Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/38/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. C. XXX/XXX, E., o vymoženie 33,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. -21 zo dňa 24.01.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. -21 zo dňa 24.01.2019 p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou , , prvá veta, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, , o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účinného do 31.08.2008 a o správnom konaní v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2003 a v znení účinnom od 01. 01. 2004, , a (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 13.12.2018 oprávnený doručil súdu prvej inštancie podanie s tým, že sú dôvody na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie - uplynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle . Súd prvej inštancie posúdil toto podanie podľa ako návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie exekučného titulu. Bol toho názoru, že v predmetnom konaní nedošlo k preklúzii exekučného titulu, a nie sú dané dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa Exekučného poriadku. Uviedol, že z účinného do 31.08.2008 vyplývalo, že rozhodnutia vydané v konaní o priestupkoch možno súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná doba bola prekluzívna, preto v jej priebehu muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale aj skončené. Uplynutím prekluzívnej doby sa rozhodnutie stávalo neúčinným. V rámci odôvodnenia poukázal aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 26.06.2013. Súd prvej inštancie uviedol, že z exekučného titulu, rozhodnutia Obvodného oddelenie PZ Topoľčany - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2516251 zo dňa 11.04.2008 vyplýva, že exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 27.04.2008. Ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie v znení účinnom do 31.08.2008. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci by začala v zmysle účinného do 31.8.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t.j. od 03.04.2008. Trojročná lehota, v ktorej by bolo možné rozhodnutie vykonať podľa účinného do 31.08.2008, by sa potom skončila dňa 27.04.2011. Z uvedeného je zrejmé, že 3- ročná lehota podľa v znení platnom a účinnom do 31.8.2008, sa v deň účinnosti novely neskončila. Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na záver uvedený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 26.06.2013. Na základe zistených a uvedených skutočností je súd prvej inštancie toho názoru, že k preklúzii predmetného exekučného titulu nedošlo a nie sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.11.2006. Súd prvej inštancie návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku preto ako nedôvodný zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Exekučný titul zo dňa 11.04.2008 nadobudol vykonateľnosť v čase účinnosti ustanovenia , ktorý mu priznal trojročnú lehotu na jeho výkon. Prijatie opačného záveru, resp. nekonštatovanie uplynutia prekluzívnej lehoty by znamenalo spätné zrušenie nadobudnutej vlastnosti exekučného titulu, čo by bolo v rozpore s ústavnoprávnymi zásadami zákazu priamej retroaktivity, zásady legitímneho očakávania a zásady právnej istoty. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmena alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna úprava pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Ak sa teda právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje vo svojich prechodných ustanoveniach alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania upravenej v článku 50 ods. 6 SR. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR Snj 840/02 (číslo judikátu 21/2003). Rovnaké závery vyplývajú aj z rozhodnutí NS ČR zo dňa 30.10.2008 a uznesenia NS ČR zo dňa 15.11.2011. Uviedol, že aj napriek tomu, že v zákone o priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia k problematike zrušeného , nemožno na vzťahy vzniknuté do 31.08.2008 aplikovať novú právnu normu, nakoľko by bol porušený ústavný princíp zákazu retroaktivity a je potrebné aplikovať na spomenuté vzťahy zrušenú právnu úpravu s poukazom aj na to, že preklúzia je inštitút hmotného práva a nemožno v danom prípade aplikovať zásady typické pre právo procesné akými sú princíp okamžitej aplikability procesným noriem dopĺňaný pravidlom zachovania účinkov procesných úkonov, nazývaný tiež princíp justifikácie účinkov procesných úkonov (bližšie pozri prof. M.E., Bulletin SAK 3/2015). Záverom uviedol, že ak novšia právna norma ( Správneho poriadku), ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie účinného do 31.08.2008. Vzhľadom na uvedená oprávnený žiadal aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že exekučné konanie zastaví.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (, , , ) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 24.01.2019 podľa , potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

6. Z obsahu predloženého spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 30.01.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancii doručené dňa 09.02.2009, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu Obvodné oddelenie PZ Topoľčany - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA2516251 zo dňa 11.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2008 a vykonateľnosť dňa 27.04.2008. Súd prvej inštancie dňa 10.02.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V priebehu exekučného konania došlo k postúpeniu pohľadávky voči povinnému, v dôsledku čoho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 08.03.2011 č. k. -13 pripustil, aby z exekúcie vystúpil oprávnený Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Nitra, Piesková 32, IČO: 00 735 809 a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený: Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. Dňa 13.12.2018 oprávnený doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. O návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Podľa a o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 do 31.01.2009, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, ktorá je príjmom obce (), vykonáva obvodný úrad.

Podľa o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

9. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“) v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1). Podľa správneho poriadku účinného od 01.01.2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

10. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len ""), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a s poukazom na sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní, vychádzajúc aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) (reprezentovanej napr. uznesením sp. zn. zo dňa 26.06.2013), v súlade s ktorou konajú aj ostatné odvolacie súdy (napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 30.03.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 17.03.2016), uvádza, že ustanovenie upravuje v III. časti , upravujúcej konanie o priestupkoch, vo všeobecnej rovine vzťah k správnemu poriadku. Zákon o priestupkoch je vo vzťahu k správnemu poriadku zákonom špeciálnym a z tohto vzťahu uvedených právnych predpisov vyplýva, že na konanie o priestupku sa prioritne vzťahujú ustanovenia a jedine v prípadoch absencie určitej právnej úpravy v zákone o priestupkoch sa podporne použijú ustanovenia správneho poriadku.

13. V , účinnou od 01.09.2008, v jeho III. časti pod marginálnou rubrikou Výkon rozhodnutia nachádzala v ustanovení právna úprava lehoty, do ktorej bolo potrebné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok (a ďalšie tam uvedené rozhodnutia) vykonať. Rovnakú právnu úpravu vo všeobecnej podobe obsahoval aj v jeho piatej časti pod názvom Výkon rozhodnutí v ustanovení . Novela správneho poriadku vykonaná , účinná od 1. januára 2004, zmenila toto ustanovenie tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať, sa nachádzala v správnom poriadku aj v v súvislosti so zmenou v formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Uvedené nepochybne vyplýva aj z dôvodovej správy citovanej novely k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza, že „vypustením odseku 1 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v o správnom konaní . Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút.“

14. Z uvedeného je zrejmé, že vypustením zo sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku.

15. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri výkone (exekúcii) takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto vzťahu a zákon o priestupkoch nemá od 01.09.2008 takúto právnu úpravu, treba v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) podporne použiť ustanovenie správneho poriadku. Opačný výklad by znamenal, že od novely v súvislosti so zmenou v , by sa pri výkone rozhodnutia o pokute za priestupok (exekúcii) žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v rozpore nielen s účelom tejto novely, ale predovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi generalis“ (zákon špeciálny ruší zákon všeobecný), na ktorej je založený vzťah k správnemu poriadku.

16. Ustanovenie , ktorého sa (okrem iných) týkala novela tohto , bolo systematicky začlenené do III. časti , ktorá upravuje konanie o priestupkoch, t. j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového zo zásad typických pre procesné právo.

17. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.

18. V prejednávanej veci podkladom pre exekúciu - exekučným titulom je rozhodnutie Obvodného oddelenia PZ Topoľčany - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA2516251 zo dňa 11.04.2008, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 27.04.2008. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď bolo účinné ustanovenie . Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto exekučného titulu, t. j. dňom 27.04.2008 a bez zmeny právnej úpravy by uplynula dňa 27.04.2011. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti novely neskončila. V nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v správneho poriadku, a ktoré ustanovenie je potrebné na danú vec podporne použiť. To znamená, že aj podľa novej právnej úpravy, trojročná lehota začala plynúť 27.04.2008 a uplynula 27.04.2011. Oproti úprave v zákone o priestupkoch sa zmenila len skutočnosť, s ktorou sa spája zachovanie uvedenej lehoty. Účelom uvedeného časového obmedzenia pri vymáhaní rozhodnutí vydaných správnym orgánom je iniciovať jeho realizáciu oprávneným v primeranom čase (na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, ktorá stanovovala časový rámec, v ktorom je potrebné výkon rozhodnutia nielen iniciovať, ale aj celú exekúciu vykonať). Nejde o lehotu, v ktorej by povinný mal určitý procesný úkon uskutočniť. Povinný žiadne procesné oprávnenie, ktoré by bolo obmedzené lehotou uvedenou v , nezískava. Neprichádza preto do úvahy ani porušenie skôr nadobudnutých procesných práv na strane povinného aplikáciou novej právnej úpravy, a teda porušenie zásady ochrany už nadobudnutých práv podľa SR.

19. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie, dospel k záveru, že v posudzovanej veci treba pri strete právnych úprav uplatniť vyššie uvedenú všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda že v danej veci treba použiť znenie nového právneho predpisu.

20. Keďže v súčasnosti zákon o priestupkoch a ani (v rozsahu, v ktorom je použiteľný subsidiárne na konanie o priestupkoch vrátane jeho vykonávacej fázy) neustanovuje prekluzívnu lehotu, v ktorej je potrebné výkon rozhodnutia (exekúciu) nielen nariadiť ale aj uskutočniť, nemohol odvolací súd dospieť k záveru o prekludovaní exekučného titulu v prejednávanej veci.

21. Odvolací súd k stanovisku správneho kolégia NS SR Snj 84/02 (R 21/2003), na ktoré oprávnený v odvolaní poukazuje uvádza, že jeho právne závery nemožno aplikovať v prejednávanej veci, keďže v uvedenom stanovisku riešené skutkové a právne otázky sú odlišné od prejednávanej veci. Stanovisko správneho kolégia, publikované ako judikát pod číslom R 21/2003 sa zaoberá účinnosťou premlčacích lehôt (v prejednávanej veci ide o úpravu inštitútu preklúzie, ktorý je odlišný od inštitútu premlčania) na predpísanie a vymáhanie pokút zo sociálneho poistenia (a teda nie vymáhanie pokút za priestupky, ktoré má vlastnú právnu úpravu v právnych predpisoch odlišných od predpisu, ktorý upravuje vymáhanie pokút zo sociálneho poistenia). Naproti tomu, uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 26.06.2013, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a z ktorého aj pri svojom rozhodnutí (rovnako ako aj súd prvej inštancie) vychádzal, riešilo totožný skutkový a právny stav s tými, aké sú aj v prejednávanej veci. Odvolací súd súčasne nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odklonil od právnych názorov NS SR, ku ktorým dospel v uznesení sp. zn. z 26.06.2013, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov odvolacieho konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). inkováriama 9súdu je prípustné Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.