Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Sa-19-2020.pdf
PDF · 137.06 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobkyne: D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/XX, XXX XX P. A., právne zastúpená Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, IČO: 36 651 745, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2020
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X vydané dňa 08.06.2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2020 zamietol podľa § 70 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako zákon o sociálnom poistení alebo Zákon č. 461/2003 Z. z.) žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok a súčasne podľa § 70 ods. 2, § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Správny orgán prvého stupňa poukázal na závery posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý skonštatoval, že žalobkyni vznikla invalidita v čase nezaopatrenosti dieťaťa a svoj odborný záver oprel o doložené odborné lekárske nálezy, hlavne o foniatrické vyšetrenie z 15. marca 2010, z ktorého vyplýva, že ťažkosti žalobkyne nastali v čase nezaopatrenosti dieťaťa. V čase zisťovacej lekárskej prehliadky, ktorá sa uskutočnila dňa 24. marca 2010, žalobkyňa nebola poistencom, pretože nezískala ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia. Vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je okrem vzniku invalidity podmienený aj splnením podmienky potrebného obdobia dôchodkového poistenia, ktoré musí poistenec získať pred vznikom invalidity. Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia u poistenca vo veku do 20 rokov je podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení najmenej jeden rok. V ustanovení § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení je umožnené fyzickej osobe doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 žalobkyňa zaplatila 03.01.2020. V tejto časti správny orgán prvého stupňa poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010. V nadväznosti na závery tohto rozsudku skonštatoval, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vznikne nezaopatrenému dieťaťu len vtedy, ak je súčasne aj poistencom. Správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že ak fyzická osoba - nezaopatrené dieťa, ktorého invalidita vznikla podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dodatočne doplatí poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení až po zisťovacej lekárskej prehliadke, nezíska
spätne status poistenca na účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok aj podľa úpravy vyplývajúcej z § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Získanie obdobia dôchodkového poistenia dodatočným doplatením poistného nemá vplyv ani na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku, ktorý je priznaný podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko nárok na tento druh invalidného dôchodku nie je podmienený splnením podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia a jeho vznik je viazaný najskôr na deň dovŕšenia osemnásteho roku veku. V tejto časti správny orgán prvého stupňa poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4So/28/2009. V súlade s úpravou § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa u invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, považuje podmienka získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia za splnenú. Na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia z 24.03.2011 bola žalobkyňa uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na účely § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Invalidita žalobkyne teda vznikla v čase nezaopatrenosti žalobkyne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX z 05.04.2011 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2, § 82 zákona o sociálnom poistení, a to od 03.03.2011. Výška invalidného dôchodku fyzickej osoby, ktorej je invalidný dôchodok priznaný na základe § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, je určená podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67. Fyzickým osobám uvedeným v § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré majú percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa neurčuje priemerný osobný mzdový bod z vymeriavacích základov získaných v rozhodujúcom období pred splnením podmienok nároku, teda pred invaliditou, ale je pre ne zákonom stanovená hodnota osobného mzdového bodu 0,67. Sú to fyzické osoby, ktoré vzhľadom na svoj zdravotný stav nezískali a ani nemohli získať status poistenca. Výpočet sumy invalidného dôchodku fyzickej osoby preto pri týchto osobách nevychádza z výkonu skutočnej zárobkovej činnosti a ani ňou získaného obdobia dôchodkového poistenia. Dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie žalobkyni nevznikol spätne status poistenca a nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Samotné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie zo strany žalobkyne dodatočne nemá vplyv ani na výšku invalidného dôchodku, ktorý je priznaný podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože suma tohto invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pričom podmienka získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú. Nakoľko sa nezmenili rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ovplyvnili sumu invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX zo dňa 05.04.2011 bola zamietnutá aj žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a invalidný dôchodok zostal vyplácaný vo výške priznanej týmto rozhodnutím.
2. Na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej ako odvolací správny orgán alebo generálny riaditeľ SP), ktorý rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2020 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo napadnuté rozhodnutiu alebo rozhodnutie generálneho riaditeľa SP) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a toto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Generálny riaditeľ SP ako odvolací orgán skonštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie z 31.01.2020 Číslo: XXX XXX XXXX X, priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne, a to v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné potvrdiť. Generálny riaditeľ SP poukázal na skutočnosť, že neformálnou žiadosťou zo dňa 02.01.2020 žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, resp. o zvýšenie invalidného dôchodku, v nadväznosti na to, že dňa 03. januára 2020 dodatočne doplatila poistné na dôchodkové poistenie za dobu štúdia podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení za čas od 01.01.2010 do 31.12.2010, zhodnotiteľné pre nárok a pre určenie sumy invalidného dôchodku. Generálny riaditeľ SP uviedol, že posúdenie zdravotného stavu a vyslovenie odborného záveru o tom, či invalidita vznikla a od ktorého dátumu, patrí do vecnej pôsobnosti posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý zdravotný stav posúdi na základe predložených odborných lekárskych nálezov ako aj vlastného objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu účastníčky konania. Medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok účastníčka konania splnila tým, že bola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zákon o sociálnom poistení nevylučuje, aby nezaopatrené dieťa, ktoré je povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistené, nemohlo byť poberateľom invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, resp. nestanovuje, že nezaopatrenému dieťaťu môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok len podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Aby však nezaopatrenému dieťaťu mohol súčasne vzniknúť aj nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, musí mať v čase posudzovania zdravotného stavu aj status poistenca. Ak fyzická osoba - nezaopatrené dieťa, ktorej vznikla invalidita podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dodatočne doplatí poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení až po posúdení zdravotného stavu, nezíska spätne status poistenca na účely posúdenia invalidity aj podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V tejto časti poukázal generálny riaditeľ SP na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 7So/72/2016. Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity účastníčka konania ako žiadateľ o dôchodok nespĺňala podmienku poistenca, a preto dodatočné zaplatenie poistného účastníčke konania ku dňu vzniku invalidity status poistenca nenavrátilo. Takýto postup nie je možné voči účastníčke považovať za diskriminačný, naopak, opačný postup by bol diskriminačný voči ostatným poistencom. Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobkyni teda nevznikol. Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení môže nezaopatrenému dieťaťu vzniknúť, pokiaľ je poistencom už v čase posudzovania zdravotného stavu, t.j. v čase zisťovacej prehliadky. Účastníčka konania sa stala poistencom dňom doplatenia poistného na dôchodkové poistenie, t.j. dňom 03.01.2020. Získanie obdobia dôchodkového poistenia dodatočným doplatením poistného nemá vplyv ani na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko nárok na tento druh invalidného dôchodku nie je podmienený splnením podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia a jeho vznik je viazaný najskôr na deň dovŕšenia 18 rokov veku. V tejto časti generálny riaditeľ SP poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4So/28/2009. Zdôraznil, že systém sociálneho poistenia pamätal aj na tie fyzické osoby, ktoré nemohli vzhľadom na svoj zdravotný stav a s tým súvisiaci vznik invalidity vykonávať zárobkovú činnosť, a to práve prostredníctvom ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Účelom tohto ustanovenia je neodoprieť fyzickej osobe, ktorá nemá status poistenca, nárok na invalidný dôchodok, ak invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Invalidný dôchodok možno podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení priznať najskôr od dovŕšenia 18 roku veku a sumu invalidného dôchodku určiť podľa § 73 ods. 3 alebo 4 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 72 ods. 3 zákona o sociálnom poistení u osoby, ktorá sa stala invalidnou v období, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, sa podmienka získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia považuje za splnenú. Vo vzťahu k žalobkyni vznikla invalidita v čase jej nezaopatrenosti, nakoľko bola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš z 24. marca 2011. S poukazom na úpravu podľa § 73 ods. 4 zákona o sociálnom poistení generálny riaditeľ SP skonštatoval, že fyzickým osobám uvedeným v § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré majú percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa neurčuje priemerný osobný mzdový bod z vymeriavacích základov získaných v rozhodujúcom období - pred splnením podmienok nároku - pred invaliditou, ale je pre ne zákonom jednotne stanovená hodnota osobného mzdového bodu 0,67. Ide o fyzické osoby, ktoré vzhľadom na svoj zdravotný stav nezískali a ani nemohli získať status poistenca. Výpočet sumy invalidného dôchodku fyzickej osobe preto nevychádza z výkonu skutočnej zárobkovej činnosti a ani ňou získaného obdobia dôchodkového poistenia. Generálny riaditeľ SP uzatvoril, že dodatočné doplatenie poistného nemá vplyv ani na výšku invalidného dôchodku, ktorý bol žalobkyni priznaný podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a podmienka získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú. V odvolacom konaní účastníčka konania, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu ku tvrdeniam, ktoré uvádza, nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej nároku na invalidný dôchodok. Generálny riaditeľ SP poukázal na úpravu podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení a skonštatoval, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné.
3. Včas podanou správnou žalobou navrhla žalobkyňa preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia generálneho riaditeľa SP a tieto rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že tento nárok žalobkyne na invalidný dôchodok zamietol, avšak svoj záver nepodporil žiadnym ustanovením zákona, hoci viaceré ustanovenia zákona, a to i opakovane, vo svojom rozhodnutí uvádza. Dôvodnosť záverov
správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva ani z ním označených a citovaných rozhodnutí NS SR sp. zn. 4So/28/2019 a sp. zn. 9So/127/2009. Žalobkyňa poukázala na článok 2 ods. 2, článok 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a princíp právnej istoty ako základný parameter právneho štátu. V nadväznosti na citovanú úpravu podľa § 142 ods. 3, § 6 ods. 2 a § 60 ods. 5 všetko zákona o sociálnom poistení zdôraznila, že každé odchýlenie sa od ústavného pravidla zakladá neústavnosť a pri preukázaní úmyslu až trestno-právne dôsledky. Žalobkyňa vychádza zo záveru, podľa ktorého správne orgány zamietli nárok na invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobkyňa nezískala dostatočné obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity a invalidita žalobkyne vznikla v čase nezaopatrenosti žalobkyne, z čoho vyplýva režim nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a nie je možné žalobkyni priznať invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia nemá vplyv na stav dôchodkového poistenia žalobkyne a nároky z neho vyplývajúce. Takýto záver žalobkyňa hodnotí ako absurdný a nezákonný a úmyselne vytvárajúci neexistujúcu mimoprávnu konštrukciu. Opätovne žalobkyňa v tejto časti poukázala na § 6 ods. 2, § 60 ods. 2, 4, 5, § 142 ods. 3 písm. d) všetko zákona o sociálnom poistení a skonštatovala, že z citovaných ustanovení bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že a) žalobkyňou vykonané dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie trvania štúdia po dovŕšení 16 rokov veku je riadne vykonané zákonné dodatočné zaplatenie poistného v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, b) obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie obdobím dôchodkového poistenia s tým, že toto obdobie dôchodkového poistenia je odo dňa 01.01.2010 do dňa 31.12.2010, a teda je to obdobie pred dňom vzniku invalidity dňa 03.03.2011 tak, ako ten bol identifikovaný posudkovým lekárom samotného žalovaného, c) obdobie dôchodkového poistenia získané riadnym a zákonným spôsobom vykonaným dodatočným zaplatením poisteného je dôchodkovým poistením podľa ustanovenia § 60 ods.5 zákona o sociálnom poistení, a teda žalobkyňa má postavenie dôchodkovo poistenej osoby, pretože obdobie dôchodkového poistenia bez postavenia poistenca počas tohto obdobia je rovnaká absurdita ako postavenie poistenca pre potreby dôchodkového poistenia bez trvania dôchodkového poistenia. Žalobkyňa zdôraznila, že žiadne ustanovenie zákona nevylučuje trvanie dôchodkového poistenia aj v dobe nezaopatrenosti a nezaopatrenosť nemá vplyv na možnosť dodatočného zaplatenia poistného aj za obdobie nezaopatrenosti, pretože § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení túto možnosť, teda dodatočné zaplatenie poistného za obdobie nezaopatrenosti priamo pripúšťa, pričom jediný limit dodatočného zaplatenia poistného je vek 16 rokov, a to potvrdzuje i Najvyšší súd SR v žalovaným citovanom rozsudku. Odvolací správny orgán upriamil pozornosť na skutočnosť, ktorá nie je významná. Žalobkyňa tvrdí, že nezaopatrenosť žalobcu nezakladá nemožnosť dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za čas od 01.01.2020 do 31.12.2010 a týmto dodatočným zaplatením poistného došlo ku vzniku dôchodkového poistenia žalobkyne podľa ustanovenia § 60 ods. 5 v spojení s ustanovením § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení s tým, že následkom riadneho zákonného poistenia došlo v prípade žalobkyne aj ku vzniku jej postavenia poistenca v súlade s ustanovením § 6 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením odvolacieho správneho orgánu, podľa ktorého dodatočné zaplatenie poistného má význam len v podobe zohľadnenia obdobia ako obdobia poistenia pre účely starobného dôchodku. Odvolací správny orgán v prípade invalidného dôchodku obdobie dôchodkového poistenia získané dodatočným zaplatením poistného za obdobie dôchodkového poistenia nepovažuje a tiež žalobkyni postavenie poisteného nepriznáva a pre prípad starobného dôchodku má žalobkyňa zrazu postavenie poisteného a aj obdobie zohľadnené pri výpočte starobného dôchodku ako obdobie dôchodkového poistenia. V tejto časti poukazuje žalobkyňa na rozsudku NS SR sp. zn. 9So/127/2009 a sp. zn. 4So/28/2009. Názor odvolacieho správneho orgánu o nároku žalobkyne iba podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení judikatúra označená odvolacím správnym orgánom nepodporuje. Žalobkyňa tvrdí, že je poistencom, pretože dodatočne zaplatila poistné, a teda má nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1, § 6 ods. 2, § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na ďalší odvolacím správnym orgánom označený rozsudok NS SR sp. zn. 4So/27/2009, v spojení s ktorým žalovaný poukazuje na zásluhovosť v zmysle koľko do systému fyzická osoba odvedie, tak sa jej zohľadní pri následných výpočtoch, žalobkyňa zdôraznila, že zákon pripúšťa i možnosť dobrovoľnej alebo dodatočnej úhrady poistného. V nadväznosti na to nemožno nárok žalobkyne na invalidný dôchodok spochybňovať tým, že do systému nič nedala, nakoľko predsa riadne
zaplatila žalovaným vypočítané poistné na dôchodkové poistenie. V tejto časti poukázala žalobkyňa na rozsudky Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sd/42/2016 a sp. zn. 6Sd/56/2015 ako aj rozsudok NS SR sp. zn. 9Sk/18/2018.
4. Vyjadrením zo dňa 02.09.2020 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že žalobkyňa je od 03.03.2011 poberateľkou invalidného dôchodku na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 05.04.2011, ktorým jej bol priznaný podľa § 70 ods. 2, § 82 zákona o sociálnom poistení. Invalidita žalobkyne vznikla, keď bola ešte nezaopatrením dieťaťom na základe posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, kedy bola vykonaná aj lekárska prehliadka dňa 24.03.2011 podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa požiadala žiadosťou z 02.01.2020 o priznanie, resp. zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie za dobu štúdia podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010. Žalovaný poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 7So/72/2016, v zmysle záverov ktorého rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je skutočnosť, či v čase vzniku invalidity podľa lekárskeho posudku bol žiadateľ o dôchodok poistencom. Zákonodarca jasne rozlišuje dve formy vzniku nároku na invalidný dôchodok, pričom prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený, pričom dobrovoľne poistenou osobou môže byť fyzická osoba najskôr od 16-teho roku veku a druhou možnosťou je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa stala osoba invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Zákon teda nevylučuje situáciu, že nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšenia veku 16 rokov, mohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom by im patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je tá skutočnosť, či v čase vzniku invalidity podľa lekárskeho posudku žiadateľ o dôchodok splnil podmienku poistenca. Skutkové zistenia v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity žalobkyňa ako žiadateľka o dôchodok nespĺňala podmienku poistenca a preto dodatočné zaplatenie poistného žalobkyni ku dňu vzniku status poistenca nenavrátilo. Sám žalovaný v tejto časti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sd/42/2016.
5. Podaním zo dňa 14.10.2020 učinila žalobkyňa repliku, v obsahu ktorej zotrvala na argumentácii podľa správnej žaloby. V nadväznosti na vyjadrenie sa žalovaného k žalobe skonštatovala, že už aj sám žalovaný zmenil svoju predstavu zamieňanú za právny názor, teda zrejme už napokon vychádzajúc z ustanovení zákona a aj rozhodovacej praxe slovenských súdov nezaopatrenosť už nepovažuje za prekážku pri realizácii zákonného nároku žalobcu realizovať zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie dodatočne tak, ako to umožňuje úprava podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Uvedené je zrejmé aj z tvrdení žalovaného, podľa ktorých zákon nezakazuje, aby si aj nezaopatrené osoby dodatočne zaplatili poistné na dôchodkové poistenie a toto je práve ten prípad, kedy si žalobkyňa v čase nezaopatrenosti, avšak po ukončení povinnej školskej dochádzky, teda po dosiahnutí veku 16 rokov, uplatnila svoje právo a dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie. Žalobkyňa naďalej nesúhlasí so záverom žalovaného, podľa ktorého doplatením poistného nemá mať žalobkyňa právne postavenie poistenca. Žalobkyňa zdôrazňuje, že existuje iba jedno dôchodkové poistenie. Dodatočným zaplatením poistného vzniká žalobkyni poistenie a postavenie poisteného (nemôže vzniknúť poistenie bez postavenia poisteného) a doba, za ktorú je poistné dodatočne zaplatené, je dobou dôchodkového poistenia. V tejto časti žalobkyňa poukázala na v žalobe citované ustanovenie § 6 ods. 2, § 60 ods. 5 zákona o poistení, z ktorých ustanovenie § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení priamo vychádza. Pokiaľ ide o žalovaným označené rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sd/42/2016 a NS SR v tej istej veci, tieto považuje žalobkyňa za prekonané rozsudkom NS SR sp. zn. 9Sk/18/2018, ktorý priamo vyjadruje, že dodatočné zaplatenie poistného má účinok vzniku postavenia poistenca za dané obdobie a uvedenú skutočnosť je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný nikde neuvádza, ktoré ustanovenie zákona o sociálnom poistení alebo zákona, ustanovuje opak toho, čo ustanovuje § 6 ods. 2, § 60 ods. 5 a § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a v lepšom prípade sa odvoláva na jedno rozhodnutie súdu, v ktorom sa ani súd nijako nevysporiadal s uvedenými priamymi zákonnými titulmi upravenými v označených ustanoveniach a ktoré je prekonané inými rozhodnutiami krajských súdov a samotného NS SR, tak ako je uvedené v žalobe.
6. Žalovaný dupliku k replike žalobkyne, ktorá mu bola riadne doručená, nepodal.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom pri tomto prieskume zákonnosti postupoval podľa § 199 a nasl. SSP (zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP), zohľadniac skutočnosť, že konanie v tejto veci je konaním v sociálnej veci na základe žaloby fyzickej osoby, kde správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 201 ods. 2 SSP). Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná, v nadväznosti na čo, podľa § 191 ods. 1, písm. c SSP - teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a podľa § 191 ods. 4 SSP rozhodol o vrátení veci na ďalšie konanie žalovanému. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 29.05.2021 správny súd vyhlásil verejne rozsudok vo veci.
8. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne.
Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP: Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu dodatočného zaplatenia poistného t. j. ku dňu 03.01.2020 (ďalej len zákon o sociálnom poistení alebo Zákon č. 461/2003 Z. z.): Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.
Podľa § 9 ods. 1 písm. b) bod 1 Zákona č. 461/2003 Z. z.: Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa po b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie.
Podľa § 70 ods. 1, 2 Zákona č. 461/2003 Z. z.: Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Podľa § 142 ods. 3 písm. d) Zákona č. 461/2003 Z. z.: Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba po d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona č. 461/2003 Z. z.: Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 72 ods. 1, písm. a), ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z. z. : Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku po a) do 20 rokov je menej ako jeden rok. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
Podľa § 73 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z. z.: Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67. Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
Podľa § 60 ods.5 Zákona č. 461/2003 Z. z.: Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
Podľa § 112 ods. 1, ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z. z.: Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených Správnym súdnym poriadkom. Z označenej právnej úpravy vyplýva vymedzenie rozsahu prieskumu zákonnosti vykonávaného správnymi súdmi vo vzťahu ku postupom a rozhodnutiam správnym orgánov. Tento prieskum zákonnosti zahŕňa posudzovanie skutočností, či rozhodnutia správnych orgánov a procesné postupy, ktoré viedli k ich vydaniu, sú v súlade s relevantnou procesno-právnou a hmotno-právnou úpravou.
10. V administratívnom konaní nebolo sporné, že žalobkyňa absolvovala zisťovaciu lekársku prehliadku zdravotného stavu dňa 24.03.2011. Túto zisťovaciu lekársku prehliadku ktorú vykonal posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš a v rámci zisťovacej prehliadky posúdený zdravotný stav žalobkynes určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 50 %, na základe ustálenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia - obojstrannej úplnej hluchoty (Kapitola VII, Oddiel B, Položka 1 Prílohy 4 k zákonu o sociálnom poistení). Uvedené vyplýva z Odborného posudku o invalidite zo dňa 24.03.2011, ktorý je súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Ďalej nebolo sporné, že invalidita žalobkyne vznikla dňa 03.03.2011, teda v čase, keď bola žalobkyňa nezaopatreným dieťaťom (uvedené vyplýva z Lekárskej správy zo dňa 24.03.2011, ktorá obsahuje záver posudkového lekára o uvedenom dátume vzniku invalidity - Lekárska správa zo dňa 24.03.2011 je súčasťou pripojeného administratívneho spisu). Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX zo dňa 05.04.2011 bol žalobkyni priznaný invalidný podľa § 72 ods. 2, § 82 zákona o sociálnom poistení. Nesporné bolo, že 16-ty rok veku dovŕšila žalobkyňa 03.03.2009 a v období od 01.01.2010 do 31.12.2010 žalobkyňa študovala, bola študentkou gymnázia, čo vyplýva z pripojeného administratívneho spisu. Nakoniec nebolo sporné, že žalobkyňa dodatočne
dňa 03.01.2020 zaplatila poistné za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010. Nebolo sporné, že žalobkyňa pred vznikom invalidity nebola povinne ani dobrovoľne dôchodkovo poistená.
11. V nadväznosti na žiadosť žalobkyne, o ktorej bolo v administratívnom konaní rozhodované, bolo potrebné vyriešiť ako rozhodné otázky, či dodatočné zaplatenie poistného žalobkyňou dňa 03.01.2020 za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, pri zohľadnení vzniku jej invalidity dňa 03.03.2011 zakladá nárok žalobkyne na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a či má toto dodatočné zaplatenie poistného žalobkyňou vplyv na sumu priznaného invalidného dôchodku.
12. Pokiaľ ide o prvú vymedzenú relevantnú otázku, a teda, či dodatočné zaplatenie poistného žalobkyňou zakladá jej nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v skutkových a časových súvislostiach tak, ako vyplývajú z vymedzenia nesporných skutočností, správny súd poukazuje na skutočnosť vzniku invalidity žalobkyne dňa 03.03.2011, teda v čase, keď bola študentkou gymnázia, a teda sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole v zmysle úpravy § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Šestnásty rok veku žalobkyňa dosiahla dňa 03.03.2009. Jej invalidita nesporne vznikla v čase jej nezaopatrenosti, teda keď bola žalobkyňa nezaopatreným dieťaťom. Dodatočným zaplatením poistného za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, teda za obdobie, kedy sa žalobkyňa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole, nepretržite obdobie nie kratšie ako rok v zmysle § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, získala žalobkyňa ako dôsledok tohto dodatočného zaplatenia poistného obdobie dôchodkového poistenia a zároveň dňom dodatočného zaplatenia tohto poistného, teda dňom 03.01.2020 nadobudla i status poistenca v období pred vznikom invalidity, čo zakladá jej nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného záveru správneho súdu potom vyplýva, že v období od 01.01.2010 do 31.12.2010 mala žalobkyňa status poistenca, čím je naplnená dikcia úpravy podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá vymedzuje nasledovné zákonné podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré sú usporiadané kumulatívne, a to: fyzická osoba, o ktorej nárok ide, musí mať status poistenca a tento poistenec sa musí stať invalidným a získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení v období pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Naplnenie negatívnej podmienky podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorej poistenec ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok v administratívnom konaní a ani v konaní pred správnym súdom sporné nebolo. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku žalobkyni podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je preto založené na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ tieto rozhodnutia vychádzali zo záveru o absencii podmienky statusu poistenca vo vzťahu k osobe žalobkyne podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného v zmysle vyššie uvedeného. Záver o nadobudnutí statusu poistenca vo vzťahu k osobe žalobkyne v období pred vznikom invalidity v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného žalobkyňou za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, teda za obdobie podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, čo je obdobie pred vznikom invalidity a čo je obdobie nie kratšie ako jeden rok, je súladné i so závermi rozsudku NS SR, na ktorý poukázala žalobkyňa (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sk/18/2018 zo dňa 26.06.2019, ktorého skutkové východiská, a to časové i vecné súvislosti boli obdobné ako v prejednávanej veci). Rovnako je tento záver vyvoditeľný i z inštruktážneho pokynu podľa odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 9So/127/2009, podľa ktorého: Pre nové rozhodnutie odporkyne vo veci dôchodkovej dávky je potrebné, aby bol určený presný deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba príslušný posudkový orgán a následne musí odporkyňa skúmať, či dodatočne zaplatené poistné navrhovateľom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda, či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. Následne bude potom môcť rozhodnúť o tom, či navrhovateľovi patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a či jeho výška bola správne určená podľa § 73 ods. 2 alebo podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
13. Pokiaľ ide o druhú relevantnú otázku vyhodnocovanú v tejto veci správnym súdom, a to či dodatočné zaplatenie poistného žalobkyňou za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 pri vzniku jej invalidity dňa 03.03.2011, ktoré poistné bolo dodatočne zaplatené dňa 03.01.2020, malo a ak áno aký vplyv na sumu invalidného dôchodku žalobkyne, správny súd primárne konštatuje závislosť záverov riešenia tejto otázky na záveroch riešenia prvej otázky v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu. Konkrétne je potrebné zohľadniť záver správneho súdu o vzniku statusu poistenca
vo vzťahu k osobe žalobkyne podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného v skutkových a časových súvislostiach, ako vyplýva z nesporných okolností veci, ktorý status poistenca žalobkyňa nadobudla momentom dodatočného zaplatenia poistného, t.j. dňom 03.01.2020. Zároveň je v tejto súvislosti potrebné zohľadniť skutočnosť vyplývajúcu z pripojeného administratívneho spisu, podľa ktorej na základe záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš vychádzajúceho z odborných nálezov týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne, tento ustálil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne, ktorým je úplná obojstranná hluchota a za ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, platnú pre daný druh zdravotného postihnutia podľa Kapitoly VII, Oddiel B, Položka 1, Príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Žalobkyni bol v nadväznosti na takéto závery posudkového lekára týkajúce sa jej zdravotného stavu a vyplývajúce z Odborného posudku o invalidite zo dňa 24.11.2011, vypracovaného A.. U. G. ako posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Liptovský Mikuláš, podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX zo dňa 05.04.2011 priznaný podľa § 70 ods. 2, § 82 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok. Pri ustálení uvedenej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 50 % a správnym súdom skonštatovaným záverom o vzniku jej statusu poistenca podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v období pred vznikom invalidity v dôsledku dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie dňa 03.01.2020, ktorým dňom zaplatenia žalobkyňa nadobudla status poistenca v období pred vznikom invalidity, za ktoré obdobie takto dodatočne poistné zaplatila (obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010), svedčí žalobkyni právo na invalidný dôchodok od momentu dodatočného zaplatenia poistného, t.j. od 03.01.2020 podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Aj tento záver je súladný so záverom NS SR sp. zn. 9Sk/18/2018 zo dňa 26.06.2019. Nárok žalobkyne na invalidný dôchodok podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení jej prináleží odo dňa dodatočného zaplatenia poistného, teda od 03.01.2020, ktorým dňom získala žalobkyňa nárok na invalidný dôchodok zohľadňujúci dobu dodatočne získaného poistenia (obdobia od 01.01.2010 do 31.12.2010), právnym základom ktorého nároku žalobkyne je úprava § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť dodatočného zaplatenia poistného žalobkyňou za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 dňa 03.01.2020 pri súčasnom zohľadnení momentu vzniku invalidity žalobkyne dňom 03.03.2011 správny súd hodnotí ako skutočnosť zakladajúcu zmenu rozhodných skutočností určujúcich výšku dôchodku v súlade s úpravou § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Aj v tejto časti vychádzal správny súd i v pomeroch prejednávanej veci zo záverov rozsudku NS SR sp. zn. 9Sk/18/2018 zo dňa 26.06.2019, pričom pre prejednávanú vec hodnotí ako kľúčový záver, podľa bodu 34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 9Sk/18/2018 zo dňa 26.06.2019, podľa ktorého: Po vzniku invalidity žalobca dodatočne, dňa 13.10.2016 doplatil poistné za obdobie dôchodkového poistenia uvedené v § 142 ods. 3, písm. d) zákona o sociálnom poistení, teda za obdobie pred vznikom invalidity (23.03.2016) od 01.01.2015 do 31.12.2015, ktoré nie je kratšie ako jeden rok. Na základe dodatočného zaplatenia poistného navrhovateľ dňom 13.10.2016 nadobudol status poistenca v období pred vznikom invalidity. Podľa názoru kasačného súdu mu preto od 13.10.2016 patrí invalidný dôchodok v sume určenej podľa § 73 ods. 1 v spojení s § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Doplatenie poistného za obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity je totiž potrebné považovať za zmenu skutočností rozhodujúcich pre výšku dôchodku podľa § 112 zákona. Rozhodnutie žalovaného na základe správnym súdom skonštatovaných záverov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovanie žalovaného, podľa ktorého dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení až po posúdení zdravotného stavu nezakladá spätne status poistenca na účely posúdenia invalidity podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nemá oporu v zákone a tento záver nie je podporený ani citovanou časťou záverov rozsudku NS SR sp. zn. 7So/72/2016 a ani odôvodnením tohto rozsudku NS SR ako celku, pričom v tejto súvislosti zároveň správny súd zdôrazňuje vyššie citované a aj správnym súdom aplikované závery rozsudku NS SR sp. zn. 9Sk/18/2018 z 26.06.2019, ktoré časovo nasledovalo po vydaní rozsudku NS SR sp. zn. 7So/72/2016 z 28. februára 2018, a teda závery rozsudku NS SR sp. zn. 7So/72/2016 z 28. februára 2018 je potrebné hodnotiť ako prekonané závermi rozsudku NS SR sp. zn. 9Sk/18/2018 z 26.06.2019. V nadväznosti na primárne prijatý záver správneho súdu, podľa ktorého dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie realizované žalobkyňou tejto založilo status poistenca v období pred vznikom jej invalidity a prostredníctvom tohto dodatočného zaplatenia poistného žalobkyňa aj získala potrebnú dobu dôchodkového poistenia, v danom prípade nie kratšiu ako jeden rok podľa § 142 ods. 3 písm. d) v spojení s § 60 ods. 5 písm. a) všetko zákona o sociálnom poistení, nie sú prijaté závery správneho súdu v rozpore ani so závermi žalovaným označeného rozsudku
NS SR sp. zn. 4So/28/2009 z 31.05.2010, pričom vo vzťahu k tomuto rozsudku NS SR správny súd uvádza, že vychádza z odlišného skutkového východiska, nakoľko v administratívnom konaní v tejto veci navrhovateľ žiadal o priznanie invalidného dôchodku od dovŕšenia 18.-teho roku.
14. Úlohou žalovaného bude rozhodnúť vo veci žalobkyňou podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vychádzajúc zo zistených a nesporných skutkových okolností, tak ako sú identifikované aj v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu a zo záväzného právneho názoru správneho súdu podľa odôvodnenia tohto rozsudku. Vysloveným právnym názorom správneho súdu v tejto veci je správny orgán - žalovaný viazaný podľa § 191 ods. 6, veta prvá SSP.
15. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
16. Žalobe bolo vyhovené v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobkyňa, ktorej súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.