Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/118/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a v právnej veci navrhovateľky X.. X. H., S.. XX.X.XXXX, M. Š. XXX/XX, N. S. W., zastúpenej JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom Kukurelliho 1505/50, Humenné proti odporcovi H. V. Z., V.. V. R.. J.., X. Č.. XXX, E.: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, v konaní o zaplatenie 1 493,73 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1 064,27 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o.

odôvodnenie:

Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: "z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2010 okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.3.2010 o iný predmet konania, teda o zmenu žaloby ide spravidla v prípade, ak navrhovateľka požaduje iné plnenie alebo požaduje rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku, ako ho opísala v žalobe. O zmenu žaloby nejde, ak na základe toho istého skutku mení iba právnu kvalifikáciu.

Súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2008 sp. zn. 11M Obdo V 19/2007, podľa ktorého "...za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe. “

Aj zo záverov v uznesení Krajského súdu v Žiline číslo konania -142 zo dňa 30.7.2014, ktorým bol zrušený, rozsudok Okresného súdu Čadca číslo konania -123 zo dňa 10.12.2013 a týka sa rovnakých účastníkov konania a druhovo totožného sporu s týmto sporom, vyplýva, že navrhovateľka v uvedenom spore jednoznačne skutkovo vymedzila svoj nárok ako právo vyplývajúce zo zmluvného vzťahu existujúceho medzi účastníkmi konania - nájomnej zmluvy. Tým podmienila koncepciu procesnej obrany odporcu a smer dokazovania. Uplatnenie nároku z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky, respektíve z iného titulu, by zmenilo aj charakter obrany odporcu oproti pôvodnej obrane. Rovnako aj činnosť súdu by bola zameraná na objasnenie odlišných skutočností, pre posúdenie ktorých nebol vytvorený dostatočný podklad. Preto odvolací súd v záveroch svojho rozhodnutia vyslovil záver, že tvrdenie uvedených odlišných skutočností v porovnaní s pôvodným návrhom treba vyhodnotiť ako zmenu návrhu a o zmene návrhu rozhodnúť.

Zo skutkového stavu súd ustálil, čo tvorí predmet sporu, ktorým sa cítil byť viazaný podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP. Pánom sporu - "dominus litis" je navrhovateľka. Len ona mala právo disponovať návrhom a len ona mala dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v návrhu. Navrhovateľku viazala povinnosť produkovať a preukázať všetky tvrdenia už v návrhu (§ 79 ods. 1, 2 OSP), teda už v prvom úkone, ktorý jej patril. Súd je návrhom - predmetom sporu viazaný, nemôže ho prekročiť a z vlastnej iniciatívy prispôsobovať tvrdený skutkový stav výsledkom dokazovania. Tým by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania. Navrhovateľka bola aj právne zastúpená, súd nemal poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods. 2 OSP ani čo do hmotného, ani čo do procesného práva. Splnil si poučovaciu povinnosť podľa § 118 ods. 2 OSP a naviac pri niektorých dôvodoch uviedol aj predbežný právny názor podľa § 100 ods. 1 OSP. Navrhovateľka - jej právny zástupca, si boli vedomí sporných bodov oboznámených na pojednávaní, preto, podľa názoru súdu, nie je dôvod tvrdiť, že rozsudok je "prekvapivý, nečakaný“. Navrhovateľka mala dostatočný časový priestor na produkovanie tvrdení, dôkazov - od podania návrhu dňa 29.12.2006 do rozhodnutia súdu dňa 24.3.2016 (10 rokov).

Súd je viazaný nielen predmetom sporu, ale aj skutkovým základom uplatneného nároku, teda rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami.

Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že získala vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v sporných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia X. na základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000. Ako súčasť tvrdení v návrhu - dôkaz, uviedla darovaciu zmluvu V XXXX/ XXXX, ktorú pripojila na čl. 71 spisu. Súd mal teda za to, že súčasťou skutkových tvrdení sú aj skutočnosti vyplývajúce z obsahu darovacej zmluvy. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 19.9.2000 a zavkladovaná na katastri nehnuteľností dňa 13.11.2000 pod číslom V XXXX/XXXX. Súčasťou skutkových tvrdení v návrhu bolo aj tvrdenie, že navrhovateľka na základe darovacej zmluvy získala od otca - F. H. v sporných nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel vo výške 100000/10500000, ktorý bol v prospech navrhovateľky zapísaný na LV č. XXXX. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že uplatňuje proti odporcovi nárok na zaplatenie nájomného za rok 2004 v celkovej výške 45 000,- Sk (1 493,73 €) s 11%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.1.2005 do zaplatenia. Odporca vyplácal ostatným prenajímateľom v roku 2004 nájomné vo výške 4 500,- Sk za 1 podiel. Navrhovateľke odmietol vyplatiť nájomné za rok 2004 za 10 podielov. Pripojil k návrhu aj nájomnú zmluvu zo dňa 4.1.2000 uzavretú medzi navrhovateľkou a odporcom (čl. 3). Predmetom nájomnej zmluvy je spoluvlastnícky podiel navrhovateľky k sporným nehnuteľnostiam, ktorý získala darovacou zmluvou od F. H., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Výška spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky je pre rok 2000 "10 podielov“. Pre rok 2000 bolo v nájomnej zmluve dohodnuté nájomné za 1 podiel 6 300,- Sk. Na ďalšie časové obdobie malo byť nájomné dohodnuté dodatkom k zmluve. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Podľa § 153 ods. 2 OSP a § 152 ods. 2 OSP sa súd cítil byť viazaný uvedeným predmetom sporu a základom uplatneného nároku. Z rozhodujúcich skutkových tvrdení je preukázané, že navrhovateľka žiadala nájomné - zmluvný nárok na základe nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000 za rok 2004 vo výške 45 000,- Sk (1 493,73 €) s 11%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.1.2005 do zaplatenia za nájom spoluvlastníckych podielov získaných od F. H. darovacou zmluvou V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000, zavkladovanou na Správe katastra Čadca dňa 13.11.2000 pod číslom V XXXX/XXXX. Spoluvlastnícke podiely na základe darovacej zmluvy sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. X..

Predmet sporu, ktorým bol súd viazaný, bol upresnený aj spornými a nespornými bodmi podľa § 118 ods. 2 OSP, ktoré súd oboznámil na pojednávaní a predbežným právnym názorom podľa § 100 ods.

1 OSP. Zároveň čo do predmetu sporu a viazanosti súd bol viazaný aj záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení č.k. -413 zo dňa 31.7.2015, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. -385 zo dňa 25.9.2014.

Vychádzal z rozhodnutia odvolacieho súdu a z jeho záverov, ktoré sú nasledovné. Odvolací súd uviedol, že podľa § 95 ods. 1, 2 OSP prvostupňový súd môže zvážiť iba to, či výsledky doterajšieho konania (ako celku) môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak to tak je, musí zmenu pripustiť. K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek. Nie je povinnosťou navrhovateľky uviesť právny dôvod, ale o zmenu návrhu ide, ak požaduje totožné plnenie, ale z iného skutku (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.3.2010). Zmena návrhu nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Úvaha o tom patrí len súdu prvého stupňa. Odvolací, ani dovolací súd nemôže preskúmavať správnosť úvahy súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na pripustenie zmeny návrhu. Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. f) OSP). Ani dovolací súd z hľadiska procesnej vady podľa § 237 písm. f) OSP nemôže preskúmavať správnosť úvahy súdu riešiaceho otázku, či výsledky konania môžu alebo nemôžu byť podkladom o zmenenom návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.9.2011). Uložil prvostupňovému súdu, že je povinný vyporiadať sa s otázkou nároku uplatneného navrhovateľkou v konaní vrátane alternatívneho uplatnenia. Zároveň sa súd mal zaoberať argumentami navrhovateľa, ktorými alternatívne vymedzil svoj nárok a zdôvodniť preskúmateľným spôsobom, prečo zmenu návrhu nepripustil. V nadväznosti na § 226 OSP sa súd cítil byť viazaný závermi odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, že odvolací súd podania navrhovateľky nevyhodnotil ako procesné návrhy na pripustenie zmeny návrhu podľa § 95 OSP (čl. 122, 282, 353, podanie zo dňa 26.8.2009). Z uvedených dôvodov v zhode so závermi odvolacieho súdu súd nerozhodoval o pripustení zmeny návrhu. V súlade so závermi odvolacieho súdu mal za to, že ide o alternatívny spôsob uplatnenia nároku a s alternatívnym spôsobom uplatnenia nároku sa vyporiadal v odôvodnení rozsudku. Zo záverov odvolacieho súdu vyplýva aj to, aby súd vysvetlil prečo v prvom rozsudku priznal nárok ako bezdôvodné obohatenie, keď v druhom rozsudku priznanie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia vylúčil.

Uvedeným predmetom sporu sa súd cítil byť viazaný.

Odporca sa k uvedenému návrhu vyjadril na čl. 58, 128, 112, 175 spisu tak, že nárok navrhovateľky nie je daný, pretože nájomná zmluva je neplatná. Nájomnú zmluvu považoval odporca za neplatnú z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000, ktorou otec F. H. previedol vlastnícke právo na dcéru - navrhovateľku k spoluvlastníckym podielom v sporných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia X.. Pred Okresným súdom v Čadci prebieha konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy pod spisovou značkou . V konaní sp. zn. odvíjal odporca neplatnosť darovacej zmluvy od toho, že F. H., otec navrhovateľky, nebol vlastníkom spoluvlastníckych podielov, preto ich nemohol ako nevlastník platným spôsobom previesť darovacou zmluvou na svoju dcéru - navrhovateľku. Vychádzal z rozsudku Okresného súdu Čadca číslo konania -52 zo dňa 22.11.2000, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina číslo konania zo dňa 1.6.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2001, ktorý určil, že podiel F. H. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb H. V. Z. - X. z 30.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí X. M.. F. H., podľa tvrdenia odporcu, previedol na svoje dcéry, teda aj na navrhovateľku, podiel, ktorý je totožný s podielom X. M., ktorého nebol vlastníkom. Odporca žiadal konanie z uvedeného dôvodu prerušiť, mal za to, že súd nemôže prejudiciálne v inom konaní o tejto otázke rozhodnúť a ide o otázku, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.

Súd vykonal nasledovné dôkazy.

Oboznámil darovaciu zmluvu, nájomnú zmluvu, listy vlastníctva, výdavkový pokladničný doklad, sťažnostné konanie na sudkyňu, námietku zaujatosti sudkyne, rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci námietok, vyjadrenie katastra nehnuteľností, podanie právneho zástupcu navrhovateľky k sporným a nesporným bodom a k predbežnému právnemu názoru, dohodu o odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľností, nové darovacie zmluvy, oznámenie o postúpení pohľadávok, zmluvu o postúpení pohľadávok, pripojené spisy a zápisnice z druhovo totožných konaní, zápisnice o pojednávaní v tomto konaní, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -335 zo dňa 23.2.2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -223 zo dňa 14.3.2013.

Z vykonaných dôkazov mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové závery. Z darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000 (čl. 71) mal súd preukázané, že darovaciu zmluvu uzavrela navrhovateľka s otcom F. H. na predmet sporu - podiely v sporných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia X.. Vklad bol povolený dňa 13.11.2000. Z LV č. XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľka bola na základe uvedeného právneho titulu darovacej zmluvy V XXXX/XXXX zapísaná na LV dňa 13.11.2000. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa až dňom vkladu do katastra, teda dňom 13.11.2000, navrhovateľka stala spoluvlastníčkou podielov na základe darovacej zmluvy vo výške 100000/10500000. Z nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 4.1.2000 (čl. 3) mal súd preukázané, že je uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom na totožné podiely, ktoré získala dňa 13.11.2000 darovacou zmluvou V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000. Porovnaním dátumov 13.11.2000 a 4.1.2000 mal súd preukázané, že navrhovateľka uzavrela nájomnú zmluvu skôr, než nadobudla vlastnícke právo k predmetu nájmu.

Preukázaný skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné právne normy.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob užívania.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodal návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do tridsiatich dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Z uvedeného mal súd preukázaný právny záver, že nájomná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 4.1.2000 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 123 a § 39 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia nájomnej zmluvy navrhovateľka nebola vlastníčkou predmetu nájmu, podľa § 123 Občianskeho zákonníka nemohla disponovať s predmetom nájmu. Nikto nemôže na iného previesť viac práva, než sám má. Keďže napriek uvedenému navrhovateľka nájomnú zmluvu uzavrela, je právny úkon neplatný od počiatku pre rozpor s kogentným ustanovením zákona (§ 123 Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje ku dňu uzavretia právneho úkonu, teda ku dňu 4.1.2000. V návrhu navrhovateľka netvrdila uzavretie ústnej nájomnej zmluvy. Tá by však bola neplatná z rovnakých dôvodov ako písomná nájomná zmluva. Taktiež nemohlo dôjsť k obnove neplatnej nájomnej zmluve podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie má na mysli platný právny úkon a nájomnú zmluvu na dobu určitú. V tomto prípade išlo o neplatnú nájomnú zmluvu, ktorá bola zavretá na dobu neurčitú. Žiadnu ďalšiu nájomnú zmluvu navrhovateľka nepredložila, ani netvrdila v návrhu. Preto na základe neplatnej nájomnej zmluvy nevzniklo navrhovateľke právo na zaplatenie nájomného podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd považoval za nadbytočné a nehospodárne spôsobovať ďalšie prieťahy v konaní ustaľovaním výšky nájomného. Návrh na zaplatenie nájomného zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. Nárok na zaplatenie nájomného je nárokom zo zmluvy. V konaní navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala základný predpoklad pre úspech v spore - platnú nájomnú zmluvu za sporné časové obdobie rok 2003. Navrhovateľka podľa § 494 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na § 663 a nasl., § 39, § 123 Občianskeho zákonníka nie je aktívne legitimovaná požadovať zmluvný nárok - nájomné z neplatnej nájomnej zmluvy. V tomto smere súd vychádzal aj z rozsudku Krajského súdu v Žiline v druhovo totožnej veci -335 zo dňa 23.2.2016.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky na zaplatenie nájomného za sporné časové obdobie v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky na vymáhanie zmluvného nároku - nájomného na základe neplatnej nájomnej zmluvy.

Rozhodnutie zodpovedá skutkovému stavu, ktorý je uvedený v návrhu - čl. 1, 2 spisu. V súlade so závermi odvolacieho súdu ostatné podania súd nevyhodnotil ako zmeny návrhu z čl. 1, 2 spisu.

Podľa pokynov odvolacieho súdu sa prvostupňový súd vyporiadal s otázkou alternatívneho uplatňovania nároku.

Súd ustálil, že v danom prípade nejde o návrh na alternatívne plnenie (eventuálny petit). Navrhovateľka nežiada eventuálne plnenie v petite. O eventuálny petit ide, ak na základe totožného skutkového stavu navrhovateľ uplatňuje eventuálne plnenie. Navrhovateľka v návrhu čl. 1, 2 spisu žiadala len zaplatenie nájomného za sporné časové obdobie. Nežiadala alternatívne v petite iné plnenie.

Návrhy navrhovateľky súd nevyhodnotil ani ako alternatívny petit. V alternatívnom petite by navrhovateľka žiadala zaviazať odporcu na dve plnenia, pričom právo voľby by mal odporca. Alternatívny petit tiež vychádza z totožných skutkových tvrdení. Petit navrhovateľky je totožný, nie je alternatívny.

Súd ustálil, že pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať plnenie nielen titulom nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom, ale aj titulom nájomnej zmluvy medzi F. H. a odporcom zo dňa 4.1.2000, titulom postúpenej pohľadávky F. H. na nájomné za rok 2002 na základe dohody o postúpení pohľadávky zo dňa 5.1.2003, titulom bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného, titulom užívania podielu odporcom, titulom nájomného po F. H. ako právna nástupkyňa na základe darovacej zmluvy, titulom postúpenia pohľadávky zo dňa 5.1.2003 z F. H. na navrhovateľku, z horeuvedených dôvodov nie sú ani návrhom na alternatívne plnenie (eventuálny petit), ani alternatívnym petitom. Ide len o alternatívne právne posúdenie (kvalifikáciu, titul) totožného skutkového stavu.

Iným právnym titulom uplatneného nároku (inou právnou kvalifikáciou), zmenou právneho dôvodu (právnej kvalifikácie) bez zmeny skutkového stavu súd nie je viazaný, právne posúdenie patrí len súdu. Preto ak by navrhovateľka alternatívne právne posúdila totožný skutkový stav (skutkový stav uvedený v prvom návrhu v poradí na čl. 1 spisu), súd by rozdielnym právnym posúdením navrhovateľky nebol viazaný. Ak by však odlišne právne posúdila odlišný skutkový stav v porovnaní s pôvodným návrhom na čl. 1, 2, išlo by o zmenu návrhu, zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení a v nadväznosti na to zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku. Zo záverov odvolacieho súdu vyplýva, že nejde o zmenu skutkového stavu, zmenu návrhu. Preto súd vychádzal zo záveru, že ide len o inú právnu kvalifikáciu totožného skutkového stavu, ktorou sa súd necítil byť viazaný, ale podľa pokynov odvolacieho súdu sa zaoberal aj alternatívnym právnym posúdením veci. Zároveň sa v odôvodnení rozsudku vyporiadal so všetkým, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania (§ 132 posledná veta OSP).

V konaní odporca tvrdil iný dôvod neplatnosti, než je dôvod neplatnosti ustálený súdom v tomto konaní. V tomto konaní súd dospel k záveru, že nájomná zmluva je neplatná preto, že v čase jej uzavretia nebola navrhovateľka ešte vlastníčkou podielov. Predmetom dovolacieho konania () je iný dôvod neplatnosti, ktorý nemôže ovplyvniť výsledok konania vo veci . Ak by aj navrhovateľka v dovolacom konaní bola úspešná a darovacia zmluva V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000 bola určená za platnú, nijako to neovplyvní skutočnosť, že zápis do katastra bol vykonaný až dňa 13.11.2000, teda neskôr, než uzavrela nájomnú zmluvu. Výsledok dovolacieho konania neovplyvní neplatnosť právneho úkonu z dôvodu, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebola vlastníčkou. Výsledok dovolacieho konania nemôže konvalidovať nájomnú zmluvu neplatnú z iného dôvodu, než je neplatnosť tvoriaca predmet dovolania. Vo vzťahu k dovolaciemu konaniu, rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -918 zo dňa 9.7.2013, ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. zo dňa 18.9.2012 tak, že určil darovacie zmluvy V XXXX/XXXX a V XXXX/XXXX za neplatné, súd uvádza, že v tomto smere sa cítil byť viazaný v nadväznosti na § 159 ods. 2 OSP len výrokom rozsudku o neplatnosti zmlúv. Odôvodnením rozsudku sa necítil byť viazaný. Odôvodnením rozhodnutia sú súdy viazané len v prípade zrušenia veci podľa § 226 OSP. Zo záväznosti výroku o neplatnosti darovacích zmlúv v nadväznosti na § 159 ods. 2 OSP potom mal súd ustálené, že zmluvy sú určené za absolútne

neplatné, preto sú neplatné od počiatku, teda od ich uzavretia. Právny vzťah sa vráti do pôvodného stavu pred uzavretím darovacích zmlúv. Pred uzavretím darovacích zmlúv bol vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia X. darca - F. H.. Preto na list vlastníctva pri neplatnosti darovacích zmlúv bude zapísaný F. H. a nie X. M., respektíve jej právni nástupcovia. Druhý dôvod, ktorý bráni zápisu právnych nástupcov X. M. na list vlastníctva napriek rozsudku Krajského súdu v Žiline -918 zo dňa 9.7.2013 je skutočnosť, že právny titul X. M. na základe rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -52 zo dňa 22.11.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 1.6.2001 je rozsudkom nevykonateľným v katastri nehnuteľností. Takýto záver mal súd potvrdený aj listinami, vyjadreniami Správy katastra Čadca, z ktorých vyplýva, že rozsudok -52 zo dňa 22.11.2000 nie je možné zapísať na list vlastníctva ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva X.R. M., respektíve jej právnych nástupcov. Zároveň z týchto vyjadrení katastra mal súd preukázané, že po určení neplatnosti darovacích zmlúv na list vlastníctva bol zapísaný F. H.. Po určení neplatnosti darovacích zmlúv sa stal vlastníkom F. H. a to aj na spoluvlastnícke podiely tvoriace predmet sporu, a to spätne, ku dňu uzavretia darovacích zmlúv, teda ku dňu 19.9.2000. Bol by to len ďalší dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy, nad rámec neplatnosti vyslovenej v tejto veci. Znamenalo by to, že navrhovateľka nebola vlastníčkou vôbec, a nielen v deň uzavretia nájomnej zmluvy. Ako súd už zdôraznil, výsledok dovolacieho konania vo veci neplatnosti darovacích zmlúv nemôže ovplyvniť výsledok tohto konania ani v prípade, ak darovacie zmluvy budú určené za neplatné, ani v prípade, ak nebudú určené za neplatné. Sporná nájomná zmluva zo dňa 4.1.2000 bude neplatným právnym úkonom bez ohľadu na výsledok dovolacieho konania.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky tvrdil, že navrhovateľka nadobudla aktívnu legitimáciu na vymáhanie zmluvného nároku - nájomného na základe úkonu, odstúpenia od darovacej zmluvy zo dňa 20.6.2013 bod I/1 „účastníci sa dojednávajú, že úžitky z nehnuteľností do dnešného dňa patria X. H.“ čl. 448, k tomu súd uvádza.

Za situácie, že právoplatným spôsobom bolo rozhodnuté o neplatnosti darovacích zmlúv, bolo nevyhnutné konštatovať, že platným spôsobom možno odstúpiť len od platného právneho úkonu. V nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP sú darovacie zmluvy právoplatne určené za neplatné, treba vychádzať zo záveru, že neplatné je aj odstúpenie od darovacích zmlúv. Neuzavrela platnú nájomnú zmluvu, nemôže v tomto konaní dôvodne požadovať nájomné.

Odstúpenie od darovacej zmluvy nemá právnu relevanciu k predmetu sporu.

Z neplatného právneho úkonu odstúpenia od darovacích zmlúv nemohla navrhovateľka získať aktívnu legitimáciu k vymáhaniu zmluvného nároku - nájomného (§ 494 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ ide o dôkaz, že F. H. dohodou postúpil právo na nájomné tvoriace predmet sporu na navrhovateľku (čl. 443, 445), také tvrdenie je taktiež právne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu, ktorý tvorí právo na zaplatenie nájomného patriaceho navrhovateľke za rok 2004. Z dôvodov už uvedených sa F. H. nestal nositeľom práva na zaplatenie nájomného za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 4.1.2000 a ktorý je predmetom tohto konania. F. H. mal uzavretú nájomnú zmluvu na svoje spoluvlastnícke podiely v totožných nehnuteľnostiach, ktoré netvoria predmet tohto konania. Zmluvou o postúpení preto nemohol na navrhovateľku platne postúpiť právo na zaplatenie nájomného za rok 2004 z podielov navrhovateľky, keď nebol nositeľom tohto práva. Na navrhovateľku mohol postúpiť len právo na zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy medzi ním a odporcom. Predmetom tohto konania však je právo na zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom. Preto ani postúpenie nájomného z F. H. na navrhovateľku nemá právnu relevanciu k predmetu sporu.

Navrhovateľka nezískala aktívnu legitimáciu k vymáhaniu zmluvného nároku - nájomného za rok 2004 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od otca F. H. zo dňa 26.11.2005.

Tvrdenia v návrhu čl. 1 spisu neumožňujú nárok posúdiť právne ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (nález Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012, R Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.9.2010, R NS SR z 24.3.2010, R NS SR 11 M Obdo V 19/2007 zo dňa 31.7.2008, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.7.2014. Subsumovať skutkový stav pod hypotézu právnej normy podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka by

súd mohol len vtedy, keby návrh (čl. 1 spisu) obsahoval tvrdenie o neplatnosti, resp. neexistencii platnej nájomnej zmluvy. Návrh čl. 1 však obsahuje nárok na nájomné na základe platnej nájomnej zmluvy. K záverom odvolacieho súdu prečo v takom prípade súd skorším rozsudkom (čl. 172) vyhovel návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, prvostupňový súd udáva. Rozsudok o vydaní bezdôvodného obohatenia čl. 172 je zo dňa 22.9.2009. Až časovo následne boli vydané právne normy (prvá a druhá strana odôvodnenia tohto rozsudku), hlavne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v druhovo totožnej veci -142 zo dňa 30.7.2014 a z ktorých súd mal ustálené, že tvrdenú inú kvalifikáciu odvolací súd vyhodnotil ako zmenu návrhu. Mal za to, že nárok je uplatnený ako zmluvný nárok - nájomné.

Z procesného hľadiska odporca žiadal konanie prerušiť. Mal za to, že súd nemôže prejudiciálne v inom konaní rozhodnúť o otázke neplatnosti darovacích zmlúv riešenej v konaní . Zároveň mal za to, že ide o otázku, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie vo veci .

K tomu navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s prerušením konania. Mala za to, že súd má právo prejudiciálne ustáliť uvedenú otázku, či bol vlastníkom darovaných podielov F. H. alebo X. M.. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 24.10.1995, ktorým bol spoluvlastnícky podiel F. H. potvrdený. Poukázal na nezapísateľnosť rozsudku sp. zn. v katastri nehnuteľností.

Okresný súd v Čadci rozsudkom č.k. -100 zo dňa 10.1.2008 zamietol návrh v celom rozsahu. Odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie uznesením č.k. -116 zo dňa 30.4.2009. Opätovne Okresný súd v Čadci rozhodol rozsudkom č.k. -172 zo dňa 22.9.2009 tak, že zamietol návrh v celom rozsahu. Odvolací súd uznesením č.k. -211 zo dňa 23.3.2011 zrušil rozsudok prvostupňového súdu.

Návrh na prerušenie konania podal odporca dňa 5.2.2007 (čl. 13).

Okresný súd v Čadci uznesením č.k. -43 zo dňa 20.9.2007 zamietol návrh na prerušenie konania. Krajský súd v Žiline toto uznesenie nezrušil (uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -211 zo dňa 23.3.2011) vo výrokovej časti, ale v odôvodnení uviedol, že súd musí konanie prerušiť, nemôže riešiť otázku spoluvlastníctva navrhovateľky ako otázku predbežnú. Odporca dňa 14.10.2011 (čl. 216) opakovane podal návrh na prerušenie konania.

Okresný súd v Čadci uznesením č.k. -218 zo dňa 9.11.2011 prerušil konanie do právoplatného ukončenia konania vo veci . Uznesenie o prerušení konania tak nadobudlo právoplatnosť dňa 12.1.2012.

Konanie bolo prerušené od 12.1.2012 do právoplatného ukončenia veci , teda do 28.1.2014.

Vo veci vedenej pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. bolo rozhodnuté dňa 18.9.2012 rozsudkom č.k. -793. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. -918 zo dňa 9.7.2003 rozsudok prvostupňového súdu zmenil a určil, že darovacia zmluva V XXXX/XXXX uzavretá medzi F. H. a X.. X. H., nar. XX.X.XXXX, dňa 19.9.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 13.11.2000, ktorá sa týkala nehnuteľnosti na LV č. XXXX katastrálneho územia X., je neplatná. Určil, že darovacia zmluva V XXXX/XXXX zo dňa 19.9.2000, uzavretá medzi F. H. a X.. X. Z., S.. X.XX.XXXX, dňa 19.9.2000, ktorej vklad bol povolený dňa 13.11.2000, ktorej obsahom boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX katastrálneho územia X., je neplatná. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že darovacie zmluvy považuje za neplatné z toho dôvodu, že podiel F. H. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb H. V. Z. Q. X. z 30.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí X. M. na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -52 zo dňa 22.11.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 1.6.2001. Podiely určené X. M. sú totožné, podľa názoru odvolacieho súdu, s podielmi, ktoré boli predmetom darovacích zmlúv z F. H. na jeho dcéry. F.S. H. previedol podiely, ktoré nevlastnil. Mal za to, že nároky priznané v konaní sú iné, než nároky priznané rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -23 zo dňa 24.10.1995, ktorým správny súd potvrdil rozhodnutie Pozemkového úradu v Čadci zo dňa 12.6.1995. K argumentu prvostupňového súdu, že nie je daný naliehalvý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov - darovacích zmlúv, pretože rozsudok -52 zo dňa 22.11.2000 je nevykonateľný, nezapísateľný v katastri nehnuteľností,

odvolací súd uviedol, že k zápisu rozsudku v katastri bránili uvedené darovacie zmluvy. Ich určením za neplatné podľa § 36a katastrálneho zákona táto prekážka odpadne a rozsudok bude zapísateľný v katastri nehnuteľností. Je teda daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacích zmlúv. Rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. -793 zo dňa 18.9.2012 tak nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2014.

Konanie vo veci tak bolo prerušené do právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. , teda do 28.1.2014. Navrhovateľka podala dovolanie proti právoplatnému rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odklade vykonateľnosti uvedeného rozsudku.

Táto procesná situácia však nemala vplyv na pokračovanie v prerušenom konaní, pretože konanie bolo prerušené do právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. a nie do vykonateľnosti uvedeného rozsudku. Okrem uvedeného, dovolacie konanie nemá vplyv na predmet sporu, pretože súd určil nájomné zmluvy za neplatné z dôvodu, ktorý je odlišný od dôvodu neplatnosti darovacích zmlúv (v nadväznosti na to aj nájomných zmlúv), ktorý tvorí predmet sporu pred dovolacím súdom vo veci sp. zn. . Na základe uvedených dôvodov súd pokračoval v konaní. Mal za to, že konanie nie je prerušené.

Vzhľadom k neustálym sťažnostiam právneho zástupcu odporcu na osobu sudkyne bolo potrebné vyriešiť aj otázku zaujatosti sudkyne v nadväznosti na § 14 ods. 1 OSP.

Vzhľadom k tomu, že syn sudkyne utrpel úraz a domnelého útočníka zastupuje právny zástupca odporcu, sudkyňa z tohto dôvodu požiadala o vylúčenie z rozhodovania v tejto veci, rovnako v ostatných veciach (čl. 275-277).

Pre súd, účastníkov konania a právnych zástupcov aj v tomto smere je záväzný záver rozhodnutie nadriadeného súdu - Krajského súdu v Žiline č.k. -279 zo dňa 12.2.2014, ktorý rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená z rozhodovania v tejto veci. Právny zástupca odporcu napriek záverom nadriadených súdov podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie ústavného práva odporcu na nezávislého a nestranného sudcu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (vyrozumenie o sťažnosti - čl. 301, odpoveď súdu čl. 339).

Ak Ústavný súd Slovenskej republiky vzhľadom k ústavnej sťažnosti právneho zástupcu odporcu dospeje k inému záveru, sudkyňa bude rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v celom rozsahu rešpektovať.

V časovej príčinnej súvislosti s voľbami doručila navrhovateľka sťažnosť na sudkyňu dňa 25.2.2016 (čl. 426), ku ktorej sa sudkyňa vyjadrila pod Spr 12/2016 na čl. 430 spisu. Sťažnosť bola doručená v časovej príčinnej súvislosti s voľbami a sťažnosť bola doručená na vedomie predsedovi vlády SR, ministrovi spravodlivosti SR, verejnej ochrankyni práv, predsedníčke Súdnej rady SR, predsedníčke Krajského súdu v Žilien. Námietka zaujatosti voči sudkyni vznesená právne relevantným spôsobom nebola a sudkyňa z vlastnej iniciatívy vec nepredložila nadriadenému súdu k vylúčeniu sudkyne z rozhodovacej činnosti. Má však za to, že taktiež išlo o tlak zo strany navrhovateľky na sudkyňu a na jej rozhodovaciu činnosť.

Úspešným účastníkom konania je odporca. Podľa § 142 ods. 1 OSP mu patrí plná náhrada trov konania. Náhradu trov konania mu súd priznal v súlade s § 151 ods. 1 OSP, vo výške účelne vynaložených nákladov, v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov.

Súd priznal náhradu trov konania za nasledovné úkony právnej pomoci:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia 2.2.2007 71,37 € 2/ odpor proti platobnému rozkazu 5.2.2007 71,37 € 3/ zastúpenie pri pojednávaní 11.12.2007 17,84 € 4/ zastúpenie pri pojednávaní 10.1.2008 71,37 € 5/ vyjadrenie k odvolaniu 19.5.2008 71,37 € 6/ zastúpenie pri pojednávaní 22.9.2009 71,37 € 7/ odvolanie proti rozsudku 4.11.2009 71,37 €

8/ návrh na prerušenie konania 14.10.2011 71,37 € 9/ zastúpenie pri pojednávaní 24.4.2014 71,37 € 10/ zastúpenie pri pojednávaní 25.9.2014 71,37 € 11/ vyjadrenie k odvolaniu 20.11.2014 71,37 € 12/ zastúpenie pri pojednávaní 24.3.2016 71,37 € Spolu 802,91 €

- paušálne náhrady r. 2007 (3 x 5,91 €) 17,73 €

- paušálne náhrady r. 2008 (2 x 6,31 €) 12,62 €

- paušálne náhrady r. 2009 (2 x 6,95 €) 13,90 €

- paušálne náhrady r. 2011 (1 x 7,41 €) 7,41 €

- paušálne náhrady r. 2014 (3 x 8,04 €) 24,12 €

- paušálne náhrady r. 2016 (1 x 8,58 €) 8,58 € Spolu 84,36 €

802,91 € + 84,36 € = 887,27 € + 20 % DPH (= 177) = 1 064,27 €.

Súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania, ktoré neboli vyúčtované (skutkovo, matematicky), tak ako to ukladá ustanovenie § 151 ods. 1 OSP. Vyúčtovanie spôsobom: „zaplatené súdne poplatky“ za také vyúčtovanie nepovažoval. Ide o návrhové konanie, nie je zrejmé, ktoré konkrétne poplatky žiada nahradiť a v akej výške.

V nadväznosti na § 142 ods. 1 OSP súd prizná náhradu účelne, efektívne vynaložených nákladov. Súd nepriznal náhradu neúčelne, neefektívne vynaložených nákladov. Považoval za ne doplnenie dôvodov odvolania 1.12.2009 čl. 181, ktoré sa týka len vylúčenia VSÚ - F.. A., N.. Č.. M., nemá žiaden vplyv na vec samú. Za neúčelný úkon právnej pomoci súd považoval aj vyjadrenie zo dňa 17.7.2013 čl. 235, ktoré nie je podaním vo veci samej a je neúčelným úkonom - v tomto úkone právny zástupca odporcu dáva súdu pokyn, aby vytýčil pojednávanie, aj keď vec nenadobudla právoplatnosť a návrh zamietnuť (konanie bolo na odvolanie odporcu prerušené do právoplatného ukončenia veci ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.