Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/18/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, Štúrova č. 7, Prešov, proti povinnému: O. S., nar. XX.X.XXXX, L. Č.. XXX/X, C., o vymoženie 199,16 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. -10 zo dňa 23. apríla 2015, jednomyseľne takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa.

Nepriznáva povinnému náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, na návrh súdnej exekútorky, zastavil exekúciu v predmetnej veci podľa § 57 ods.1 písm. b/ a § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a povinného zaviazal povinnosťou nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 196 ods. 1, § 187 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch exekučný súd konštatoval, že keďže exekučný titul v predmetnej veci nadobudol vykonateľnosť dňa 12.11.2006, oprávnenému uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky na základe rozhodnutia o priestupku dňa 12.11.2009 a rozhodnutie sa tak stalo uplynutím prekluzívnej lehoty neúčinným. Povinného zaviazal na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora v zmysle vyhl.č. 288/1995 Z.z. z dôvodu, že oprávnený nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie v dôsledku preklúzie.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, a to písomným podaním zo dňa 30.4.2015. Oprávnený poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 26.6.2013, z ktorého vyplýva podľa odvolateľa, že uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty na vymáhanie pohľadávky nie je dôvod na zastavenie exekúcie. Keďže predmetná pokuta bola uložená (povinnému) dňa 21.9.2006 a jej vykonateľnosť nastala 12.11.2006, nemožno hovoriť o preklúzii, nakoľko trojročná lehota na vymoženie tejto pokuty začala plynúť dňom 13.11.2006, pričom počas jej plynutia nadobudla účinnosť novela zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z.z., v dôsledku ktorého už nie je od dátumu účinnosti 1.9.2008 potrebné dodržať lehotu troch rokov na vykonanie rozhodnutia, ale postačuje už len v tejto lehote výkon rozhodnutia nariadiť ako to vyplýva z § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní v spojení s § 51 zákona o priestupkoch. Navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Sudkyňa prvostupňového súdu, ktorej bola vec daná na vybavenie, nevyhovela podanému odvolaniu a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. bola predmetná exekučná vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie a bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, pričom dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový a procesný stav a správne ho aj právne vyhodnotil.

Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní, ktoré začalo na návrh oprávneného zo dňa 9.5.2008, je rozhodnutie o priestupku zo dňa 21.9.2006, vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru SR, Okresný dopravný inšpektorát, Poprad pod č.p. X.-XXX/DI-X-K.-XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 12.10.2006 a vykonateľnosť dňom 12.11.2006.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch, účinného do 31. augusta 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že uplynutie lehoty má za následok zánik vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia pri súčasnom pretrvávaní práva ním priznaného, resp. povinnosti ním uloženej. Právnym dôsledkom zániku vykonateľnosti rozhodnutia, tvoriaceho titul pre výkon rozhodnutia, je neprípustnosť takéhoto výkonu exekúcie, pričom nariadený výkon rozhodnutia zastaví exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z.z., ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Zákonom č. 298/2008 Z.z. bolo s účinnosťou od 1.9.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom účinnosti novelizovaného znenia.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, kde novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta - povinného v danom prípade nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok výkonu rozhodnutia všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Konkrétne, ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní - povinného, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zák. o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 12.11.2009.

Odvolací súd tiež poukazuje v tomto prípade na vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.10.2008 sp. zn. , ktorého skutkové a právne okolnosti sú obdobné a tiež stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 84/02.

Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 218 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.