Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/312/2014

Uznesenie

Krajský súd Žilina, ako odvolací súd v právnej veci navrhovateľky: Mgr. O. G., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XX, C., právne zastúpená JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom C., G. XXXX/XX, P. O. BOX č. XXX, proti odporcovi: Lesné spoločenstvo Kysučné, spol. s r.o., so sídlom Makov 121, IČO: 36 005 843, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, o zaplatenie 1.493,72 eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -123 z 10. decembra 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke istinu 1.493,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1.1.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania včítane trov právneho zastúpenia, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti, ktorým úrok z omeškania prevyšuje sumu 9,5% ročne zo sumy 1.493,72 eur od 1.1.2005 do zaplatenia zamietol. V ďalšom výroku zaviazal odporcu k náhrade trov konania navrhovateľke včítane trov právneho zastúpenia vo výške 2.120,36 eur. Rozsudok odôvodnil tým, že pokiaľ odporca poukazuje na to, že navrhovateľka je zapísaná na liste vlastníctva iba formálne, nakoľko Katastrálny úrad odmieta vykonať zápis právoplatných rozhodnutí, ktorým v konaní bolo určené, že podiel, ktorý má vedený na liste vlastníctva č. XXXX pod B258, nepatrí navrhovateľke ani jej právnemu predchodcovi, odporca takýmto tvrdením zavádza. Výroková časť uvedeného rozsudku neobsahuje také povinné náležitosti, z ktorých by vyplývalo, že odporca má právo jednať s inou osobou, ktorá je vlastníkom týchto nehnuteľností a podľa súboru popisných informácií katastra sa takýto výrok môže vzťahovať na akúkoľvek nehnuteľnosť, pričom ani v odôvodnení nie je ani zmienka, že by predmetom sporu boli nejaké nehnuteľnosti. Ak by sa predmetný rozsudok vzťahoval na nehnuteľnosti, na ktoré poukazuje odporca, Správa katastra by bola z úradnej povinnosti vykonala do katastra záznam verejnej listiny a zapísala tieto nehnuteľnosti. Odporca tiež zavádza poukazovaním na obdobné konania, kde žalovala navrhovateľka nájomné za iné obdobia, pričom prerušené konania sú iba tam, kde navrhovateľka nepodala opravný prostriedok. Pri konaní bol podaný opravný prostriedok a Krajský súd v Žiline nevidel dôvod na prerušenie konania a svojim uznesením zo dňa 26.9.2006 zrušil uznesenie okresného súdu, ktorým konanie prerušil a vrátil súdu na ďalšie konanie. Prvostupňový súd v uvedenom konaní pokračoval, rozhodol v merite veci, avšak rozsudok prvostupňového súdu nebol v čase podania uvedeného vyjadrenia právoplatný, pretože bol odporcom podaný opravný prostriedok. Následne uznesením zo dňa 23.10.2007 bolo konanie prerušené do právoplatného rozhodnutia vo veci Okresného súdu v Čadci a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.2.2008. Po prerušení konania čakal na rozhodnutie vo veci a následne uznesením zo dňa 8.9.2011 rozhodol, že bude pokračovať v konaní vzhľadom na tú skutočnosť, že tak táto prejednávaná vec ako aj vec bola prejednávaná v tom istom senáte, a preto nariadil pojednávanie, avšak po doručení predvolania opätovne odporca podaním z 20.9.2011 navrhol prerušenie konania v zmysle §-u 109 ods. 2 písm. c)

O.s.p. z dôvodu, že nebolo rozhodnuté vo veci . Zároveň podal odvolanie proti uzneseniu z 8.9.2011, ktorým súd rozhodol, že bude pokračovať v ďalšom konaní. Poukázal na rozhodnutia českých súdov týkajúce sa opatrení na odstránenie prekážok postupu konania. Súd procesnými postupmi, ktoré súviseli s prerušením konania, rozhodovaním druhostupňového súdu o podaných odvolaniach po rozhodnutí vo veci , nariadil pojednávanie dňa 17.9.2013, ktorým vzhľadom na rozhodovanie druhostupňového súdu o odvolaní odporcu, ktoré bolo skončené zmenou prvostupňového rozhodnutia, avšak spis nebol takmer pol roka vrátený z krajského súdu, rozhodol vo veci ďalej konať aj napriek tomu, že právny zástupca odporcu na pojednávaní predniesol, že vo veci Krajský súd v Žiline pod sp. zn. rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil, teda na základe takéhoto rozhodnutia krajského súdu stratila navrhovateľka aktívnu legitimáciu, pretože predmetom konania vo veci bola neplatnosť prevodu predmetných spoluvlastníckych podielov z pôvodného vlastníka M. U. na navrhovateľku Mgr. O. G., okrem ďalších podielov prevedených na ďalšiu dcéru M. U. Mgr. U.. Tvrdenie odporcu, ktoré sa stotožňuje s právnym názorom účastníkov v konaní na strane navrhovateľov, je v rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.10.1995, ktorým bolo rozhodované o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Pozemkového úradu v Čadci, keď v dôvodoch uvedeného rozsudku sa konštatuje, že odvolací súd sa podrobne a rozsiahle zaoberal námietkami zo strany právnej predchodkyne S. N. a spol., ktorí si uplatňovali vlastnícke právo k podielom v nehnuteľnostiach, ktoré v tomto konaní sú predmetom nájomnej zmluvy uzavretej s odporcom Lesným spoločenstvom a M. U., resp. navrhovateľkou v tomto konaní. Druhostupňový súd v Banskej Bystrici v uvedenom konaní konštatoval, z akých dôkazov a z akých hodnotení vykonaného dokazovania vychádzal, keď rozhodol tak, že predmetné podiely v uvedených nehnuteľnostiach nepatria právnej predchodkyni S. N. a spol. O. N., ale že tieto nehnuteľnosti patria právnemu predchodcovi navrhovateľky M. U.. Vzhľadom na dlhotrvajúci spor o predmetné podiely, právny predchodca navrhovateľky všetky svoje pohľadávky, ktoré mal voči Lesnému spoločenstvu, t. j. odporcovi v tomto konaní, z titulu užívania spoluvlastníckych podielov Lesného spoločenstva, ktoré bez akejkoľvek náhrady odporca dlhodobo užíva, z dôvodu dlhotrvajúceho súdneho sporu postúpil pohľadávky na svoje dcéry, konkrétne v tomto konaní ide o pohľadávku, ktorá bola postúpená ako pohľadávka nájomného za rok 2004 vo výške 45.000,- Sk, ktorá bola zmluvou zo dňa 27.12.2006 postúpená na postupcu Mgr. O. G.. M. U., teda právny predchodca navrhovateľky podaním z 8.10.2013 oznámil Lesnému spoločenstvu Kysučné, že svoju pohľadávku v tomto konaní okrem iných pohľadávok, ktoré sú predmetom sporov na Okresnom súde v Čadci, postúpil na navrhovateľku Mgr. O. G. s tým, že odporca namietal postúpenie týchto pohľadávok a zaujímal stanovisko, že na strane navrhovateľky nie je aktívna legitimácia na podanie takéhoto návrhu. V čase, keď postupoval svoje pohľadávky M. U. na navrhovateľku a v ďalších konaniach na ďalšiu svoju dcéru, vychádzal z právneho názoru, že v konaní nebolo druhostupňovým súdom postupované v súlade so všeobecným právnym názorom rozhodovacej praxe súdov a stanoviskami Najvyššieho súdu SR a doložil do súdneho spisu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní účastníkov, ktorých sa rozhodovalo o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý spočíval v obdobnom právnom probléme, keď sa navrhovatelia v uvedenom konaní proti odporcom domáhali vyslovenia neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy, na základe ktorej malo prejsť vlastnícke právo na navrhovateľov a druhostupňový súd riešil obdobný právny názor týkajúci sa naliehavého právneho záujmu podľa §-u 80 písm. c) O.s.p. a preto M. U. v domnení, že bude úspešný v konaní , pôvodne nežaloval osobne svoje nároky týkajúce sa nájomného, ktoré pre dlhotrvajúci spor o vlastníctvo by takýmto spôsobom sa premlčali, preto postúpil pohľadávky na navrhovateľku a na zdôraznenie svojho právneho názoru predložila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu citované rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorým Krajský súd v Žiline v obdobnej veci ako v konaní zaujal rozdielny právny názor ako v konaní v obdobnom skutkovom a právnom posúdení veci, keď považoval za potrebné uviesť, že pre posúdenie naliehavého právneho záujmu žalobcov na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu je potrebné si ujasniť, či by prípadné rozhodnutie, ktoré by takejto žalobe vyhovelo, bolo podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností a preto z tohto dôvodu považoval za potrebné pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu vychádzať z ustanovenia §-u 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo o neplatnosti dobrovoľnej dražby, Správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou a to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa takáto právna zmena týka. To znamená, že riadiac sa takýmto právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR, považoval sa vzhľadom na zmenené rozhodnutie vo veci M. U. za osobu, ktorá bude v evidencii nehnuteľnosti po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia zapísaná v katastri nehnuteľnosti a teda osobou

oprávnenou postúpiť svoje pohľadávky na navrhovateľku, ktorý vzhľadom na situácia v dlhotrvajúcom súdnom spore o určenie vlastníckeho práva k predmetným podielom sa pôvodne stala zmluvnou stranou s odporcom na základe zmluvy o nájme k nehnuteľnostiam, ktoré užíva bez právneho dôvodu a hradenia nájomného odporca. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 4.1.2000 vyplýva, že M. U. bol splnomocnený za prenajímateľa a on uzatváral nájomnú zmluvu so štatutárnym zástupcom odporcu Lesné spoločenstvo Kysučné, keď výška nájmu bola dohodnutá v čl. IV nájomnej zmluvy na základe § 15 a § 17 Vyhl.č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov a trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších zmien a doplnkov tak, že výška nájomného za rok 2000 predstavovala za jeden podiel prenajatých nehnuteľností, ktorý predstavuje 5300 m2 6.300,- Sk a pre ďalšie roky bude nájomné stanovené dodatkom k tejto zmluve po dohode zmluvných strán. Nájomné je splatné najneskôr do 31.12. roka, ktorého sa týka. Teda v súdenom prípade pre rok 2004 bolo nájomné za jeden podiel dohodnuté vo výške 4.500,- Sk, tak ako to vyplýva aj z ďalších sporov vedených pred Okresným súdom v Čadci týkajúcich sa prenájmu podielov a keďže podľa čl. II uvedenej zmluvy je v tomto prípade výška podielu navrhovateľky 10 podielov, za rok 2004 prislúcha navrhovateľke, resp. jej právnemu predchodcovi suma 45.000,- Sk, čo od 1.1.2009 v prepočte konverzným kurzom slovenskej koruny na euro predstavuje sumu 1.493,72 Eur. O úroku z omeškania rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Odporcu zaviazal k náhrade trov konania navrhovateľke podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca. Poukázal na to, že okresný súd svoje rozhodnutie odvodil od toho, že aj v prípade ak by zostalo v platnosti rozhodnutie , platil by stále zápis v Katastri nehnuteľnosti pred týmto rozhodnutím, čiže M. U.. Takéto odôvodnenie rozhodnutia v žiadnom prípade neobstojí. Už krajský súd v rozsudku zo dňa 9.7.2013 pod sp. zn. zmenil rozhodnutie Okresného súdu v Čadci takým spôsobom, že určil, že darovacia zmluva V 1901/2000 uzatvorená medzi odporcom v 1/ rade a odporkyňou v 2/ rade zo dňa 19.9.2000, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v Čadci - katastrálny odbor dňa 13.11.2000, ktorá sa týkala nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. O. je neplatná. Ďalej určil, že darovacia zmluva V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000 uzatvorená medzi odporcom v 1/ rade a odporkyňou v 3/ rade, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v Čadci - katastrálny odbor dňa 13.11.2000, ktorej obsahom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. O. je neplatná, pričom krajský súd na str. 10 tohto rozhodnutia aj uviedol, že „tento stav právnej neistoty bol založený tou skutočnosťou, že odporca v rade 4/ M. U. ako nevlastník podielu v Lesnom spoločenstve 20 podielov k spoločnému nehnuteľnému majetku darovacími zmluvami previedol v podiele na svoje dcéry. Tým porušil rímsku zásadu Nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet (previedol viac práv ako sám má). Uvedený právny záver o porušení tejto právnej zásady konštatoval krajský súd i vo svojich predchádzajúcich zrušovacích rozhodnutiach a v priebehu konania malo dôjsť k identifikácii uvedených podielov a ich obsahu. V zmysle vyššie uvedeného neobstojí ani tvrdenie navrhovateľky, že M. U. ešte pred podaním návrh na začatie konania previedol svoje podiely na Mgr. O. U. a PhDr. O. G.. V tomto prípade nemohol previesť podiely v rozsahu 20 podielov, pretože 20 podielov nikdy nevlastnil, teda je nesporné, že nemohol postupovať pohľadávku v takej výške v akej ju postúpil a v akej si ju uplatňovala navrhovateľka v tomto konaní, keďže M. U. takúto pohľadávku nikdy nevlastnil a nikdy s ňou ani nedisponoval, pretože nedisponoval takýmto množstvom podielov. Oznámenie o postúpení pohľadávky nebolo urobené bez zbytočného odkladu v zmysle ust. 526 Občianskeho zákonníka, keď bolo urobené až listom zo dňa 8.10.2013, čiže až po tom dátume, čo už bolo navrhovateľke zrejmé ako dopadol súdny spor na krajskom súde, ktoré rozhodnutie bolo vydané 9.7.2013. Aj v tomto je zrejmé vidno špekulatívne konanie navrhovateľa v snahe uplatniť si predmetný nárok, ktorý neexistuje. Keďže malo ísť o postúpenie pohľadávky dňa 28.12.2007, o čom je možné pochybovať, že v takomto čase došlo k predmetnému postúpeniu pohľadávky, pretože žalobným návrhom zo dňa 31.12.2009 sa navrhovateľka domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a nezdôvodnila titulom získania pohľadávky postúpením pohľadávky, ale darovacou zmluvou. Preto keď už navrhovateľka vedela 3 roky o postúpení pohľadávky, zrejmé, že takéto postúpenie by súdu oznámila. Vzhľadom na to je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, a to predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky aj s poukazom na ustanovenie § 526 s tým. že má dôjsť k oznámeniu pohľadávky bez zbytočného odkladu ako aj to, že postúpenie pohľadávky sa zrazu zjavilo až po tom, čo Krajský súd v Žiline v rozhodnutí zmenil rozhodnutie Okresného súdu Čadca. Taktiež z dôvodu, že M. U. s prihliadnutím na svoj vek a zdravotný stav sa snažil tieto podiely vysporiadať, a preto z opatrnosti postúpil pohľadávku, pričom pohľadávku v tom čase ani mať nemohol a nemal čo postúpiť. Ďalej treba posúdiť, či M. U. bol spôsobilý na postúpenie takejto pohľadávky a či vlastne pohľadávkou disponoval.

V prípade, ak by takáto zmluva o postúpení pohľadávky medzi M. U. a Mgr. O. U. a PhDr. O. G. vôbec existovala, tak navrhovateľka nemala problém takúto zmluvu do konania predložiť. Taktiež poukázal na skutočnosť, že účastník konania má právo na spravodlivý proces a na náležité odôvodnenie rozhodnutia, pričom v tomto prípade takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je dostatočné, nedáva odpovede na všetky položené otázky. V tomto smere poukazuje na niekoľko nálezov Ústavného súdu SR a to prvého senátu Ústavného súdu I ako aj ako aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. V tomto prípade považuje vykladanie podústavných noriem príliš formálne, ak súd nepovažuje za potrebné predložiť zmluvu o postúpení pohľadávky, pričom argumentujúc § 526 ods. 2 O. z., podľa ktorého, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je pre konanie významná a objavila sa až 5 rokov po začatí súdneho sporu, pričom k oznámeniu postúpenia pohľadávky malo dôjsť 6 rokov pred tým, ako pohľadávka samotná mala vzniknúť, čiže v tomto smere je rozhodujúce, či samotné postúpenie pohľadávky je platné alebo nie, či takáto zmluva vôbec existuje a v prípade ak neexistuje, tak v takom prípade je aj rozporná aktívna vecná legitimácia navrhovateľky. Preto navrhuje rozhodnutie súdu zrušil a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť a žiada priznať náhrada trov konania a právneho zastupovania.

Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd Žilina, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1, 4 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Preskúmateľným, teda zrozumiteľným a riadne odôvodneným je rozhodnutie, ktoré v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 157 ods. 2 O.s.p. obsahuje stručný a jasný výklad o tom, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a z akého dôvodu nerealizoval žiadne zistenia z niektorých vykonaných dôkazov. Nevyhnutnou požiadavkou riadneho odôvodnenia rozhodnutia je súdom prijatý záver o skutkovom stave veci a naň nadväzujúcom právnom posúdení veci.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko neobsahuje právne posúdenie veci, okrem právneho posúdenia priznaných úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené sa jedná o nepreskúmateľné rozhodnutie, čo je nutné považovať za porušenie práva na spravodlivý súdny proces, čím napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Porušením tohto práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu odôvodniť svoje rozhodnutie na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť aj náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov, v dôsledku čoho sa mu odníma možnosť konať pred súdom.

Právne posúdenie veci okresným súdom nie je možné vyložiť ani z odôvodnenia skutkového stavu, bez uvedenia zákonných ustanovení, na základe ktorých bol priznaný nárok navrhovateľke. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne navrhovateľka sa domáhala zaplatenia žalovanej istiny titulom nájomnej zmluvy uzavretej medzi ňou a odporcom dňa 4.1.2000. V priebehu konania zmenila skutkové tvrdenia, na základe ktorých sa domáha svojho nároku. Uvádzala, že žalovaná istina jej mala byť postúpená zmluvou zo dňa 27.12.2006 jej otcom M. U.. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia udáva, že sa

malo jednať na jednej strane o pohľadávku, ktorú mal M. U. voči odporcovi titulom užívania označených nehnuteľností a v ďalšom že má ísť o nájomné za užívanie nehnuteľností na základe nájomnej zmluvy z 4.1.2000, ktorú M. U. podpisoval s odporcom ako splnomocnený zástupca navrhovateľky. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že nie je možné považovať predmetnú nájomnú zmluvu, za zmluvu uzavretú medzi odporcom a M. U., nakoľko tento v uvedenej zmluve vystupoval len ako splnomocnenec a nie ako prenajímateľ. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúceho zo všeobecne prijatej právnej teórie, je potrebné rozlíšiť zmenu žalobnej žiadosti spočívajúcu v odlišnom vymedzení jej kvalitatívnej alebo kvantitatívnej stránky a zmenu rozhodujúcich skutkových okolností tvoriacich podklad žaloby. Podľa zásady iura novit curia právna kvalifikácia účastníkmi predneseného skutkového stavu je vecou súdu a v prípade, že navrhovateľ fakultatívne uvedie aj právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, môže ju kedykoľvek v priebehu konania zmeniť bez potreby osobitného rozhodnutia súdu v zmysle ustanovenia § 95 O.s.p. Zároveň však zdôrazňuje, že v prejednávanej veci sa zo strany navrhovateľky nejedná výlučne o zmenu právnej kvalifikácie, ale aj o podstatnú zmenu doteraz tvrdených skutkových okolností, na ktorých žalobný návrh spočíva, titulov na základe ktorých sa domáha svojho nároku. Pokiaľ navrhovateľka v žalobnom návrhu jednoznačne vymedzila uplatnený nárok ako právo plynúce jej zo zmluvného vzťahu existujúceho medzi účastníkmi konania - nájomnej zmluvy, podmienila tým koncepciu procesnej obrany odporcu a následne aj smer a obsahovú náplň dokazovania. V prípade uplatnenia nároku z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky M. U. je dôvodné predpokladať, že charakter odporcových tvrdení a navrhovaných dôkazov by sa oproti dovtedy prednesených líšil. Rovnako aj činnosť súdu musí byť zameraná na objasnenie odlišných skutočností, pre posúdenie ktorých nebol doterajším konaním vytvorený dostatočný podklad. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné uvedené konanie navrhovateľky posúdiť ako návrh na zmenu návrhu a o tomto návrhu náležite rozhodnúť. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd v tomto procesne pochybil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nekorešponduje s vykonaným dokazovaním ohľadne postúpenia pohľadávky M. U. na navrhovateľku. Okresný súd v odôvodnení uvádza, že M. U. sa rozhodol pre postúpenie pohľadávky z dôvodu dlhotrvajúceho sporu (v odôvodnení nebol tento spor presne špecifikovaný) a že vychádzal z právneho názoru, že v konaní nebolo druhostupňovým súdom postupované v súlade so všeobecným právnym názorom rozhodovacej praxe a stanoviskami Najvyššieho súdu SR (rovnako nie je špecifikované kedy a čím nebolo správne postupované druhostupňový súdom) a v súvislosti s tým, mal doložiť do spisu rozhodnutie Najvyššieho súdu S SR . Uvedené však nevyplýva zo spisu, navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu doložila do spisu iba kópiu oznámenia, ktorým M. U. oznámil postúpenie pohľadávok odporcovi s konkrétnou spisovou značkou, pod ktorou sa má viesť konanie na súde ohľadne tej-ktorej pohľadávky, avšak vyššie uvádzané skutočnosti v tomto oznámení nie sú uvedené. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé z čoho okresný súd vychádzal pri takomto konštatovaní, keď vo veci M. U. nebol vypočutý ako svedok a z celého spisového materiálu uvedené skutočnosti nevyplývajú. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní súd prvého stupňa odstráni vytýkané procesné pochybenia, vykoná dokazovanie v potrebnom rozsahu a po vyhodnotení všetkých dôkazov v intenciách § 132 O.s.p. vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie odôvodní v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 157 ods. 2 O.s.p., aby uvedené bolo preskúmateľné a bolo zachované právo účastníkov konania na možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov. Zároveň rozhodne i o trovách celého konania vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.