Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/558/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., S. XXXX/XX, o zaplatenie 4.882,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. januára 2014 č. k. -66, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporkyni uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť 1.573,04 eura v mesačných splátkach po 20 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho-ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok, počnúc 30. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , ako aj vykonaným dokazovaním a zistil, že dňa 29. 04. 2008 odporkyňa ako dlžníčka uzatvorila s veriteľom - S. zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 86.000,- Sk, ktorý dlh odporkyňa mala vyrovnať v mesačných splátkach v počte 84 splátok po 1.860,22 Sk. Dňa 08. 12. 2011 navrhovateľ s veriteľom uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok a podľa prílohy k tejto zmluve aj dlh, vyplývajúci z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, bol postúpený navrhovateľovi. Dňa 24. 10. 2012 odporkyňa podpísala dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávok v splátkach. Okrem toho súd prvého stupňa mal za to, že v prejednávanej veci navrhovateľ s prihliadnutím na ustanovenie mal dôkaznú povinnosť vo forme povinnosti tvrdenia právne významných skutočností a povinnosť preukázania takýchto skutočností, ohľadne výšky dlhu odporkyne vyplývajúceho z úverovej zmluvy zo dňa 29. 04. 2008. Navrhovateľ v návrhu síce uviedol, že ku dňu podania návrhu na súd dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy je vo výške 4.882,07 eura, avšak už v položkovitej špecifikácii uviedol, že neuhradená istina úveru je vo výške 0,00 eura, riadne úroky v sume 1.573,04 eura, úroky z omeškania v sume 382,85 eura a ostatné príslušenstvo v sume 142,97 eura. Z uvedeného zistil, že súčet takto konkretizovaných položiek uplatnenej pohľadávky bol vo výške 2.098,86 eura, a nie v sume 4.882,07 eura. Okrem toho navrhovateľ vôbec nekonkretizoval, za ktoré obdobie predstavuje suma 382,85 eura a pri akej úrokovej sadzbe úroky z omeškania, takisto nekonkretizoval, čo sú to ním uplatnené ostatné príslušenstvá v sume 142,97 eura. S poukazom na uvedené bol toho názoru, že navrhovateľ neuniesol svoju povinnosť tvrdenia v celom rozsahu uplatnenej pohľadávky. Splnil ju len ohľadne uplatnených úrokov vo výške 1.573,04 eura, a preto súd návrh v tejto časti považoval za dôvodný a aj mu vyhovel. Zároveň dodal, že pri rozhodovaní neprihliadol na dohodu zo dňa 24. 10. 2012 o uznaní dlhu, pretože aj táto „dohoda“ bola uzavretá na formulári pripravenom navrhovateľom a odporkyňa podľa súdu nemala možnosť obsah tejto „dohody“ ovplyvniť a musela prijať navrhovateľom dopredu pripravený formulár. Táto skutočnosť opakovane nastoľovala dôvodnú pochybnosť o tom, či u odporkyne existovala vážna vôľa uzavrieť túto dohodu v takej podobe, ako to navrhovateľ vopred pripravil a odporkyni predložil na podpísanie. Následne, vychádzajúc z ustanovenia , odporkyni povolil dlh splácať v mesačných splátkach po 20 eur, nakoľko mal za to, že finančná situácia odporkyne väčšie splátky nedovoľuje vykonať, keď účastníci konania v dohode o uznaní dlhu dohodli splátky v takejto výške. Okrem toho uviedol, že odporkyňa žiadnu námietku premlčania v tejto veci neuplatnila, preto súd prvého stupňa nemal zákonnú možnosť zaoberať sa s otázkou prípadného premlčania uplatneného práva. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ustanovenia , keď pri čiastočnom úspechu oboch účastníkov vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Uviedol, že nesúhlasí so závermi súdu, že istina je v nulovej výške. Súd vychádzal z chybného údaja v žalobe v rámci čl. III, kde došlo k zrejmej matematickej nesprávnosti, resp. chybe v písaní, nakoľko došlo k uvedeniu nesprávnej výšky neuhradenej istiny, a to v sume 0 eur. S poukazom na , namietal, že dňa 24. 10. 2012 odporkyňa podpísala Dohodu o uzavretí záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, prostredníctvom ktorej odporkyňa uznala svoj záväzok vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, uzavretej so S. vo výške 2.813,21 eura s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa platiť svoj záväzok. Mal za to, že predmetná dohoda spĺňala všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda mala písomnú formu, vyplýval z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Zdôraznil, že obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporkyne ako právny inštitút zakotvený v , pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby, čo znamená, že doba, ktorá odvtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, ako ani uznanie práva nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa . Podpísaním dohody došlo k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, teda právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá druhá veta , t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, v tomto prípade nastal. Zároveň poukázal na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Prístupom súdu došlo k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Konanie odporkyne nebolo možné považovať za morálne a čestné, a preto nebolo možné súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. S poukazom na uvedené zastal názor, že odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie návrhu, resp. v zmysle ustanovenia a ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 16. 04. 2013, domáhal zaplatenia sumy 4.882,07 eura s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 29. 04. 2008 uzatvoril postupca s odporkyňou Zmluvu č. 6068126221, na základe ktorej poskytol postupca odporkyni peňažné prostriedky. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila v stanovených termínoch splátky, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4.912,07 eura. Následne odporkyňa uznala svoj záväzok v dohode o uznaní záväzku.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený, čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ustanovenie upravuje inštitút uznania dlhu, ktorý bol s účinnosťou od 01. 01. 1992 včlenený do a predstavuje samostatný zaisťovací inštitút. Zaisťovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania, tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v dobe, kedy k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol iným spôsobom, aby preukázal existenciu dlhu. Uznaním dlhu prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu podľa je okrem všeobecných náležitostí ( a nasl. ) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon urobil dlžník písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatiť dlh a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh, čo do dôvodu a výšky. Z uvedeného logicky vyplýva, že splnením predpokladov uvedených v dochádza k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 24. 10. 2012 uzavreli účastníci konania Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v rámci ktorej odporkyňa uznala, čo do právneho dôvodu a výšky, záväzok voči veriteľovi, pričom dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 2.813,21, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 142,97 eura, nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur a z úroku z omeškania 21,9 % ročne zo sumy 2.813,21 eura za dobu od 15. 11. 2011 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody. Obsahom predmetného bodu bolo aj vyhlásenie, že odporkyňa má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Okrem toho sa účastníci v rámci dohody dohodli aj na splátkach vo výške 20 eur mesačne, s dátumom splátky 15. deň v mesiaci, pričom dátum prvej splátky si dohodli na deň 15. 11. 2012. Prílohou k dohode bol aj dotazník, v rámci ktorého odporkyňa pri všetkých možnostiach uviedla, že súhlasí. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, v rámci ktorého uviedol, že na predmetnú dohodu neprihliadal, pretože mal za to, že táto dohoda bola uzavretá na formulári pripravenom navrhovateľom a odporkyňa nemala možnosť obsah tejto dohody ovplyvniť a musela prijať navrhovateľom dopredu pripravený formulár. Táto skutočnosť podľa súdu nastolila dôvodnú pochybnosť o tom, či u odporkyne existovala vážna vôľa uzavrieť túto dohodu v takej podobe, ako ju navrhovateľ vopred pripravil a odporkyni predložil na podpísanie.

Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nezodpovedá uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia . Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí síce správne uviedol, že v tomto konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, avšak predčasne dospel k záveru, že odporkyňa nemala možnosť obsah Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24. 10. 2012 ovplyvniť a musela prijať navrhovateľom dopredu pripravený formulár, v dôsledku čoho na ňu neprihliadal, nakoľko sa nedostatočne vysporiadal s dotazníkom ako prílohou k dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v rámci ktorého odporkyňa musela sedemkrát uviesť, či súhlasí alebo nesúhlasí s tvrdením uvedeným v tomto dotazníku. Naviac, predčasnosť rozhodnutia a nedostatok dôvodov odvolací súd vzhliadol aj v tom, že navrhovateľ súdom prvého stupňa vôbec nebol vyzvaný na špecifikáciu návrhu a neodstraňoval rozpory v návrhu, ktoré navrhovateľ v odvolaní označil za chybu v písaní. Povinnosťou súdu prvého stupňa preto v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie vyzvaním navrhovateľa na špecifikáciu návrhu za účelom konkretizovania požadovaných a súdom prvého stupňa nepriznaných súm, ako aj preskúmať účastníkmi konania vyplnený dotazník, ktorý tvorí prílohu dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a opätovne preskúmať dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach v zmysle vyššie uvedených skutočností. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania za nedostatočne odôvodnený, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný ( ).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.