Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-183-2021.pdf
PDF · 109.79 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/183/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: P. W., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: B. S., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XX, A. a otca: N. W., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. V. XX, M., t.č. Ž. X, A., zastúpený: JUDr. Natália Stahovcová, advokátka, so sídlom: Karpatská 6, Bratislava, za účasti Komisára pre deti, so sídlom: Odborárske námestie 3, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 14.06.2021, č.k. 27P/134/2019-75, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 14.06.2021, č.k. 27P/134/2019-75, p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom zo dňa 14.06.2021, č.k. 27P/134/2019-75 rozhodol, že zveruje maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý párny týždeň v roku vždy od pondelka párneho týždňa od 16,00 hodiny do nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa do 16,00 hodiny a matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý nepárny týždeň v roku vždy od pondelka nepárneho týždňa od 16,00 hodiny do nasledujúceho pondelka párneho týždňa do 16,00 hodiny. Súd prvej inštancie určil aj, že otec je povinný platiť výživné na maloletého vo výške 100,- eur mesačne, počnúc od 15.11.2019, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletého za obdobie od 15.11.2019 do 30.06.2021 vo výške 1.950,- eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky, do 30 dní od doručenia rozsudku. Súd prvej inštancie určil, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že otec maloletého sa návrhom podaným na súd dňa 09.09.2019 domáhal, aby súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti nakoľko matka nemá vytvorené podmienky na riadne zabezpečovanie starostlivosti o dieťa. V návrhu otec uviedol, že dieťa sa narodilo z nemanželského vzťahu svojich rodičov, v spoločnej domácnosti žili ako rodina 5 rokov. Zo začiatku matka zabezpečovala starostlivosť o syna v požadovanom rozsahu, no postupom času sa jej správanie zmenilo, začala byť závislá na telefóne, hrala hry, prestala sa starať o syna, nevarila, kŕmila ho jogurtami, snažila sa dostať dieťa do stavu spánku, aby mala pokoj. Otec si zavolal svojho brata na výpomoc matke v starostlivosti o maloletého, brat zabezpečoval dieťaťu teplú stravu a pomáhal aj v ostatnej starostlivosti o maloletého. Otec sa napokon so spoločnej domácnosti odsťahoval do podnájmu.
Od tejto doby matka odmietala otcovi styk s maloletým, neposkytovala mu informácie o maloletom, ani o jeho zdravotnom stave.
3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie obsahom rodného listu dieťaťa, obsahom úradných záznamov spísaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, potvrdením o príjme matky, výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava II, prehľadom tržieb obchodnej spoločnosti Stav spol. s.r.o. zverejnenej na stránke www.finsat.sk, oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 27P/153/2019 a 27P/134/2019, výsluchom rodičov dieťaťa ako aj kolízneho opatrovníka a zistil nasledovné. Z obsahu úradného záznamu spísaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 06.09.2019 súd prvej inštancie zistil, že otec sa dostavil na úrad oznámiť, že mu matka odmieta podať akékoľvek informácie o synovi, syna nevidel už týždeň. Otec prehlásil, že má záujem zabezpečovať starostlivosť o svojho syna, má vytvorené vhodné sociálne a bytové podmienky, je schopný zabezpečiť dieťa aj po materiálnej stránke. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonal sociálne šetrenie v mieste bydliska matky dieťaťa na ulici B. XX, A. a zistil, že matka pracuje v kaviarni v A. V., kde jeden týždeň pracuje v tzv. dlhom týždni a druhý týždeň má krátky. Kým je matka v práci stará sa o syna jej matka/stará matka dieťaťa. Matka žije v 4-izbovom rodinnom dome spolu so synom, svojou babkou a rodičmi. Maloletý v nehnuteľnosti vlastnú izbu nemá, spí v izbe spolu s matkou a jej starou matkou. Kúpeľňa je vybavená sprchovým kútom, umývadlom a WC. Kuchyňa je zariadená kuchynskou linkou, stolom, stoličkami a televízorom. Matka potvrdila že odmietala dať syna otcovi, pretože tento má novú priateľku a má pocit, že jej otec chce dieťa ukradnúť. Nebolo zistené, že by matka dieťa zanedbávala. Dňa 01.10.2019 navštívil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately domácnosť otca na A. L..Č.. XX M. A., kde si v rodinnom dome otec prenajíma jednu bytovú jednotku. Za prenájom platí 400,- eur mesačne. Byt pozostáva zo vstupnej chodby, kuchyne a dvoch izieb. Kuchyňa je vybavená modernou kuchynskou linku vybavenou všetkými potrebnými spotrebičmi, jedálenským stolom a stoličkami, v byte sa nachádzal aj detský kútik s hračkami. Otec uviedol, že je konateľom spoločnosti, jeho mesačný príjem predstavuje 1.200,- eur.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 14.06.2021 otec uviedol, že od podania návrhu na súd sa okolnosti zmenili v tom smere, že rodičia sa na starostlivosti o syna dohodli tak, že jeden týždeň zabezpečuje starostlivosť o dieťa otec a jeden týždeň matka. Tento model starostlivosti realizujú od októbra 2019, dieťa je na tento režim zvyknuté, so striedavou starostlivosťou nemá žiadne problémy. Otec uviedol, že pracuje na dohodu ako kuriér pre obchodnú spoločnosť B. V. V.. B..T..Y., kde dosahuje mesačný príjem 1.300,- € netto. V roku 2018 odkúpil obchodný podiel obchodnej spoločnosti B. B.. B. T.. Y.., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti je stavebná činnosť, v prevažnej miere sa zaoberá rekonštrukciou bytov. Mesačný príjem z uvedenej spoločnosti predstavuje 3.000,- - 4000,- eur. Nehnuteľnosti nevlastní. V minulosti vlastnil osobné motorové vozidlo P. P., na opravu ktorého si zobral úver 5.000,- eur, ktorý spláca v mesačných splátkach po 100,- eur. Vozidlo v roku 2019 predal za 4.000,- eur. V súčasnosti jazdí na vozidle M. X., ktorý je majetkom obchodnej spoločnosti B. B.. B. T..Y.. Počas koronakrízy sa jeho príjem z podnikania podstatne znížil, ostatný rok bola firma v strate. Daňové priznanie za rok 2020 ešte nepodal, bol mu povolený odklad. Okrem maloletého P. otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, manželstvo neuzavrel, býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá ešte študuje, má XX rokov. Matka pred súdom potvrdila, že od októbra 2019 rodičia zabezpečujú starostlivosť o syna striedavo s intervalom striedania po týždni. Matka pracuje vo fastfoode v A. V.. Jeden týždeň pracuje 5 dní v týždni, v tomto týždni zabezpečuje starostlivosť o P. otec a druhý týždeň má krátky, kedy pracuje len dva dni v týždni, vtedy má v starostlivosti P. ona. Jej bežný čistý mesačný príjem predstavuje 700,- eur, avšak počas korony pracovali iba 2-3 dni v týždni, kedy pripravovali iba jedlá na rozvoz. V tom čase zarábala 200
- 300,- eur mesačne. Matka iný zdroj príjmu nemá, nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Okrem P. iné detí nemá, manželstvo neuzavrela a nemá ani priateľa. Nehnuteľnosť, ktorú s dieťaťom obýva je vo vlastníctve jej rodičov, jej matka pracuje ako upratovačka, otec je nezamestnaný. Na bývanie a stravu rodičom prispieva mesačne sumou 100,- eur.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že rodičia na pojednávaní zhodne navrhli, aby súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždenným intervalom. Výživné určiť nežiadali. Kolízna opatrovníčka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že rodinu matky aj otca navštívila viackrát, obe domácnosti sú na dostatočnej sociálno-hygienickej úrovni, aj keď so skromnejším vybavením, nebolo zistené, že by niektorý z rodičov maloletého zanedbával. Vzhľadom na to, že rodičia praktizujú striedavú osobnú starostlivosť už od októbra 2019 navrhovala tento model starostlivosti ponechať a
zaviazať otca povinnosťou platiť na dieťa výživné vzhľadom na nepomer v príjmoch rodičov. Zástupca Úradu komisára pre deti navrhoval vyhovieť návrhu rodičov a zveriť dieťa do ich striedavej osobnej starostlivosti, ktorá už dlhodobo funguje, mal za to, že by bolo dôvodné aby bol otec zaviazaný povinnosťou platiť na dieťa výživné.
6. Súd prvej inštancie poukazujúc na ustanovenia §§ 24, 36, 62, 65, 75, 77, 78 Zákona o rodine ako aj na čl. 3 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa a vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval zverenie maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za najvhodnejšie riešenie, ktoré je v záujme maloletého. Uviedol, že v súčasnej dobe sa rozsah takejto starostlivosti realizuje počnúc od októbra 2019, v podstate nikto k intenzite starostlivosti rodičov nemal žiadne výhrady, šetrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bolo zistené, že obaja rodičia majú vybudované zázemie, v ktorom môžu bez akýkoľvek pochybností zabezpečovať starostlivosť o svojho syna. Spornou otázkou zostala otázka výživného, keď rodičia zhodne navrhovali aby súd výživné počas striedavej osobnej starostlivosti neurčoval. Neurčenie výživného počas striedavej osobnej starostlivosti má relevanciu v prípade, ak majú rodičia približne rovnaké majetkové pomery. Súd prvej inštancie však porovnaním príjmov a majetkových pomerov rodičov dospel k záveru, že životná úroveň otca je značne vyššia ako životná úroveň matky. Keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča bolo dôvodné, aby súd určil otcovi povinnosť platiť na maloletého výživné na dorovnanie životnej úrovni v domácnosti matky. Súd prvej inštancie pritom vzal do úvahy, že otec má príjem z dohody o pracovnej činnosti vo výške 1.300,- eur mesačne netto, okrem toho zakúpil v roku 2018 obchodný podiel v obchodnej spoločnosti B. B.. B..T..Y.., z ktorej podnikateľskej činnosti mal pred koronakrízou podľa vlastného vyjadrenia príjem 3.000-4.000,- eur mesačne. Z internetovej stránky G..H..sk súd prvej inštancie zistil, že uvedená obchodná spoločnosť mala v roku 2018 celkové tržby vo výške 43.763,- eur, v roku 2019 vo výške 25.985,- eur, firma vlastní aktíva v hodnote 17.108,- eur. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd prvej inštancie zistil, že otec je jediným spoločníkom uvedenej obchodnej spoločnosti (od 11.04.2018) a jediným konateľom. Predmetom činnosti spoločnosti je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti, sprostredkovateľská činnosti, administratívne služby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prípravné práce k realizácii stavieb, čistiace a upratovacie práce a ďalšie. Otec si prenajíma byt, za nájom platí 400,- eur mesačne, jazdí na motorovom vozidle M. X.. Naproti tomu matka býva spolu s rodičmi a starou matkou, na bývanie prispieva rodičom sumou 100,- eur mesačne, jej čistý mesačný príjem predstavuje 700,- eur, iný zdroj príjmu nemá, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že sú dané podmienky na určenie výživného počas trvania striedavej osobnej starosti, pričom výšku výživného 100,- eur považoval za primeranú veku dieťaťa, jeho potrebám ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Súd prvej inštancie otca zároveň zaviazal povinnosťou zaplatiť k rukám matke zročné výživné, t.j. nedoplatok na výživnom odo dňa 15.11.2019 (mesiac, v ktorom rodičia realizovali striedavú osobnú starostlivosť) do 30.06.2021 (mesiac, v ktorom súd vo veci rozhodol). Pomerná časť výživného za 11/2019 predstavuje za 15 dní x 100 eur = 50 eur + 19 mesiacov (od 12/2019 - 30/6/2021) x 100 eur = 1900 eur + 50 eur (pomerná časť za mesiac 11/2019) = 1.950 eur.
7. Otec podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, nakoľko súd prvej inštancie nedostatočne zistil príjem matky, kedy údaje o výške jej príjmu ustálil len z výsluchu matky. Súd prvej inštancie nesprávne a v rozpore s podkladmi ustálil výšku jeho príjmu, v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že má nepomerne vyššiu životnú úroveň ako matka dieťaťa. Toto však podľa otca nevyplýva z vykonaného dokazovania. V súčasnosti pracuje ako kuriér, pričom vozidlo na ktorom jazdí, nie je v jeho vlastníctve, ani vo vlastníctve obchodnej spoločnosti v ktorej by mal majetkovú účasť. Ide o bežný model kedy vlastník tzv. flotily zamestnáva kuriérov. Nie je teda možné zohľadniť, že „jazdí“ na motorovom vozidle M. X., pretože toto vozidlo patrí tretej osobe a on ho používa na svoje zamestnanie, t.j. kuriérsku činnosť. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho príjem zo „zisku“ obchodnej spoločnosti, v ktorej je jediným spoločníkom, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení poukazuje na výšku tržieb v roku 2018 a v roku 2019. Otec uvádza, že je spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti až od apríla v roku 2018. Preto pre posúdenie príjmu, vrátane potencionálneho príjmu je podstatný za rok 2019 a rok 2020. V roku 2019 boli celkové tržby 25.000,- eur, pričom náklady spoločnosti boli vo výške 18.000,- eur, v roku 2020 boli tržby 18.615,- eur, náklady 18.000,- eur. Otec uvádza, že v rámci tejto spoločnosti vykonával rôzne menšie stavebné úpravy v bytoch, pričom po začatí pandémie COVID - 19 začiatkom roka 2020 došlo k úplnému utlmeniu tejto činnosti a začal jazdiť ako kuriér. Aj keď súd prvej
inštancie ustálil, že otec má vyššiu životnú úroveň ako matka dieťaťa a dieťa má právo sa na životnej úrovni rodičov podieľať, otec zdôrazňuje, že maloletý sa podieľa na jeho životnej úrovni dostatočne a nie je dôvod, aby platil na neho výživné. Otec má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval, akou mierou sa podieľa na výžive a starostlivosti o maloletého. Otec uvádza, že väčšinu svojho času trávi maloletý v jeho domácnosti a v domácnosti matky je 2-3 dni každý druhý týždeň, teda maloletý trávi u neho čas nad rámec striedavej starostlivosti. Otec uvádza, že zabezpečuje všetko oblečenie pre dieťa, bicykel, odrážadlá, kolobežku a pod, platí tiež škôlku, stravné v škôlke, celé potrebné oblečenie a prezúvky do škôlky, chodí so synom na výlety. Otec poukazuje v odvolaní aj na to, že matka pre maloletého nezabezpečuje úplne vyhovujúce bývanie, maloletý syn u nej spí v izbe spolu s matkou a starou matkou, v spoločnej domácnosti žije viacero príslušníkov rodiny matky vrátane starého otca dieťaťa, ktorý je alkoholik a pod vplyvom alkoholu sa správa násilnícky. Stará matka maloletého, ktorá má podľa súdu zabezpečovať starostlivosť o maloletého v čase, keď je matka v práci, je už druhý mesiac hospitalizovaná. Reálne teda striedavá starostlivosť o maloletého neprebieha, ale maloletý je de facto v jeho starostlivosti. Je preto v rozpore so skutkovým stavom aj s najlepším záujmom maloletého, aby bolo formálne zverený do starostlivosti oboch rodičov a je tiež v rozpore so záujmom maloletého, aby bol zaviazaný na platenie výživného v situácii, keď je maloletý v jeho starostlivosti. Otec má za to, že z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého je, aby mal svoju domácnosť a zázemie v otcovej domácnosti, pričom sa bude stretávať s matkou kedykoľvek to bude pre matku vyhovujúce. Otec navrhuj preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil ho prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie prípadne, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že maloletého zverí osobnej starostlivosti otca, styk maloletého s matkou sa neupraví a zaviaže matku prispievať na výživu maloletého primeraným výživným.
8. K odvolaniu otca maloletého sa vyjadril Komisár pre deti, ktorý uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, reflektujúci na najlepší záujem maloletého.
9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom.
10. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a napadnutým rozhodnutím, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnemu záveru, že je dôvodné zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a taktiež určenie výživného otcovi v sume 100,- eur mesačne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie.
11. Otec v odvolaní namieta, že maloletý je viac u neho ako u matky, že u matky nie sú vhodné podmienky ku starostlivosti. Odvolací súd však upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že obaja rodičia na pojednávaní dňa 14.06.2021 navrhli striedavú osobnú starostlivosť o maloletého s tým, že sa táto realizuje od októbra 2019. Otec nenamietal, že by maloletý bol viacej v jeho starostlivosti, ani že by matka nemala vhodné podmienky k starostlivosti o maloletého. Navyše bolo vykonané v priebehu konania pred súdom prvej inštancie šetrenie pomerov kolíznym opatrovníkom ako u matky, tak aj otca a u oboch boli konštatované vhodné podmienky. Aj Komisár pre deti, ktorý vstúpil do konania navrhoval striedavú osobnú starostlivosť. Je potom bezdôvodné, aby otec v odvolaní poukazoval na to, že je maloletý viac v jeho starostlivosti, keď na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že od októbra 2019 realizujú s matkou o maloletého striedavú osobnú starostlivosť v týždenných intervaloch. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Ako aj poukázal súd prvej inštancie striedavá starostlivosť plne zabezpečuje naplnenie záujmu maloletého, ktorý spočíva v tom, aby mal rovnocenný kontakt s oboma rodičmi a je zachované jeho právo na výchovu
a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Odvolací súd nevzhliadol v odvolaní otca žiaden relevantný argument k tomu, z akých dôvodov by striedavá starostlivosť nebola v záujme maloletého.
12. K určeniu výživného otcovi počas trvania striedavej starostlivosti, otec namieta, že súd prvej inštancie nezistil pomery na strane matky. Odvolací súd zistil zo spisu, že súd prvej inštancie vykonal v tomto smere dokazovanie, mal predložené výplatné pásky matky, mal zistené kde matka je zamestnaná a s akým mesačným príjmom. Bolo preukázané, že matka má príjem cca. 540,- eur mesačne v čistom. Iný príjem matka nemá. Otec uviedol na pojednávaní dňa 14.06.2022, že pracuje ako kuriér a má príjem 1.300,- eur mesačne a je spoločníkom v obchodnej spoločnosti B., B..T..Y.., vykonáva stavebné práce, z ktorých má tiež príjem. Vzhľadom na nepomer medzi mesačným príjmom otca a matky, bolo namieste pri zachovaní najmä rovnakej životnej úrovne maloletého u oboch rodičov, aby otec mal určené výživné aj pri striedavej starostlivosti. Dôvodné určiť otcovi výživné bolo už len s ohľadom na príjmy rodičov zo závislej činnosti. Navyše suma 100,- eur nie je neprimeraná, predstavuje sumu životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a keď otec má príjem minimálne dvojnásobne vyšší ako matka, je v záujme maloletého, aby otec matke prispieval aj pri striedavej starostlivosti primeraným výživným, ktoré je adekvátne určené vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca a predstavuje dovyrovnanie životnej úrovne maloletého u matky, ktorú zdieľa u otca.
13. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu teda správne rozhodol, keď na základe zisteného skutočného stavu veci pristúpil ku zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a k určeniu výživného. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
14. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).