Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sa-1-2022.pdf
PDF · 174.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobkyne: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y. XXXX/XX, XXX XX W. I., zastúpenej zástupcom: Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, IČO: 36 651 745, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 15.11.2021, vo veci zamietnutia žiadosti o priznanie invalidného dôchodku
rozhodol:
Žalobu žalobkyne z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov súdneho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa prostredníctvom zástupcu v podanej žalobe zo dňa 05.01.2022 poukázala na ust. § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. b), § 4 písm. b), ust. § 6 ods. 1, 2 písm. c), § 199 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1, ods. 3 veta prvá pred bodkočiarkou, § 10 Správneho súdneho poriadku v spojení s ust. § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Žalobkyňa žiadala rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s priznaním trov súdneho konania. K skutkovému stavu žalobkyňa poukázala na to, že dňa 28.06.2021 nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/19/2020 zo dňa 27.05.2021, ktorým Krajský súd v Žiline zrušil prvé rozhodnutie žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X vydané dňa 08.06.2020 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pričom žalovaného zaviazal svojím právnym názorom, v ktorom krajský súd okrem iného uviedol, že konštatovanie žalovaného, podľa ktorého dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. po posúdení zdravotného stavu nezakladá spätne status poistenca na účely posúdenia invalidity podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nemá oporu v zákone a tento záver nie je podporený ani citovanou časťou záverov rozsudku NS SR. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline, ktorým zrušil prvé rozhodnutie žalovaného, dodatočným zaplatením poistného za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, teda za obdobie, kedy sa žalobkyňa pripravovala na povolanie štúdia na strednej škole, nepretržite obdobie nie kratšie ako rok v zmysle § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z., získala ako dôsledok tohto dodatočného zaplatenia poistného obdobia dôchodkového poistenia a zároveň dňom dodatočného zaplatenia tohto poistného, teda dňom 3.1.2020 nadobudla status poistenca v období pred vznikom invalidity, čo zakladá aj nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. V období od 01.01.2010 do 31.12.2010 preto žalobkyňa mala status poistenca. Rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj žalovaného považoval Krajský súd v Žiline za nesprávne, pokiaľ tieto rozhodnutia vychádzali zo záveru o absencii podmienky statusu poistenca
vo vzťahu k osobe žalobkyne podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného. Žalobkyňa prostredníctvom zástupcu v žalobe k rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline z jeho odôvodnenia sp. zn. 27Sa/19/2020 zo dňa 27.05.2021 uviedla, že nebolo sporné to, že žalobkyňa absolvovala zisťovaciu lekársku prehliadku zdravotného stavu dňa 24.03.2011 s posúdením zdravotného stavu a určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 50 %, na základe ustálenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia - obojstrannej úplnej hluchoty, Kapitola VII, Oddiel B, Položka 1 Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., čo vyplynulo z Odborného posudku o invalidite zo dňa 24.03.2011. Ďalej nebolo sporné to, že invalidita žalobkyne vznikla dňa 03.03.2011, v čase, keď žalobkyňa bola nezaopatreným dieťaťom. Nesporné bolo, že šestnásty rok veku žalobkyňa dovŕšila 03.03.2009 a v období od 01.01.2010 do 31.12.2010 žalobkyňa študovala, bola študentkou gymnázia. Nesporné bolo aj to, že žalobkyňa dodatočne dňa 03.01.2020 zaplatila poistné za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010. Nebolo sporné ani to, že žalobkyňa pred vznikom invalidity nebola povinne ani dobrovoľne dôchodkovo poistená. I napriek rozsudku Krajského súdu v Žiline nebol v administratívnom konaní rešpektovaný názor tohto súdu. Žalovaný bez ohľadu na vyslovený právny názor uviedol, že z uvedeného nič nebude rešpektovať a napriek tomu, že skutočnosť dátumu vzniku invalidity je súčasťou nesporného skutočného stavu veci zisteného samotným žalovaným v predchádzajúcom konaní, žalovaný práve túto skutočnosť urobil za spornú. V podstate žalovaný zmenil celý skutkový stav tak, že nepopiera, že žalobkyňa má postavenie poistenca za dané obdobie, avšak toto obdobie nemôže využiť pre potreby nároku žalobkyne na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože v ďalšom konaní žalovaný zmenil deň vzniku invalidity, a to dokonca na taký deň vzniku invalidity, ktorý je v dobe pred dovŕšením povinnej školskej dochádzky s tým následkom, že vlastne žalobkyňa nemá právo zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie tak, ako to urobila a čo žalovaný aj prijal. Žalovaný poukázal na časť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/127/2009. Podľa žalobkyne, ak aj žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/127/2009, tak sa týkal inej právnej veci, iných účastníkov konania, v ktorej inej veci bolo sporné, kedy došlo k vzniku invalidity. Vo veci žalobkyne však bol zistený presný deň invalidity, ktorý bol identifikovaný samotným žalovaným, a to na deň 03.03.2011. Žalobkyňa vykonala zaplatenie poistného práve pred týmto dňom. V danej veci však bol nesporný skutočný stav veci, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/19/2020, pričom žalovaný sa rozhodol nerešpektovať právny názor Krajského súdu v Žiline v tomto rozhodnutí. Podľa žalobkyne je možné objektívne usudzovať o tom, že žalovaný ľstivo koná proti zákonu, keď obchádza jeho zmysel. Žalovaný uviedol, že netrvá obdobie poistenia a ani postavenie žalobkyne ako poisteného, hoci táto skutočnosť plynie aj z dôvodovej správy k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorá bola vypracovaná pri prijímaní zavedenia možnosti zaplatenia poistného dodatočne. Žalovaný v novom konaní a rozhodovaní nerešpektoval ust. § 191 ods. 1 veta prvá CSP. Žalovaný nerešpektoval princíp právnej istoty ako pilier právneho štátu.
2. Žalobkyňa poukázala na snahu žalovaného meniť skutočný stav zistený samotným žalovaným v roku 2011. Pokiaľ by aj mal byť nesprávne určený deň vzniku invalidity, je to následok konania žalovaného, ktorý ho v režime lekárskej posudkovej činnosti ustálil a následne o ňom právoplatne rozhodol. Išlo by o vadu konania na strane žalovaného, ktorú by sám spôsobil a túto nemôže znášať žalobkyňa. Žalovaný pod informačným vplyvom podkladov uvedenej kvality a rozsahu opiera svoje rozhodnutie o skutočnosť, že posudkový lekár v novom Odbornom posudku zo dňa 27.09.2021 hrubým zásahom do zisteného skutočného stavu veci zmenil deň vzniku invalidity zo dňa určeného pôvodným Odborným posudkom o invalidite v spojení s Lekárskou správou zo dňa 24.03.2011, a to dátum 03.03.2011 na iný deň 12.03.1996, tak aby nebolo možné vykonať zaplatenie poistného pred dňom vzniku invalidity, ktorý doteraz nebol nijako rozporovaný. Pretože žalovaný v konaní, ktorého právnym následkom je pôvodné právoplatné rozhodnutie z roku 2011, ustálil skutočný stav veci v procese oboznámenia sa s predloženými lekárskymi správami, kde preukázateľne pracoval aj s informáciou o tom, že žalobkyňa trpí konkrétnym ochorením pred dňom 03.03.2011, keďže je v tomto posudku priamo uvedené, nie je možné vec ustaľovať opätovne, pretože sa tento stav nijako nezmenil a raz už o ňom bolo rozhodnuté. Žalobkyňa uviedla, že nový odborný posudok, o ktorý je opreté napadnuté rozhodnutie, obsahuje identický záver voči záveru Odborného posudku o invalidite z roku 2011 a rozdiel je len v dátume vzniku invalidity. Posudkový lekár v pôvodnom odbornom posudku uviedol, že invalida vznikla v čase nezaopatrenosti a tento údaj špecifikuje znením lekárskej správy, z ktorej predmetný odborný posudok vychádzal, kde posudkový lekár priamo uvádza, že „posudkový lekár ďalej informuje o dátume vzniku invalidity, určuje sa na 03.03.2011“. Teda žalovaný hodnotil rovnaké lekárske správy a rovnaké aspekty skutkového stavu, avšak odrazu s diametrálne odlišným výsledkom.
3. Postup žalovaného nie je podľa žalobkyne v súlade s princípom právnej istoty ako základným pilierom právneho štátu, ak o tej istej veci bolo rozhodnuté dvoma rozdielnymi rozhodnutiami. Raz pred desiatimi rokmi rozhodnutím o tom, že invalidita vznikla 03.03.2011 a raz v súčasnosti o desať rokov neskôr o tom, že vlastne invalidita vznikla úplne inokedy. Takémuto nezákonnému postupu bráni princíp prekážky právoplatne rozhodnutej veci res iudicata. V súvislosti s touto prekážkou žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso/3/2014 zo dňa 11.03.2014, sp.zn. 9Sžso/77/2016 zo dňa 27.07.2018. Podľa žalobkyne, ak stav veci sa nijako nezmenil a pri vydávaní nového odborného posudku o invalidite ako podkladu pre napadnuté rozhodnutie žalovaný vychádzal z rovnakých lekárskych správ a rovnakých skutkových okolností aj z obdobia pred dňom 03.03.2011 ako dňom vzniku invalidity, tak žalobkyňa má za to, že trvá prekážka res iudicata, a to aj v prípade, ak by žalovaný tvrdil, že pri prvom rozhodnutí z roku 2011 sa pomýlil z hľadiska právneho posúdenia veci alebo zisťovania skutočného stavu veci. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností žalobkyňa uviedla, že vec je vyjadrená skutočným stavom veci a právnym názorom vytvoreným pri aplikácii práva na zistený skutočný stav veci, je rozhodnutá právoplatným rozsudkom správneho súdu a v tomto zmysle je žalovaný ako správny orgán povinný iba napraviť ním spôsobenú nezákonnosť vydaním nového rozhodnutia na úseku odvolacieho konania, ktorý bude v priamom súlade s právoplatným rozsudkom správneho súdu. Podľa žalobkyne žalovaný pri svojom postupe vedome a úmyselne marí nárok žalobkyne, ktorý bol potvrdený právoplatným rozsudkom správneho súdu a svoje konanie prispôsobuje k tomu, aby bol popretý nárok žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že ide o vysokú intenzitu závažnosti nezákonného postupu a rozhodnutia žalovaného.
4. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 6.5.2022 (č.l. 50, 51 spisu). V tomto vyjadrení žalovaný uviedol, že nežiada, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobkyne poukázal na to, že v správnej žalobe zo dňa 5. januára 2022 zástupca žalobkyne uvádza, že podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/19/2020-79 zo dňa 27. mája 2021 dodatočným zaplatením poistného za obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010, kedy sa pripravovala na povolanie štúdia na strednej škole, získala v zmysle § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. dňom dodatočného zaplatenia tohto poistného, teda dňom 3. januára 2020 v období pred vznikom invalidity status poistenca, čo zakladá jej nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. V období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 teda žalobkyňa mala status poistenca, čím je naplnená dikcia úpravy ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa žalobkyne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci, pokiaľ vychádzali zo záveru o absencii podmienky statusu poistenca vo vzťahu k osobe žalobkyne podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného. Žalobkyňa namieta, že v konaní nebolo sporné, že jej bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a invalidita vznikla dňa 3. marca 2011. Aj napriek právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline žalovaný rozhodol nerešpektujúc právny názor Krajského súdu v Žiline. Žalobkyňa nesúhlasila s postupom žalovaného, keď v ďalšom konaní zmenil deň vzniku invalidity. Žalobkyňa poukázala na prekážku rozhodnutej veci a navrhla rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5. Žalovaný k správnej žalobe uviedol, že žalobkyňa je od 3. marca 2011 poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím žalovaného Číslo XXX XXX XXXX zo dňa 5. apríla 2011 podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože bola uznaná invalidnou posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Liptovský Mikuláš v rámci zisťovacej lekárskej prehliadky dňa 24. marca 2011, podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jej invalidita vznikla v čase, kedy bola ešte nezaopatrené dieťa. Žalovaný poukázal na to, že posúdenie zdravotného stavu a vyslovenie odborného záveru o tom, či invalidita vznikla a od akého dátumu, patrí do vecnej pôsobnosti posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý zdravotný stav posúdi na základe predložených odborných lekárskych nálezov ako aj vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne. Posudkový záver posudkového lekára vychádzal z odborných lekárskych nálezov, z ktorých vyplýva, že zdravotné ťažkosti žalobkyne nastali už v detstve v roku 1996. Žalobkyňa neformálnou žiadosťou zo dňa 2. januára 2020, doručenou žalovanému, pobočke Bratislava dňa 3. januára 2020, požiadala o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., resp. zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že dňa 3. januára 2020 dodatočne doplatila poistné na dôchodkové poistenie za dobu štúdia podľa ust. § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010. Žalovaný poukázal na ust. § 195 ods. 1, § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z..
Podľa žalovaného námietka žalobkyne, že dátum vzniku invalidity nebol v konaní sporný, a preto nebol dôvod na jeho opätovné zisťovanie, nie je dôvodná, pretože napriek tomu, že Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku otázkou dátumu vzniku invalidity sa nezaoberal a označil ju za nespornú, podľa judikátu publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 7/2011 pod č. 108, otázka určenia presného dátumu vzniku invalidity má zásadný vplyv pre posúdenie, či žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu dodatočného zaplatenia poistného. Žalovaný zvýraznil to, že určenie dátumu vzniku invalidity je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie právnej otázky, ktorou sa zaoberal krajský súd, a to či dodatočné zaplatenie poistného zakladá nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Pre nové rozhodnutie vo veci dôchodkovej dávky bolo potrebné, aby bol určený presný deň vzniku invalidity a následne treba skúmať, či dodatočne zaplatené poistné má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. V súlade s ust. § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/19/2020-79 zo dňa 27. mája 2021 za účelom presne a spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia z dôvodu určenia presného dátumu vzniku invalidity, ktorý po oboznámení sa s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou uviedol, že žalobkyňa v roku 1996 prekonala ako trojročná hnisavú meningitídu s následkom obojstrannej hluchoty, Odvtedy je v sledovaní otorinolaryngológa a foniatra. Reč do troch rokov veku bola vyvinutá, potom dyslalická. Nosí naslúchací aparát na oboch ušiach, kontakt je primeraný, rečový prejav je zrozumiteľný. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50 % na sluchové postihnutie. Dátum vzniku invalidity bol stanovený na základe Lekárskej správy zo dňa 12. marca 1996, kedy bola po prvýkrát objektívne zdokumentovaná závažná strata sluchu. Opodstatnenosť a správnosť vzniku ochorenia potvrdzuje aj foniatrické vyšetrenie zo dňa 15. marca 2010, v ktorom sa uvádza, že ťažká obojstranná porucha sluchu po purulentnej meningitíde vznikla v januári 1996.
6. Námietka žalobkyne, že dátum vzniku invalidity vyplynul z Lekárskej správy zo dňa 24. marca 2011, ktorá obsahuje záver posudkového lekára o uvedenom dátume vzniku invalidity, nie je dôvodná. V Lekárskej správe - Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 24. marca 2011 posudkový lekár sociálneho poistenia informoval o dátume vzniku invalidity, pričom uviedol, že sa určuje na 3. marca 2011. Tento dátum je dátumom, odkedy žalobkyňa žiadala priznať invalidný dôchodok, čo je dokumentované aj na prvej strane zápisnice o ústnom pojednávaní. Tento dátum bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia na tretej strane uvedený z dôvodu, že dňa 3. marca 2011 dosiahla vek 18 rokov, ktorý je v § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. definovaný ako jedna z podmienok pre priznanie invalidného dôchodku. Nárok na invalidný dôchodok vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18-teho roku veku, tým posudkový lekár sociálneho poistenia len zdôvodnil, že táto podmienka je splnená. Dátum vzniku invalidity nemôže byť uvedený dňom, odkedy žiada poistenec priznať dávku, pretože uznanie invalidity musí byť v súlade so závermi odborných lekárskych nálezov, ktoré preukazujú, kedy sa zdravotný stav stal natoľko závažný, že odôvodňuje uznanie invalidity. Námietka žalobkyne, že žalovaný zisťovanie skutočného stavu veci priamo podriaďuje zrejmej potrebe poprieť nárok žalobkyne, nie je dôvodná, pretože skutočnosť, že žalobkyňa si dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010, nemôže mať vplyv na správnosť určenia dátumu vzniku invalidity. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že uvedenie slovného vyjadrenia v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 24. marca 2011, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa, je správne. Stanovenie dátumu vzniku invalidity na účely ust. 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 27. septembra 2021 je správne, pretože určenie vzniku invalidity dňom 12. marca 1996 spadá do obdobia, v ktorom bola žalobkyňa nezaopatreným dieťaťom, dieťaťom, ktorému invalidita vznikla v čase troch rokov. Tým je podľa žalovaného preukázané, že invalidita žalobkyne ako účastníčky konania vznikla na účely ust. § 70 ods. 2 a aj na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v tom istom období, t.j. v období nezaopatrenosti dieťaťa. Pretože žalobkyňa pred vznikom invalidity, t.j. pred 12. marcom 1996 nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré by bolo možné hodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok, nárok na invalidný dôchodok jej na účely ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nevznikol. Žalovaný má za to, že žalobkyni bol správne priznaný invalidný dôchodok právoplatným rozhodnutím žalovaného Číslo XXX XXX XXXX zo dňa 5. apríla 2011 podľa § 70 ods. 2, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení od 3. marca 2011. Žalovaný zvýraznil to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú záujem poškodiť žalobkyňu. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech poistenca. Postup žalovaného na základe žalobou napadnutého rozhodnutia považoval žalovaný za
správny, ktorý má podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobkyne. Žalovaný navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodnú.
7. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 24.05.2022 (č.l. 58 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobkyne doručené žalobkyni prostredníctvom zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 20 dní, ktorú možnosť žalobkyňa do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužila.
8. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31.1.2020 podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok a súčasne podľa § 70 ods. 2 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. bola zamietnutá aj žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 70 ods.1, 2, § 71 ods. 1, § 209 ods. 1 druhá veta zákona č. 461/2003 Z.z.. Posúdenie zdravotného stavu patrí do vecnej pôsobnosti posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý na základe predložených odborných lekárskych nálezov vysloví odborný záver o tom, či invalidita vznikla alebo nie. Posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval, že invalidita žalobkyni vznikla v čase nezaopatreného dieťaťa, pričom svoj odborný záver opieral o doložené odborné lekárske nálezy, hlavne z vyšetrenia z 15. marca 2010, z ktorého vyplynulo, že zdravotné ťažkosti nastali v čase nezaopatrenosti dieťaťa. V čase zisťovacej lekárskej prehliadky konanej dňa 24. marca 2010 žalobkyňa nebola poistencom, pretože nezískala ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia. Vznik nároku na invalidný dôchodok je okrem vzniku invalidity podmienený aj splnením podmienky potrebného obdobia dôchodkového poistenia, ktoré musí poistenec získať pred vznikom invalidity. Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia u poistenca vo veku do 20 rokov je podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. menej ako jeden rok. Prvostupňový orgán poukázal na ust. § 60 ods. 1 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia môže fyzická osoba v súlade s § 15 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. získať až po dovŕšení veku 16 rokov. Aj z ust. § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že sa umožňuje fyzickej osobe doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 žalobkyňa zaplatila 3. januára 2020. Prvostupňový orgán poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/127/2009, podľa ktorého nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vznikne nezaopatrenému dieťaťu len vtedy, ak je súčasne aj poistencom. Ak fyzická osoba, t.j. nezaopatrené dieťa, ktorej invalidita vznikla podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., dodatočne doplatí poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. až po zisťovacej lekárskej prehliadke, nezíska spätne status poistenca na účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Získanie obdobia dôchodkového poistenia dodatočným doplatením poistného nemá vplyv ani na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože nárok na tento druh invalidného dôchodku nie je podmienený splnením podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia a jeho vznik je viazaný najneskôr na deň dovŕšenia 18 rokov veku. Prvostupňový orgán v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4So/28/2009 z 31. mája 2010. Podľa Posudku posudkového lekára sociálneho poistenia z 24. marca 2011 žalobkyňa bola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., na účely ust. 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Právoplatným rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX z 5. apríla 2011 žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 3. marca 2011.
9. Prvostupňový orgán ďalej poukázal na ust. § 70 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67. Žiadosťou zo dňa 7. januára 2020 žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože dňa 3. januára 2020 dodatočne doplatila poistné na dôchodkové poistenie za dobu štúdia od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z.. Keďže dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie nevznikol spätne status poistenca, nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni nevznikol. Dodatočné doplatenie poistného nemalo vplyv ani na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 439/2004 Z.z. a podmienka získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia sa považovala za splnenú. Dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona
č. 461/2003 Z.z. za obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 žalobkyňa získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z. v rozsahu 365 dní, ktoré budú zohľadnené pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, resp. nároku na predčasný starobný dôchodok a určení jeho sumy. Prvostupňový orgán mal za to, že žalobkyni nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nevznikol, a to ani v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z.. Z tohto dôvodu podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobkyne zo dňa 7. januára 2020 o priznanie invalidného dôchodku, a preto žiadosť bola zamietnutá. Pretože sa nezmenili ani rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ovplyvnili sumu invalidného dôchodku priznaného rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX zo dňa 5. apríla 2011, bola zamietnutá aj žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a naďalej žalobkyni bude vyplácaný invalidný dôchodok už vo vyplácanej sume.
10. Na základe odvolacieho konania rozhodnutím žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 15.11.2021, bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31. januára 2020. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/19/2020-79 zo dňa 27. mája 2021, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júla 2020 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru vysloveného zo strany krajského súdu, dodatočným zaplatením poistného za obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010, kedy sa žalobkyňa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole, získala v zmysle § 142 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. dňom dodatočného zaplatenia tohto poistného, teda dňom 3. januára 2020 v období pred vznikom invalidity status poistenca, čo zakladá i nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Bolo poukázané na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sk/18/2018, sp.zn. 9So/127/2009, keď krajský súd uložil žalovanému vychádzať zo záväzného právneho názoru na základe zistených a nesporných skutkových okolností. Žalovaný poukázal na ust. § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že v súlade s názorom krajského súdu, ktorý bol vyjadrený v rozsudku č.k. 27Sa/19/2020-79 zo dňa 27. mája 2021, posúdil odvolacie námietky žalobkyne a dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31. januára 2020 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bolo nevyhnutné potvrdiť. Podľa záverov zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline bol opätovne posúdený nárok žalobkyne na invalidný dôchodok.
11. Žalovaný podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia mal za preukázané, že žalobkyňa od 3. marca 2011 je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX zo dňa 5. apríla 2011 podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobkyňa bola uznaná invalidnou na základe posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš v rámci zisťovacej lekárskej prehliadky dňa 24. marca 2011 podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jej invalidita vznikla v čase, kedy bola ešte nezaopatrené dieťa. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš odborný záver opieral o odborné lekárske nálezy, z ktorých vyplynulo, že zdravotné ťažkosti žalobkyne nastali už v detstve v roku 1996. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je úplná hluchota, za ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, platnú pre daný druh zdravotného postihnutia podľa Kapitoly VII, Oddiel B, Položky 1, Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Posúdenie zdravotného stavu a vyslovenie odborného záveru o tom, či invalidita vznikla a od akého dátumu patrí do vecnej pôsobnosti posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý zdravotný stav posúdi na základe predložených odborných lekárskych nálezov ako aj vlastného vyšetrenia zdravotného stavu účastníčky konania. Žalovaný poukázal na ust. § 70 ods. 1, 2, § 60 ods. 1, 5, § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný na základe odvolania žalobkyne nezistil dôvod, aby sa odchýlil od záverov, ktoré sú vyjadrené v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31. januára 2020, preto odvolanie žalobkyne zo dňa 3. marca 2020 zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31. januára 2020 potvrdil podľa ust. § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X. zo dňa 8. júna 2020. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 27Sa/19/2020-79 zo dňa 27. mája
2021 zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júna 2020 podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12. Žalovaný poukázal na ust. § 195 ods. 1, 2, 3, § 196 ods. 1, 7 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že Krajský súd v Žiline sa vo svojom rozsudku otázkou dátumu vzniku invalidity žalobkyne nezaoberal a označil ju za nespornú skutočnosť. Podľa judikátu publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 7/2011 pod č. 108 má však otázka určenia presného dátumu vzniku invalidity zásadný vplyv pre posúdenie, či žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu dodatočného zaplatenia poistného. Žalovaný mal za to, že v odvolacom konaní pre jeho nové rozhodnutie vo veci dôchodkovej dávky bolo potrebné, aby bol určený presný deň vzniku invalidity a následne skúmať, či dodatočne zaplatené poistné žalobkyňou má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. Žalovaný uviedol, že v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/19/2020-79 zo dňa 27. mája 2021 bol za účelom presne a spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne koordinujúcim posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 27. septembra 2021 z dôvodu určenia presného dátumu vzniku invalidity. Bolo zistené, že žalobkyňa v roku 1996 prekonala ako trojročná hnisavú meningitídu s následkom obojstrannej hluchoty. Odvtedy je v sledovaní otorinolaryngológa a foniatra. Reč do troch rokov veku bola vyvinutá, potom dyslalická. Nosí naslúchací aparát na oboch ušiach, kontakt je primeraný, rečový prejav je zrozumiteľný. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 50 % pre sluchové postihnutie. Dátum vzniku invalidity bol stanovený podľa Lekárskej správy zo dňa 12. marca 1996, kedy bola prvýkrát objektívne dokumentovaná závažná strata sluchu. Žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 12. marca 1996. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 27. septembra 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu tohto rozhodnutia. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zameral svoje dokazovanie na presné stanovenie obdobia, od ktorého bolo možné účastníčku konania uznať invalidnou. V Odbornom posudku o invalidite zo dňa 24. marca 2011 uviedol, že účastníčka konania - žalobkyňa už ako trojročná v roku 1996 prekonala zápal mozgových blán s trvalými následkami v zmysle ťažkej obojstrannej poruchy sluchu. Odvtedy bola v sledovaní otorinolaryngológa a foniatra. Opodstatnenosť a správnosť vzniku ochorenia potvrdzuje aj foniatrické vyšetrenie zo dňa 15. marca 2010, v ktorom sa uvádza, že ťažká obojstranná porucha sluchu po purulentnej meningitíde vznikla v januári 1996.
13. V Lekárskej správe - Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 24. marca 2011 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš informoval o dátume vzniku invalidity, pričom uviedol, že sa určuje na 3. marca 2011. Tento dátum je dátumom, odkedy účastníčka konania - žalobkyňa žiadala priznať invalidný dôchodok, čo je dokumentované na prvej strane zápisnice o ústnom pojednávaní. Tento dátum bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia na tretej strane uvedený z dôvodu, že dňa 3. marca 2011 dosiahla účastníčka konania vek 18 rokov, ktorý v ust. § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je definovaný ako jedna z podmienok pre priznanie invalidného dôchodku. Dátum vzniku invalidity nemôže byť uvedený dňom, odkedy žiada poistenec priznať dávku, nakoľko uznanie invalidity musí byť v súlade so závermi odborných lekárskych nálezov, ktoré preukazujú, kedy sa zdravotný stav stal natoľko závažný, že odôvodňuje uznanie invalidity. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010, nemôže mať vplyv na správnosť určenia dátumu vzniku invalidity. Z uvedeného vyplynulo, že uvedenie slovného vyjadrenia v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 24. marca 2011, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa, je správne. Dokumentovanie vzniku invalidity na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 27. septembra 2021 je správne, pretože určenie vzniku invalidity dňom 12. marca 1996 spadá do obdobia, v ktorom bola žalobkyňa ako účastníčka konania nezaopatreným dieťaťom, keďže invalidita vznikla v čase troch rokov. Invalidita žalobkyne vznikla v tom istom období, t.j. v období nezaopatrenosti dieťaťa. Žalobkyni bol preto na základe žiadosti o invalidný dôchodok spísanej v Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 24. marca 2011 správne priznaný invalidný dôchodok právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX zo dňa 5. apríla 2011 podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 3. marca 2011. Dátum vzniku invalidity žalobkyne ako účastníčky konania na účely ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je od 12. marca 1996. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z.z. potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pretože žalobkyňa pred vznikom invalidity, t.j. pred 12. marcom 1996 nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré by bolo možné hodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok, nárok na invalidný dôchodok jej na účely ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nevznikol. Skutkové zistenia podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného potvrdili to, že ku dňu vzniku invalidity žalobkyňa ako žiadateľ o dôchodok nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia, a preto dodatočné zaplatenie poistného žalobkyňou až po vzniku invalidity nemalo vplyv na priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. môže vzniknúť nezaopatrenému dieťaťu, ktoré je poistencom, ku dňu vzniku invalidity. Účastníčka konania - žalobkyňa sa stala poistencom dňom doplatenia poistného na dôchodkové poistenie, t.j. dňom 3. januára 2020. Dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie nemalo žiaden vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku fyzickej osoby, ktorej invalidita vznikla v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, nešlo o zaplatenie dlžného poistného poistencom podľa § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/54/2010 zo dňa 7. decembra 2010. Získanie obdobia dôchodkového poistenia dodatočným doplatením poistného nemalo vplyv ani na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože nárok na tento druh invalidného dôchodku nie je podmienený splnením podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia a jeho vznik je viazaný najskôr na deň dovŕšenia 18 rokov veku.
14. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. § 72 ods. 3, § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s poukazom na osobný mzdový bod, ktorý sa určuje na hodnotu 0,67. Dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 žalobkyňa získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z. v rozsahu 365 dní, ktoré jej bude zohľadnené pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, resp. nároku na predčasný starobný dôchodok a určení jeho sumy. V závere odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uviedol, že v rámci realizácie právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/19/2020-79 zo dňa 27. mája 2021 za účelom riadne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci vykonal dokazovanie z dôvodu určenia presného dátumu vzniku invalidity. Vykonaným dokazovaním v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity je na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. určený v čase nezaopatrenosti, na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 12. marca 1996, t.j. od troch rokov života, teda je medicínsky odôvodnený doloženou zdravotnou dokumentáciou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne ako účastníčky konania vyplynul z Odborného posudku o invalidite zo dňa 27. septembra 2021, ktorý vyhotovil koordinujúci posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš. Podľa ust. § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaný uviedol, že jeho rozhodnutie je odôvodnené, obsahuje všetky predpísané formálne náležitosti, bolo vychádzané z obsahu administratívneho spisu za hodnotenia dôkazov a použitia rozhodných právnych predpisov, pričom Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne týmto rozhodnutím vykonal rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/19/2020-79 zo dňa 27. mája 2021. Prílohou rozhodnutia žalovaného bol Odborný posudok o invalidite zo dňa 27. septembra 2021.
15. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 3 SSP v konaní podľa ust. § 199 a nasledujúce ustanovenia SSP vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP a po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného, verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 190 SSP žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.
16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobkyne bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na ust. § 107 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP, keď podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/1/2022-63 zo dňa 03.08.2022, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 30.08.2022 a
na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
17. K postupu krajského súdu, ktorý na základe podanej žaloby žalobkyne prostredníctvom zvoleného zástupcu zo dňa 05.01.2022 preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na podanú žalobu žalobkyne, keď v jej obsahu žalobkyňa nežiadala nariadiť pojednávanie a k vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa na základe výzvy krajského súdu zo dňa 24.05.2022 (č.l. 58 spisu) nevyjadrila. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobkyne, a to v podaní zo dňa 06.05.2022 uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie. Za aplikácie ust. § 107 ods. 2 SSP bolo konané a rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Súčasne krajský súd nezistil žiaden zo zákonných dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP k tomu, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.
18. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni prostredníctvom zástupcu dňa 15.11.2021. Žaloba žalobkyne bola podľa č.l. 24 spisu odoslaná dňa 05.01.2022, z čoho vyplýva, že podanie žaloby žalobkyňou bolo v zákonom stanovenej lehote podľa ust. § 181 ods. 1 SSP.
19. Z podanej žaloby žalobkyne zo dňa 05.01.2022 krajskému súdu vyplynulo, že jej podstatou bolo namietanie porušenia princípu právnej istoty, poukaz na princíp prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), keď žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím nerešpektoval záväzný právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/19/2020 zo dňa 27.05.2021, tak ako mu to ukladá ust. § 191 ods. 6 SSP a súčasne nerešpektoval nesporné skutkové zistenia z predchádzajúceho administratívneho konania, keď okrem iného nebolo sporné to, že invalidita žalobkyne vznikla dňa 03.03.2011.
20. Krajský súd všeobecne k princípu právnej istoty uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne tento princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného ústavného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (m.m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) t.j., aby sa porovnateľné, resp. obdobné situácie posudzovali po právnej stránke rovnakým spôsobom. Táto požiadavka korešponduje aj s judikatúrou ESĽP. Krajský súd k žalobnému dôvodu žalobkyne, že žalovaný v rámci nového konania nerešpektoval záväzný právny názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/19/2020 zo dňa 27.05.2021, uvádza, že nebol relevantný. Je potrebné zvýrazniť, že právnym názorom nie je celé odôvodnenie rozhodnutia, ale len tá jeho časť, ktorá je v priamom vzťahu k riešeniu konkrétnej dávkovej veci a v dôsledku toho došlo i k zrušeniu pôvodného rozhodnutia. Pri zmene skutkového stavu nie je už daná viazanosť právnym názorom, ktorý vychádzal z odlišného skutkového podkladu. Pokiaľ ide o právnu viazanosť, tá vychádza pri jeho vyslovení z určitého skutkového podkladu. Ak po zrušení rozhodnutia v rámci nového administratívneho konania dôjde k zisteniu a prijatiu iných záverov skutkového podkladu, nie je tento orgán viazaný právnym názorom, pokiaľ vyslovený právny názor vychádzal z odlišného skutkového podkladu. Princíp právnej istoty sa viaže k požiadavke, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu však nie je absolútna a v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.
21. Na základe pripojeného administratívneho spisu, rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/19/2020-79 zo dňa 27.05.2021 a následne žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je možné prijať záver, že by žalovaný svojím rozhodnutím porušil princíp právnej istoty, t.j. že by na určitú právne relevantnú otázku v rovnakých podmienkach dal rozdielnu odpoveď. Podľa krajského súdu nie je možné súhlasiť ani s tým, že by rozhodnutím žalovaného nebol rešpektovaný právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/19/2020-79 zo dňa 27.05.2021. Žalovaný v rámci nového rozhodnutia nepoprel vyslovený právny názor vyjadrený krajským súdom v zrušujúcom rozsudku, a to vznik statusu poistenca podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v období pred vznikom invalidity v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie dňa 03.01.2020, ktorým dňom zaplatenia žalobkyňa nadobudla status poistenca v období pred vznikom invalidity, za ktoré obdobie dodatočne poistné zaplatila, a to za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, v dôsledku čoho podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline svedčilo žalobkyni právo na invalidný dôchodok od momentu dodatočného zaplatenia poistného, t.j. od 03.01.2020 podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z..
Krajský súd v Žiline ďalej v zrušujúcom rozsudku uviedol, že nárok žalobkyne na invalidný dôchodok podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. patrí odo dňa dodatočného zaplatenia poistného, teda od 03.01.2020, za zohľadnenia momentu vzniku invalidity žalobkyne dňom 03.03.2011. V súvislosti s dodatočne zaplateným poistným Krajský súd v Žiline poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sk/18/2018 zo dňa 26.06.2019. Krajský súd v Žiline v rozsudku sp.zn. 27Sa/19/2020 zo dňa 27.05.2021 pre ďalšie konanie žalovaného vyslovil právny názor, podľa ktorého dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie realizované žalobkyňou tejto založilo status poistenca v období pred vznikom jej invalidity. Krajský súd po oboznámení sa v celom rozsahu s rozhodnutím žalovaného konštatuje, že nedošlo k porušeniu ust. § 191 ods. 6 SSP, keďže žalovaný nekonal v rozpore s právnym názorom vyjadreným v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/19/2020 zo dňa 27.05.2021, že dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie zakladá status poistenca v období pred vznikom invalidity.
22. Žalovaný ako odvolací orgán podľa názoru krajského súdu realizoval v rámci nového konania a rozhodnutia rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/19/2020 zo dňa 27.05.2021, avšak ako odvolací orgán v rámci rozsiahlosti svojich oprávnení je povinný zistiť riadne, úplne skutočný stav veci. Pre posúdenie žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok bolo určujúce ustáliť deň vzniku invalidity. Podľa pripojeného administratívneho spisu bolo zrejmé, že žalobkyni právoplatným rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX z 5. apríla 2011 bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z., a to od 3. marca 2011.
23. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
24. Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt
25. Z ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nesporne vyplýva, že v novom konaní o dôchodkovej dávke žalobkyne bolo potrebné, aby bol stanovený presný deň vzniku invalidity a následne, či dodatočne zaplatené poistné má vplyv na priznanie invalidného dôchodku.
26. Podľa ust. § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
27. Podľa ust. § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
28. Podľa § 9 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. (3) Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
a) ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo b) ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
29. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
30. Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
31. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
32. Podľa § 209 ods. 4 zákona 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
33. Je nesporné, že stanovenie dátumu vzniku invalidity je odbornou, medicínskou otázkou, ktorú zákon zveril posudkovým lekárom. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu alebo dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti. Posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa ako aj určenie dátumu vzniku invalidity môže určiť na základe podkladov, odborných lekárskych nálezov iba príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia.
34. Zákon č. 461/2003 Z.z. predpokladá dva spôsoby vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvý spôsob je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16-teho roku veku) a druhým spôsobom je vznik nároku takej fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (tzv. invalidný dôchodca z mladosti). V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity.
35. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 25.06.2008, sp. zn. 4So/249/2007 uviedol, že: „Pre posúdenie, či fyzickej osobe vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona je rozhodujúci dátum vzniku invalidity... Vzhľadom na to, že invalidita navrhovateľky s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vznikla ešte pred skončením povinnej školskej dochádzky, t. j. v období pred dovŕšením 16-teho roku veku, odporkyňa o priznaní invalidného dôchodku podľa § 70 ods.2 zákona v sume určenej podľa § 73 ods. 3 zákona rozhodla v súlade so zákonom.“ V právnej vete judikátu R 108/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že:,, Ak je žiadateľ o invalidný dôchodok invalidný z mladosti, patrí mu invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 v spojení s § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.“. Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej vete judikátu R 64/2012 (rozsudok sp. zn. 4 So/54/2010 zo dňa 07.12.2010) uviedol: ,,Ak žiadateľ o invalidný dôchodok splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na túto dávku pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jeho nároku je obdobie pred vznikom invalidity pred skončením povinnej školskej dochádzky a nie obdobie, v ktorom za neho bolo zaplatené poistenie ako za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu po tomto dni.“
36. Opätovne krajský súd zvýrazňuje, že určenie presného dňa vzniku invalidity patrí do kompetencie posudkových lekárov. Následne Sociálna poisťovňa je povinná skúmať, či poistné bolo zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni.
37. Každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, má nárok na invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov. Pre vznik nároku na invalidný dôchodok z mladosti sa nevyžaduje splnenie podmienky získania potrebnej doby dôchodkového poistenia. Jedinou podmienkou pre priznanie tohto dôchodku je vznik invalidity v období, v ktorom je fyzická osoba nezaopatreným dieťaťom, t.j. v období pred dosiahnutím plnoletosti a trvalý pobyt fyzickej osoby je na území Slovenskej republiky.
38. Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský má za to, že postup žalovaného v rámci nového konania po zrušení rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 27Sa/19/2020-19 zo dňa 27.05.2021 bol zákonný a správny. V novom konaní bol žalovaný vzhľadom k posúdeniu odvolania žalobkyne a jej podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku povinný určiť presný dátum vzniku invalidity žalobkyne, čo v rámci medicínskej a odbornej otázky podľa zákonnej úpravy prináleží posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. V konaní pred žalovaným k posúdeniu presného dátumu vzniku invalidity došlo na základe odborných lekárskych nálezov. Prílohou rozhodnutia žalovaného je Odborný posudok o invalidite zo dňa 27. septembra 2021. V tomto lekárskom posudku je stanovený dátum vzniku invalidity 12.03.1996 v dôsledku choroby s určenou mierou poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, Kapitola VII - choroby zmyslových orgánov, Oddiel B - sluch, Položka 1 - obojstranná úplná hluchota Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Odborný posudok o invalidite zo dňa 27. septembra 2021 vychádzal z odborných nálezov: Lekárska správa z vyšetrenia vo foniatrickej ambulancii MUDr. S. Banská Bystrica z 12.3.1996: dieťa od 01/1996 po prekonanej meningitíde nepočuje dobre, dovtedy reč veku primeraná, dieťa sa snaží odozerať, reaguje len na silné zvukové podnety, z foniatrického vyšetrenia MUDr. S. Y. 6.10.2009, podľa ktorého žalobkyňa je evidovaná na ambulancii pre ťažkú obojstrannú poruchu sluchu po purulentnej meningitíde v 01/96, pretrváva porucha rovnováhy, žalobkyňa má pridelené slúchadlá na ľavom uchu a bolo vyjadrené doporučenie pridelenia aj na pravé ucho. V Odbornom posudku o invalidite zo dňa 27. septembra 2021 sa konštatuje, že žalobkyňa v roku 1996 prekonala ako trojročná hnisavú meningitídu s následkom obojstrannej hluchoty a odvtedy je v sledovaní otorinolaryngológa a foniatra. Nosí naslúchací aparát na oboch ušiach, kontakt primeraný, rečový prejav zrozumiteľný. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je 50 % na sluchové postihnutie. Dátum vzniku invalidity stanovený na základe Lekárskej správy zo dňa 12.3.1996, kedy bola po prvýkrát objektívne dokumentovaná závažná strata sluchu.
39. Súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu podanej žaloby vychádza z odborných posudkov, v ktorých je vyjadrený odborný záver, ak je tento v súlade s lekárskymi vyšetreniami, nálezmi. Odborný posudok o invalidite zo dňa 27. septembra 2021 je takýmto posudkom, ktorý bol v súlade s lekárskymi nálezmi a so zisteniami obsiahnutými v lekárskych nálezoch, správach. Krajský súd má za to, že Odborný posudok o invalidite zo dňa 27. septembra 2021, ktorý sa stal prílohou rozhodnutia žalovaného, je v súlade aj s Odborným posudkom o invalidite zo dňa 24. marca 2011, keďže v ňom sa konštatuje pri dátume vzniku invalidity čas, keď bola žalobkyňa ešte nezaopatrené dieťa. Ak z tejto odbornej, medicínskej otázky vychádzal žalovaný pri svojom rozhodovaní, a to z dátumu vzniku invalidity žalobkyne 12.03.1996, tak uvedenému nemožno nič vytknúť, pokiaľ sa v konaní pred žalovaným ako odvolacím orgánom zisťuje riadne a úplne skutočný stav veci, ktorý následne sa stal podkladom rozhodnutia žalovaného. Pri dátume vzniku invalidity nie je možné vo vzťahu k tomuto dátumu zaujať názor prekážky právoplatne rozhodnutej veci, pretože opätovne krajský súd zvýrazňuje, že sa jedná o odbornú medicínsku otázku zisťovanú v administratívnom konaní posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne a ak od tejto odbornej otázky ako rozhodnej odvodzoval žalovaný svoje závery v žalobou napadnutom rozhodnutí, tak jeho postup nie je možné hodnotiť podľa žalobného dôvodu žalobkyne ako rozporný so zákonom, princípom právnej istoty alebo postupom žalovaného, ktorý by mal byť na ujmu práv žalobkyne, resp. taký postup, ktorý by smeroval k popretiu nároku žalobkyne za akúkoľvek cenu tak, ako to vyjadrovala žalobkyňa v žalobe prostredníctvom zástupcu.
40. Za stanovenia dátumu vzniku invalidity žalobkyne, a to dňa 12.3.1996, rozhodol žalovaný zákonne a v súlade s rozhodujúcou právnou úpravou vyplývajúcou zo zákona č. 461/2003 Z.z., preto žalobe žalobkyne nebolo možné vyhovieť. Ak v zmysle ust. § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa pred rozhodnutím postupuje tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na ktorý účel sa obstarajú
potrebné podklady na rozhodnutie, tak nemohol obstáť žalobný dôvod žalobkyne, ktorým namietala to, že skutková okolnosť dátumu vzniku invalidity z predchádzajúceho administratívneho konania a podľa zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/19/2020 zo dňa 27.05.2021, a to dňa 03.03.2011 je skutkovou okolnosťou, ktorá predstavuje princíp prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Ak pre posúdenie žiadosti žalobkyne a rozhodnutie žalovaného bol určujúci dátum vzniku invalidity, ktorý bol v rámci zisťovania skutočného stavu veci pre nové konanie a rozhodnutie žalovaného vyjadrený Odborným posudkom o invalidite zo dňa 27. septembra 2021, tak z takto stanoveného dátumu vzniku invalidity u žalobkyne dňa 12.03.1996 bolo nevyhnutné vychádzať aj v súdnom konaní. Pri určení vzniku invalidity žalobkyne dňom 12. marca 1996 išlo o obdobie, v ktorom žalobkyňa bola nezaopatreným dieťaťom, ktorému invalidita vznikla v čase troch rokov. Posúdenie otázky ustálenia dátumu invalidity, jej vzniku je medicínskou, odbornou otázkou, z ktorej je potrebné nielen v administratívnom konaní, ale aj vo vyvolanom súdnom konaní vychádzať.
41. Na základe žalobných dôvodov obsiahnutých v žalobe zo dňa 05.01.2022 nebola zistená po preskúmaní rozhodnutia žalovaného jeho nezákonnosť, preto žaloba žalobkyne bola zamietnutá podľa § 190 SSP.
42. O náhrade trov súdneho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1, § 168, § 175 ods. 1 SSP. Žalobkyňa v súdnom konaní nebola úspešná. Úspešným v konaní bol žalovaný, na strane ktorého nebolo zistené, že je možné spravodlivo požadovať, aby trovy súdneho konania žalovanému nahradila žalobkyňa, preto sa žalovanému náhrada trov súdneho konania nepriznala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.