žila, chodil do rodinného domu "akože robiť" no poručiteľku využíval vo svoj prospech (poručiteľka im navarila, zavárala, piekla a následne to žalovanému zabalila aby mohol zobrať domov svojej rodine). Za prácu, ak niekedy nejakú vykonal, si nechal od poručiteľky zaplatiť (priniesol jej doklady, bločky, ktoré zohnal s tým, aby mu ich poručiteľka preplatila). Čo sa týka povahových vlastností žalovaného, uviedol, že pri prácach na rodičovskom dome to bol on, kto rozkazoval a prikazoval žalobcom čo majú robiť, avšak keď mali dosť a "stopli" jeho velenie, bolo zle. On sa nezapájal na prácach na dome, radšej si niekoho pozval, kto urobil robotu za neho. Čo sa týka zabezpečovania lekárskych vyšetrení poručiteľke na týchto sa podieľali všetci podľa toho, kto ako mohol. On vybavil poručiteľke gynekologickú operáciu a taktiež zabezpečoval lieky. Po smrti otca trávila poručiteľka sviatky, Vianoce, Veľkú noc u žalobcov, pričom žalovaný si ju domov nezobral, nakoľko "nebolo miesto" alebo "nebolo na darček". Niekoľkokrát bolo od žalovaného prezentované počas života poručiteľky, že jej kúpi byt v Košiciach (nekúpil), že je vybaví domov dôchodcov v Košiciach (nevybavil). Takýmito slovami si získaval počas jej života náklonnosť. K prácam žalovaného na dome, uviedol, že na rodinnom dome v W. akurát vymenil zámky, aby tam žalobcovia nechodili, pričom do domu nebrával už ani poručiteľku (kým bola v domove dôchodcov). Kľúče od rodinného domu dal radšej cudzej osobe, no platenie inkasa, daní, poplatkov za dom nehradil, a túto starosť prenechal na žalobcov. Poručiteľka bývala od februára 2015 do augusta 2018, t.j. 3,5 roka v G. D., pričom on zabezpečoval jej kúpanie, pratie jej osobných vecí a podobne, nakoľko žalovaný sa týchto úkonov štítil a odmietal ich. Podľa jeho názoru žalovaného o predmetom závete vedel a taktiež si vybavil od poručiteľky generálnu plnú moc, ktorú využíval vo svoj prospech prepisovaním pozemkov. Žalobca 4 uviedol, že do roku 1992 žil v rodinnom dome v W. s rodičmi. Už v tomto čase žalovaný chodil na návštevy veľmi sporadicky a za účelom vykonania zásob potravín. Tvrdenie žalovaného, že vyčistil studňu je lož, rovnako ako jeho tvrdenie, že trávil každý rok v rodinnom dome v W. 3 mesiace. Boli to maximálne 3 týždne, aj to len kvôli jeho ateliéru (resp. práci na sochách) a nie preto, aby pomáhal poručiteľke. On si musel každý rok zobrať dovolenku a spolu so synom chystali palivo (tzn. zakúpil drevo, uhlie) pre poručiteľku a jej manžela, aby v zime v dome nepomrzli. Práce na komíne a kanalizácii robil on výlučne sám, pričom žalovaný mu s tým trochu pomohol. Žalovaný si za odvedenú prácu nechal riadne zaplatiť. Žalovaný síce zabezpečil výmenu bojlera (obojživelník), avšak firmou za 10.000,- Sk, pričom výmena nebola nutná. Ostatné opravy na dome zabezpečili žalobcovia z vlastných finančných prostriedkov, a nikdy od poručiteľky nepýtali peniaze. U žalovaného to však bolo naopak, tento si nechal vždy za všetko zaplatiť. Z jeho strany sa nejednalo o nezištnú výpomoc matke.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 04.07.2022 zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení. Konštatoval, že nikdy netvrdil, že všetku starostlivosť o poručiteľku zabezpečoval výlučne on. Je pravdou, že žalobcovia platili dane z nehnuteľnosti, poistenie nehnuteľnosti, avšak poberali jej starobný dôchodok a disponovali účtom poručiteľky, kde bola v roku 2014 suma 4.800,- Eur. Umiestnenie matky do domova dôchodcov bolo jej rozhodnutím.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.09.2022, ktorého sa osobne zúčastnili žalobcovia 1-4 a ich právny zástupca, žalovaný a jeho právny zástupca.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením s listinnými dôkazmi a to s obsahom dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7D/228/2020, predovšetkým zápisnicami o pojednávaní pred súdnym komisárom zo dňa 19.11.2021 a zo dňa 12.01.2022, uznesením vydaným tunajším súdom súdnym komisárom Mgr. Pavlom Petrom sp.zn. 7D/228/2020-137 11Dnot13/2021 zo dňa 12.01.2022, stanoviskom žalobcov v dedičskom konaní zo dňa 01.12.2021, vyjadrením žalobcu 2 v dedičskom konaní zo dňa 03.12.2021, stanoviskom žalovaného v dedičskom konaní zo dňa 08.12.2021, závetom spísaným vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 124/2004 Nz 43479/2004 zo dňa 20.05.2004, darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N 109/2013 Nz 9836/2013 zo dňa 26.03.2013, lekárskymi správami týkajúcimi sa poručiteľky neb. N. H., vrátane prepúšťacích správ
z rôznych zdravotníckych zariadení a návrhu na rehabilitačnú liečbu, dokladmi o úhrade financií vynaložených na opravu v prospech žalovaného, SIPO dokladmi s poštových ústrižkami svedčiacimi o ich úhradách, výpismi z účtu žalobkyne v 1. rade, rozhodnutím Obce Hradisko, faktúrami od rôznych dodávateľov s dokladmi o úhradách, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že po smrti otca v roku XXXX bolo vedené dedičské konanie, pričom dňa 22.04.2004 sa všetci súrodenci ako aj matka stretli za účelom prejednania dedičstva po otcovi. Žalovaný navrhol, aby rodičovský dom prešiel celý na matku a pozemky boli rozdelené rovnakým dielom na matku, ako aj na nich, všetkých súrodencov. Ona na to odpovedala, že nebude robiť 6 daňových priznaní, na čo žalovaný odišiel k susedovi. Po jeho návrate sa dohodli, že všetok majetok po otcovi pripadne matke. Dva týždne po tejto dohode došlo k spísaniu závetu zo strany neb. matky na základe ktorého táto prevádza časť svojho majetku na žalovaného. Nie je pravdou, žeby sa žalovaný o matku tak staral ako to on uvádza. Operácie a hospitalizácie zabezpečovala výlučne ona v Banskej Bystrici, on tak urobil iba raz v čase, keď matku pri pobyte u neho seklo v krížoch. Matka bola na žalovaného neskutočne naviazaná, vo všetkom ho počúvala, vždy keď jej niečo navrhovali, odpovedala, že sa najprv musí poradiť so žalovaným. Previedla na neho časť pozemkov, rodičovský dom však nie.
9. Žalobca v 2. rade konštatoval, že mama počas života stále demonštrovala, že má 5 detí a chce, aby jej majetok dostali všetci rovnakým dielom. Na vysvetlenie uviedol, že jeho dom susedí s rodičovským domom, pričom on je vlastníkom svojho domu a časti pozemku. V roku 1991 prišiel za ním žalovaný, aby mu odčlenil časť pozemku, čo on aj urobil. Darovacou zmluvou na neho previedol reálnu časť jeho pozemku a rovnako tak urobili i rodičia, že časť z ich pozemku darovali žalovanému. Tieto prevody sa robili súčasne u notára, pričom pri prevode nebol prítomný brat C., napriek tomu, že v rodine sa hovorilo, že v rodičovskom dome ostane bývať najmladší brat C. a tak sa domnieval, že on i rodičia prevedú časť pozemkov na žalovaného a rodičia zase prevedú rodičovský dom s pozemkom na brata C.. Dňa 10.05.2015 mama oslavovala 95 rokov, kde sa všetci stretli. V tom čase matka bývala u sestry I.. On už cca mesiac predtým napísal všetkým súrodencom, že navrhuje, aby čiastka po otcovi ako aj po matke bola prevedená na sestru I., keďže si zobrala matku do svojej opatery s tým, že sestra I. ostatných súrodencov vyplatí. V deň oslavy sa všetci súrodenci stretli a on ich vyzval, aby sa vyjadrili k tomu či s týmto návrhom súhlasia. Žalobcovia súhlasili, pričom brat I. nesúhlasil s tým, že sa musí ešte poradiť s právnikom. Teraz mu je už jasné, prečo sa chcel poradiť s právnikom, pretože vedel, že už má časť majetku napísaného na seba. Matka síce bola prítomná na tejto oslave, ale nie pri ich jednaní. Na jeho následné otázky, že kedy dajú prepísať časť otcovho podielu a časť jej podielu na sestru I., neodpovedala. Čo sa týka samotného závetu, tvrdil, že tento bol vypracovaný účelovo a tendenčne a bez cudzieho vplyvu by ho matka nenapísala takým štýlom, že by opomenula aj neopomenuteľných dedičov. Toto by matka vo svojom veku nikdy sama nenapísala. Je to rukopis, ktorý jej bol predložený na podpis. Zarazilo ho, že ho spísala v krajskom meste vzdialenom 100 km od miesta jej bydliska, pričom následne všetky ďalšie úkony robila už v rámci okresu.
10. Žalobkyňa v 3. rade súhlasila s výpoveďou žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade. Konštatovala, že tri a pol roka bola matka u nej, ona sa o ňu starala, zabezpečovala komplet všetku starostlivosť až do obdobia, kým matka neodišla resp. bola hospitalizovaná. U nej ju navštevovali všetci súrodenci, vrátane žalovaného. So žalovaným sa často zatvárali do samostatnej izby, bavili sa potichu. Keď telefonoval, stále chcel k telefónu matku, bavili sa len oni dvaja. Žalovaný síce matku navštevoval, nič jej však nezabezpečoval, bol zo súrodencov najstarší, odišiel z domu skoro, ich stále považoval za malé deti. Matka však za života stále demonštrovala, že má 5 detí, všetky má rovnako rada. Žalovaný sa chválil, že má od matky vybavenú plnú noc na vybavenie sporných majetkov, tieto aj vybavoval ale na seba. Ona mala tiež matkinu generálnu plnú moc a cez túto zabezpečovala potreby matky, rovnako jej prispievala aj z vlastných peňazí. Keď bola mama u nej, prišiel za ňou žalovaný s tým, že prvé čo jej povedal: "či si pomohla, veď má mamin dôchodok". Ona mu odpovedala, že nech si kľudne mamu zoberie, aj jej dôchodok a presťahuje si ju do Košíc, načo odpovedal, že len žartoval. Žalovaný matku navštevoval, chodil do W. najmä cez leto, keď prišiel na brigádu komplet všetko si dal zaplatiť. Matka v roku 2020 a to konkrétne 08.08.2020 previedla rodičovský dom na ich štyroch súrodencov, ktorí sú v konaní žalobcami, pričom 1/5 podielu si ponechala.
11. Žalobca v 4. rade potvrdil, že mama chodila do Spišskej Novej Vsi, aj do Košíc na nákupy, avšak v Košiciach na stanici ju zvyčajne čakával žalovaný. Závet bol spísaný na Alžbetinej ulici v Košiciach t.j. v centre, kde nechodí žiadna električka ani iný spoj, pochyboval, že by tam matka došla peši, musel
ju tam niekto zaviesť. Pochyboval, že by si sama našla právnika, lebo mala 85 rokov. Konštatoval, že matka sa bavila o majetkoch s veľkou nevôľou. Hovorila, že ich má všetkých rada ale tvrdila aj, že keď zomrie, nech sa nejako dohodnú. Asi sa bála, že keby sa na závet prišlo, nechodili by ju navštevovať.
12. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa o existencii závetu dozvedel na pojednávaní u notára. To, čo žalobcovia v konaní udávajú sú iba ich domnienky. Matka často chodila do Košíc, chodila zo stanice, pričom, zastavila sa rada na farmárskom trhu, notársky úrad má po ceste. Považoval za zarážajúce, že v roku 1995 keď brat C. býval s otcom, tak ho otec vyhodil. Následne mu mal prepísať všetok majetok. Podľa jeho názoru závet možno zneplatniť iba z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodom je násilie voči poručiteľovi a potom je to poručiteľova nespôsobilosť. Ani jeden z týchto dôvodov splnený nebol. Potvrdil, že matka mu dôverovala, často sa za ním chodila poradiť, keď chcela niečo vykonať. Do Košíc chodila často, so susedou na blšák. Mala už 93 rokov, keď prišla za ním sama Na Jazero, neboli však doma. On aj jeho manželka pracovali v centre na Alžbetinej ulici, bolo to všetko po kope. Uviedol, že robil drobné úpravy na rodičovskom dome, odišiel bojler, odišla pec, sestra mu z dôchodku matky dala 200,- Eur a následne mu ešte 100,- Eur poslala na účet, z toho boli s jej súhlasom vykonávané opravy. K tomu, že sa o matku nestaral uviedol, že to bola práve sestra Monika, ktorá mu ďakovala, že sa o matku postaral v čase, keď boli na dovolenke. Nezobral si ju síce k sebe do Y., pretože v meste bolo v lete príliš horúco, ale bol spolu s ňou v rodičovskom dome v W.. Kľúče od rodičovského domu mali najprv všetci, ale stalo sa, že zmizli koreničky, mikrovlnka a pod.. Následne sa mu však kľúč v zámku zlomil, tak dal v Smižanoch vyhotoviť nový zámok. Snažil sa ho doručiť sestre I. , a to 2-krát, volal jej ale nedvíhala, doma ju tiež nezastihol. Ostatným ich nemal ako doručiť lebo sestra bola v H. H., brata z W. nevidel. Brat Marcel svojho času za prítomnosti mami vrátil kľúč od domu a povedal, nech si tam robia čo chcú. O kúrenie sa preto musel starať bratranec, platila ho žalobkyňa v 1.rade.
13. Zo závetu poručiteľky N. H., rod. I., narodenej XX.XX.XXXX D. W., zomretej XX.XX.XXXX, spísaný vo forme Notárskej zápisnice dňa 20.05.2004 JUDr. Alenou Ondrušekovou, notárkou so sídlom v Košiciach, pod č.: N 124/2004, Nz 43479/2004 súd zistil, že poručiteľka pred notárkou vyhlásila, že všetky jej vlastnícke práva, ako aj všetky dediteľné práva a majetkové hodnoty kdekoľvek sa nachádzajúce, ktoré jej boli resp. budú priznané na základe zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení resp. v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. zanecháva ako jedinému dedičovi synovi I. H.. Konštatovala, že závet robí z vlastného rozhodnutia, slobodne a vážne a trvá na ňom napriek tomu, že bola poučená o neplatnosti závetu v prípade vynechania neopomenuteľných dedičov. Závet je opatrený vlastnoručným podpisom poručiteľky.
14. Z obsahu dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7D/228/2020, predovšetkým zo zápisníc o pojednávaní pred súdnym komisárom zo dňa 19.11.2021 a zo dňa 12.01.2022 súd zistil, že žalobcovia napadli relatívnu i absolútnu neplatnosť závetu ich matky.
15. Uznesením vydaným tunajším súdom - súdnym komisárom Mgr. Pavlom Petrom sp.zn. 7D/228/2020-137 11Dnot 13/2021 zo dňa 12.01.2022 bolo žalobcom uložené, aby do jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia podali žalobu proti žalovanému o určenie, že závet poručiteľky N. H., rod. I., narodenej XX.XX.XXXX D. W., zomretej XX.XX.XXXX, spísaný vo forme Notárskej zápisnice dňa 20.05.2004 JUDr. Alenou Ondrušekovou, notárkou so sídlom v Košiciach, pod č.: N 124/2004, Nz 43479/2004 je v rozpore s dobrými mravmi, nebol spísaný slobodne, vážne, bez nátlaku alebo presviedčania inej osoby a neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľky a z týchto dôvodov je neplatný v celom rozsahu.
16. Z darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Ladislava Borského, sp.zn. N 109/2013, Nz 9836/2013 zo dňa 26.03.2013 súd zistil, že poručiteľka darovala žalovanému nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území Y..
17. Z lekárskych správ, prepúšťacích správ z rôznych zdravotníckych zariadení súd zistil, že poručiteľka neb. N. H. bola v minulosti opakovane hospitalizovaná s rôznymi diagnózami, a to najmä v Banskej Bystrici.
18. Z dokladov o úhrade financií vynaložených na opravu (čl. 76) bolo zistené, že tieto boli poručiteľkou i žalobkyňou v 3. rade refundované v prospech žalovaného.
19. Z dokladov SIPO súd zistil výšku preddavkov poručiteľky na elektrinu, TV a rozhlas, pričom tieto boli uhrádzané poštovými poukážkami samotnou poručiteľkou z adresy pobytu i z Banskej Bystrice, ďalej žalobkyňou v 3. rade a žalobkyňou v 1. rade z jej bankového účtu.
20. Rovnako z faktúr od rôznych dodávateľov, ako aj predpisov daní z nehnuteľnosti bolo zistené, že tieto za života uhrádzala samotná poručiteľka. Náklady na jej pohreb uhradila žalobkyňa v 3. rade.
21. Podľa § 192 Civilného mimosporového poriadku, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.
22. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
23. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
24. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1. júla 2016 pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (t.j. určenie existencie, platnosti či neplatnosti zmlúv a iných právnych úkonov považovaných v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka za právne skutočnosti) iba za predpokladu, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu, najmä predpisu hmotného práva. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia sa svojou žalobou domáhali určenia, že závet poručiteľky N. H., rod. I., narodenej XX.XX.XXXX D. W., zomretej XX.XX.XXXX, spísaný vo forme Notárskej zápisnice dňa 20.05.2004 JUDr. Alenou Ondrušekovou, notárkou so sídlom v Košiciach, pod č. N 124/2004, Nz 43479/2004 je v rozpore s dobrými mravmi, nebol spísaný slobodne, vážne, bez nátlaku alebo presviedčania inej osoby a neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľky, teda z dôvodu absolútnej neplatnosti závetu podľa všeobecných ustanovení § 38 a 39 Občianskeho zákonníka, je na mieste podanie určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ C.s.p. za predpokladu, že je daný naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
25. Vzhľadom na sporné skutkové okolnosti medzi účastníkmi dedičského konania, na ktorých závisí rozhodnutie o dedičskom práve, keďže súdny komisár nemá v nesporovom konaní z procesného hľadiska možnosť objasňovať sporné skutočnosti, uložil tento uznesením vydaným v súlade s ust. § 194 ods. 1 C.m.p. dedičom, ktorých dedičské právo sa mu javilo ako menej pravdepodobné (žalobcom), podať žalobu o určenie, že závet poručiteľky je v rozpore s dobrými mravmi, nebol spísaný slobodne, vážne, bez nátlaku alebo presviedčania inej osoby a neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľky a z týchto dôvodov je neplatný v celom rozsahu. Naliehavosť právneho záujmu žalobcov na určení považoval súd za preukázanú, pretože bez tohto určenia by bolo právo žalobcov ohrozené a ich právne postavenie neisté a rovnako by bolo neisté i postavenie žalovaného, takže rozhodnutím o žalobe sa definitívne odstráni spornosť ohľadne dedičského práva žalobcov, resp. platnosti závetu poručiteľky (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo/26/2011).
26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo dobrým mravom.
28. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
29. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
30. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice
31. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
32. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 33. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany , ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
34. Súd pri vecnom posúdení merita sporu vychádzal prioritne z ustanovenia § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Toto zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Povinnosť tvrdiť "úplne" je logickým doplnením povinnosti tvrdiť "pravdivo". Znamená to, že strana nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie. V tejto súvislosti nie je rozhodné, či strana sporu úmyselne klamala alebo či bola presvedčená o pravdivosti toho, čo tvrdila (tvrdenia boli nepravdivé objektívne). Nesplnenie tejto povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti "relevantne" tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, čo sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci (pozri Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C.H.Beck v Prahe, 2016, s. 569).
35. S bremenom tvrdenia súvisí posúdenie dôkazného bremena, ktoré je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov (pozri k tomu II.ÚS 400/09), avšak zahŕňa aj aplikáciu a interpretáciu hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej sa odvíja rozloženie dôkazného bremena. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Správne rozloženie dôkazného bremena vedie k vymedzeniu zisťovaných skutočností a je nevyhnutným predpokladom pre správne uplatnenie zodpovednosti účastníka za neunesenie dôkazného bremena, a tým vedie priamo aj k obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (porov. Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 570, 696).
36. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pri predbežnom vyšetrení v dedičskej veci sp.zn. 7D/228/2020, 11D not 13/2021 po neb. N. H. súdny komisár zistil, že poručiteľka zanechala závet. Závet bol spísaný vo forme Notárskej zápisnice dňa 20.05.2004 JUDr. Alenou Ondrušekovou, notárkou so sídlom v Košiciach, pod č. N 124/2004, Nz 43479/2004 a poručiteľka ním odkázala všetky jej vlastnícke práva, ako aj všetky dediteľné práva a majetkové hodnoty kdekoľvek sa nachádzajúce, ktoré jej boli resp. budú priznané na základe zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení resp. v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. jedinému dedičovi synovi I. H..
37. Čo sa týka formy a miesta spísania závetu namietanými žalobcami, tu súd uvádza nasledovné. Poručiteľka mala pri spisovaní závetu na výber. Mohla ho zriadiť ako závet napísaný vlastnou rukou (holografný závet), závet vyhotovený v inej písomnej forme za účasti svedkov (alografný závet), alebo ako závet spísaný vo forme notárskej zápisnice (§ 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Kým prvé dva druhy závetov sú súkromnými závetmi a tretí druh je závetom oficiálnym závetom (verejnou listinou). Na rozdiel od súkromných listín (holografný a alografný závet) sa pri verejných listinách pri dokazovaní vychádza z toho, že potvrdzujú pravdivosť, čo je v nich osvedčené alebo potvrdené, ak nie je preukázaný opak. Poručiteľka ako obstarávateľka závetu mohla o spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice
požiadať ktoréhokoľvek notára, bez ohľadu jej trvalé bydlisko, pričom bolo jej voľbou, že o jeho spísanie požiadala JUDr. Alenu Ondrušekovú, notárku so sídlom v Košiciach. Strany v konaní zhodne potvrdili, že do Košíc v čase spísania závetu i po jeho vyhotovení často chodila, či už sama alebo so susedou, bola čiperná, orientovaná v čase i priestore.
38. Žalobcovia ďalej namietali, že závet poručiteľky bol spísaný v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ním bolo priznané právo jedinému dedičovi a odmietnuté právo ostatných neopomenuteľných dedičov. Rozpor s dobrými mravmi videli i v tom, že opomenutí dedičia zo závetu, štyri deti poručiteľky sa o poručiteľku počas jej života starali, opatrovali ju, pomáhali jej s jej osobnými potrebami, zabezpečovali jej starostlivosť, pomáhali jej realizovať nevyhnutné opravy domu. Bolo pre nich nepochopiteľné, prečo by poručiteľka spravila právny úkon, keď počas života demonštrovala, že má päť detí a má ich všetky rovnako rada. Rovnako za rozporné s dobrými mravmi, považovali skutočnosť, že žalovaný, ktorému poručiteľka závetom zanechala celý svoj majetok, odmietol prispieť na financovanie pietneho miesta rodičov.
39. S vyššie uvedenou argumentáciou žalobcov sa však súd nemohol stotožniť. Rozhodnutie poručiteľky sa síce javí vo vzťahu k žalobcom ako nekorektné a nespravodlivé, nemožno ho však považovať za rozhodnutie odporujúce dobrým mravom či rozhodnutie nezákonné. Vychádzal pritom z faktu, že právom poručiteľa rozhodovať o svojom majetku pre prípad smrti je jednou z foriem realizácie jeho vlastníckeho práva (tzv. testamentárna voľnosť). Závetom môže poručiteľ odlišne od zákonnej dedičskej postupnosti určiť osoby, ktoré sa majú stať dedičmi a určiť aj ich dedičský podiel. Táto posledná vôľa poručiteľa je však obmedzená zákonom (§ 479 Občianskeho zákonníka) v tom smere, že tento nemôže skrátiť zákonný podiel neopomenuteľných dedičov. V tomto prípade poručiteľka prejavila svoju poslednú vôľu pred notárkou, ako štátom určenou nezávislou osobou s kompetenciou vykonávať notársku činnosť, ktorej povinnosťou je dbať o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom a rešpektovať zákon. Z obsahu samotného závetu i jeho formulácie je zrejmé, že poručiteľka bola pri jeho spisovaní usmernená notárkou čo do jeho formulácie a bola poučená v tom zmysle, že nezahrnutie neopomenuteľných dedičov do obsahu závetu spôsobí jeho čiastočnú neplatnosť. Poručiteľka však napriek poučeniu na jeho obsahu trvala, učinila ho z vlastného rozhodnutia, slobodne a vážne ako to vyplýva z obsahu závetu, pričom pre posúdenie prejavu jej vôle sú rozhodujúce okolnosti za ktorých bol závet urobený resp. stav poručiteľa v čase keď prejav vôle zrealizoval (por. R 9/1978). V tejto súvislosti sú preto irelevantné pocity žalobcov i skutočnosť, že žalovaný odmietol finančne prispieť po smrti matky na jej pietne miesto. Fakt, že poručiteľka opomenula v závete neopomenuteľných dedičov spôsobuje jeho relatívnu neplatnosť (§ 40a Občianskeho zákonníka) a keďže relatívna neplatnosť závetu bola v dedičskom konaní neopomenuteľnými dedičmi namietaná, na túto súd, resp. v tomto prípade poverený súdny komisár musí prihliadnuť a ich povinný podiel zistený z majetku existujúceho ku dňu smrti poručiteľky prepočítať.
40. Žalobcovia namietali, že závet nebol spísaný slobodne, vážne, bez nátlaku alebo presviedčania inej osoby a neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľky, čo však v konaní bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali. Z výpovedí sporových strán i obsahu listinných dôkazov predložených v konaní je zrejmé, že každý z potomkov sa podieľal na starostlivosti a opatere o matku i rodinný majetok. Miera starostlivosti bola pritom adekvátna ich možnostiam a schopnostiam, limitovaná viacerými faktormi a to či už príjmovými možnosťami, manuálnou zručnosťou, vzdialenosťou bydliska detí od bydliska matky a pod.. Fakt, že poručiteľka mala so žalovaným blízky vzťah, dôverovala mu a rešpektovala jeho názory vyplýva z výpovede žalobkyne v 1. rade, ktorá uviedla, že "matka sa vždy keď jej niečo navrhovali chcela najprv poradiť so žalovaným" i žalobkyne v 3. rade, ktorá konštatovala, že "matka sa často zatvárala so žalovaným do samostatnej izby, kde sa spolu potichu bavili". O dôvere poručiteľky k žalovanému svedčí i udelenie generálnej plnej moci na jej zastupovanie pri vybavovaní záležitostí ohľadne navrátenia rodinných majetkov.
41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, bol súd toho názoru, že v konaní neboli bez akýchkoľvek pochybností žalobcami preukázané ich skutkové tvrdenia ohľadne nespôsobilosti resp. nedostatku slobodnej a skutočnej vôle poručiteľky vykonať predmetný právny úkon, ani rozporu úkonu s dobrými mravmi. Čas preskúmania okolnosti prejavu vôle na vyhotovenie závetu sa totiž vždy musí viazať na čas okamihu vykonania právneho úkonu, nie k okamihu smrti poručiteľa či prejednávania dedičstva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalobcovia relevantne nepreukázali, že v čase vykonania právneho úkonu, teda dňa 20.05.2004 nebola na tento právny úkon plne spôsobilá, je súd
nútený konštatovať, že žalobcovia neuniesli ohľadne svojich tvrdení dôkazné bremeno, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
42. Na záver súd uvádza, že od spísania závetu v roku 2004 mala poručiteľka viac ako šestnásť rokov na vykonanie jeho zmeny, zrušenia či odvolania, čo však neučinila. Vykonala však úkon smerujúci k reparácii majetkových vzťahov medzi potomkami, keď darovacou zmluvou evidovanou pod V-2351/2020 zo dňa 16.09.2020 previedla každému zo žalobcov po jednej pätine podielu na rodičovskom dome súpisné číslo XX, v k.ú. W. na LV č. XXX a rovnako podiel na pozemku parcelné číslo XXX/X o výmere 474, zastavaná plocha nádvorie (t.j. spolu štyri pätiny) a ponechala si iba jednu pätinu, ktorá bude predmetom dedenia po poručiteľke, samozrejme po zohľadnení zákonných podielov neopomenuteľných dedičov.
43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Vychádzal z toho, že žalovaný mal v konaní plný úspech a na strane žalobcov neboli zistené dôvody na uplatnenie ust. § 257 C.s.p.. Preto priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcom 1 až 4.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilný sporový poriadok).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.