Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/268/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Údernícka 5, v konaní zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti odporkyni: F. F., D.. XX.XX.XXXX, N. G., S. XXXX/XX, o zaplatenie 3309,03 Euro takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a . O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Dňa 16.4.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd odporkyňu zaviazal zaplatiť mu 4.882,07 Euro a trovy konania na tomto skutkovo základe: Dňa 29.4.2008 odporkyňa uzatvorila s veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s. zmluvu na základe ktorej tento veriteľ odporkyni poskytol finančné prostriedky, podmienky čerpania ktorých sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na to, že odporkyňa nevykonala v stanovených termínoch splátky, veriteľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pôvodný veriteľ odporkyne a navrhovateľ dňa 8.12.2011 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej aj sporná pohľadávka prešla na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia táto pohľadávka predstavuje sumu 4.912,07 Euro, ktorá pozostáva z istiny 2.813,21 Euro, riadneho úroku v sume 1.573,04 Euro, úroku z omeškania vo výške 382,85 Euro a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 142,97 Euro. Odporkyňa tento svoj záväzok uznala v dohode o uznaní záväzku a následne vykonala tieto platby: 20.11.2012 v sume 20 Euro a dňa 19.3.2013 sumu 10 Euro. Uplatnená pohľadávka v sume 4.882,07 Euro pozostáva z neuhradenej úverovej istiny vo výške 0 Euro, z riadneho úroku vo výške 1.573,04 Euro, z úroku z omeškania vo výške 382,85 Euro a z ostatného príslušenstva v sume 142,97 Euro. Konajúci súd rozsudkom zo dňa 28.1.2014 č.k. -66 odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 1.573,04 Euro v mesačných splátkach po 20 Euro, splatnosť ktorých zároveň určil, vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konania vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo . V dôsledku odvolania navrhovateľa uznesením Krajského súdu Nitra č.k. -84 zo dňa 30.10.2014 tento rozsudok v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania bol zrušený vec bola vrátená na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací súd uviedol, že : odôvodnenie vyše uvedeného rozsudku konajúceho súdu nezodpovedá uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí síce správne uviedol, že v tomto konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, avšak predčasne dospel k záveru, že odporkyňa nemala možnosť obsah Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24. 10. 2012 ovplyvniť a musela prijať navrhovateľom dopredu pripravený formulár, v dôsledku čoho na ňu neprihliadal, nakoľko sa nedostatočne vysporiadal s dotazníkom ako prílohou k dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v rámci ktorého odporkyňa musela

sedemkrát uviesť, či súhlasí alebo nesúhlasí s tvrdením uvedeným v tomto dotazníku. Na viac , predčasnosť rozhodnutia a nedostatok dôvodov odvolací súd vzhliadol aj v tom, že navrhovateľ súdom prvého stupňa vôbec nebol vyzvaný na špecifikáciu návrhu a neodstraňoval rozpory v návrhu, ktoré navrhovateľ v odvolaní označil za chybu v písaní. Povinnosťou súdu prvého stupňa preto v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie vyzvaním navrhovateľa na špecifikáciu návrhu za účelom konkretizovania požadovaných a súdom prvého stupňa nepriznaných súm, ako aj preskúmať účastníkmi konania vyplnený dotazník, ktorý tvorí prílohu dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a opätovne preskúmať dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach v zmysle vyššie uvedených skutočností. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania za nedostatočne odôvodnený, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Vo vyhovujúcej časti tento rozsudok nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť. Predmetom tohto rozsudku je preto uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3309,03 Euro.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ vyhotovil formulár dohody o uznaní záväzku a úhradu pohľadávky v splátkach ako aj dotazník ( ako sa tieto listiny dostali k odporkyni , uviesť nevedel ) preto, aby mal dôkaz o tom, že s odporkyňou sa dohodol, prípadne aby sa vyhol súdnemu konaniu a okrem toho aj preto, aby odporkyňa nemohla poprieť, že došlo k takejto dohode. Prečo navrhovateľ vypracoval a predložil odporkyni aj dotazník k dohode o uznaní záväzku nevedel uviesť, možno pre nejaké štatistické účely. Žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu, pretože jednak listinnými dôkazmi navrhovateľ preukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku a samotná odporkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že bola istá forma komunikácie medzi účastníkmi konania, preto uznanie záväzku je platné a nemožno pochybovať o dôveryhodnosti tejto listiny. Odporkyňa ako účastníčka konania uviedla, že pred tým, ako jej bola navrhovateľom zaslaná Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.10.2012 a dotazník k nej , ona sa s nikým nestretla v súvislosti s týmto úverom , ani ich nevyhľadala, len oni jej zaslali tie papiere. Po tom, keď jej bolo doručené dôrazné upozornenie navrhovateľa ( založené do spisu na č.l. 122 ) reagovala písomne a žiadala navrhovateľa o povolenie splátok vo výške 20 Euro a na to jej bola zaslaná dohoda o uznaní záväzku a dotazník ( na tomto len podpísala svoje meno, iné údaje ona nevyplňovala). Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania , oboznámením obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 29.4.2008, dohody zo dňa 24.10.2012 o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011, jej prílohy zo dňa 8.12.2011 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Dňa 29.4.2008 odporkyňa ako dlžníčka uzatvorila s veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 86.000 Sk, ktorý dlh odporkyňa mala vyrovnať v mesačných splátkach po 1.860,22 Sk a mala vykonať 84 splátok. Dňa 8.12.2011 navrhovateľ s Všeobecnou úverovou bankou, a.s. uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok a podľa prílohy k tejto zmluve aj dlh vyplývajúci z vyššie uvedenej úverovej zmluvy bol postúpený navrhovateľovi. Dňa 24.10.2012 odporkyňa podpísala dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávok v splátkach ( mesačne 20 Euro ) .

Podľa § 52 ods.1- 4 v znení účinnom od 1.5.2014 Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený zákonom 102/2014 účinnosť od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ust. § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Je bezpochybné, že zmluvu, ktorú uzatvorila odporkyňa a právny predchodca navrhovateľa dňa 29.4.2008 treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ . Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporca ovplyvniť nemohol , nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné , že právny predchodca navrhovateľa má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo navrhovateľom tvrdené a ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý odporcovi za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a ani nič nenasvedčuje na to , aké je povolanie odporcu ako odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie tejto zmluvy má. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení a to aj z hľadiska premlčania . Takýto záver o charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení o premlčaní na takýto právny vzťah , je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka . Vzhľadom na vyše uvedené súd plniac si svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. §-u 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom od 1.5.2014 ) predovšetkým zisťoval, či sporné právo bolo na súde uplatnené v zákonom stanovenej premlčacej lehote . Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania konajúci súd vedie k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Treba dodať, že odporkyňa ako spotrebiteľ v tomto spore, v ktorom sa proti nej uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy sa nemusela ani dovolať premlčania, pretože súd ex offo je povinný prípadne premlčanie uplatneného práva v takomto spore skúmať. Z výsledkov vykonaného dokazovania a to z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 ( na čl. 21 ) jednoznačne vyplýva, že splatnosť celého dlhu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o úvere nastala dňa 27.2.2009 , pretože v tento deň pôvodný veriteľ vyhlásil splatnosť celej pohľadávky. Odo dňa nasledujúceho ( 28.2.2009 ) začala preto plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie sporného práva na súde a uplynula dňa 28.2.2012. Návrh bol podaný na súd 16.4.2013 , teda zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uplatnené právo navrhovateľovi priznať nemohol, vzhľadom na premlčanie uplatneného práva.

Súd považuje za potrebné uviesť, že v čase vyhlásenia rozsudku konajúceho súdu dňa 28.1.2014 (posúdenie uplatneného nároku) nebola jednotná a jednoznačná prax súdov v tom, či pri úverových zmluvách sa má aplikovať ustanovenia Obch. zákonníka alebo ohľadne dĺžky premlčacej doby. Túto nejednotnosť odstránila jednak legislatívna zmena ktorá nastala novelou v ust. §-u 52 ods.2 odo dňa 1.5.2014 ako aj vydanie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka . Na základe týchto zmien konajúci súd po vrátení veci predovšetkým v konaní zisťoval, či uplatnené právo je alebo nie je premlčané a po ustálení, že v tomto konaní uplatnené právo je premlčané návrh , zamietol. Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.10.2012 a dotazník k nej súd považoval za neplatné právne úkony podľa §-u 3,37 a 39 z nasledovných dôvodov:

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku . Z textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov ( táto skutočnosť súdu je známa z jeho činnosti v iných právnych veciach navrhovateľa ) . Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a jeho následkoch nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorú možno od neho rozumne očakávať pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti jeho obchodnej činnosti. Podľa názoru súdu malo byť uznanie dlhu dohodnuté s dlžníkom na samostatnej listine, nakoľko podpis takejto dohody podľa § 558 má úplne iné a pre spotrebiteľa oveľa závažnejšie dôsledky ako dohoda o splátkach dlhu. Keďže tieto dva právne úkony boli vykonané na jednej listine a to v takej forme , že odporkyňa nemala žiadnu možnosť dohodu o uznaní záväzku z listiny vylúčiť ani obmedziť jej účinok, a táto jej bola vnútená spolu s dohodou o uzavretí splátkového kalendára a tým nepochybne došlo k zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru , že ide o nekalú obchodnú praktiku na strane navrhovateľa a dohoda o uznaní záväzku je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatná a nemá žiadne právne účinky ani z hľadiska plynutia premlčacej doby a jej predĺženia podľa § 110 ods. 1 OZ. Dotazník k tejto dohode nebol vyplnený odporkyňou (ten bol jej predložený len na podpis) . Podľa názoru súdu vytvorením tohto dotazníka a jeho predložením odporkyni , opakovane zo strany navrhovateľa ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorej zámer bol (opakovane) vytvorenie takého dôkazu (pre účely prípadného súdneho konania), ktorého obsah spotrebiteľ len veľmi ťažko vie vyvrátiť , na druhej strane navrhovateľ týmto môže demonštrovať to, že dohoda o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári obsahuje vôľu spotrebiteľa (čo však v skutočnosti v časti o uznaní dlhu a prehlásenia o vedomosti premlčania uznaného dlhu nie je pravda).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §-u 151 ods. 3 OSP a vyslovil, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.