Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-256-2015.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/256/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: P. Y., narodený XX.X.XXXX, E..Y. XX, W., proti odporkyni: G. X., narodená XX.X.XXXX, F. XX, W., zastúpená advokátkou: JUDr. Adriena Vysudilová, Paulínska 15/A, Trnava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.623,37 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne odporkyne.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 1.6.2015 domáhal, aby súd určil, že je spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 14/16-ín k celku, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie W., parc. reg. „O.“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 379 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, parc. č. XXXX - záhrada vo výmere 406 m2, rodinný dom s.č. XXXX postavený na parc. č. XXXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/8 a 5/16 a rovnaký podiel vlastní aj odporkyňa, t.j. každý vlastní 7/16-in. S odporkyňou v roku 2001 dobromyseľne uzatvoril ústnu dohodu, že jej postupne formou pravidelných mesačných splátok vyplatí jej spoluvlastnícky podiel. Zasielal jej splátky mesačne spolu vo výške 12.977,45 € a poslednú dňa 19.2.2011. Po poslednej splátke malo dôjsť k prevodu jej spoluvlastníckeho podielu na navrhovateľa, samozrejme v písomnej forme spolu s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností, k čomu už neprišlo. Neexistuje písomná zmluva o prevode spornej časti domu. Nikdy neuzatvoril s odporkyňou nájomnú zmluvu ústne a ani písomne. Odporkyňa užívala väčšiu časť záhrady ale na prevádzke, údržbe a rekonštrukcii rodinného domu sa nepodieľala. K užívaniu mala odporkyňa k dispozícii jednu izbu a manzardu. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva odôvodnil tým, že odporkyňa je doposiaľ vedená ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností.
Navrhovateľ pripojil k návrhu čestné vyhlásenie E. T., G. Y. (svojej manželky) a F. T., poštové zloženky preukazujúce zaplatenie sumy 11.885,71 € na adresu odporkyne od 9.2.2001 do 19.2.2011.
Odporkyňa navrhla návrh zamietnuť. Uviedla, že nie je zrejmé, na základe akého právneho úkonu, prípadne akou právnou skutočnosťou mal nadobudnúť navrhovateľ vlastnícke právo. V roku 1993 bola pri darovaní uvedená cena nehnuteľností vo výške 12.977,- €, navrhovateľ ako obdarovaný bol uzrozumený s tým, že je nevyhnutná písomná zmluva a podlieha vkladovému konaniu, sám navrhovateľ potvrdil, že sa nepovažoval za vlastníka, keďže mala odporkyňa užívať záhradu a mala k dispozícii izbu a manzardu. Nehnuteľnosti užíva navrhovateľ sám od roku 1993. Odporkyňa už v roku 2001 a to dňa 19.2.2001 písomne oznámila navrhovateľovi, aby jej k 15. dňu v mesiaci vyplácal finančné prostriedky
z dôvodu, že užíva jej časť nehnuteľností. Po tom čo prestal platiť za užívanie nehnuteľností ho dňa 26.4.2012 opätovne vyzvala, aby začal platiť 120,- € mesačne. Ďalšími listami v roku 2012 ho okrem iného vyzvala aj na zrušenie podielového spoluvlastníctva a navrhla cenu za svoj spoluvlastnícky podiel.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, Listom vlastníctva č. XXXX, poštovými poukážkami, čestnými vyhláseniami, rozhodnutím Štátneho notárstva D. XXXX/XX, notárskou zápisnicou č. Q. XXX/ XX, písomnou korešpondenciou účastníkov, ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Predmetné nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie W., parc. reg. „O.“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 379 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, parc. č. XXXX - záhrada vo výmere 406 m2, rodinný dom s.č. XXXX postavený na parc. č. XXXX, patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa P. Y. v podiele 7/16 a odporkyne G. X. v podiele 7/16 a ďalšieho spoluvlastníka R. Y. v podiele 1/8. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli účastníci konania dedením a to rozhodnutím Štátneho notárstva D. XXXX/XX a tiež darovaním od ich matky G. Y. prostredníctvom Notárskej zápisnice Q. XXX/XX, Q. XXX/XX zo dňa 8.7.1993, ktorej vklad bol povolený dňa 26.8.1993. V notárskej zápisnici sa na strane tretej uvádza, že účinky zmluvy nastanú rozhodnutím katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do príslušného katastra. Z predložených poštových poukážok od 1/2001 do 2/2011 súd zistil, že navrhovateľ zaplatil odporkyni za dané obdobie sumu 11.885,71 €.
Odporkyňa zaslala navrhovateľovi dňa 19.2.2001 list, ktorým súhlasila s platením nájomného z jej dedičstva, ktoré navrhovateľ užíva. Dňa 25.4.2012 vyzvala navrhovateľa na platenie nájomného vo výške 120,- € mesačne od 1.5.2012.
Navrhovateľ uviedol, že po matkinej smrti, t.j. od roku 2001, začal vyplácať sumu 3000,- Sk mesačne odporkyni až do dňa 19.2.2011, kedy bola odporkyni celkovo vyplatená suma vo výške 12.977,45 €. Navrhovateľ uviedol, že sa s odporkyňou dohodli už v roku 2001 formou ústnej dohody o tom, že bude postupne formou mesačných splátok vyplácať odporkyni jej spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Navrhovateľ uviedol, že nemá žiadnu písomnú zmluvu o prevode nehnuteľnosti a taktiež ani žiadnu písomne uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve o prevode nehnuteľností. Platenie splátok vo výške 3000,- Sk robil z toho dôvodu, že nedisponoval finančnou hotovosťou, aby jej mohol spoluvlastnícky podiel vyplatiť naraz v hotovosti. Ďalej uviedol, že po poslednej splátke na základe ústnej dohody s odporkyňou malo prísť k prevodu spoluvlastníckeho podielu na neho a tento právny úkon spolu s návrhom na vklad do Katastra nehnuteľností mal byť realizovaný. Navrhovateľ uviedol, že nikdy nebola uzatvorená nájomná zmluva ústnou alebo písomnou formou medzi ním a odporkyňou. Odporkyňa vždy v plnej miere užívala väčšiu časť záhrady a pôžitky z nej plynúce, avšak na prevádzke, údržbe a rekonštrukcii rodinného domu, sa žiadnou mierou nepodieľala, finančne, materiálne ani formou osobnej pomoci viacej ako 7 rokov. Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa mala k dispozícii v rodinnom dome jednu izbu a taktiež manzardu výlučne pre svoje osobné a neobmedzené použite.
Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že nehnuteľnosť bola darovaná účastníkom konania ich matkou. Odporkyňa umožnila matke v predmetnej nehnuteľnosti dožiť bezodplatne, pričom v nehnuteľnosti býval aj navrhovateľ. Odporkyňa popiera, že by prišlo k zmluve o prevode vlastníctva čo i len budúcej. Odporkyňa vyjadrila názor ohľadom nájmu už v roku 2001 v liste adresovanom navrhovateľovi, v ktorom súhlasila s vyplácaním nájomného, avšak nie splátok ceny svojho podielu, ktorý nadobudla do svojho podielového spoluvlastníctva. Taktiež poukazuje na to, že ani v dedičskom konaní nebola dohoda o postupnom vyplatení dedičského podielu odporkyne. Právna zástupkyňa odporkyne poukázala na to, že navrhovateľ vo svojom vyjadrení označuje za plnenie na zaplatenie ceny za spoluvlastnícky podiel, čo by bolo možné teoreticky za predpokladu, že by sa v tomto čase uzatvorila platná dohoda, ktorá by jednoznačne musela byť uzatvorená v písomnej forme, aby bola spôsobilá vyvolať prípadné ďalšie právne následky. K takejto zmluve neprišlo a malo k nej prísť až po poslednej splátke, avšak zmluva o budúcej zmluve spoluvlastníckeho podielu by musela byť písomná pretože sa jedná o nehnuteľnosť a musela by mať základné náležitosti podľa príslušnej zákonnej úpravy, k čomu však nikdy neprišlo. Ďalej poukazuje na tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa mala užívať záhradu, brať z nej pôžitky, taktiež mala užívať jednu izbu, manzardu pre svoje vlastné potreby, čím jej vlastnícke právo nebolo obmedzované a teda navrhovateľ sám potvrdil, že sa nepovažoval za vlastníka jej spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľ sám od roku 1993 užíval predmetnú nehnuteľnosť bez toho, aby kontaktoval
odporkyňu ohľadom platieb na údržbu a správu nehnuteľností a až od roku 2001 po výzve zo strany odporkyne navrhovateľ začal realizovať platby, pričom z jej písomného podania je jednoznačné, že sa nejedná o žiadnu splátku na kúpnu cenu alebo zálohu na budúcu kúpu, ale jednoznačne odporkyňa použila termín nájomné za užívanie časti nehnuteľnosti. V roku 2012 navrhovateľ prestal realizovať platby za užívanie nehnuteľnosti, a preto zo strany odporkyne bol vyzývaný na znovu uhrádzanie platieb nájomného vo výške 120,- € mesačne. Vo veciach týkajúcich sa opravy a údržby nehnuteľnosti, ak navrhovateľ užíva celú predmetnú nehnuteľnosť sám je povinný zabezpečovať opravy sám a vo veciach rekonštrukcie si nikdy od odporkyne nepýtal žiadny súhlas ani žiadne finančné prostriedky. Odporkyňa na záver uviedla, že pokiaľ by sa jednalo o dohodu z dedičstva, tak navrhovateľ bol rovnako uzrozumený s tým, že táto sa realizuje priamo v dedičskom konaní, pretože sa ho všetci účastníci konania zúčastnili v roku 1982 po smrti otca Š. Y., číslo D. XXXX/XX, z ktorého je zrejmé, že pokiaľ sa dohaduje výplata z dedičstva je jednoznačne stanovená v rozhodnutí a to tak v časti výšky výplaty ako aj lehoty splatnosti. Ďalej poukazuje na dedičské rozhodnutie, v ktorom nebolo žiadnym spôsobom dohodnuté, že by navrhovateľ nadobúdal spoluvlastnícky podiel odporkyne s povinnosťou výplaty, ktorá by musela byť v dedičskom rozhodnutí aj finančne vyjadrená, avšak toto je vylúčené aj skutočnosťou, že následne prišlo k darovaniu matkinho podielu, a z toho vyplýva, že sa rozhodne nejednalo o vyplácanie dedičstva. Taktiež právna zástupkyňa odporkyne poukázala na neadekvátnu cenu, za ktorú chcel navrhovateľ po postupnom splatení odporkyne previesť na seba spoluvlastnícky podiel, pretože navrhovateľ vychádzal zo znaleckého posudku ešte z roku 1993, avšak v súčasnosti trhová cena predmetných nehnuteľností je viacnásobne vyššia. Vo vzájomnej korešpondencii vyzvala odporkyňa navrhovateľa na vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu a žiadala finančné vyrovnanie za svoj podiel vo výške 75.000,- € s tou skutočnosťou, že akceptuje navrhovateľovo predkupné právo. Finančná čiastka za spoluvlastnícky podiel vychádzala z priemeru realitných kancelárií o čom predložili aj listinné dôkazy. Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že odporkyňa súhlasí zo zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, že jej podiel nadobudne navrhovateľ avšak po dohodnutí finančnej čiastky za jej podiel.
Na vyjadrenia právnej zástupkyne odporkyne navrhovateľ uviedol, že nevie kde prišla odporkyňa k finančnej čiastke 71.000,- € za svoj podiel na nehnuteľnosti, pretože predmetná nehnuteľnosť má 50 rokov, dom je navlhnutý. Taktiež uviedol, že všetky náklady na rekonštrukciu domu a jeho údržbu vynakladal on.
Súd uznesením zamietol navrhnutý dôkaz zo strany navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ktorí neboli bližšie špecifikovaní aj z dôvodu nadbytočnosti.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Predmetom konania je určenie, že navrhovateľ je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 14/16-in k celku.
Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. V konaní nebolo sporné už od podania návrhu, že účastníci neuzatvorili písomnú zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu odporkyne k predmetným nehnuteľnostiam a ani písomnú zmluvu o budúcej zmluve o prevode tohto spoluvlastníckeho podielu. Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ bol uzrozumený s tým, že riadna písomná zmluva je nevyhnutná na prevod nehnuteľností a taktiež, že prevod nehnuteľnosti podlieha vkladovému konaniu a až rozhodnutím katastrálneho úradu nastanú právne účinky predmetnej zmluvy čo vyplýva aj zo samotného návrhu.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností písomnú formu, pod následkom neplatnosti právneho úkonu. Nedostatok predpísanej formy nemožno nahrádzať neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle (viď R 147/1952). Na základe týchto skutočností súd návrh zamietol.
Naviac súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastníctvo ani vydržaním, nakoľko nepreukázal existenciu titulu, na základe ktorého by sa domnieval, že nadobudol spoluvlastnícky podiel odporkyne. Sám navrhovateľ sa vyjadril, že vyčlenil jednu izbu a manzardu pre užívanie odporkyne pre jej potreby čo preukazuje, že sa nepovažoval za vlastníka podielu odporkyne na predmetných nehnuteľnostiach. A po vyplatení sumy 11.885,71 € odporkyni v období od 1/2001 do 2/2011 sa domáhal uzatvorenia písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a plne úspešnej odporkyni, ktorá má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd priznal odporkyni náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 532,77 € a to prevzatie veci vrátane prvej porady dňa 14.10.2015, vyjadrenie sa k návrhu zo dňa 19.10.2015 a tiež účasť na pojednávaní dňa 4.4.2016. Súd priznal aj 2x režijný paušál po 8,39 € za rok 2015 a 1x režijný paušál po 8,58 € za rok 2016. Právna zástupkyňa pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzala z hodnoty jedného úkonu vypočítaného z hodnoty predmetu konania, ktorou je hodnota veci o vlastníctvo ktorej ide, nakoľko v danom konaní je predmet stanovený určovacou žalobou. Právna zástupkyňa odporkyne si vyčíslila odmenu z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola stanovená v rozmedzí od 125.000,- € do 129.000,- € podľa vyjadrení dvoch realitných kancelárií s tým, že vychádzala z hodnoty nižšej a vo väzbe na to, že predmetom určenia bol spoluvlastnícky podiel 7/16-ín vo vzťahu k celku, čo predstavovala hodnota predmetu konania sumu 54.687,50 €, z toho odmena advokáta za jeden úkon právnej služby je 532,77 €.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal v súlade s § 10 ods. 1, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške 1.623,37 € (532,77 € x 3 + 8,39 € x 2 + 8,58 €), ktoré súd zaviazal zaplatiť k rukám právnej zástupkyne odporkyne v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.