Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Cob-20-2023.pdf
PDF · 97.23 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/20/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: DESTACAR, s.r.o., so sídlom Kremnička 3, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 623 687, právne zastúpený: JUDr. Michal Matala, advokát, so sídlom T.G.Masaryka 8, 984 01 Lučenec , proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1 195,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/81/2021 - 153 zo dňa 12.01.2023, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/81/2021 - 153 zo dňa 12.01.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 33Cb/81/2021 - 153 zo dňa 12.01.2023 (ďalej len ako „napadnutý rozsudok) v právnej veci žalobcu DESTACAR, s.r.o., so sídlom Kremnička 3, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 623 687 (ďalej len ako „žalobca), proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 (ďalej len ako „žalovaný“), o zaplatenie 1 195,73 eura s príslušenstvom rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému voči žalobcovi nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 795 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), podľa § 797 ods. 1, § 797 ods. 2, § 797 ods. 3 a § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), podľa § 15 ods. 1, 2 a § 191 CSP.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.08.2021 sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1 195,73 eura s príslušenstvom. Žalobca uvádzal, že uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. 6545047615, ktorou bol havarijne poistený súbor motorových vozidiel (ďalej aj ako „poistná zmluva“). Dňa 08.02.2018 došlo k poistnej udalosti a k poškodeniu motorového vozidla O., M.: X. (ďalej aj ako „motorové vozidlo“) poisteného u žalovaného. Uvedená poistná udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, pričom likvidácia bola u žalovaného vedená pod č. 9850836702. Keďže žalobca neobdržal od žalovaného ďalšie pokyny k postupu pri likvidácii poistnej udalosti, zabezpečil si prostredníctvom ním prevádzkovaného autoservisu vykonanie opravy motorového vozidla. Za vykonanie jeho opravy bola vystavená faktúra č. 50180145 na sumu 5 398,47 eura. Po ukončení šetrenia poistnej udalosti žalovaný listom zo dňa 21.05.2018 oznámil krátenie poistného plnenia o 1 195,73 eura z dôvodu, že primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavujú sumu 3 736,18 eura po odpočítaní spoluúčasti. Žalobca nesúhlasil so znížením poistného plnenia.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že samotná oprava motorového vozidla bola vykonaná žalobcom, a preto nemôže žalobca v súvislosti s touto opravou vytvárať zisk, priznal mu teda náklady na opravu vozidla bez marže. Zároveň namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže v čase poistnej udalosti bola vlastníkom vozidla spoločnosť ČSOB leasing, a.s., ktorá nesúhlasila s uvoľnením poistného plnenia v prospech žalobcu.
Súd prvej inštancie dôvodil, že uznesením zo dňa 29.04.2022 vyzval žalobcu, aby sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v lehote 15 dní, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca (jeho právny zástupca) prevzal predmetné uznesenie dňa 15.06.2022. Dňa 30.6.2022 (posledný deň lehoty) požiadal zástupca žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti o 15 dní. Ani v dodatočnej lehote (súdom neakceptovanej) sa však k vyjadreniu žalovaného nevyjadril, neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na pojednávanie vytýčené na deň 12.01.2023 sa zástupca žalobcu nedostavil. Súd prvej inštancie uviedol, že bezprostredne pred pojednávaním preveroval doručenie podania do súdneho spisu a zistil, že v podateľni na pracovisku Medená č. 22 sa žiadne podanie nenachádza, rovnako tak v elektronickom spise nie je evidované žiadne podanie. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mu bolo dňa 11.01.2023 od právneho zástupcu žalobcu doručené vyjadrenie, ktoré údajne malo byť doručené aj súdu, avšak súd prvej inštancie aj po opätovnom preverení konštatoval, že v elektronickom súdnom spise sa žiadne takéto podanie žalobcu nenachádza. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd pojednával v neprítomnosti zástupcu žalobcu.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobou uplatnený nárok je nedôvodný, nakoľko žalobca nie je aktívne legitimovaný v predmetnom konaní z dôvodu, že vlastníkom motorového vozidla je nesporne spoločnosť ČSOB leasing, a.s. a uvedená spoločnosť nedala súhlas s vyplatením poisteného plnenia žalobcovi. Nárok na plnenie má osoba, na ktorej majetok bolo poistenie zodpovednosti za škodu uzavreté. V tomto prípade ide o spoločnosť ČSOB Leasing, a.s.. Súd prvej inštancie mal za to, že na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že v zmluvnom vzťahu so žalovaným je žalobca uvedený ako držiteľ vozidla. V konaní nebolo preukázané iné znenie poistných podmienok. Žalobca nežiadal plnenie v prospech vlastníka vozidla.
Súd prvej inštancie konštatoval, že po pojednávaní bolo do spisu doručené podanie zástupcu žalobcu doručené súdu dňa 12.01.2023 o 06. hodine 11. minúte (podanie bolo doručené na súd dňa 11.01.2023 o 17:42 hodine, avšak zamestnanci podateľne toto spracovávali - pochopiteľne - až najbližší pracovný deň, t. j. 12.01.2023 ráno), uvedené podanie bolo následne nahrané do elektronického spisu o 10:40 hodine (teda po skončení pojednávania). Obsahom tohto vyjadrenia bolo ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý z dôvodu hospodárnosti súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti a zároveň bola doložená Zmluva o postúpení pohľadávky zo spoločnosti ČSOB leasing a.s. na žalobcu. Uvedené podanie bolo označené ako „vyjadrenie”, bez vyznačenia potreby súrneho doručenia do súdneho spisu, bez vyznačenia skutočnosti, že sa jedná aj o ospravedlnenie na pojednávanie. Súd prvej inštancie mal za to, že na predmetné podanie sa vzťahujú ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania s poukazom na znenie ustanovenia § 153 CSP s tým, že tento procesný návrh zo strany žalobcu bol uplatnený oneskorene, a teda nie je povinnosťou súdu naň prihliadať. Zástupca žalobcu nevyužil možnosť emailovej komunikácie, ktorá by skôr predpokladala včasné doručenie podania do súdneho spisu. Poukázal na to, že zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica nebola zo strany žalobcu dodržaná, keď nevykonal maximálne úsilie na doručenie svojho podania včas tak, aby súd mal možnosť sa s týmto podaním oboznámiť pred vytýčeným pojednávaním, minimálne pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 CSP s tým, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd prvej inštancie ich náhradu nepriznal.
4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie a uloží žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov odvolacieho konania.
Žalobca v podanom odvolaní poukazoval na to, že žalobou uplatnený nárok je nárokom vyplývajúcim z poistnej zmluvy. Nesúhlasil s posúdením súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že žalobca nebol aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby. Bol názoru, že v spore je aktívne legitimovaný, hoci v čase vzniku poistnej udalosti mal uzatvorenú leasingovú zmluvu. Poukazoval na to, že po poistnej udalosti poukázal žalovaný ako poistiteľ žalobcovi, a teda nie leasingovému prenajímateľovi, časť poistného plnenia vo výške 3 492,65 eura a zostávajúcu časť poistného plnenia neuhradil. Zdôraznil, že leasingová zmluva č. LZF/17/30578 bola ukončená dňa 31.05.2019 a týmto dňom prešlo vlastnícke právo k predmetu leasingu, motorovému vozidlu O. iXX A., na neho. Zároveň mu spoločnosť ČSOB Leasing a.s. potvrdila, že voči nemu neeviduje žiadne pohľadávky. Z potvrdenia o ukončení leasingu tiež vyplynulo, že predmet leasingu bol poistený individuálne a leasingový prenajímateľ súhlasil s ukončením vinkulácie poistného plnenia v prospech jeho spoločnosti ku dňu skončenia zmluvy. Žalobca tak mal za to, že jeho aktívna legitimácia v súdnom konaní bola daná. Zdôraznil, že žalovaný mu uhradil časť poistného plnenia, a teda leasingový prenajímateľ súhlasil s poskytnutím poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti v prospech neho ako leasingového nájomcu. Žalobca poukázal na to, že z opatrnosti predložil aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.01.2023 zo spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. na žalobcu, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 11.01.2023 a ten istý deň žalobca doručil predmetnú zmluvu aj na súd.
5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 20.03.2023 a poukazoval na to, že na poistené motorové vozidlo bola v rámci poistného vzťahu dojednaná vinkulácia poistného plnenia v prospech spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., čo potvrdzoval dokument „Vinkulácia poistného plnenia“ ako neoddeliteľná súčasť poistnej zmluvy. Poukazoval tiež na samotný nesúhlas ČSOB Leasing, a.s. v liste zo dňa 18.05.2018 s uvoľnením/poskytnutím poistného plnenia v prospech žalobcu. Žalovaný na podklade uvedeného listu poukázal poistné plnenie priamo na účet ČSOB Leasing, a.s., o čom informoval žalobcu ako aj leasingového prenajímateľa. Vzhľadom na uvedené žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe v prvom rade namietal aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu. Mal za to, že žalobcovi poškodením poisteného motorového vozidla nevznikla žiadna škoda, tá mohla vzniknúť len jeho vlastníkovi, t. j. spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. a nie žalobcovi ako jeho držiteľovi. Uvedené platí aj vtedy, ak ako poistený vystupuje v zmluvnom vzťahu s poisťovateľom držiteľ motorového vozidla a nie jeho vlastník. Aj v takom prípade je subjektom oprávneným na vyplatenie poistného plnenia vlastník motorového vozidla a nie jeho držiteľ (poistený), okrem prípadu, ak vlastník vozidla súhlasil s devinkuláciou poistného plnenia v prospech jeho držiteľa, čo však nebol tento prípad. Žalovaný zdôrazňoval, že vzhľadom na namietanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, bolo práve povinnosťou žalobcu riadne a včas preukázať, že mu aktívna vecná legitimácia skutočne svedčí, k čomu však nedošlo. Mal za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu koncentrácie konania na podanie žalobcu zo dňa 10.01.2023, doručené do spisu po samotnom pojednávaní konanom dňa 12.01.2023 a jej aplikáciu riadne odôvodnil. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
6. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli súdu doručené.
7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu, po preskúmaní procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.
8. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
9. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
10. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 08.02.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo značky O. iXX, M.: PT XXXAY. Nebolo sporné, že poškodené motorové vozidlo bolo poistené poistnou zmluvou č. 6545047615 (č. návrhu 0514008766), predmetom ktorej bolo havarijné poistenie, uzavretou medzi žalobcom ako poisteným a žalovaným ako poisťovateľom dňa 30.11.2007. Žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody z havarijného poistenia dňa 08.02.2018. Žalobca si zabezpečil opravu poisteného motorového vozidla prostredníctvom ním prevádzkovaného autoservisu s tým, že cenu opravy fakturoval na sumu 5 398,47 eura internou faktúrou č. 50180145. Žalovaný listom zo dňa 21.05.2018 označeným ako „oznámenie o poistnom plnení“ informoval žalobcu, že dňa 18.05.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že priznal poistné plnenie vo výške 3 736,18 eura na účet spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., a to na základe prílohy k poistnej zmluve „Vinkulácia poistného plnenia“, v zmysle ktorej žalobca žiadal žalovaného o vinkuláciu poistných plnení z predmetnej poistnej zmluvy uzatvorenej na predmet financovania súvisiaci so zmluvou o financovaní (poistené motorové vozidlo) č. LZF/17/30578 zo dňa 16.05.2017 po dobu trvania zmluvného vzťahu v prospech spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. a na základe listu spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. zo dňa 18.05.2018, v ktorom vyslovila nesúhlas s uvoľnením poistného plnenia v prospech žalobcu z dôvodu, že k danému dňu voči nemu eviduje pohľadávky po lehote splatnosti. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore a tiež sporoval žalovanú istinu a uplatnené príslušenstvo.
11. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.
12. K odvolacej námietke žalobcu, že hoci v čase vzniku poistnej udalosti mal uzatvorenú leasingovú zmluvu na poistené motorové vozidlo ako predmet leasingu, a teda nebol jeho vlastníkom, ale len držiteľom, je v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby, nakoľko leasingová zmluva bola ukončená dňa 31.05.2019, čím prešlo vlastnícke právo k motorovému vozidlu na neho, pričom leasingový prenajímateľ súhlasil s ukončením vinkulácie, ako aj s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok k predmetnej poistnej udalosti zo spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. na žalobcu, odvolací súd uvádza, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu, a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010). Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.
Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom na pojednávaní dňa 12.01.2023 žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že vlastníkom motorového vozidla je nesporne spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., ktorá nedala súhlas s vyplatením poistného plnenia žalobcovi. Žalobca sa podaním zo dňa 10.01.2023, doručeným súdu dňa 11.01.2023, vyjadril vo veci a k podaniu pripojil listinné dôkazy, a to potvrdenie spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy č. LZF/17/30578 zo dňa 31.05.2019 k motorovému vozidlu, ktorého súčasťou bol aj súhlas spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. s ukončením vinkulácie poisteného plnenia v jeho prospech ku dňu ukončenia zmluvy a zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 10.01.2023. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.01.2023 vyplynulo, že súd prvej inštancie toto podanie a listinné dôkazy na pojednávaní dňa 12.01.2023 nemal založené v súdnom spise, hoci z obsahu súdneho spisu považoval odvolací súd za zrejmé, že tieto boli súdu riadne doručené dňa 11.01.2023, a teda v čase konania pojednávania a vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie ich mal súd k dispozícii. Súd prvej inštancie sa tak pri vyhlásení rozsudku, ktorého záverom bolo zamietnutie žaloby s odvolaním na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore pri zisťovaní skutkového stavu nevysporiadal a neoboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa 12.01.2023 nepochybne už boli doručené súdu, a teda boli súčasťou súdneho spisu, hoci tieto neboli v čase konania pojednávania v súdnom spise fyzicky založené (nahraté), urobil tak až následne v písomnom vyhotovení odôvodnenia napadnutého rozsudku s poukazom na ustanovenie 153 CSP. Následný odkaz na aplikáciu ustanovení o sudcovskej koncentrácii v odôvodnení napadnutého rozsudku však podľa názoru odvolacieho súdu nenahrádza povinnosť súdu pri zisťovaní skutkového stavu pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej vysporiadať sa so všetkými do vyhlásenia dokazovania za skončené navrhnutými a predloženými dôkazmi strán sporu (a to aj ich prípadným zamietnutím s poukazom na koncentráciu konania).
Pravidlo obsiahnuté v ust. § 217 ods. 1 CSP stanovuje, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Vzhľadom na dôkazný stav priamo súvisiaci s kontradiktórnosťou civilného sporového konania a s procesnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania bol pre súd prvej inštancie rozhodujúci stav existujúci v čase vyhlásenia rozsudku, ktorý predstavoval skutkový základ pre ustálenie právnych záverov. To znamená, že súd pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý vysloví v rozsudku, musí vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase.
Zároveň odvolací súd uvádza, že posúdenie aktívnej vecnej legitimácie, resp. otázky, či tvrdené právo alebo povinnosť existujú, je otázkou právneho posúdenia v čase rozhodnutia vo veci samej. Uvedené platí aj pre prípad, kedy sa právo alebo povinnosť odvodzuje od právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája ich prevod alebo prechod na iný subjekt, kedy súd až v čase rozhodnutia vo veci samej skúma, či tvrdené právo alebo povinnosť existuje a či skutočne prešlo alebo bolo prevedené. Otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t. j. či bol nositeľom tvrdeného hmotného práva tak rieši súd až v samom závere konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie strán sporu (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/102/2020 zo dňa 29.04.2021 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/31/2013 zo dňa 31.05.2013).
Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí vykonať všetky stranou navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Strany sporu môžu navrhnúť v priebehu konania dôkazy, pričom súd rozhodne o tom, ktoré dôkazy bude vykonávať, a ktoré nie, a zároveň s rozhodnutím oboznámi strany sporu. V predmetnom prípade však je zo zápisnice z pojednávania zo dňa 12.01.2023, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, že súd prvej inštancie v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nemal k dispozícii všetky listinné dôkazy predložené stranami sporu, napriek tomu, že tieto už v danom čase boli riadne doručené súdu. Je potom irelevantné, že sa podanie a listinné dôkazy žalobcu nedostali včas do sféry dispozície príslušného sudcu, nakoľko obeh písomností je vecou vnútornej organizácie práce každého súdu (k tomu podporne viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS/2841/15). Súd prvej inštancie v bode 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval, že žalobca nie je aktívne legitimovaný z dôvodu, že vlastníkom motorového vozidla je „nesporne“ spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. a táto nedala súhlas s vyplatením poistného plnenia žalobcovi, k tomuto záveru však dospel bez riadnej znalosti skutkového stavu, kedy nebol oboznámený s listinnými dôkazmi doručenými žalobcom súdu pred vyhlásením dokazovania za skončené a pred vyhlásením napadnutého rozsudku, a teda s týmito sa v čase vyhlásenia rozsudku náležite nevysporiadal. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za dôvodnú.
13. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri posúdení spornej otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu rozhodol bez toho, aby venoval pozornosť všetkým skutočnostiam dôležitým pre jeho rozhodovanie, ktoré boli, resp. mali byť súdu známe v čase vyhlásenia rozhodnutia, čím naplnil dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
14. Odvolací súd uvádza, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v ďalšom konaní bude vec meritórne znovu rozhodnúť, pričom súd prvej inštancie opätovne posúdi spornú otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore s ohľadom na náležité vysporiadanie sa so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu a s poukazom na skutočnosť, že otázku legitimácie strán v spore rieši súd až v samom závere konania, pričom otázku prípadnej aplikácie koncentrácie konania posúdi v nadväznosti na riadne zistený skutkový stav veci. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný, bude sa zaoberať aj samotným uplatneným nárokom na doplatenie poistného plnenia.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.
16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).