Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43CoCsp-27-2022.pdf
PDF · 92.24 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoCsp/27/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobkyne O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XXX, XXX XX N. nad M., zast. Mgr. Martina Koková, advokátka, Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému AUTO SPEED 77, s. r. o., so sídlom Janova Lehota č. 239, 966 24 Janova Lehota, IČO: 48 181 030, zast. Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299 o zaplatenie 1.135,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Csp/41/2020-196 zo dňa 22. apríla 2022 a o čiastočnom späťvzatí odvolania takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie v časti odvolania proti prvej výrokovej vety rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Csp/41/2020-196 zo dňa 22. apríla 2022 zastavuje.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Csp/41/2020-196 zo dňa 22. apríla 2022 v tretej výrokovej vete mení tak, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 64,44%.
III. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 28Csp/41/2020-196 zo dňa 22. apríla 2022 v štvrtej výrokovej vete mení tak, že priznáva znalcovi Ing. Romanovi Blišťanovi, s miestom výkonu činnosti J. Kozáčeka 2072/26, Zvolen, č. znalca: 914590, nárok na zaplatenie priznaného znalečného, ktoré mu nebolo vyplatené zo zložených preddavkov na trovy dôkazu, voči žalovanému v rozsahu 82,22 %, t. j. v sume 23,33 Eur a voči žalobkyni v rozsahu 17,78 %, t. j. v rozsahu 5,05 Eur, ktoré sú žalobkyňa a žalovaný povinní zaplatiť znalcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 933,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 26.04.2020 do zaplatenia. V druhej výrokovej vete v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V tretej výrokovej vete priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. V štvrtej výrokovej vete priznal znalcovi Ing. Romanovi Blišťanovi s miestom výkonu činnosti J. Kozáčeka 2072/26, Zvolen, nárok na zaplatenie priznaného znalečného, ktoré mu nebolo vyplatené zo zložených preddavkov na trovy dôkazu, voči žalovanému v rozsahu 100 %, t.j. v sume 28,38 Eur
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.135,36 Eur s prísl., ktorá suma predstavuje ňou uplatnený zostatok výšky
náhrady škody z dôvodu poškodenia jej motorového vozidla, a to zavinením konaním žalovaného. Z takto vzniknutej škody vo výške 2.424,86 Eur, ktoré predstavovali podľa žalobkyne náklady na opravu motorového vozidla podľa faktúry vystavenej autoservisom, bola uhradená intervenientom na strane žalovaného suma 1.289,50 Eur a neuhradená zostala časť náhrady škody v sume 1.135,36 Eur.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že z dôvodu procesnej obrany žalovaného a intervenienta na jeho strane smerujúcej k výhradám k výške nákladov súvisiacich s opravou motorového vozidla bol ustanovený znalec Ing. Roman Blišťan, ktorý určil obvyklú cenu opravy vo výške 2.278,--- Eur, t. j. o sumu nižšiu o sumu 146,86 Eur ako bola uplatnená žalobkyňou a zároveň uviedol aj zhodnotenie poškodeného vozidla pred poškodením a po vykonaní opravy vo výške 55,--Eur. Keďže z výšky znalcom zistenej škody 2.278,--Eur odčítal súd prvej inštancie aj výšku zhodnotenia vozidla vykonanou opravou v sume 55,--Eur, potom dospel k určeniu celkovej výšky škody spôsobenej na motorovom vozidle žalobkyni zavineným konaním žalovaného vo výške 2.223,--Eur, z ktorých bola uhradená suma 1.289,50 Eur a neuhradený ostal zostatok 933,50 Eur na zaplatenie ktorého, vrátane úroku z omeškania okresný súd zaviazal žalovaného v prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku presahujúcej sumy 933,50 Eur, t. j. až do výšky pôvodne uplatnenej istiny 1.135,36 Eur žalobu v druhej výrokovej vete zamietol. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu strán sporu, pretože podľa okresného súdu výška plnenia priznaného žalobkyni závisela od vyhodnotenia odborných mimoprávnych skutočností na podklade vypracovaného znaleckého posudku a s odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 zo dňa 08.02.2017 priznal žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu, a to z výšky priznanej sumy. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bola ustanovenému znalcovi vyplatená suma z preddavku na trovy dôkazu vo výške 500,--Eur, pričom priznané náklady súdnemu znalcovi predstavovali 528,38 Eur, okresný súd vo zvyšnej časti nevyplatenej znaleckej odmeny 28,38 Eur zaviazal žalovaného na jej úhradu v celom rozsahu ako neúspešnú stranu v spore.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, a to proti jeho prvej, tretej a štvrtej výrokovej vete. V ňom namietal nedostatok pasívnej legitimácie v danom spore, ktorým odôvodnil odvolanie voči prvej výrokovej vete, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň podal odvolanie aj voči tretej a štvrtej výrokovej vete a nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že žalobkyňa bola úspešná v konaní v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobkyňa si uplatňovala sumu 1.135,36 Eur, z ktorej jej bol priznaný nárok 933,50 Eur. Podľa žalovaného je nesprávny názor súdu, že pokiaľ nárok priznaný žalobkyni podľa výsledku znaleckého dokazovania nebol priznaný v celej uplatňovanej výške, nemožno to z procesného hľadiska považovať za jej neúspech v konaní. Žalobkyni však okresný súd v celom rozsahu nevyhovel, a preto nesprávne rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobkyni v plnom rozsahu. Poukázal na to, že okresným súdom uvádzané rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 zo dňa 08.02.2017 nie je v danej veci aplikovateľné.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril intervenient na jeho strane podaním zo dňa 30.06.2022 a v ňom oznámil, že sumu 933,50 Eur priznanú v prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia, vrátane úroku z omeškania v sume 100,77 Eur, t. j. spolu 1.034,27 Eur uhradil žalobkyni dňa 23.06.2022. Vyjadril sa k odvolaniu voči tretiemu a štvrtému výroku napadnutého rozhodnutia s tým, že odvolanie žalovaného považoval za dôvodné. Keďže sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1.135,36 Eur a priznané jej bolo 933,50 Eur, potom bola úspešná len v rozsahu 82,22 %, neúspešná v rozsahu 17,78 % a pomer úspechu žalobkyni predstavuje 64,44 Eur. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 215/2010, pričom nesúhlasil so záverom okresného súdu, že rozhodnutie záviselo od vyhodnotenia odborných mimoprávnych skutočností na podklade vypracovaného posudku, z ktorého dôvodu je možné priznať žalobkyni plný úspech v spore. Podľa intervenienta na strane žalovaného neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto osobitného režimu priznávania náhrady trov konania. Tento režim je možné uplatniť vtedy, ak žalobca pri podávaní žaloby len odhaduje výšku uplatneného nároku, a to práve z dôvodu, že ju nevie presne vyčísliť, resp. ak výška nároku závisí výlučne od úvah súdu alebo znaleckého dokazovania. V predmetnom prípade však žalobkyňa uplatňovala nárok na základe faktúry, kde bola presne vyčíslená výška škody a nešlo o odhad žalobkyne. Neúspech žalobkyne v konaní, keďže znaleckým dokazovaním navrhnutým žalovaným sa zistilo, že výška škody uvedená vo faktúre nie je správna, nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorý dal vypracovať znalecký posudok za účelom preukázania nesprávne uplatňovanej výšky. Rovnaká argumentácia potom platí aj vo vzťahu k štvrtému výroku napadnutého rozhodnutia o úhrade znalečného v rozsahu 100% na ťarchu žalovaného.
6. Na základe uvedeného vyjadrenia intervenienta žalovaný podaním zo dňa 06.07.2022 zobral svoje odvolanie čiastočne späť, a to v časti prvej výrokovej vety napadnutého rozhodnutia. Späťvzatie odôvodnil úhradou súdom prvej inštancie priznanej sumy 933,50 Eur s príslušenstvom žalobkyni a žiadal odvolacie konanie v tejto časti zastaviť. Naďalej zotrval na odvolaní voči tretej a štvrtej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia. Intervenient na strane žalovaného podaním doručeným súdu dňa 02.08.2022 potvrdil úhradu dlžnej sumy žalobkyni vo výške 1.034,27 Eur a čiastočne späťvzatie odvolania žalovaným považoval za legitímne. Zotrval na svojom vyjadrení o dôvodnosti podania odvolania žalovaným voči tretej a štvrtej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia.
7. Podľa § 369 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
8. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
9. Podľa § 369 ods. CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
10. Podľa § 369 ods. 4 CSP, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
11. Žalovaný podal pôvodne odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu, a to aj voči prvej výrokovej vete, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy 933,50 Eur s príslušenstvom. V priebehu konania, a to pred rozhodnutím odvolacieho súdu v súlade s § 369 ods. 1 CSP zobral v tejto časti odvolanie späť. Odvolací súd preto odvolacie konanie v časti týkajúcej sa prvého výroku napadnutého rozhodnutia zastavil podľa § 369 ods. 3, 4 CSP. Znamená to, že v zmysle ust. § 369 ods. 2 CSP došlo k nadobudnutiu právoplatnosti prvého výroku napadnutého rozhodnutia, ako keby k odvolaniu nedošlo, pričom zároveň nebol napadnutý ani druhý výrok o čiastočnom zamietnutí žaloby, ktorý nebol preto ani predmetnom odvolacieho konania.
12. Vzhľadom k tomu, že žalovaný podal odvolanie aj voči tretej a štvrtej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa náhrady trov konania a povinnosti uhradiť neuhradené náklady znaleckého dokazovania, predmetom odvolacieho konania zostalo posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia v tretej a štvrtej výrokovej vete.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu napriek tomu, že sa domáhala zaplatenia sumy 1.135,36 Eur a súd jej priznal sumu 933,50 Eur a vo zvyšnej časti 201, 86 Eur žalobu v druhej výrokovej vete zamietol.
16. Prijatím novej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania ostala zachovaná zásada úspešnosti strany v spore. Strane je možné priznať plnú náhradu trov konania za predpokladu, že bude v konaní úspešná v celom rozsahu. Úspešnosť strany v spore sa posudzuje podľa ňou požadovaného nároku uvedeného v žalobnom petite, v porovnaní so žalobným petitom a v porovnaní s petitom súdneho rozhodnutia. V prípade, pokiaľ je žalobe vyhovené v celom rozsahu, t. j. pokiaľ súdne rozhodnutie je totožné s navrhovaným petitom v žalobe, je možné hovoriť o plnom procesnom úspechu strany v spore. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorá pri rozhodovaní o náhrade trov konania v ustanovení § 142 ods. 1, 2, 3 O.s.p. obsahovala tri skutkové podstaty pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, nová úprava podľa CSP už obsahuje len dve a úprava o nepatrnom neúspechu v Civilnom sporovom konaní sa už nenachádza, teda zohľadňuje sa každý neúspech. Nová právna
úprava podľa CSP neobsahuje predchádzajúcu úpravu uvedenú v § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorej aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Napriek čiastočnému neúspechu v konaní v prípade, ak rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu predchádzajúca úprava umožňovala priznať plnú náhradu trov konania, avšak z výšky priznanej súdnym rozhodnutím. Takáto zásada však v novej úprave CSP chýba.
17. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania odkázal na nález Ústavného súdu I. ÚS 56/2017-12 zo dňa 08.02.2017 podľa odvolacieho súdu nevyplýva z tohto rozhodnutia a jeho odôvodnenia primeraná aplikácia predchádzajúcej právnej úpravy zohľadňujúca pri rozhodovaní o nároku strany sporu znalecké dokazovanie. V citovanom rozhodnutí Ústavný súd síce konštatoval, že nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovanie úspechu v konaní a nároku na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, avšak podľa odvolacieho súdu tento záver neznamená, že automaticky v každom súdnom konaní, v ktorom je vypracovaný znalecký posudok je možné aplikovať vyššie uvedenú výnimku zo zásady úspechu strán v spore, navyše pokiaľ nemá osobitnú právnu úpravu v texte právnej normy Civilného sporového poriadku.
18. Podľa odvolacieho súdu je možné citovanú výnimku zo zásady úspechu v konaní aplikovať vtedy, ak strana sporu uplatňujúca si určitý nárok nevie alebo nie je spôsobilá, resp. objektívne nie je možné určiť výšku plnenia. V takom prípade je výška plnenia závislá od znaleckého posudku a v tom prípade Ústavný súd nevylúčil aplikáciu priznania náhrady trov konania v celom rozsahu, avšak z výšky priznanej sumy, ak takáto výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Podľa odvolacieho súdu o takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
19. Podľa odvolacieho súdu v danej veci žalobkyňa jednoznačne identifikovala svoj nárok, vrátane jeho výšky, pričom sa jednalo o náhradu škody v presne určenej výške 1.135,36 Eur. Jednalo sa o nárok na náhradu škody, ktorého výšku uplatnila žalobkyňa podľa faktúry, ktorá bola na jej ťarchu vyúčtovaná autoservisom pri oprave poškodeného motorového vozidla po zohľadnení úhrady, ktorá bola pred podaním žaloby vyplatená zo strany intervenienta na strane žalovaného.
20. V danom prípade sa preto nejednalo o nárok, ktorého výška je závislá od znaleckého posudku, pretože objektívne určiteľná výška plnenia z titulu náhrady škody, vo výške obvyklých cien opravy motorových vozidiel v čase vykonávania opravy poškodeného motorového vozidla žalobkyne, bola objektívne daná. V danom prípade sa nejedná o situáciu, v ktorej by žalobkyňa nevedela, nebola spôsobilá alebo dokonca by bolo objektívne nemožné pri podaní žaloby určiť výšku plnenia. Zníženie žalobkyňou požadovaného plnenia v napadnutom rozhodnutí bolo výsledkom kontradiktórneho procesu, keď procesná obrana žalovaného, namietajúc neprimeranú výšku opravy motorového vozidla, bola úspešná, pričom úspešnosť procesnej obrany tohto skutkového tvrdenia žalovaného bola podložená výsledkom znaleckého dokazovania. V danom prípade teda výška plnenia nebola závislá od znaleckého posudku, ale zníženie výšky žalobkyňou presne identifikovaného plnenia bolo dôsledkom procesnej obrany a vykonaného znaleckého dokazovania, t. j. zníženie požadovaného plnenia bolo výsledkom dokazovania a princípu kontradiktórnosti konania. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že je potrebné odlišovať, kedy výška plnenia závisí od znaleckého posudku, t. j. kedy strana sporu pri uplatnení nároku nie je zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov spôsobilá určiť túto výšku a táto je výlučne založená na znaleckom dokazovaní. O takýto prípad, ako bolo uvedené, nejde, pretože žalobkyňa na základe konkrétnych skutkových okolností a dôkazov vedela identifikovať a aj identifikovala druh nároku a jeho výšku a zníženie ňou požadovaného plnenia bolo výsledkom dokazovania, a to úspešnej procesnej obrany žalovaného, vrátane dôkazného prostriedku ním navrhnutého, a to znaleckého dokazovania.
21. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupovať výlučne podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 CSP a zohľadniť pomer úspechu strán spore. Keďže žalobkyňa požadovala od žalovaného zaplatenie istiny vo výške 1.135,36 Eur a bola jej priznaná suma 933,50 Eur, jej úspech v spore predstavuje 82,22 %, jej neúspech predstavuje 17,78 % a pomer úspešnosti žalobkyne v konaní je 64,44 %.
22. Odvolanie žalovaného v časti, v ktorej namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v tretej výrokovej vete o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu 100% je preto dôvodné. Žalobkyni vzhľadom na procesný úspech vznikol nárok na náhradu trov konania pred okresným súdom voči žalovanému v rozsahu 64,44 %.
23. Odvolací súd preto na základe dôvodného odvolania žalovaného zmenil tretiu výroku vetu napadnutého rozhodnutia podľa § 388 CSP tak, že v súlade s § 255 ods. 1 CSP žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 64,44 %.
24. Žalovaný napadol aj štvrtú výrokovú vetu, v ktorej okresný súd priznal znalcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie nevyplateného priznaného znalečného rozsahu 100%, t. j. vo výške 28,38 %. Keďže ako bolo uvedené podľa odvolacieho súdu pomer úspechu žalobkyne v konaní nebol v celom rozsahu, odvolací súd zmenil aj štvrtú výrokovú vetu pri priznaní nároku znalcovi na doplatenie nevyplateného znalečného v celkovej výške 28,38 Eur. Pri určovaní výšky plnenia žalobkyne a žalovaného odvolací súd vychádzal z výšky úspechu strán v spore. Keďže žalobkyňa bola neúspešná na 17,78% a žalovaný na 82,22 %, potom priznal znalcovi nárok na doplatenie znalečného voči žalobkyni v rozsahu 17,78 %, t. j. vo výške 5,05 Eur a voči žalovanému v rozsahu 82,22 %, t. j. vo výške 23,33 Eur. Odvolací súd preto v zmysle § 388 CSP zmenil aj štvrtú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že žalovaný pôvodne podal odvolanie voči prvému, tretiemu a štvrtému výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolanie proti prvému výroku zobral späť, pričom v odvolaní voči tretiemu a štvrtému výroku týkajúceho sa trov konania a nákladov znalečného bol úspešný. V prípade späťvzatia odvolania voči prvému výroku došlo k jeho späťvzatiu z dôvodu úhrady tejto sumy intervenientom na strane žalovaného, a teda v tejto časti žalovaný procesne zavinil zastavenie odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca sa však k odvolaniu nevyjadril a preukázateľne mu žiadne trovy v súvislosti s podaním odvolania podľa obsahu spisu nevznikli.
26. V odvolaní proti tretiemu a štvrtému výroku bol žalovaný úspešný. Pri určovaní úspechu v odvolacom konaní žalovaný procesne zavinil zastavenia odvolacieho konania v časti odvolania proti prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia a bol úspešný v časti odvolania voči tretej a štvrtej výrokovej vete. Vzhľadom na odvolanie voči trom výrokom, z ktorých v dvoch bol žalovaný v časti o trovách konania úspešný a v jednom výroku vo veci samej procesne zavinil zastavenie konania, potom úspešnosť žalovaného je vyvážená jeho procesným zavinením na čiastočnom zastavení odvolacieho konania a odvolací súd preto rozhodol, že nepriznal ani jednej stane sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
27. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).