Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/82/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky C., právne zastúpenej C. za účasti 1/ S. 2/ I., 3/ T. 4/ I., 5/ D., 6/ P., 7/ I., 8/ C., 9/ D. a 10/ B., o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. mája 2022, č. k. -42, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na začatie konania o potvrdenie vydržania. Výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala potvrdenia, že dňa 17.10.1997 nadobudla vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. D., a to k: parcele KNC č. X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/3, parcele KNE č. XX, zastavaná plocha nádvorie o výmere 26 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, v spoluvlastníckom podiele 1/3, parcele KNE č. XX, trvalý trávny porast o výmere 71 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 5/9, parcele KNE č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 314 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 55/72, parcele KNE č. X, záhrada o výmere 75 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v celosti, parcele KNE č. XX, zastavaná plocha a nádvorie 100 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v celosti. Navrhovateľka uviedla, že pôvodné pozemkovoknižné parcely č. X až XX boli v spoluvlastníctve rodín I., T. a Y.. Tieto rodiny si pozemkovoknižné parcely č. X až XX medzi sebou rozdelili na základe Návrhu na zrušenie spoluvlastníctva na parcelách č. X až XX zo dňa 21.04.1951. Zamýšľaná realizácia bola následne graficky vyjadrená v Zápisnici zo dňa 22.04.1951. V zmysle vzájomnej dohody rodina I. (C., D., P.) nadobudla do (spolu)vlastníctva pozemky vymedzené bodmi EFGCBA spolu vo výmere 685 m2, ktoré zodpovedajú aktuálnemu priebehu parciel KNC č. X, KNE č. X, X, XX, XX/X, XX a XX, spolu o výmere 666 m2. Odo dňa spísania tejto zápisnice bol ňou vyjadrený rozsah užívacieho oprávnenia k dotknutým pozemkom striktne dodržiavaný, bezvýhradne akceptovaný zo strany všetkých troch rodín t. j. I., T. i Y., a následne aj vyznačený v teréne oplotením, ktoré existuje dodnes. Tento faktický stav trvá aj v súčasnom období, pričom T. i Y. si svoje vyčlenené časti už majetkoprávne vysporiadali. Následne C. I., starý otec navrhovateľky, mal záujem na pozemku, v zápisnici ohraničenom bodmi EFGCBA, realizovať výstavbu domu. Preto sa dohodol so svojimi bratmi (P. a D.) na vysporiadaní podielového spoluvlastníckeho práva k pozemku, v dôsledku čoho sa stal jeho výlučným vlastníkom. Dojednanie o vyporiadaní vyplýva z písomného prehlásenia P. I. zo dňa 20.03.1969, podľa ktorého P. I. potvrdil prijatie výplaty za jeho podiel 1/3 - iny na dotknutom pozemku, kde v tom čase stál rodinný dom C. I.. Rodinný dom bol postavený na parcele XX/X v roku 1969, čo vyplýva z listiny o určení súpisného čísla zo dňa 03.05.2000. Zároveň zo Zápisnice spísanej na MNV v D. dňa 29.12.1959 vyplýva, že sa D. I. a C. I. dohodli na vyporiadaní tak, že podiel 1/3 - iny D. na dotknutom pozemku bude patriť C. I.. Navrhovateľke nie je známe, z akého dôvodu nedošlo k zápisu vyššie popísaných dispozícií s dotknutými pozemkami (rozdelenie parciel č. X až XX a následné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi bratmi I.) do pozemkovej knihy a následne ani do katastra. Následne C. I., ktorý sa odo dňa 20.03.1969 (deň výplaty P. I.) cítil byť dobromyseľný vo svojom výlučnom vlastníctve, prenechal rodinný dom súp. č. XX a v celosti pozemok ohraničený v zápisnici bodmi EFGCBA ako svadobný dar svojej dcére C. C., ktorá tento dar prijala a užívala ho s vedomím, že jej v celosti patrí. Od prijatia daru C. C. rodinný dom č. súp. XX s okolitými pozemkami ohraničenými bodmi EFGCBA užívala so svojou rodinou s vedomím, že je ich výlučnou vlastníčkou. C. C. bola matkou navrhovateľky. C. C. podarovala svojej dcére k sobášu v roku 1987 (dňa 17.10.1987) rodinný dom súp. č. XX s okolitými pozemkami ohraničenými bodmi EFGCBA (parcely KNC č. X a KNE č. X, X, XX, XX/X, XX a XX), aby mala kde so svojou rodinou bývať. Darovanie sa taktiež uskutočnilo ústne bez toho, aby sa tento právny úkon zaknihoval resp. zapísal do katastra nehnuteľností. Na základe tohto právneho úkonu v dedičskom konaní po C. C. () dotknuté nehnuteľnosti nadobudla navrhovateľka len formálne, nakoľko tieto už fakticky vlastnila a užívala ako výlučný vlastník od svojej svadby. Právny úkon - darovanie rešpektovali aj manžel a syn poručiteľky, preto v dedičskom konaní ani nepožadovali výplatu resp. súhlasili, aby nehnuteľnosti nadobudla navrhovateľka bez akejkoľvek povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Ďalej navrhovateľka uviedla, že od okamihu daru, t. j. od 17.10.1987, sa stará o nehnuteľnosti a obhospodaruje ich v presvedčení, že je ich výlučnou vlastníčkou. Za roky držby jej vlastnícke právo, ani jej právnych predchodcov, nikto nenapadol a nespochybnil. So zreteľom na všetky okolnosti sa tak navrhovateľka považuje za dobromyseľnú v tom, že je oprávnenou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností t. j. parciel KNC č. X, KNE č. X, XX, XX/X., XX a XX, všetky parcely v celku. K návrhu navrhovateľka priložila výpisy z LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. D., výpisy z pkn vložiek č. XXX,. X, XXX, X, XXX, XXX, návrh rozdelenie zo dňa 21.04.1951, zápisnicu zo dňa 22.04.1951, prehlásenie P. I. zo dňa 26.02.1958, doklad o zaplatení za rozdelenie pozemkov, zápisnicu zo dňa 29.12.1959, prehlásenie P. I. zo dňa 20.03.1969, listinu o určení súpisného čísla zo dňa 03.05.2000, rozhodnutie E. sp. zn. , uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. .

2. Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na začatie konania o potvrdenie vydržania oboznámil s listinami predloženými navrhovateľkou (vymenované v odseku 3. tohto odôvodnenia). Z pozemkovoknižných vložiek mal súd za preukázané, že parcela č. X, záhrada v miestnej trati o výmere 71 m2 a parcela č. XX, stodola v miestnej trati o výmere 95 m2, boli zapísané v pkn vložke č. X pre k. ú. D. v prospech 1/ I. Y. (syn S.), 2/ S. J. rod. Y. a 3/ T. Y. (dcéra S.). Ďalej mal súd za preukázané, že parcela č. X, záhrada v miestnej trati o výmere 71 m2, a parcela č. XX, stodola v miestnej trati o výmere 96 m2, boli zapísané v pkn vložke č. X pre k. ú. D. v prospech 1/ D. I. so X. rod. D., 2/ C. I. a 3/ P. I.. Ďalej mal súd za preukázané, že parcela č. XX, lúka v miestnej trati o výmere 1a 21 m2, bola zapísaná v pkn vložke č. XXX pre k. ú. D. v prospech 1/ I. T. (syn E.) v podiele 18/144, 2/ I. Y. (syn S.) v podiele 16/144, 3/ S. J. rod. Y. v podiele 16/144, 4/ T. Y. (dcéra S.) v podiele 16/144, 5/ C. E. v podiele 15/144, 6/ I. T. v podiele 15/144, 7/ D. I. s X. rod D. v podiele 16/144, 8/ C. I. s S. rodenou T. v podiele 16/144 a 9/ P. I. (syn I.) v podiele 16/144. Ďalej mal súd za preukázané, že parcela č. XX/X, spoločný dvor v miestnej trati o výmere 11 a 74 m2, bola zapísaná v pkn vložke č. XXX pre k. ú. D. v prospech 1/ vlastníkov parc. č. X, X, XX/X vo vložke č. X (I. Y., S. J., T. Y.) v podiele 7/24, 2/ vlastníkov parc. č. X, X, X, XX, vo vložke č. X (D. I., C. I., P. I.) v podiele 8/24, 3/ vlastníkov parc. č. X,. X,. X, XX vo vložke č. XXX, predtým vo vložke č. X (I. T.) v podiele 8/24 a 4/ vlastníkov parc. č. XX/X vo vložke č. XXX (S. J.) v podiele 1/24. Napokon mal súd za preukázané, že parcela č. X, záhrada v miestnej trati o výmere 44 m2, bola zapísaná v pkn vložke č. XXX pre k. ú. D. v prospech I. T. v celosti. Z návrhu na zrušenie spoluvlastníctva zo dňa 21.04.1951 súd zistil, že tento bol vypracovaný I. T. a týkal sa spoluvlastníctva k pozemkovoknižným parcelám č. X, X, XX, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX a XX. Podľa tohto návrhu mali D., C. a P. I. pripadnúť do ich podielového spoluvlastníctva (novovytvorené) pozemkovoknižné parcely č. X (záhrada o výmere 81 m2), č. XX (stavebná plocha o výmere 1 a 5 m2), č. X/X (záhrada o výmere 22 m2), č. XX/X (lúka o výmere 60 m2) a č. XX/X (dvor o výmere 4 a 17 m2). Zo zápisnice zo dňa 22.04.1951 súd zistil, že v tento deň sa uskutočnilo stretnutie C. I., X. I., S. J. a I. T.. Títo si dohodli rozdelenie pozemkovoknižných parciel č. X až XX podľa grafického znázornenia. Z prehlásenia P. I. zo dňa 26.02.1958 súd zistil, že tento splnomocnil svojho brata C. I., aby jednal vo všetkých veciach týkajúcich sa získania stavebného pozemku v Obci D.. Zároveň P. I. súhlasil s tým, aby jeho rozdrobené pozemky boli dané ako výmena za stavebný pozemok a aby boli scelené v stavebný pozemok. Zo zápisnice zo dňa 29.12.1959 súd zistil, že v tejto je zaznamenaná dohoda D. I., C. I. a S. I., že D. I. bude sám užívať parcely č. XXX - XXX a C. I. bude užívať parcelu č. XX, na ktorej má postavený rodinný dom. Z prehlásenia P. I. zo dňa 20.03.1969 súd zistil, že tento prehlásil, že od brata C. I. prijal 1.500,- korún ako čiastku za alikvotný podiel (1/3) pozemku, na ktorom má C. I. postavený rodinný dom. P. I. zároveň prehlásil, že týmto stráca svoj podiel na pozemku, pričom toto prehlásenie je dočasné do doby, kedy si brat C. usporiada záležitosť vlastníctva pozemkovoknižne. Z dedičských rozhodnutí - rozhodnutia E. v G. zo dňa 28.03.1985, č. k. - 14, a uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.02.2020, č. k. - 32, súd zistil, že C. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom zanechal pozostalú manželku S. I., rod. T., nar. XX.XX.XXXX a dcéru C. C., nar. XX.XX.XXXX. C. C., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom D., G., zomrela dna XX.XX.XXXX, pričom zanechala pozostalého manžela D. C., nar. XX.XX.XXXX a deti W.. D. C., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľku. Z výpisov z LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, k. ú. D. mal súd za preukázané, že evidovanými vlastníkmi parcely KNE č. X, záhrada o výmere 75 m2, a parcely KNE č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100 m2, sú S. J. rod. Y., I. Y. (syn S.) a T. Y. (dcéra S.), každý so spoluvlastníckym podielom 1/3. Evidovanými vlastníkmi parcely KNC č. X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2, a parcely KNE č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, sú P. I., nar. XX.XX.XXXX (syn I., dátum úmrtia XX.XX.XXXX.) so spoluvlastníckym podielom 1/3 a navrhovateľka so spoluvlastníckym podielom 2/3. Evidovanými vlastníkmi parcely KNE č. XX, trvalý trávny porast o výmere 71 m2, sú S. J. rod. Y., I. Y. (syn S.), T. Y. (dcéra S.), D. I., I.. I. I., nar. 1X.XX.XXXX, bytom J., každý so spoluvlastníckym podielom 1/9 a navrhovateľka so spoluvlastníckym podielom 4/9. Evidovanými vlastníkmi parcely KNE č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 314 m2, sú S. J. rod. Y. so spoluvlastníckym podielom 3/16, I. Y. (syn S.) so spoluvlastníckym podielom 7/48, D. I. so spoluvlastníckym podielom 1/9, I. E. rod. T. so spoluvlastníckym podielom 1/8, C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Q. XXX so spoluvlastníckym podielom 1/12, P. I., nar. XX.XX.XXXX (syn I., dátum úmrtia XX.XX.XXXX.) so spoluvlastníckym podielom 1/9 a navrhovateľka so spoluvlastníckym podielom 17/72.

3. Z návrhu a príloh mal súd za osvedčené, že navrhovateľka označila nehnuteľnosť, o ktorej tvrdí, že ju vydržala, že táto vec je spôsobilým predmetom vydržania, že navrhovateľka označila deň, kedy vstúpila do držby nehnuteľnosti a uviedla deň, kedy mala nadobudnúť tvrdené vlastnícke právo vydržaním. Vzhľadom na uvedené sa teda súd ďalej zaoberal len posúdením, či navrhovateľka (tvrdeniami v návrhu a predloženými prílohami) aspoň osvedčila existenciu jej oprávnenej držby. O oprávnenú držbu môže ísť len vtedy, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však len jeho subjektívne presvedčenie, že mu táto vec patrí. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne. Rozhodujúcim kritériom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu táto vec patrí, že jej je vlastníkom. Oprávnená držba sa môže zakladať na: a) domnelom (putatívnom) právnom dôvode (pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo), alebo b) neplatnom právnom dôvode (pôjde o omyl právny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť omylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého vyžadovať). Posúdenie omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, či jeho duševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce. Súdna prax sa s otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne uznanú zásadu: „neznalosť zákona neospravedlňuje“ vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.03.2011, sp. zn. ). Z návrhu na zrušenie spoluvlastníctva zo dňa 21.04.1951 je zrejmé, že I. T. mal záujem o vyporiadanie vlastníctva k pozemkovoknižným parcelám č. X, X, X, X, X,. X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX a XX. Z navrhovateľkou predložených pozemkovoknižných vložiek je zrejmé, že tieto pozemkovoknižné parcely vlastnili nasledovní (spolu)vlastníci: I. T. (syn E.), I. Y. (syn S.), S. J. rod. Y., T. Y. (dcéra S.), C. E., I. T., D. I. s X. rod D., C. I. s S. rodenou T., P. I.. Podľa právnych predpisov platných a účinných v danom čase (roku 1951) mohlo dôjsť k zrušeniu podielového spoluvlastníctva (rovnako ako v súčasnosti) dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu. Zo zákona vyplývalo, že účastníkmi dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť všetci spoluvlastníci ( ). Z vyššie naznačeného spôsobu posudzovania oprávnenej držby vyplýva, že oprávnenou držbou môže byť len taká držba, ktorá je odvodená od putatívneho alebo neplatného právneho titulu, t. j. pri ktorej sa držiteľ domnieva, že právny úkon (v danom prípade dohoda spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva) bol učinený (vznikol), hoc tomu tak nebolo, a že sa držiteľ domnieva z objektívne existujúcich dôvodov (nezohľadňuje sa jeho neznalosť, nevedomosť a pod.). V danom prípade sa však navrhovateľka, jej právni predchodcovia a ani iní spoluvlastníci pozemkovoknižných parciel č. X, X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX a XX nemohli z objektívnych dôvodov domnievať, že existuje právny titul k jednotlivým pozemkom vzniknutých tvrdeným zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, keď návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 21.04.1951 nebol prijatý podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkovoknižných parciel. Existencia dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nevyplýva ani zo zápisnice zo dňa 22.04.2051. V nej sa totiž hovorí o rozdelení parciel č. X až XX, avšak nie je z nej evidentné, že by šlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Obsahom tejto zápisnice tak mohla byť len dohoda spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, keď si vymedzili časti pozemkov, ktoré budú užívať jednotlivé rodiny (I., T., Y.). Ani túto zápisnicu zo dňa 22.04.1951 však nepodpísali všetci podieloví spoluvlastníci pozemkovoknižných parciel č. X, X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX a XX, keď táto bola podpísaná len C. I., X. I., S. J. a I. T.. Chýbal tak podpis nasledovných podielových spoluvlastníkov: I. Y. (syn S.), T. Y. (dcéra S.), C. E., I. T., D. I., S. I. rod. T. a P. I.. Teda, aj keby obsahom zápisnice zo dňa 22.04.1951 bola dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkovoknižným parcelám č. X,. X, X, X, X, X, X, X,. XX/X, XX/X., XX, XX, XX a XX (čo z nej vôbec nevyplýva), táto dohoda nebola podpísaná (alebo dodatočne schválená) všetkými podielovými spoluvlastníkmi. Uvedené teda znamená, že k dohode podielových spoluvlastníkov pozemkovoknižných parciel č. X, X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX a XX o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo. Vzhľadom na znenie vtedajších (a aj súčasných) právnych predpisov, sa žiaden z podielových spoluvlastníkov nemohol z objektívne posudzovaného hľadiska domnievať, že tento právny úkon zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vznikol. Ak sa aj niektorý z podielových spoluvlastníkov domnieval, že právny úkon vznikol, bolo to zapríčinené len právnym omylom, ktorý nie je ospravedlniteľný. Zhrnujúc vyššie uvedené tak je nutné konštatovať, že aj keď sa rodina I. (C., D., P.) chopila držby vyčlenených pozemkov, nešlo o držbu oprávnenú - teda takú, že by s ohľadom na všetky okolnosti boli dobromyseľní o tom, že im vec - bodmi EFGCBA vyčlenený pozemok - patrí. Ďalej je potrebné poukázať na to, že aj ďalšie navrhovateľkou tvrdené zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebolo osvedčené. Konkrétne navrhovateľka tvrdila, že sa C., D. a P. I. dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bodmi EFGCBA vyčlenenému pozemku, ktorý mal byť v ich podielovom spoluvlastníctve. Uvedené majú podľa navrhovateľky preukazovať prehlásenia P. I. a zápisnica zo dňa 29.12.1959. Z prehlásenia P. I. zo dňa 26.02.1958 vyplýva, že tento súhlasil s tým, aby jeho rozdrobené pozemky boli dané ako výmena za stavebný pozemok a aby boli scelené v stavebný pozemok. V tomto rozsahu splnomocnil svojho brata C. I.. Zo zápisnice zo dňa 29.12.1959 vyplýva len dohoda o užívaní nehnuteľnosti, keď D. I. mal užívať parcely č. XXX - XXX a C. I. mal užívať parcelu č. XX. Z prehlásenia P. I. zo dňa 20.03.1969 vyplýva, že tento od brata C. I. prijal 1.500,- korún ako čiastku za alikvotný podiel (1/3) pozemku, na ktorom má C. I. postavený rodinný dom. P. I. prehlásil, že týmto dočasne stráca svoj podiel na pozemku do doby, kedy brat C. usporiada záležitosť vlastníctva pozemkovoknižne. Sumarizujúc tieto doklady tak možno ustáliť, že bratia I. si vzájomne dohodli spôsob užívania nehnuteľností tak, že napokon ich mal užívať len C. I., prípadne sa vzájomne splnomocnili na konanie ohľadne pozemkov. Existencia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, či zmluvný prevod spoluvlastníckych podielov z predložených dokladov nevyplýva. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti boli ďalej prevedené z C. I. na jej matku C. C. a z C. C. na ňu (navrhovateľku), tieto prevody neboli osvedčené. Navrhovateľka tvrdila len uzatvorenie ústnej darovacej zmluvy medzi C. I. a C. C. a ústnej darovacej zmluvy medzi C. C. a navrhovateľkou. Na tomto mieste je však nutné poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, i keď podľa zákona musí mať písomnú formu ( /účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964/ a v znení od 01.04.1964), nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že je vlastníkom veci (sp. zn. uvedené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 74/2015). Keďže súd vydáva vyzývacie uznesenie podľa až vtedy, keď navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a súd z návrhu a predložených príloh zistil, že nie je osvedčená existencia oprávnenej držby navrhovateľky (alebo jej právnych predchodcov) ako základnej podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, súd návrh na začatie konania o potvrdenie vydržania, v súlade s , zamietol. Súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka v ktorom uviedla, že posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, v rozpore s právnymi predpismi a so zisteným skutkovým stavom, čisto formalistické až arbitrárne. Vydržanie, resp. vy-držanie - dlhé držanie, je starý (usucapio), praktický a špecifický spôsob nadobúdania vlastníckeho práva. Plynutím času sa tu subjektívne právo neoslabuje, ale naopak, nadobúda sa. Účelom vydržania je v prvom rade ochrana jednoznačnosti majetkových právnych vzťahov, teda snaha, aby každá relevantná vec mala riadne fixovaného vlastníka. Súdy musia pri posudzovaní vnímať vec z perspektívy obidvoch sporných strán, nielen izolovane z pohľadu vzťahu súdu a držiteľa samotného. Na pojem oprávnenej držby, ktorá je podmienkou vydržania sa vyvinuli dva v podstate protichodné právne názory. Prvý právny názor akcentuje fakticitu a pocit neškodenia. Tento názor vychádza z definície podľa dobového stanoviska najvyššieho súdu sp. zn. (R 45/86). Z praktického hľadiska možno uviesť, že dobové vzory právnych podaní pre občanov (Handl, V. a kol. Bratislava: Obzor, 1987, s. 146) priamo predpokladali, že vydržanie slúži na nápravu formálnych chýb prevodov nehnuteľností. Na tento právny názor v polovici deväťdesiatych rokov explicitne nadväzuje rozhodnutie, judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (R 44/96). Uvedený výklad považuje aj Ústavný súd SR za ústavne konformný. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14. novembra 2018 uvádza, že pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa a čl. 11 ods. 1 listiny, základného práva na súdnu ochranu podľa a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru považovať taký výklad , ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že taký výklad v spojení s , ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Tiež poukázala na rozhodnutie NS SR . V žiadnom prípade sa nestotožňuje s tvrdením súdu, že navrhovateľka a ani jej právni predchodcovia a ani podieloví spoluvlastníci nemohli byť dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosť patrí. Práve naopak, z predložených dôkazov - návrh na zrušenie spoluvlastníctva zo dňa 21.04.21951 vyplýva, že každá skupina majiteľov (I., T., J.) v novom stave dostáva svoju kompetenciu v jednom kuse, každá parcela má prístup z ulice a stavby sa nedelia, len stavebné plochy. Následnou zápisnicou zo dňa 22.04.1951 každá skupina majiteľov svojim podpisom potvrdila dohodu o rozdelení pozemkov v zmysle nákresu. Za vypracovanie návrhu a rozdelenie spoločného majetku právny predchodca navrhovateľky C. I. zároveň uhradil poplatok vo výške 930 Kčs. Uvedené právne úkony, v presvedčení, že sú vypracované v súlade s právnymi predpismi, keďže boli vypracované úradnou osobou a súčasne bol uhradený aj poplatok za rozdelenie pozemkov, všetci spoluvlastníci rešpektovali, a svoje vlastnícke právo k reálne vyčlenenému pozemku aj uskutočňovali, pričom tento faktický stav trvá aj v súčasnosti s tým, že len navrhovateľke zostalo vlastnícke právo k reálne vyčlenenému pozemku nevysporiadané. T. ako aj Y. si svoje vlastníctvo už majetkoprávne vysporiadali. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že z predložených dôkazov je zrejmé, že všetci podieloví spoluvlastníci postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať a teda nemali žiadne pochybnosti o tom, že právny úkon vypracovaný úradnou osobou, za ktorý súčasne zaplatili poplatok, je platný. Nie je však podstatné či išlo o platný alebo neplatný právny úkon, podstatné je, že navrhovateľka a jej právni predchodcovia z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v dobrej viere vychádzali, a toto právo aj realizovali (vykonávali), čomu nasvedčuje aj následná dohoda medzi súrodencami D., C. a P., ktorá len umocnila presvedčenie o ich dobromyseľnosti vo vlastníctve k reálne rozdelenému pozemku. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným; pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená ( ). Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Dovolí si tvrdiť, že osvedčila, že spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je poctivý a v súlade s dobrými mravmi, keďže všetky tituly, od ktorých odvodzuje svoje presvedčenie, že sa stala vlastníčkou veci, dostatočne opodstatňujú jej dobromyseľnosť. Tento stav je akceptovaný aj zo strany obce D., ktorej navrhovateľka pravidelne a dlhodobo platí daň z nehnuteľností t. j. aj za pozemky KNC č. X, KNE č. X, XX, XX/X, XX a XX. Záverom konštatuje, že názor Najvyššieho súdu deklarovaný v rozhodnutí NS SR sp. z. , a na ktorý prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukazuje, bol už prekonaný, a to vyššie uvádzaným Nálezom ÚS SR sp. zn. ako aj uznesením NS SR sp. z. zo dňa 12.08.2021. Prístup prvostupňového súdu k inštitútu vydržania je príliš formalistický, pretože z ustanovenia nevyplýva, že držba môže byť oprávnená len vtedy, keď držiteľ vstúpil do držby spôsobom, ktorý bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Takýto výklad totiž nelegitímne obmedzuje možnosť nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Podľa jej názoru to je neprípustne reštriktívny výklad popierajúci obsah a účel tohto ustanovenia. Ak by súd hodnotil dobromyseľnosť držiteľa len ako platný právny úkon urobený v súlade so zákonom, potom by bolo ustanovenie druhej vety („pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.“) bezpredmetné a neaplikovateľné. Pritom ide o vyvrátiteľnú domnienku a do dokázania opaku platí prezumpcia oprávnenosti držby. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť, pričom v náväznosti na , odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

6. Podľa (účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964), písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu.

7. Podľa (účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964), spoluvlastník môže žiadať zrušenie spoluvlastníctva a rozdelenia spoločnej veci. Ak sa o spôsobe rozdelenia nedohodnú všetci spoluvlastníci, rozhodne súd.

8. Podľa v znení od 01.04.1964, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

9. Podľa v znení účinnom od 01.01.1992 ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

10. Podľa v znení účinnom od 01.01.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

11. Podľa , návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a

označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

12. Podľa , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

13. Podľa , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

14. Podľa , ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Súd prvej inštancie potom ako ustálil, že navrhovateľkou označená nehnuteľnosť je spôsobilým predmetom vydržania, že navrhovateľka označila deň, kedy vstúpila do držby nehnuteľnosti a uviedla deň, kedy mala nadobudnúť tvrdené vlastnícke právo vydržaním, správne sa ďalej zaoberal len posúdením, či navrhovateľka (tvrdeniami v návrhu a predloženými prílohami) aspoň osvedčila existenciu jej oprávnenej držby. Z návrhu na zrušenie spoluvlastníctva zo dňa 21.04.1951 je aj podľa odvolacieho súdu zrejmé, že I. T. mal záujem o vyporiadanie vlastníctva k pozemkovoknižným parcelám č. X, X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX a XX. Z navrhovateľkou predložených pozemkovoknižných vložiek je ďalej zrejmé, že tieto pozemkovoknižné parcely vlastnili nasledovní (spolu)vlastníci: I. T. (syn E.), I. Y. (syn S.), S. J. rod. Y., T. Y. (dcéra S.), C. E., I. T., D. I. s X. rod D., C. I. s S. rodenou T., P. I.. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že podľa právnych predpisov platných a účinných v danom čase (roku 1951) mohlo dôjsť k zrušeniu podielového spoluvlastníctva (rovnako ako v súčasnosti) dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu. Zo zákona vyplývalo, že účastníkmi dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť všetci spoluvlastníci ( ). Z vyššie naznačeného spôsobu posudzovania oprávnenej držby vyplýva, že oprávnenou držbou môže byť len taká držba, ktorá je odvodená od putatívneho alebo neplatného právneho titulu, t. j. pri ktorej sa držiteľ domnieva, že právny úkon (v danom prípade dohoda spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva) bol učinený (vznikol), hoc tomu tak nebolo, a že sa držiteľ domnieva z objektívne existujúcich dôvodov (nezohľadňuje sa jeho neznalosť, nevedomosť a pod.). V danom prípade sa však ani podľa odvolacieho súdu navrhovateľka, jej právni predchodcovia a ani iní spoluvlastníci pozemkovoknižných parciel č. X, X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX a XX nemohli z objektívnych dôvodov domnievať, že existuje právny titul k jednotlivým pozemkom vzniknutých tvrdeným zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, keď návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 21.04.1951 nebol prijatý podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkovoknižných parciel. Existencia dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nevyplýva ani podľa odvolacieho súdu ani zo zápisnice zo dňa 22.04.2051, nakoľko v nej sa hovorí o rozdelení parciel č. X až XX, avšak nie je z nej evidentné, že by šlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Obsahom tejto zápisnice tak mohla byť aj podľa odvolacieho súdu len dohoda spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, keď si vymedzili časti pozemkov, ktoré budú užívať jednotlivé rodiny (I., T., Y.), avšak ani túto zápisnicu zo dňa 22.04.1951 nepodpísali všetci podieloví spoluvlastníci pozemkovoknižných parciel č. X, X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X., XX, XX, XX a XX, keď táto bola podpísaná len C. I., X. I., S. J. a I. T.. Teda, aj keby obsahom zápisnice zo dňa 22.04.1951 bola dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkovoknižným parcelám č. X, X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X., XX, XX, XX a XX (čo z nej vôbec nevyplýva), táto dohoda nebola podpísaná (alebo dodatočne schválená) všetkými podielovými spoluvlastníkmi. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že k dohode podielových spoluvlastníkov pozemkovoknižných parciel č. X,. X, X, X, X, X, X, X, XX/X, XX/X, XX, XX, XX a XX o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, preto vzhľadom na znenie vtedajších (a aj súčasných) právnych predpisov, sa žiaden z podielových spoluvlastníkov nemohol z objektívne posudzovaného hľadiska domnievať, že tento právny úkon zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vznikol. Ak sa aj niektorý z podielových spoluvlastníkov domnieval, že právny úkon vznikol, bolo to aj podľa odvolacieho súdu zapríčinené len právnym omylom, ktorý nie je ospravedlniteľný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne konštatoval, že aj keď sa rodina I. (C., D., P.) chopila držby vyčlenených pozemkov, nešlo o držbu oprávnenú - teda takú, že by s ohľadom na všetky okolnosti boli dobromyseľní o tom, že im vec - bodmi EFGCBA vyčlenený pozemok - patrí. Rovnako aj ďalšie navrhovateľkou tvrdené zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebolo ani podľa odvolacieho súdu osvedčené. Navrhovateľka tvrdila, že sa C., D. a P. I. dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bodmi EFGCBA vyčlenenému pozemku, ktorý mal byť v ich podielovom spoluvlastníctve, čo malo podľa navrhovateľky preukazovať prehlásenia P. I. a zápisnica zo dňa 29.12.1959. Z prehlásenia P. I. zo dňa 26.02.1958 vyplýva, že tento súhlasil s tým, aby jeho rozdrobené pozemky boli dané ako výmena za stavebný pozemok a aby boli scelené v stavebný pozemok a v tomto rozsahu splnomocnil svojho brata C. I.. Zo zápisnice zo dňa 29.12.1959 aj podľa odvolacieho súdu vyplýva len dohoda o užívaní nehnuteľnosti, keď D. I. mal užívať parcely č. XXX - XXX a C. I. mal užívať parcelu č. XX. Z prehlásenia P. I. zo dňa 20.03.1969 vyplýva, že tento od brata C. I. prijal 1.500,- korún ako čiastku za alikvotný podiel (1/3) pozemku, na ktorom má C. I. postavený rodinný dom. P. I. prehlásil, že týmto dočasne stráca svoj podiel na pozemku do doby, kedy brat C. usporiada záležitosť vlastníctva pozemkovoknižne. Z týchto dokladov súd prvej inštancie správne ustálil, že bratia I. si vzájomne dohodli spôsob užívania nehnuteľností tak, že napokon ich mal užívať len C. I., prípadne sa vzájomne splnomocnili na konanie ohľadne pozemkov, pričom existencia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, či zmluvný prevod spoluvlastníckych podielov z predložených dokladov ani podľa odvolacieho súdu nevyplýva. Pokiaľ navrhovateľka v návrhu tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti boli ďalej prevedené z C. I. na jej matku C. C. a z C. C. na navrhovateľku, rovnako ani podľa odvolacieho súdu tieto prevody neboli osvedčené, nakoľko navrhovateľka tvrdila len uzatvorenie ústnej darovacej zmluvy medzi C. I. a C. C. a ústnej darovacej zmluvy medzi C. C. a navrhovateľkou, pričom podľa ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, i keď podľa zákona musí mať písomnú formu, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že je vlastníkom veci (sp. zn. uvedené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 74/2015). Čo sa týka námietky žalobkyne uvádzanej v odvolaní, že názor Najvyššieho súdu deklarovaný v rozhodnutí NS SR sp. z. , a na ktorý prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukazuje, bol už prekonaný, a to Nálezom ÚS SR sp. zn. ako aj uznesením NS SR sp. z. zo dňa 12.08.2021, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko uvedené rozhodnutia sa týkali iných okolností a vychádzali z iného skutkového základu ako v prejednávanej veci. Keďže súd vydáva vyzývacie uznesenie podľa až vtedy, keď navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a súd prvej inštancie z návrhu a predložených príloh správne zistil, že nie je osvedčená existencia oprávnenej držby navrhovateľky (alebo jej právnych predchodcov) ako základnej podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, správne návrh na začatie konania o potvrdenie vydržania zamietol.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa , potvrdil ako vecne správne.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).