Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-166-2020.pdf
PDF · 119.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/166/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobcu: G.. F. F., U.. XX.XX.XXXX, R. H. R., L. A. X, zast. Accent Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jakubovo námestie 9, proti žalovanému: A. Q., E. E. H. T., Č. A., D. XXXX/XX, B.: XX XXX XXX, o zaplatenie 7.030,46 eur s prísl., na odvolanie oboch procesných strán proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. júna 2020 č.k. 9C/178/2016-224 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1/ Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.599,54 eur do troch dní od jeho právoplatnosti, v časti istiny 3.240,92 eur žalobu žalobcu zamietol, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V časti sumy 1.190 eur konanie zastavil a v tejto časti žalovanému náhradu trov konania rovnako nepriznal. 2/ Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 07.09.2015 písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia stavebných úprav v rodinnom dome žalobcu v T. H. A.. Zmluvné strany sa dohodli, že realizácia stavebných úprav rodinného domu sa uskutoční v zmysle Prílohy č. 1 a že dielo bude vykonané podľa technickej dokumentácie, ktorá tvorí prílohu zmluvy. Zhotoviteľ sa zaviazal dielo zhotoviť v lehote od 07.09.2015 do 31.10.2015. Cena diela bola dohodnutá na základe predloženého rozpočtu na sumu 4.406,59 eur s tým, že cena diela bude zhotoviteľovi uhradená tak, že ku dňu podpisu zmluvy odovzdal objednávateľ zhotoviteľovi zálohu na dielo v sume 2.210 eur a zvyšok 2.196,59 eur bude zhotoviteľovi uhradený po riadnom odovzdaní diela, odstránení všetkých vád a nedorobkov a po splnení všetkých záväzkov zhotoviteľa z tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že cena diela je konečná a nie je možné ju meniť bez súhlasu objednávateľa. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že v prípade nedodržania lehoty podľa čl. II ods. 3 zmluvy je zhotoviteľ povinný po dobu omeškania zaplatiť objednávateľovi 1% z ceny diela a to za každý deň omeškania. Z cenovej ponuky, tvoriacej prílohu č. 1 k zmluve o dielo súd zistil, že zhotoviteľ sa zaviazal predmet diela mu zhotoviť za cenu 4.406,59 eur. Pod podpismi zmluvných strán žalovaný potvrdil, že dňa 07.09.2015 od žalobcu prevzal sumu 2.210 eur a dňa 22.10.2015 sumu 1.000 eur. Dňa 28.12.2015 žalovaný vzal svoje náradie a stavbu opustil. Žalobca opakovane žiadal žalovaného o dokončenie diela, k dokončeniu diela nedošlo. Žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy o dielo odstúpil z dôvodu, že k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej ani dodatočne poskytnutej lehote. Žalobou žalobca uplatnil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.840,46 eur, pozostávajúci zo sumy 5.155,71 eur - vyčíslená zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so zhotovením diela a sumy 684,75 eur (náhrada škody za nesprávne osadené WC v sume 701,88 eur znížená o preplatok v sume 17,13
eur ustálený po započítaní ceny žalovaným vykonaných prác v rozsahu ustálenom žalobcom v sume 3.227,13 eur a žalobcom uhradenej zálohy v sume 3.210 eur). 3/Žalovaný žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neuznal. Omeškanie s dokončením diela podľa neho spôsobil žalobca. K prerušeniu prác na diele došlo z dôvodu sústavného šikanovania a hrubého správania zo strany žalobcu. Omeškanie bolo tiež spôsobené opakovanými neoprávnenými zásahmi objednávateľa do vykonávaného diela. Keďže omeškanie bolo vyvolané správaním sa žalobcu, nie je možné požadovať zmluvnú pokutu, ktorá sa vzhľadom k celkovej cene diela javí byť neprimeraná. 4/Ako prejudiciálnou otázkou sa súd prvej inštancie zaoberal odstúpením od zmluvy o dielo žalobcom zo dňa 15.03.2016 z dôvodu, že k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej a ani dodatočne poskytnutej lehote. Dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy o dielo je platné, ani žalovaný toto nenamietal. Táto skutočnosť umožňovala žalobcovi účinne od zmluvy odstúpiť a toto svoje právo aj využil. Tým sa zmluva o dielo zrušila a účastníci mali právo len na vzájomné vysporiadanie. Súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 684,75 eur posúdil podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalovaný bol nepochybne podľa zmluvy povinný vykonať dielo riadne v súlade so zákonmi a normami platnými na území SR. Podľa Stanoviska spoločnosti Dowina stav, s.r.o. v Bratislave, vykonanie prestavby a obnovy zabudovanej WC konštrukcie pre umiestnenie sociálneho zariadenia na rodinnom dome žalobcu bolo podľa stanovenej normy nesprávne. Žalovaný tvrdil, no žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že WC tak bolo osadené na žiadosť žalobcu. Oprávnením žalobcu podľa zmluvy bolo v prípade nedodržania kvality diela vady diela vadu požadovať zadarmo odstránenie vady diela s termínom jej odstránenia. Nekvalitu diela bol povinný špecifikovať. Žalovaný bol nepochybne povinný vadu diela odstrániť. Súd mal za preukázané, že žalobca listom zo dňa 04.02.2016 žiadal o dokončenie diela, listom zo dňa 15.03.2016 žalobca od zmluvy o dielo odstúpil. Žalobca si teda zodpovednostný nárok u žalovaného neuplatnil. Podľa názoru súdu žalobca nebol oprávnený dať si vady údajne nesprávne zabudovanej WC konštrukcie odstrániť tretej osobe na náklady žalovaného, ktorý postup prichádzal do úvahy v prípade vád, ktoré by žalovaný neodstránil v dohodnutej lehote. Žalovaný tak neporušil žiadnu právnu povinnosť, v dôsledku ktorej by bol zodpovedný za vzniknutý stav. Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému primeranú lehotu na odstránenie vady diela, čomu nasvedčuje obsah vyššie uvedených listov, ktorými žalobca žiadal o dokončenie diela, nie však o opravu konkrétnej vady diela. Žalobca bol povinný umožniť žalovanému odstrániť vadu diela v súlade s platnou zmluvou, a pokiaľ tak neurobil a dal si opraviť strechu treťou osobou a spôsobom aký si zvolil, nemôže sa dovolávať voči žalovanému nároku na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku tohto správania vznikla, žalobu preto v tejto časti zamietol. 5/ V časti uplatnenej zmluvnej pokuty mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný sa zaviazal predmet zmluvy o dielo zhotoviť v čase od 07.09.2015 do 31.10.2015. Na žiadosť žalovaného, z dôvodu vzniku potreby nadprác, uzatvoril žalobca so žalovaným ústnu dohodu o predĺžení zhotovenia diela do 21.11.2015. Medzi žalobcom a žalovaným postupne vznikalo napätie ohľadom zhotovenia diela, nakoľko žalobca trval na tom, aby žalovaný dodržal technologické postupy pre jednotlivé dodávky predpísané výrobcom. Žalovaný dielo nedokončil a dňa 28.12.2015 vzal svoje náradie a dielo definitívne opustil. Nakoľko žalovaný dielo nedokončil, žalobca ho mailom o dňa 30.12.2015 vyzval na dokončenie diela v dodatočnej lehote do 15.01.2016, k dokončeniu diela zo strany žalovaného nedošlo. K dokončeniu diela nedošlo ani na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.02.2016, kde bol žalovaný zároveň upozornený, že ak dielo nebude v stanovenej lehote dokončené, žalobca bude nútený zabezpečiť dokončenie diela inou osobou a následne vzniknuté náklady uplatniť voči žalovanému. Žalovaného tiež upozornil na skutočnosť, že zmysle čl. VIII ods. 1 Zmluvy o dielo má popri nároku na náhradu škody zároveň nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na túto výzvu žalovaný písomne zareagoval a uviedol, že odmieta uhradiť zmluvnú pokutu, pričom tvrdil, že k omeškaniu zhotoviteľa došlo z dôvodu údajného hrubého správania sa žalobcu a medzi stranami došlo k narušeniu dôvery, ktorú už nebolo možné obnoviť. Žalobca k tomu uviedol, že tvrdenia žalovaného v tomto smere nie sú pravdivé. Žalobca iba trval na splnení termínu a riadnom dokončení diela. Žalovaný však už nebol ochotný dielo dokončiť. Žalovaný svoje tvrdenie o sústavnom šikanovaní a hrubom správaní sa žalobcu voči nemu ničím nepreukázal. Nakoľko k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej a ani dodatočne poskytnutej lehote, žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy o dielo zo dňa 07.09.2015 odstúpil. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému výzvu zo dňa 05.09.2016, ktorou ho vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá od 22.11.2015 do 18.03.2016 (deň prevzatia odstúpenia od zmluvy), predstavovala sumu 5.155,71 eur. 6/ Medzi stranami sporu bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1% z ceny diela za každý deň omeškania, čo vzhľadom na cenu diela 4.406,59 eur predstavuje sumu 44,06 eur denne. Takúto
zmluvnú pokutu súd prvej inštancie s ohľadom ku všetkým okolnostiam posudzovanej veci považoval za neprimerane vysokú. Dojednanie o výške zmluvnej pokuty považoval za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti posudzovanej veci, závery o primeranosti či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne zovšeobecniť a súdne rozhodnutia môžu byť len určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Zákon výslovne neupravuje obmedzenie dojednania zmluvnej pokuty, preto je nutné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou, nie však premrštenou výškou. Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky súd prihliadol k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, všetky okolnosti prejednávanej veci, pričom dospel k záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Súd za nedodržanie lehoty na zhotovenia diela do 21.11.2015 a s poukazom na č. VIII bod 1. Zmluvy o dielo uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny diela za každý deň omeškania, čo za obdobie od 22.11.2015 do 18.03.2016 predstavuje sumu 2.599,54 eur. Vychádzal pritom z ceny diela 4.406,59 eur, 0,5% predstavuje sumu 22,03 eur, za obdobie od 22.11.2015 do 18.3.2016 - spolu 118 dní, žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.599,54 eur. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7/ O nároku na náhradu trov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol žalobca v konaní úspešný v pomere 44% a žalovaný v pomere 56%, celkový úspech žalovaného tak predstavuje 12%. Žalovanému však náhradu trov konania nepriznal, keď z obsahu spisu trovy konania nevyplývajú, žalovaný si ich náhradu neuplatnil a ani ich náhradu nežiadal. 8/Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe procesné strany. 9/Žalobca odvolaním napadol podľa obsahu odvolania zamietajúcu časť výroku a súvisiaci výrok o náhrade trov, kde namietal že mu nebola priznaná náhrada trov minimálne vo výške 44 % v súlade s dosiahnutým úspechom v spore. Namietal posúdenie uplatnenej zmluvnej pokuty v časti jej výšky ako odporujúcej dobrým mravom, výška 1 % denne platila pre obe strany a bola oboma stranami odsúhlasená. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/172/2007, v zmysle ktorého zmluvná pokuta dojednaná vo výške 1% z dlžnej čiastky sa každý deň omeškania je s ohľadom ku všetkým okolnostiam daného prípadu primeraná a takéto dojednanie nie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, poukázal tiež na názory odbornej verejnosti, podľa ktorého aj pri niekoľkonásobnom presiahnutí hodnoty zabezpečovaného záväzku nemusí ísť o rozpor s dobrými mravmi. Moderačné právo súdu v tomto prípade bolo podľa odvolateľa aplikované bez individuálneho posúdenia prejednávanej veci, súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil, prečo zmluvnú pokutu znížil o 50%. K druhej časti nároku žalobca namietal, že v čase odstúpenia od zmluvy nemal vedomosť o vadách diela, teda o v nesprávnej výške nainštalovanom WC, nemohol si teda nárokovať bezplatné odstránenie tejto vady. O tomto sa dozvedel až po odstúpení od zmluvy, preto nebolo možné žiadať primeranú náhradu v rámci zodpovednosti za vady, odstúpením od zmluvy došlo k zániku zmluvy o dielo od počiatku, a tak aj k zániku práva žalobcu ako objednávateľa uplatniť si svoje nároky titulom zodpovednosti za vady. Oprava vád diela spoločnosťou Dowina stav s.r.o. prebehla až 22.06.2016, nestotožnil sa potom s názorom súdu, že si mal uplatniť svoj nárok cestou zodpovednosti zo zmluvného vzťahu, keďže tento zanikol, uplatnil ho však cestou zodpovednosti za škodu, ktoré predpoklady boli podľa názoru žalobcu preukázané. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby v tejto časti rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10/Žalovaný svojím odvolaním napadol vyhovujúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie namietajúc, že súd síce konštatoval všeobecné princípy, na základe ktorých je možné k moderácii zmluvnej pokuty pristúpiť, avšak tieto všeobecné kritériá nerozviedol vo vzťahu ku konkrétnej veci, namietal teda nepreskúmateľnosť určenia výšky zmluvnej pokuty z hľadiska práva na spravodlivý proces. Podľa neho ani moderovanú zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % za každý deň omeškania nemožno akceptovať, keď zopakoval, že to bol žalobca, ktorý zapríčinil nemožnosť dokončenia diela z dôvodu hrubého chovania a zásahov do diela pred jeho odovzdaním. Súd sa uspokojil s tvrdením žalobcu ohľadne priebehu zhotovovania diela, na druhej strane žalovanému vyčíta, že jeho tvrdenia ostali nepreukázané. Pri úvahe o moderácii súd nijako nezohľadnil, v akom rozsahu bolo dielo dokončené, nezohľadnil teda, či išlo o omeškania s odovzdaním diela ako celku alebo len niektorých dielčích častí. Zmluvná pokuta
nemôže byť určená v rovnakej výške v prípade, ak by dielo bolo dokončené z 90 %, a rovnako v prípade jeho dokončenia na 10%, práve tohoto sa však súd svojou úvahou dopustil a poprel jedno z kritérií pre moderáciu zmluvnej pokuty. Zistenie dokončenosti diela znemožnil sám žalobca, ktorý k odstráneniu vád nevyzval žalovaného, ale iného dodávateľa a zakrytím takýchto údajných vád došlo k znemožneniu zistenia skutočného stavu. Súd sa rovnako nezaoberal tvrdením žalovaného, že ním poskytnutá hodnota prác dosahovala výšky cca 8.000 euro. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v súvislosti s údajne vzniknutou škodou postupoval protiprávne, keď údajné vady neriešil vo vzťahu k žalovanému ale zaangažoval iného dodávateľa. Je potom absurdné, aby žalobcovi bolo priznané právo na zmluvnú pokutu, keď sám nepostupoval v súlade so zákonom. Zaangažovanie spoločnosti Dowina s.r.o. bolo podľa žalovaného účelovým krokom, ako si zabezpečiť neutrálne hodnotenie stavu diela v neprospech žalovaného. Za absurdné taktiež považoval, aby sa nový dodávateľ vyjadroval k dodržiavaniu noriem platných v A. A.. Nárok žalobcu označil žalovaný za šikanózny, za účelom tohoto poškodiť, keď žalovaný sa odmietol podriadiť hrubému nátlaku žalobcu pri realizácii diela. Žalobca naopak získal značný majetkový prospech, keď skutočná hodnota plnenia poskytnutého žalovaným výrazne prevýšila čiastky uhradené žalobcom žalovanému. Tohoto si bol žalobca vedomý a preto postupoval tak, aby žalovanému neumožnil zdokumentovať si skutočný stav diela. Dielo sa nachádza u žalobcu, na území iného štátu, žalovaný nemal možnosť zachytiť jeho stav a dokončený rozsah, čo by mohol, ak by mu žalobca umožnil odstrániť údajné vytýkané nedostatky. V súčasnosti nie je možné už ani znalecké dokazovanie, ide tak o zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať súdnu ochranu. Žalovaný bol teda názoru, že dojednaná zmluvná pokuta je neplatná, nie sú podmienky pre jej moderáciu a pokiaľ by k moderácii malo prísť, je potrebné najprv sa zaoberať tým, v akom skutočnom rozsahu a v akej obvyklej cene bolo plnenie, ktoré žalovaný žalobcovi poskytol. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd žalobe vyhovujúcu časť rozsudku zmenil a žalobu tak celú zamietol. 11/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného namietol, že výhrady žalovaného sú nepravdivé, nevyplývajú z vykonaného dokazovania, znalecké dokazovanie žalovaný nikdy sám nenavrhol. Žalobca 3x predĺžil lehotu na dokončenie diela a žalovaný mal dostatok času na jeho dokončenie. Čo sa týka dokončenosti diela, žalobca vychádzal z dohodnutých cien (pôvodne dohodnutá cena za dielo 4.406,59 eur, cena vykonaných prác 3.227,13 eur), čo žalovaný nespochybnil. Žalovaný v prvej reakcii jeho právneho zástupcu uviedol, že mu má žalobca uhradiť ešte sumu 811,59 eur, v ďalšej reakcii už uvádzal sumu 8.255,41 eur ako celkovú hodnotu diela. Čo sa týka zmluvnej pokuty, táto bola dojednaná pre prípad omeškania, nie je rozhodujúce, či žalovaný bol v omeškaní s 99% rozsahom zhotovenia diela alebo v menšom rozsahu. Žalobca takisto odmietol úmysel obohatiť sa, jeho záujmom bolo dielo dokončiť, v danom prípade musel k dokončeniu zaangažovať ďalšiu osobu a vynaložiť ďalšie náklady a došlo k zásadnému predĺženiu stavebných prác, kvôli čomu nemohol dom riadne obývať. 12/Žalovaný k odvolaniu žalobcu namietal nezmyselnosť tvrdenia o absencii výroku o náhrade trov konania žalobcu, keď toto právo vzniklo len žalovanému. Argumenty a zmluvnej voľnosti strán a o primeranosti zmluvnej pokuty považoval za neprimerané v situácii, kedy text zmluvy bol formulovaný žalobcom, bol to teda žalobca, kto navrhol pokutu v neprimeranej výške. Poukazované súdne rozhodnutie NS SR nemožno paušálne prijať, pretože v otázke primeranosti zmluvnej pokuty a podmienok jej moderácie je potrebné vždy skúmať konkrétne okolnosti daného prípadu. Žalovaný nesúhlasil s argumentom, že odstúpením od diela zanikla zmluva od začiatku vrátane práva objednávateľa z vád diela. Odstúpenie od zmluvy nemá vplyv na právo z vád ohľadne už poskytnutého plnenia, naviac pokiaľ by došlo k vyporiadaniu diela z dôvodu odstúpenia od zmluvy v súlade so zákonom, tak by bol zistený skutočný rozsah poskytnutých plnení a mohlo by práve pritom dôjsť k vyporiadaniu údajných vád diela, tomuto však zamedzil žalobca tým, že si na dokončenie diela zabezpečil iného dodávateľa bez toho, aby údajné vady uplatnil voči žalovanému a nemožno zaťažovať žalovaného tým, že nemožno spätne zistiť oprávnenosť ani rozsah údajných vád, keď tvrdenie žalobcu o údajných vadách zostáva nepreukázané. Podľa žalovaného dielo bolo z jeho strany takmer dokončené a údajné vady boli zo strany žalobcu vyfabulované, postup žalobcu považoval žalovaný za protiprávny (keď k dokončeniu diela využil iného dodávateľa a údajné vady neuplatnil voči žalovanému a to podľa žalovaného s cieľom zamedziť zisteniu skutočne poskytnutého plnenia). Žalobcovi tak nemožno priznať právo na akúkoľvek zmluvnú pokutu, keďže jeho konanie bolo vo svojej podstate nemravné. 13/Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení poukázal na to, že žalovaný dobrovoľne uzavrel zmluvu o dielo aj s tam dojednanou výškou zmluvnej pokuty, voči ktorej nič nenamietal, rovnaká zmluvná pokuta zaťažovala aj žalobcu v prípade omeškania s úhradou ceny diela. Pre dojednanie zmluvnej pokuty nebol rozhodujúci rozsah omeškania ale vznik a trvanie omeškania ako takého.
14/Odvolací súd prejednal odvolania oboch procesných strán v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že ani jedno z odvolaní dôvodné nie je. 15/Podľa § 545a prvá veta OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. 16/Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi. 17/ Ustanovenie § 545a OZ zakotvuje tzv. moderačné právo súdu, ktoré právo umožňuje súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu. Z vecného hľadiska zákon ustanovuje kritérium hodnoty a kritérium významu zabezpečenej povinnosti na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Zo zákonných kritérií na posudzovanie primeranosti zmluvnej pokuty vyplýva, že vždy pôjde o individuálne posudzovanie viažúce sa na konkrétny prípad, kde je možné vyvodiť tak hodnotu, ako aj význam zabezpečenej povinnosti. Je tak potrebné posúdiť to, aká je výška zabezpečovanej povinnosti a aký význam má jej splnenie pre druhú zmluvnú stranu. Z tohto hľadiska môže byť podstatný rozdiel, ak je zmluvnou pokutou zabezpečené bagateľné plnenie, alebo ak je zabezpečené plnenie vo vyššej výške, ktorého nesplnenie môže mať pre veriteľa vážne negatívne ekonomické (prípadne až likvidačné) dôsledky. 18/V danom prípade stranami sporu bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1% z ceny diela za každý deň omeškania, čo vzhľadom na cenu diela 4.406,59 eur predstavuje sumu 44,07 eur denne. Pôvodne sa žalovaný zaviazal dielo zhotoviť v čase od 07.09.2015 do 31.10.2015, na žiadosť žalovaného, z dôvodu vzniku potreby nadprác, uzatvoril žalobca so žalovaným ústnu dohodu o predĺžení doby zhotovenia diela do 21.11.2015. Žalovaný dielo nedokončil a dňa 28.12.2015 vzal svoje náradie a dielo definitívne opustil. Žalobca dňa 30.12.2015 vyzval žalovaného na dokončenie diela v dodatočnej lehote do 15.01.2016, k dokončeniu diela zo strany žalovaného nedošlo. K dokončeniu diela nedošlo ani na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.02.2016, kde bol žalovaný zároveň upozornený, že ak dielo nebude v stanovenej lehote dokončené, žalobca bude nútený zabezpečiť dokončenie diela inou osobou a následne vzniknuté náklady uplatniť voči žalovanému. Nakoľko k dokončeniu diela nedošlo v dohodnutej a ani dodatočne poskytnutej lehote, žalobca listom zo dňa 15.03.2016 od zmluvy o dielo zo dňa 07.09.2015 odstúpil. Zmluvná pokuta v danom prípade zabezpečovala povinnosť žalovaného zhotoviť dielo včas, t.j. v dobe, ktorá bola dohodnutá v zmluve o dielo. Zmluvná pokuta bola žalobcom uplatnená za obdobie od 22.11.2015 do 18.03.2016, čo žalovaný nenamietal (hoci podmienky pre odstúpenie od zmluvy boli splnené už po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty na dokončenie diela do 15.01.2016). 19/Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 29. marca 2007, sp. zn. 3Cdo/130/2006 skonštatoval, že určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán. Neznamená to však, že v každom jednotlivom prípade môže byť dohodnutá pokuta v neobmedzenej výške. Primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, ako i vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. 20/V rozsudku z 30. septembra 2008, sp. zn. 2Cdo/172/2007 najvyšší súd dospel k záveru, že z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku zabezpečenej čiastky by bolo zrejme možné (pri súčasnom zohľadnení všetkých okolností daného prípadu) považovať za neprimeranú právom s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty, ktorú by v
takomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť veriteľovi len za niekoľko dní omeškania. Rovnaké kritérium však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty trojnásobku zabezpečenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka; tu výška zmluvnej pokuty plne závisí od doby po ktorú dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplní - čím dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno usudzovať z jej celkovej výšky ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú "dennú sadzbu" zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a znamenalo by to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Taktiež v predmetnom rozhodnutí najvyšší súd uviedol, že pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou, nie však premrštenou výškou. 21/Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené časové obdobie. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. júla 2019 sp. zn. 3Obdo/11/2019) 22/Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty bola vyslovený v prípadoch, keď zmluvná pokuta bola vo výške 100 000,-- Sk k hodnote zabezpečovanej povinnosti 3 000,-- Sk (3Cdo/130/2006), resp. zmluvná pokuta vo výške 13% denne z dlžnej sumy (1ObdoV/93/2004). Za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (2Cdo/172/2007, 2Obdo/39/2010), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (33Odo/61/2005) a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23% denne (33Odo/1779/2006). Vo veci sp. zn. 2Cdo/172/2007 zmluvná pokuta predstavovala sankciu pri nedodržaní splnenia záväzku - vrátenia pôžičky vo výške 250.000 Sk, vo veci sp. zn. 2Obdo/39/2010 sankciu pri nedodržaní zmluvne dohodnutého termínu dokončenia diela v cene 234.000 Sk. 23/V súdenej veci sa súd prvej inštancie pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a využití moderačného práva zaoberal relevantnými okolnosťami prípadu, pričom dospel k záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje, pričom dodáva, že pokiaľ ide o význam zabezpečenej povinnosti, nešlo o také plnenie (stavebné úpravy ďalšieho WC popri už existujúcom WC s kúpeľňou), ktorého nesplnenie by malo pre žalobcu vážne negatívne resp. likvidačné dôsledky. 24/Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s tvrdeniami žalovaného, podľa ktorého to bol žalobca, ktorý zapríčinil nemožnosť dokončenia diela z dôvodu hrubého chovania a zásahov do diela pred jeho odovzdaním, keď takéto tvrdenia neboli ničím preukázané. Jeho námietku, že pri úvahe o moderácii súd nijako nezohľadnil, v akom rozsahu bolo dielo dokončené, nezohľadnil teda, či išlo o omeškania s odovzdaním diela ako celku alebo len niektorých dielčích častí, rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú, keď zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad omeškania s odovzdaním celkom zhotoveného diela, nie je rozhodujúce, či žalovaný bol v omeškaní s 99% rozsahom zhotovenia diela alebo v menšom rozsahu. 25/V ďalšej časti uplatneného nároku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca zodpovednostný nárok u žalovaného neuplatnil. Žalobca v odvolaní tvrdil, že v čase odstúpenia od zmluvy nemal vedomosť o vadách diela, teda o v nesprávnej výške nainštalovanom WC, nemohol si teda nárokovať bezplatné odstránenie tejto vady, o tomto sa dozvedel až po odstúpení od zmluvy. K tomu odvolací súd uvádza, že osadenie WC v inej ako obvyklej výške resp. výške rozpornej s technickou normou (pokiaľ sa jedná o vadu, keď podľa žalovaného WC bolo osadené vyššie na žiadosť žalobcu) nepredstavuje skrytú vadu, ale vadu celkom zjavnú, nemožno sa tak s tvrdením žalobcu, že o tejto vade až do odstúpenia od zmluvy nemal vedomosť, stotožniť. K osadeniu WC žalovaným muselo prísť v čase pred dňom 28.12.2015, kedy žalovaný dielo definitívne opustil, do dňa 15.03.2016, kedy žalobca od zmluvy o dielo odstúpil, uplynul značný časový úsek, počas ktorého nič nebránilo žalobcovi zjavnú vadu diela žalovanému vytknúť resp. uplatniť nárok zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela tak, ako uviedol súd prvej inštancie. 26/Čo sa týka náhrady trov prvoinštančného konania, v danom prípade žalobca pôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 7.030,46 eur, žalobu vzal späť v časti týkajúcej sa sumy vo výške 1.190 eur. Ak súd konanie v časti zastavuje pre späťvzatie, pri posudzovaní úspechu zo zastavenej časti v konaní sa vychádza zo zodpovednosti za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto ak žalobca vezme žalobu v časti späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil
a je preto povinný zo zastavenej časti konania hradiť trovy konania žalovanej strane. Zo zostávajúcej sumy predmetu konania (5.840,46 eur) bola žalobcovi priznaná suma 2.599,54 euro, v časti istiny 3.240,92 eur žalobu žalobcu zamietol. Úspech strán sporu súd vypočítal tak, že preskúmal percentuálny úspech žalobcu a žalovaného. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu cca 44 % (2.599,54 eur zo sumy 5.840,46 eur) a cca 56 % úspech mal žalovaný. Pomer úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP) súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany, žalovaného, odpočítal úspech menej úspešnej strany, žalobcu, pričom ustálil výsledný úspech žalovaného na cca 12 %. Žalovanému však náhradu trov konania správne nepriznal, keď z obsahu spisu trovy konania žalovanej strany nevyplývajú. 27/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Strany v odvolaní iba opakujú skutočnosti, ktoré uvádzali už v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré tento súd dostatočne zohľadnil pri rozhodovaní o veci samej, ich námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaniami napadnutých častiach z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 28/V odvolacom konaní ani jedna strana nedosiahla prevažujúci úspech, odvolací súd potom žiadnej strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP). 29/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).