Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-107-2022.pdf
PDF · 99.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/107/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: CASH +, s.r.o., so sídlom Moldavská 8, Košice, IČO: 36 175 951, zast. JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, so sídlom Nerudova 6, Košice, proti povinnej: C.. K. V., O.. XX.XX.XXXX, V. D.G. X, M., zast. Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom, so sídlom Zámocká 34, Stropkov, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Stráž 223, pod sp. zn. EX 2295/13, o vymoženie 17.413,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 05.01.2022, č.k. 39Er/2846/2013-190
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.
Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu povinnej na odklad exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 11.09.2013 doručil oprávnený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 09.09.2013 a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 34Cb/102/2012-61 zo dňa 29.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 08.01.2013. Dňa 11.09.2013 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 08.10.2013. Dňa 13.07.2020 doručila povinná súdu podanie označené ako návrh na odklad exekúcie do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, v ktorom tvrdila, že v predmetnej exekúcii je vymáhaný nárok zo zmenky a je povinnosťou oprávneného doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote do dňa 22.01.2016. Povinná navrhla, aby súd vydal uznesenie, ktorým by povolil odklad exekúcie do doby, kým nebude exekúcia zastavená. Dňa 13.07.2020 povinná zároveň doručila súdu podanie označené ako návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom opätovne tvrdila, že v predmetnej exekúcii je vymáhaný nárok zo zmenky a je povinnosťou oprávneného doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote do dňa 22.01.2016 a navrhla, aby súd exekúciu vedenú voči nej v celom rozsahu zastavil. Súdny exekútor vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že nevidí žiaden dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučným titulom nie je zmenka ani zmenkový platobný rozkaz, ale právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice II. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 39Er/2846/2013-131 zo dňa 03.09.2020 exekúciu v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil, pričom proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Odvolací súd uznesením č.k. 6CoE/36/2021-172 zo dňa 28.05.2021 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.
3. Po citovaní § 9a ods. 1, § 38 ods. 2, § 57 ods. 1, 2 a § 243f ods. 1, 5 Exekučného poriadku súd po oboznámení sa s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že je nedôvodný. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie tvrdila, že v predmetnej exekúcii ide o nárok zo zmenky a bolo povinnosťou oprávneného do dňa 21.01.2016 doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie, v opačnom prípade musí exekučný súd zastaviť exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Nakoľko oprávnený svoj návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil, povinná navrhla exekúciu zastaviť. Súd prvej inštancie následne zo spisu zistil, že v predmetnej exekúcii nie je vymáhaný nárok zo zmenky, ale na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 34Cb/102/2012-61 zo dňa 29.11.2012 a tvrdenie povinnej, že v predmetnej exekúcii je vymáhaný nárok zo zmenky sa tak nezakladá na pravde. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že v návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné spochybňovať právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi súd iba v prípade, ak rozhodnutie, ktoré sa má stať exekučným titulom je vykonateľné. Exekučné konanie má charakter vykonávacieho konania a do právomoci exekučného súdu nepatrí preskúmanie správnosti rozhodnutia, ktoré sa stalo exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol zamietnutý a povolenie odkladu by tak nemalo zákonné opodstatnenie.
5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví.
6. Povinná v odvolaní namietala nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvej inštancie a poukázala na neaplikovanie noriem spotrebiteľského práva súdom prvej inštancie. Povinná bola názoru, že medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom bol založený spotrebiteľský právny vzťah, a teda aj všetky vedľajšie právne vzťahy a vzťahy medzi právnymi nástupcami majú charakter pôvodného právneho vzťahu, t.j. spotrebiteľského a to aj vo vzťahu k povinnej - ručiteľke. Ďalej uviedla, že v hlavnej úverovej dokumentácii je viacero neprijateľných zmluvných podmienok, napr. samotná zmluvná podmienka umožňujúca zmluvne si predĺžiť premlčaciu dobu je ukážkou neprijateľnosti zmluvnej podmienky (čl. VIII - Záverečné ustanovenia, bod 4.). Povinná poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 272/2020-46 z 04.02.2021 a mala za to, že ak by súd vykonal náležité zisťovanie veci, tak by rozhodol opačne. Ak by exekučný súd riadne aplikoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), l) a m) Exekučného poriadku, tak samotné dojednanie zmenky zakladá dôvod na zastavenie exekúcie. Ustanovenia o zmenke boli dojednané v rozpore s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zákonodarca následne zaviedol zákaz používania zmeniek v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v jeho § 17 a aktuálne je ustanovený v § 5a ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Povinná ďalej poukázal na to, že návrh na vykonanie exekúcie a všetky jeho prílohy, teda aj exekučný titul, ex lege vždy podliehajú preskúmaniu exekučným súdom. Súd má povinnosť vydať poverenie na vykonanie exekúcie iba vtedy, ak nezistí niektorý z dôvodov na zamietnutie návrhu a má povinnosť skúmať vykonateľnosť exekučného titulu počas celého exekučného konania.
7. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že v danom exekučnom konaní nie je daný žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený nesúhlasil s tvrdením povinnej o nepreskúmateľnosti uznesenia a opätovne uviedol, že v predmetnej exekúcii nie je vymáhaný nárok zo zmenky, ale nárok na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 34Cb/102/2012-61 zo dňa 29.11.2012. V návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné spochybňovať právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi exekučný súd iba v prípade, ak rozhodnutie, ktoré sa má stať exekučným titulom je vykonateľné. Exekučné konanie má charakter vykonávacieho konania a do právomoci exekučného súdu nepatrí preskúmanie správnosti rozhodnutia, ktoré sa stalo exekučným titulom. Oprávnený poukázal na § 61k ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), v ktorom sú uvedené dôvody, pre ktoré súd exekúciu môže zastaviť, pričom ani jeden z povinnou opísaných dôvodov nie je možné subsumovať pod niektorý zo zákonom uvedených dôvodov. Povinná neuviedla v zmysle § 61k Exekučného poriadku žiadny právne relevantný dôvod zastavenie exekúcie. Oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2019 z 20.02.2020, v ktorom ústavný súd konštatoval, že v záujme spravodlivého posúdenia veci je potrebné nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá
má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s čl. 20 ods. 1 ústavy, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z dôvodu toho, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana neposkytuje. Vzhľadom na uvedený právny názor ústavného súdu oprávnený nepovažoval za dôvodné zastaviť exekúciu v celom rozsahu ak by aj súd vyhodnotil niektoré zo zmluvných podmienok ako neprijateľné, ak je možné takéto podmienky oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, pričom však súd nevyhodnotil žiadnu zmluvnú podmienku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere ako neprijateľnú. Oprávnený tak navrhol, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a zaviazal povinnú na náhradu trov konania.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala povinná v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné.
9. Uznesenie je vo výroku, ktorým súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 11.09.2013, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 34Cb/102/2012-61 zo dňa 29.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.01.2013. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 08.10.2013 poverenie na vykonanie exekúcie.
14. V danom prípade sa nejedná o nárok zo zmenky, ktorý záver prijal odvolací súd už vo svojom rozhodnutí č.k. 6CoE/36/2021-172 zo dňa 28.05.2021 a od uvedenej doby neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by mohli viesť k zmene tohto právneho názoru.
15. Táto otázka už bola vyriešená právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu v tomto exekučnom konaní, týmto právnym názorom bol viazaný aj súd prvej inštancie a odvolací súd nemá dôvod tento právny názor meniť.
16. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že exekučné konanie nie je považované za štandardné sporové konanie. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu, pričom exekučný súd meritórne nerozhoduje a nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinnou, naopak je viazaný exekučným titulom, skutkovým a právnym posúdením tohto vzťahu orgánom, ktorý exekučný titul vydal. Právoplatné rozhodnutie môže účastník napadnúť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami, a to návrhom na obnovu konania, dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním. V exekučnom konaní sa správnosť tohto rozhodnutia predpokladá, pokiaľ nenastanú skutočnosti predpokladané Exekučným poriadkom, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie vedenej na základe tohto rozhodnutia. V zmysle Exekučného poriadku ide o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (nie pred jeho vydaním) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 Exekučného poriadku).
17. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
18. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Dôvodom pre zastavenie exekúcie však môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti exekučného titulu.
19. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
20. Námietky povinnej v podanom odvolaní smerovali aj proti vecnej správnosti a zákonnosti samotného exekučného titulu, resp. konaniu, ktoré mu predchádzalo. Tieto námietky mohla povinná uplatniť v základnom konaní v odvolaní proti rozsudku, ktoré však nepodala, a preto rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
21. Zároveň zastaviť exekúciu z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v spotrebiteľskej zmluve, možno v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku iba v prípade, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
22. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo, keďže v základnom konaní sa neuplatňoval nárok zo zmenky.
23. V štádiu exekučného konania už exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, ani zákonnosť postupu súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania môže exekučný súd vstúpiť iba v prípade, že rozhodnutie je vydané v rozhodcovskom konaní, o aký prípad v prejednávanej veci nejde.
24. Povinná nepreukázala, že v posudzovanom exekučnom konaní boli dané dôvody na zastavenie exekúcie tak, ako to predpokladá ust. § 57 Exekučného poriadku a takéto dôvody nezistil ani odvolací súd.
25. Exekučný poriadok pritom taxatívne určuje dôvody pre zastavenie exekúcie a tieto nemožno rozširovať.
26. Na záver odvolací súd konštatuje, že na skutočnosti, ktoré existovali pred vydaním exekučného titulu, v exekučnom konaní už nemožno prihliadať, ani ich preskúmavať, a teda v exekučnom konaní nemožno naprávať prípadné pochybenia súdu v základnom konaní, na ktorý účel slúžia riadne a mimoriadne opravné prostriedky.
27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
28. Výrok uznesenia, ktorým súd návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol, nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože v tejto časti je odvolanie podané proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a nadobudol preto právoplatnosť.
29. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
30. Z ustanovenia § 56 ods. 8 Exekučného poriadku vyplýva, že pri rozhodovaní o odklade exekúcie je odvolanie prípustné len v tom prípade, ak súd prvej inštancie odklad exekúcie povolí. Procesne legitimovaným subjektom na podanie odvolania proti uzneseniu, ktorým bol odklad exekúcie povolený, je oprávnený. A contrario potom platí, že proti uzneseniu, ktorým bol návrh na odklad exekúcie zamietnutý, odvolanie prípustné nie je.
31. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
32. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny.
33. Zároveň odvolací súd pre úplnosť uvádza, že Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ust. § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie.
34. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
35. Vzhľadom na to, že odvolanie povinnej bolo podané aj proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie povinnej v tejto časti odmietol.
36. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP).
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).