Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-45-2019.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/45/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX D., o vymoženie 66,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 11Er/887/2007-25 zo dňa 18.01.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 11Er/887/2007-25 zo dňa 18.01.2019 p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou § 57 ods. 1 písm. b/, § 58 ods. 1, § 9a ods. 1, § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 51, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o priestupkoch“) účinného do 31.08.2008 a § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, účinného do 31.12.2003 a v znení účinnom od 01.01.2004, § 583 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený súdu prvej inštancie doručil podanie s tým, že sú dôvody na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie - uplynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle § 88 zákona o priestupkoch. Súd prvej inštancie posúdil toto podanie podľa § 124 CSP ako návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie exekučného titulu. Bol toho názoru, že v predmetnom konaní nedošlo k preklúzii exekučného titulu, a nie sú dané dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Uviedol, že z § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 vyplývalo, že rozhodnutia vydané v konaní o priestupkoch možno súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná doba bola prekluzívna, preto v jej priebehu muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale aj skončené. Uplynutím prekluzívnej doby sa rozhodnutie stávalo neúčinným. V rámci odôvodnenia poukázal aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013. Súd prvej inštancie uviedol, že z exekučného titulu, rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ Veľké Zálužie
- bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. AA 1908575 zo dňa 15.10.2006 vyplýva, že exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 31.10.2006. Ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci by začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t.j. od 31.10.2006. Trojročná lehota, v ktorej by bolo možné rozhodnutie vykonať podľa § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008, by sa potom skončila dňa 31.10.2009. Z uvedeného je zrejmé, že 3- ročná lehota podľa § 88 zákona o priestupkoch v znení platnom a účinnom do 31.08.2008, sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila. Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na záver uvedený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013. Na základe zistených a uvedených skutočností je súd prvej inštancie toho názoru, že k preklúzii predmetného exekučného titulu nedošlo a nie sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.11.2006. Súd prvej inštancie návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku preto ako nedôvodný zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že predmetný exekučný titul podľa zákona o priestupkoch už prekludovaný a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 29/2013 zo dňa 09.07.2013, uznesenia Krajského súdu Nitra 9CoE/158/2013 zo dňa 30.09.2013. Oprávnený ďalej poukázal na stanovisko generálnej prokuratúry z roku 2012 a zároveň upriamil pozornosť súdu aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo/1802/2007 zo dňa 30.10.2008 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (§ 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 18.01.2019 podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
6. Z obsahu predloženého spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 27.08.2007 spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom, na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1908575 zo dňa 15.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2006 a vykonateľnosť dňa 31.10.2006. Súd prvej inštancie dňa 04.09.2007 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V priebehu exekučného konania došlo k postúpeniu pohľadávky voči povinnému, v dôsledku čoho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.09.2010 č. k. 11Er/887/2007-14 pripustil, aby z exekúcie vystúpil oprávnený Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Nitra, Piesková 32, IČO: 00 735 809 a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený: Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. Dňa 13.12.2018 oprávnený doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. O návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
7. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 písm. f/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 88 ods. 1 a 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 do 31.01.2009, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, ktorá je príjmom obce (§ 13 ods. 3), vykonáva obvodný úrad.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
9. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1). Podľa § 71 ods. 3 správneho poriadku účinného od 01.01.2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
10. Podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní, vychádzajúc aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) (reprezentovanej napr. uznesením sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013), v súlade s ktorou konajú aj ostatné odvolacie súdy (napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE/19/2016 z 30.03.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoE/18/2016 zo 17.03.2016), uvádza, že ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch upravuje v III. časti zákona o priestupkoch, upravujúcej konanie o priestupkoch, vo všeobecnej rovine vzťah zákona o priestupkoch k správnemu poriadku. Zákon o priestupkoch je vo vzťahu k správnemu poriadku zákonom špeciálnym a z tohto vzťahu uvedených právnych predpisov vyplýva, že na konanie o priestupku sa prioritne vzťahujú ustanovenia zákona o priestupkoch a jedine v prípadoch absencie určitej právnej úpravy v zákone o priestupkoch sa podporne použijú ustanovenia správneho poriadku.
13. V zákone o priestupkoch sa do prijatia novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z., účinnou od 01.09.2008, v jeho III. časti pod marginálnou rubrikou Výkon rozhodnutia nachádzala v ustanovení § 88 ods. 1 právna úprava lehoty, do ktorej bolo potrebné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok (a ďalšie tam uvedené rozhodnutia) vykonať. Rovnakú právnu úpravu vo všeobecnej podobe obsahoval aj správny poriadok v jeho piatej časti pod názvom Výkon rozhodnutí v ustanovení § 71 ods. 3. Novela správneho poriadku vykonaná zákonom č. 527/2003 Z. z., účinná od 1. januára 2004, zmenila toto ustanovenie tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať, sa nachádzala v správnom poriadku aj v zákone o priestupkoch a že po prijatí novely správneho poriadku nekorešpondovala úplne s právnou úpravou v zákone o priestupkoch. Účelom novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1 formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Uvedené nepochybne vyplýva aj z dôvodovej správy citovanej novely k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza, že „vypustením odseku 1 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút.“
14. Z uvedeného je zrejmé, že vypustením § 88 ods. 1 zo zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku.
15. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri výkone (exekúcii) takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto vzťahu a zákon o priestupkoch nemá od 1. septembra 2008 takúto právnu úpravu, treba v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) podporne použiť ustanovenie § 71 ods. 3 správneho poriadku. Opačný výklad by znamenal, že od novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1, by sa pri výkone rozhodnutia o pokute za priestupok (exekúcii) žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v rozpore nielen s účelom tejto novely, ale predovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi generalis“ (zákon špeciálny ruší zákon všeobecný), na ktorej je založený vzťah zákona o priestupkoch k správnemu poriadku.
16. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa (okrem iných) týkala novela tohto zákona vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z., bolo systematicky začlenené do III. časti zákona o priestupkoch, ktorá upravuje konanie o priestupkoch, t. j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového zo zásad typických pre procesné právo.
17. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.
18. V prejednávanej veci podkladom pre exekúciu - exekučným titulom je rozhodnutie Obvodného oddelenia PZ Veľké Zálužie, blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1908575 zo dňa 15.10.2006, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.10.2006. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t. j. v období, keď bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto exekučného titulu, t. j. dňom 31.10.2006 a bez zmeny právnej úpravy by uplynula dňa 31.10.2009. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila. V § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v § 71 ods. 3 správneho poriadku, a ktoré ustanovenie je potrebné na danú vec podporne použiť. To znamená, že aj podľa novej právnej úpravy, trojročná lehota začala plynúť 31.10.2006 a uplynula 31.10.2009. Oproti úprave v zákone o priestupkoch sa zmenila len skutočnosť, s ktorou sa spája zachovanie uvedenej lehoty. Účelom uvedeného časového obmedzenia pri vymáhaní rozhodnutí vydaných správnym orgánom je iniciovať jeho realizáciu oprávneným v primeranom čase (na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, ktorá stanovovala časový rámec, v ktorom je potrebné výkon rozhodnutia nielen iniciovať, ale aj celú exekúciu vykonať). Nejde o lehotu, v ktorej by povinný mal určitý procesný úkon uskutočniť. Povinný žiadne procesné oprávnenie, ktoré by bolo obmedzené lehotou uvedenou v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nezískava. Neprichádza preto do úvahy ani porušenie skôr nadobudnutých procesných práv na strane povinného aplikáciou novej právnej úpravy, a teda porušenie zásady ochrany už nadobudnutých práv podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
19. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie, dospel k záveru, že v posudzovanej veci treba pri strete právnych úprav uplatniť vyššie uvedenú všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda že v danej veci treba použiť znenie nového právneho predpisu.
20. Keďže v súčasnosti zákon o priestupkoch a ani správny poriadok (v rozsahu, v ktorom je použiteľný subsidiárne na konanie o priestupkoch vrátane jeho vykonávacej fázy) neustanovuje prekluzívnu lehotu, v ktorej je potrebné výkon rozhodnutia (exekúciu) nielen nariadiť ale aj uskutočniť, nemohol odvolací súd dospieť k záveru o prekludovaní exekučného titulu v prejednávanej veci.
21. Odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a z ktorého aj pri svojom rozhodnutí (rovnako ako aj súd prvej inštancie) vychádzal, riešilo totožný skutkový a právny stav s tými, aké sú aj v prejednávanej veci. Odvolací súd súčasne nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odklonil od právnych názorov NS SR, ku ktorým dospel v uznesení sp. zn. 6MCdo/12/2012 z 26.06.2013, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov odvolacieho konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
24. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.